Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415213235
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415213235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: F. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, S., zastúpený Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom Vinica,
Mierové námestie 452, proti žalovanej: Bc. L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, S., zastúpená JUDr.
Gizela Bíró, advokátka, so sídlom Strekov 181, o zaplatenie 7.333,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. septembra 2016 č. k. 18C/259/2015-59
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov
konania vo výške 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 51, §
101, § 451 ods. 1, 2, § 628 ods. 1, 2, § 657 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podaním
doručeným na súd dňa 01. 07. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 7.333,22
eura s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou boli od r.
2010 blízki priatelia, pričom o vzťahu druh družka nie je možné hovoriť preto, že nezdieľali spoločnú

domácnosť. V tom čase pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a na území Slovenskej
republiky sa nachádzal len sporadicky. V čase svojho voľna trávil časť svojho času so žalovanou,
pričom sa zdržiavali na adrese jej trvalého pobytu. Preto, že žalovaná mala vážne finančné problémy,
dohodli sa, že na čas, kým skončí vysokú školu a obdrží diplom, jej finančne pomôže. Dohodli sa, že
všetky výdavky, ktoré sa uhradia z účtu žalobcu v prospech žalovanej sa označia poznámkou, aby
bolo zreteľné, na aký účel sa výdavky použili. Žalobca ďalej uviedol, že počas vzťahu so žalovanou
obdržal od maďarskej poisťovne AEG 1043879 Ft., ktoré boli uhradené na účet žalovanej s tým, že

ich vráti v rovnakom čase, ako finančné prostriedky poskytnuté z účtu. Na základe dohody mala
žalovaná vrátiť finančné prostriedky do 30. 06. 2012. Po ukončení štúdia sa finančná situácia žalovanej
nezlepšila, z uvedeného dôvodu sa so žalovanou dohodli, že mu finančné prostriedky vráti do 30.
06. 2013. Žalobca súhlasil, aby mu tieto finančné prostriedky uhrádzala v splátkach, pričom by sa na
konkrétnej mesačnej platbe dohodli. Žalobca uviedol, že v druhej polovici roku 2013 sa na žalovanú
viackrát obrátil s prosbou, aby mu požičanú hotovosť vrátila, ale nestalo sa tak. Žalobca uviedol,
že za celé obdobie poskytol žalovanej sumu 7.333,22 eura, pričom 3.379,88 eura tvoria prostriedky

uhradené z jeho účtu a zostatok tvorí poistná suma vo výške 1.043.879 Ft., čo predstavuje prepočtom
denného kurzu NBS zo dňa 02. 05. 2011 sumu 3.953,34 eura. Z vykonaného dokazovania nemal súd
preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka nemusí mať zmluva o pôžičke písomnú formu, účastníci zmluvnéhovzťahu sa však musia preukázateľne dohodnúť na podstatných náležitostiach tejto zmluvy. Žalobca
tvrdil, že so žalovanou ústnu zmluvu o pôžičke uzavrel už v roku 2010, žalovaná však túto skutočnosť
poprela. Žalobca ako dôkaz uzavretia zmluvy o pôžičke navrhol svedeckú výpoveď svedka U. Z.,

svedok v priebehu konania nepotvrdil, že by bol prítomný pri uzatváraní ústnej zmluvy o pôžičke a
uviedol, že informácie o tejto zmluve mu poskytol žalobca. Svedecká výpoveď U. Z. uzavretie zmluvy
o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou nepreukázala. Ak žalobca tvrdí, že medzi ním a žalovanou
vznikla zmluva o pôžičke, musí súdu preukázať skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola medzi ním a
žalovanou skutočne uzavretá. Žiadny takýto dôkaz (okrem vlastného tvrdenia a svedeckej výpovede)

žalobca v priebehu celého konania neprodukoval. Žalovaná poprela, že by medzi ňou a žalobcom
bola zmluva o pôžičke uzavretá. Dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy o pôžičke je v tomto prípade
na žalobcovi, žalobca však toto dôkazné bremeno neuniesol. Pretože súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou žaloby, súd skúmal aj iný možný dôvod poukázania finančných prostriedkov žalobcom v
prospech žalovanej. Žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky, ktoré jej žalobca poukazoval na účet
mali byť darom. Základnou náležitosťou darovacej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je však vôľa

darcu poskytnúť bezodplatne finančné prostriedky alebo iné statky obdarovanej. Žalobca v priebehu
konania poprel, že by chcel žalovanej finančné prostriedky darovať. Súd ďalej skúmal, či zo strany
žalovanej nedošlo voči žalobcovi k bezdôvodnému obohateniu. Súd však mal preukázané, že žalobca
poukazoval finančné prostriedky žalovanej dobrovoľne a bez nátlaku, tak isto dobrovoľne a bez nátlaku
súhlasil s tým, aby boli finančné prostriedky z jeho životnej poistky poukázané na účet žalovanej.

Žalovaná bola presvedčená, že tieto finančné prostriedky jej dáva žalobca z lásky - nemohlo teda dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej. Podľa názoru súdu medzi žalobcom a žalovanou
vznikol innominátny kontrakt podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Zásada zmluvnej voľnosti je vyjadrená
v prísloví „čo nie je výslovne zákonom zakázané, je dovolené“ (quod lege non prohibitum, lucitum est).
Realizácia zásady zmluvnej autonómie znamená, že subjekt občianskeho práva sa môže samostatne

rozhodnúť, či urobí alebo neurobí právny úkon (napr. či uzavrie alebo neuzavrie zmluvu, zriadi alebo
nezriadi závet, nadobudne zmluvou vlastníctvo k určitej veci alebo nie), slobodne vyberá adresáta
právneho úkonu (možnosť slobodnej voľby druhej zmluvnej strany), sám môže zvoliť formu (možnosť
výberu zmluvného typu alebo uzavretie nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka).
Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti.

Žalobca so žalovanou sa dohodli, že budú sporadicky žiť v spoločnej domácnosti a že žalobca bude
žalovanej poskytovať finančné prostriedky, aby jej pomohol. Súd nemal preukázané, že by sa žalobca
a žalovaná dohodli o vrátení finančných prostriedkov, ktoré žalobca žalovanej poukázal, resp. žalovaná
dostala na účet ako plnenie zo životnej poistky od žalovaného. V konaní bola zo strany žalovanej
vznesená námietky premlčania. Súd mal preukázané, že finančné prostriedky zo životnej poistky boli

na účet žalovanej poukázané v máji 2011 bez bližšieho určenia dátumu. Žalobca tak mohol prvýkrát
uplatniť svoje právo na súde dňa 01. 06. 2011, premlčacia doba v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v tejto veci tak uplynula 01. 06. 2014. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca
poukázal posledný krát finančné prostriedky na účet žalovanej dňa 15. 06. 2012. Premlčacia doba
tak v tomto prípade uplynula dňa 15. 06. 2015. Žaloba však bola na súd preukázateľne dňa 01. 07.

2015. Na námietku premlčania je súd povinný prihliadnuť vždy, keď je vznesená sporovou stranou.
Súd je toho názoru, že žalobca podal žalobu neskoro, námietka premlčania bola zo strany žalovanej
vznesená dôvodne. Napriek tomu, že súd uznal námietku premlčania vznesenú žalovanou ako dôvodnú,
posúdil celý prípad aj z hľadiska dobrých mravov. Zásada dobrých mravov patrí medzi základné zásady
platného Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Samotný zákonník však pojem dobrých mravov nedefinuje.
Možno však usudzovať, že dobré mravy sú súborom pravidiel a mravných zásad, ktoré zákon presne
nevymedzuje, ale očakáva, že výkon práv a povinností s nimi bude v súlade. Zásada dobrých mravov
a jej aplikácia na výkon subjektívnych práv a povinností v konkrétnom práve dáva súdu silný nástroj na
vyriešenie konkrétneho sporu podľa zásad morálneho príkazu rozhodovať vždy slušne a spravodlivo.

„Spravodlivosť musí byť prítomná vždy v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako
hodnotový systém. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný pre všetky demokratické
právne poriadky. Zásada súladu práv, resp. ich výkonu s dobrými mravmi predstavuje dôležitý princíp,
ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre
uplatnenie pravidiel slušnosti (ekvity). