Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010720
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117010720.11

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich
Márie Lukáčkovej a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) a odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v

Nitre dňa 01.03.2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. B. W. E. U. C. P. , narodený XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom E., S. XX,
toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od
07.03.2017,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

minimálne od bližšie nezisteného dňa v mesiaci august roku 2016 až do dňa 13.03.2017 si na doposiaľ
neznámych miestach neoprávnene bez povolenia od nezistených osôb zabezpečoval a prechovával
pervitín - metamfetamín, zaradený v II. skupine psychotropných látok a sušené časti rastlín rodu
Cannabis - konopa s obsahom tetrahydrokanabinolu, zaradeného v I. skupine omamných látok podľa
prílohy zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov, ktoré okrem použitia na vlastnú potrebu, v Nitre a na iných miestach predával

alebo zadovažoval bez úhrady osobám A. I., X. P., A. A., F. S., Š. A.,

t e d a :

neoprávnene kúpil, predal, a zadovážil si a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú
látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2

písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l)
Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek2, odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona trest
odňatia slobody na 8 (osem) rokov nepodmienečne.

Podľa§48odsek2písmenoa)Trestnéhozákonazapoužitia§48odsek4Trestnéhozákonasazaraďuje
na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, počas ktorého bude povinný plniť povinnosti

uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to jeden mobilný telefón zn.
LG E 430, U. XXXXXX-XX-XXXXXX-X so SIM kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXXX.

Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra, podanej na Okresný súd Nitra dňa
11.07.2017 pod č. 1Pv 632/16, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B. a na hlavnom
pojednávaní v dňoch 11.08.2017, 03.11.2017, 07.12.2017, 09.01.2018, 09.02.2018, 20.02.2018 vykonal
dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, nakoľko obžalovaný využil

svoje právo a odmietol k veci vypovedať, rovnako ako v prípravnom konaní, výsluchom svedkov A. I., F.
S., Š. A., A. Š., X. P., A. A., A.. O. D., za súhlasu strán prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov W.
X., U. G., B. U., O. J. W. A. I., tiež oboznámením všetkých listinných dôkazov a znaleckých posudkov
obsiahnutých v spise ako aj prepočutím zvukových záznamov z CD, ktoré zaznamenávali odpočúvanie
mobilného telefónu obžalovaného. Po takto vykonanom dokazovaní obžalovaný urobil na hlavnom

pojednávaní dňa 01.03.2018 vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je
vinný zo spáchania skutku, ktorý mu kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky
otázky súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu
aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa
§ 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d),

f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátorky,
súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie, v rozsahu priznania spáchania skutku, sa na
hlavnom pojednávaní viac vykonávať nebude, pretože vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s
dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, ako aj v súlade s dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní do dňa 01.03.2018 a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky

skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno
d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného
zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok úmyselne
spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby a následne už len oboznámil

najnovšie správy o povesti obžalovaného a už nevykonával ďalšie dokazovanie vypočutím svedkov O.
O. a Ľ. D., ktorí mali byť na návrh obhajoby vypočutí na hlavnom pojednávaní. Súd o prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní rozhodol, pretože mal za to, že
takýto postup Trestný poriadok nevylučuje a je možné, rozhodnúť o prijatí vyhlásenia obžalovaného o
vine aj v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Táto skutočnosť totiž vyplýva zo znenia usta-

novenia § 257 odsek 5 Trestného poriadku („ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vin-
ný zo spáchania skutku...“). Podľa citovaného ustanovenia obžalovaný môže vyhlásiť vinu na hlavnom
pojednávaní, t. j. počas celého konania hlavného pojednávania, teda aj počas dokazovania a v zása-
de neexistuje relevantný dôvod, ktorý by súdu mal bránil pristúpiť k zmene pôvodného vyhlásenia ob-
žalovaného o nevine.

Súd mal teda jednoznačne za to, že vyhlásením obžalovaného o vine a jeho prijatie súdom bolo
dostatočne preukázané, že skutok úmyselne spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete
obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný. Obžalovaný vyhlásením o
vine dal najavo, že prokurátor dôkazné bremeno uniesol a nie je nevyhnutné pokračovať vo vykonáva-

ní dokazovania, prijatie tohto vyhlásenia súdom fakticky znamenalo, že spor ohľadne otázky viny medziprokurátorom a obžalovaným prestal existovať, nebolo potom nutné vykonať dokazovanie ohľadne tej-
to otázky, a nebolo nevyhnutné pokračovať vo vykonávaní dokazovania ohľadne viny, preto súd zame-
ral potom pozornosť už len na výrok o treste, výrok o ochrannom opatrení, či náhrade škody.

Napriek tomu však súd považoval za potrebné zhrnúť, že do dňa 11.08.2018 dokazovanie vykonané na
hlavnom pojednávaní jednoznačne preukazovalo vinu obžalovaného, svedčili o tom výpovede svedkov
z prípravného konania A. I., F. S., A. Š.D., A. A., X. P., Š. A. aj z hlavného pojednávania, ako aj
znalecké dokazovanie (najmä znalecký posudok z odboru elektronika) a listinné dôkazy (najmä prepisy

telefonických rozhovorov a sms správ medzi obžalovaným a svedkami ako aj inými osobami). Svedkovia
A. I., F. S., A. Š., X. P., A. A., všetci užívatelia drog, vypočutí na hlavnom pojednávaní popreli svoje
pôvodne obžalovaného usvedčujúce výpovede z prípravného konania okrem Š. A.. Zmenu svojich
výpovedí svedkovia nevedeli vierohodne vysvetliť. Na hlavnom pojednávaní popreli, že by vypovedali to,
čobolouvedenévzápisniciachzprípravnéhokonania.Prítomnosťobhajcuobžalovanéhoprivýsluchoch
svedkov I., P., S. bola však zárukou toho, že v zápisniciach o výsluchu svedkov bolo uvedené len to, čo

títo svedkovia vypovedali, inak by bol obhajca tento úkon prípravného konania určite namietol, a preto
by súd neakceptoval zmeny výpovedí svedkov v prospech obžalovaného a nepovažoval ich preto za
pravdivé. Zmenené vyviňujúce obžalovaného z protiprávneho konania by súd považoval len ako snahu
pomôcť svojmu kamarátovi, prípadne dílerovi. Tiež zvukové záznamy telekomunikačnej prevádzky
monitorovaného mobilného telefónu, ktorý patril obžalovanému, prepočuté na hlavom pojednávaní dňa

09.02.2018 preukazovali, že obžalovaný skutočne drogy, aj marihuanu aj pervitín, „díloval“. O tejto
skutočnosti svedčili najmä nasledovné sentencie, ktoré obžalovaný v telefonických rozhovoroch so
svedkami, ale aj inými osobami použil: „Viem ti dať“, na to druhý hlas hovoril: „Dokedy? Dones mi aspoň
pol kubíka. Dám ti aj prachy.“ Na to obžalovaný uviedol: „Koľko je to? Dokedy?“ Na to druhý hlas: „Koľko
chceš za polku?“ Na to obžalovaný uviedol: „Však sa dohodneme“. V inom rozhovore zas bolo uvedené,

žeobžalovanémuvolalmužskýhlas,ktorýuviedolobžalovanému,žetrojkaišlanúter,žesatorozmohloa
zavreli toho, čo behal na Toyote a obžalovanému volal preto, aby zistil, či nezobrali aj obžalovaného, lebo
sa dopočul, že zavreli A.. V inom rozhovore obžalovaný zas uviedol, že donesie E. zo Š. na ochutnávku,
inde zas, že má pre niekoho dole „gandžu“, obžalovaný tiež uviedol, že má len burinku, na to druhý
hlas hovoril, že veď to chce, na to mu obžalovaný uviedol, že nemá rozprávať pič...do telefónu. Tiež

obžalovaný v telefonických rozhovoroch hovoril, že má 120 eurové šaty, či J. nechce, že má traumel na
riedenie. Keď sa v telefóne niekto pýtal, že či má trávu, resp. či voľačo má, obžalovaný na to uviedol:
No, poď alebo šak dojdi a pod.

Po prepočutí týchto zvukových záznamov telekomunikačnej prevádzky sa obžalovaný začal brániť tým,

že hlas na záznamoch telekomunikačnej prevádzky nepatril jemu, ale O. ktorého spolu s Ľ. D., o
ktorom obžalovaný tvrdil, že od neho si zabezpečoval drogy pre vlastnú potrebu, žiadal vypočuť. Súd
keďže chcel preveriť túto obranu obžalovaného, na ďalší termín hlavného pojednávania týchto svedkov
predvolal, obžalovaný však už upustil od ich vypočutia, pretože chcel urobiť vyhlásenie o vine.

Ohľadne dokazovania v súvislosti s výrokom o treste zo správ o povesti na obžalovaného súd zistil, že
obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný, bol postihnutý len za priestupky na úseku dopravy, hodnotenie
správania obžalovaného ústavom na výkon väzby bolo nie celkom pozitívne, nakoľko obžalovaný bol
disciplinárne potrestaný, a to 1-krát ,,pokarhaním“, pretože neužíval lieky predpísaným spôsobom.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri

náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k

spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.

Súdu bolo zrejmé, že pod ťarchou jednoznačne usvedčujúcich dôkazov, najmä po prepočutí zvukových

záznamov telekomunikačnej prevádzky z odpočúvania telefónu obžalovaného na technickom zariadení
na hlavnom pojednávaní, dospel obžalovaný k rozhodnutiu, že sa k spáchanému skutku nakoniec
priznal. Súd aj napriek tomu, že sa obžalovaný ku skutku nepriznal pred začatím dokazovania na
hlavnom pojednávaní, obžalovanému priznal okolnosť uvedenú pod písmenom l), že sa k spáchaniu
skutku priznal a skutok oľutoval, pretože tak učinil prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek

1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 01.03.2018, ktoré súd aj prijal a toto
vyhlásenie súd zhodnotil ako určitú sebareflexiu obžalovaného. Súd tiež zistil, že obžalovaný nebol
doteraz súdne trestaný, preto súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona u
obžalovaného prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom j) (viedol pred spáchaním skutku riadny
život). Súd obžalovanému neuznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa písmena n)

Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu len minimálne,
keď vyhlásenie o vine urobil až po vykonaní takmer celého dokazovania. Z priťažujúcich okolností
uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu okolnosť.

