Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoExekúcia a výkon rozhodnutí

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Er/1220/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216218967
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anikó Soóky
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216218967.3

Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416,
so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava, právne zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti povinnému: B. U., C.. XX.XX.XXXX,
S. O. P. XXX/XX, H. I., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorsky úrad so
sídlom Stráž 223, Zvolen, pod sp. zn. EX 2800/16, o vymoženie uloženej povinnosti 1.840,44 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený dňa 06.12.2016 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - platobný rozkaz
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/91/2016-13, zo dňa 21.03.2016. Na základe návrhu
oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 14.12.2016
poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením predmetnej
pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Súdny exekútor postúpil dňa 15.02.2017 tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti
exekúcii. Dňa 17.01.2017 vydal súdny exekútor vo veci upovedomenie o začatí exekúcie. Po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 24.01.2017, v ktorom bol povinný náležite poučený o
možnosti vzniesť proti exekúcii námietky, povinný svoje právo využil a dňa 06.02.2017 doručil súdnemu
exekútorovi elektronicky námietky proti exekúcii, ktoré boli v zákonnej lehote doplnené aj v písomnej
forme.

3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po
podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

5. Lehota na podanie námietok proti exekúcii je 14-dňová. Lehota začína plynúť od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie. Táto lehota ja zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že

sa povinný spravoval nesprávnym poučením v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovení
§ 362 Civilného sporového poriadku a § 9a Exekučného poriadku.) ani skracovať. Lehota na podanie
námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom
orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť, v posledný deň lehoty. V exekučnom konaní je vylúčené
odpustiť zmeškanie lehoty. Preto nie je možné odpustiť ani zmeškanie lehoty na podanie námietok.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote.

7. Povinný svoje námietky odôvodnil skutočnosťou, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Oprávnený dňa 02.08.2017 doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s námietkami
povinného, podľa ktorých majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko povinný je
spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX pre okres Q. O., obec H. I., k. ú. U., Okresný
úrad Q. O. - katastrálny odbor: parcely registra „C“ č. XXX s výmerou XXX m2 a stavby so súpisným
číslom XXX v spoluvlastníckom podiele 1/22. Z úradnej činnosti súdneho exekútora je oprávnenému tiež
známe, že povinný je zamestnaný v spoločnosti SIMACEK Facility SK, s.r.o. a v MURA TRADE s.r.o., z
ktorých poberá príjem. Navyše povinný poberá starobný dôchodok vo výške 293,20 EUR.

9. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho
je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Podané námietky smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Konanie o
námietkach je teda sporom, v ktorom súd rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene. Predmetom
námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto
skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

10. Povinný vo svojich námietkach namieta skutočnosť, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) však nie
sú dôvodom, pre ktorý by mal súd vyhovieť námietkam proti exekúcii, nakoľko nepriaznivé majetkové
pomery povinného nie je možné subsumovať ani pod jeden z taxatívne vymedzených dôvodov, pre ktorý
by mohol súd námietkam povinného vyhovieť. Konanie o námietkach je sporom, v ktorom súd rozhoduje
o tom, či sa exekúcia začala oprávnene. Samotné preskúmanie majetkových pomerov povinného je
vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Objektívne
zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii
nemožno vyhovieť. Námietky v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Povinný nepreukázal, že po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúcia začala a je vedená
na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a nenastali dôvody uvedené v § 50 ods.
1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd
námietky povinného proti exekúcii zamietol.

12. Povinný súčasne s námietkami proti exekúcii podal aj návrh na odklad exekúcie. Nakoľko povinný
k svojmu návrhu nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, súd ho vyzval aby v lehote
15 dní predložil súdu dôkaz o tom, že bez svojej viny sa prechodne ocitol v takom postavení, že
by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov zvlášť nepriaznivé
podmienky. Súčasne ho súd vyzval, aby oznámil, na akú dobu žiada o odklad exekúcie. Povinný
predmetnú výzvu súdu prevzal dňa 26.07.2017. Následne povinný žiadal o predlženie termínu splnenia
výzvy do 30.08.2017, nakoľko nie je schopný v danom termíne splniť. Napriek tomu, že povinný výzvu
súdu prevzal dňa 26.07.2017, dôkazy súdu do dnešného dňa nepredložil.

13. Súdny exekútor spolu s námietkami povinného proti exekúcii a návrhom na odklad exekúcie doručil
súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uvádza, že povinný je poberateľom dôchodkovej dávky, má uzatvorenú
dohodu o vykonaní práce, je podielovým vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. U.. Ďalej
v jeho prospech sú vedené 2 sporiace bankové účty a 2 bežné bankové účty. Vzhľadom na uvedené má
za to, že povinný disponuje majetkom, z ktorého bude možné (postupne) čo i len čiastočne uspokojiť
predmetnú pohľadávku oprávneného.

14. Oprávnený dňa 02.08.2017 oznámil, že nesúhlasí s odkladom exekúcie, nakoľko povinný povolenie
odkladu exekúcie vecne neodôvodnil, resp. prednesené dôvody neobstoja, keďže povinný nevysvetlil,
aké zvlášť nepriaznivé následky by mohla mať neodkladná exekúcia a navyše, okrem poberania
starobného dôchodku je povinný zamestnaný a je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, t. j. má majetok a
príjem, ktorý je možné exekvovať, pričom majetok povinného je možné postihnúť bez toho, aby mala
exekúcia zvlášť nepriaznivé následky na povinného a príslušníkov jeho rodiny.

15. Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 na návrh povinného
môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom
postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť
nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie
môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

16. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 aj bez návrhu môže
súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

17. Podľa ustanovenia § 56 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 súd môže na návrh
povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané,
napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku, alebo ak
bol podaný na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takéhoto návrhu
pripúšťa osobitný predpis.

18. Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 súd môže na návrh
povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému
poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.

19. Podľa ustanovenia § 56 ods. 10 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekútor môže
s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení
vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky
exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.

20. Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje inštitút odkladu exekúcie. Predpokladom
toho, aby súd mohol povoliť odklad exekúcie je splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 56 ods.
1 až 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že
odklad exekúcie prichádza do úvahy len v taxatívne vymedzených prípadoch. Návrh na odklad exekúcie
môže súd povoliť len na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. V zmysle odseku 1 môže súd
povoliť odklad exekúcie z dôvodu nezavineného prechodného postavenia povinného, v ktorom by
neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé
následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Nezavinené
postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to,
čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Povolenie odkladu exekúcie z takzvaného sociálneho dôvodu
prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať,
že sa v exekúcii bude môcť po určitom čase pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného,
ktorý bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Obzvlášť nepriaznivé následky pre
povinného alebo príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné
ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných
základných potrieb povinného a jeho rodiny). Dôvodom odkladu exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods.
2 účinného do 31.03.2017 je skutočnosť, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

21. Súd preskúmal spisový materiál a dospel k záveru, že v predmetnom prípade návrh povinného na
odklad exekúcie nie je dôvodný. Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa bez svojej viny ocitol

prechodne v takom postavení, že by neodkladaná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov
ich rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.
Povinný svoje tvrdenia v návrhu na odklad exekúcie nepreukázal relevantnými dokladmi. Vychádzajúc z
uvedených skutočností, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku návrh na
povolenie odkladu exekúcie zamietol, nakoľko skutočnosti uvedené povinným nie je možné považovať
za dôvody, ktoré zákon pre odklad exekúcie taxatívne vyžaduje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15
dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 Civilného sporového
poriadku).

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového
poriadku).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a
čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 Civilného sporového poriadku) .

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti (§ 244 Civilného sporového poriadku).

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti
sporu možné a účelné (§ 245 Civilného sporového poriadku).

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 246 Civilného sporového poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.