V danom prípade bol druh trestu určený ustanovením § 172 odsek 2 Trestného zákona, teda 10 až 15

rokovavzhľadomnavýmerutrestnejsadzbynemoholsúdukladaťsohľadomnaustanovenie§34odsek
6 Trestného zákona iný trest než trest odňatia slobody. Pre prevládajúci pomer poľahčujúcich okolností
súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, z 15 rokov na 13 rokov a
4 mesiace podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd skúmal aj to, či sú splnené podmienky
na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1
Trestného zákona.

Podľa§39odsek1Trestnéhozákona,aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a

závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej

podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,
a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z
hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné,

že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39
odsek 1 Trestného zákona možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku
priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jehozárobku,stavzníženejpríčetnostipáchateľa,akniejemožnýinýzákonnýpostup,starostlivosťpáchateľa
o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu
odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej

trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd starostlivo sa zaoberajúc okolnosťami prípadu považoval za nutné
poukázať na to, že obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal, aj keď nie pred vykonaním dokazovania
na hlavnom pojednávaní a týmto priznaním jednoznačne sledoval zmiernenie trestu, ktorý mu zjavne

hrozil. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že žiadne okolnosti nenasvedčovali tomu, že obžalovaný je
inak kriminálne narušený, resp. že je osobou náchylnou k páchaniu trestnej činnosti. Zohľadniac
potom priznanie viny obžalovaného, aj keď až po vykonaním takmer celého dokazovania na hlavnom
pojednávaní, rodinné zázemie, prekonanie onkologického ochorenia manželky preukázané lekárskou
správou z roku 2014, absolútnu prevahu poľahčujúcich okolností bez zistenia priťažujúcich okolností,
dospel súd k záveru, že tieto skutočnosti umožňovali súdu aplikovať moderačné ustanovenie § 39 odsek

1 Trestného zákona, aj keď nie v takom rozsahu ako keby došlo k priznaniu obžalovaného na začiatku,
teda pred vykonávaním dokazovania na hlavnom pojednávaní, kedy by súd mohol obžalovanému
priznať aj okolnosť pod písmenom n) v § 36 Trestného zákona, majúc za to, že trest odňatia slobody v
základnej trestnej sadzbe (10 až 13 rokov a štyri mesiace) by bol predsa pre obžalovaného neprimerane
prísny a na ochranu spoločnosti bude v tomto prípade postačovať aj trest kratšieho trvania. Súd v danom

prípade zmiernil tvrdosť zákona a uložil obžalovanému trest pod zákonom stanovenú spodnú hranicu
10 rokov odňatia slobody.
Súd jednoznačne ustálil, že obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a jeho výmera
osem rokov zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným v § 34 odsek 4 Trestného zákona a preto jedine
a práve tento, nie v nižšej výmere (obžalovaný obe návykové látky svojim kamarátom a známym naozaj

zabezpečoval, opakovane, viackrát a aj za peniaze, nielen bezodplatne ako sa obžalovaný hájil ešte aj
v záverečnej reči), je aj spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu.

S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd na ne reagoval zmiernením tvrdosti zákona a to
mimoriadnym znížením trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, pretože pri povinnom

rešpektovaní všetkých zákonných zásad na ukladanie trestov by inak mohlo prísť k neadekvátnemu
potrestaniu obžalovaného.

Pokiaľ išlo o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd dospel k záveru, že aj s
prihliadnutím na život obžalovaného pred spáchaním trestného činu, obžalovaný nevykazuje takú mieru

narušenia, pre ktorú by bolo potrebné obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňomstráženiaalebosostrednýmstupňomstráženiaaboltohonázoru,ženanápravuobžalovaného
postačuje jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, kde bude jeho
prevýchova riadne zabezpečená.

Keďže súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, bolo tiež nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 76 odsek 1 Trestného zákona a uložiť
obžalovanému ochranný dohľad, ktorého časový rozsah súd určil podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona
na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, berúc do úvahy povahu skutku a výmeru uloženého trestu. Na prehĺbenie
výchovného pôsobenia trestu uložil súd obžalovanému, so súčasným uložením ochranného dohľadu,

aj povinnosť po jej prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a
zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať
vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, a to mobilný telefón zn. LG E 430, U. XXXXXX-XX-

XXXXXX-X so SIM kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXXX, vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v
ustanovení § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, že bol použitý na spáchanie trestného činu a
tiež vyslovil, že vlastníkom takto prepadnutých vecí sa stáva štát.

Ochranné liečenie nebolo potrebné obžalovanému uložiť, keďže u obžalovaného nebola znalcom

diagnostikovaná žiadna závislosť, ani chorobné užívanie návykových látok.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.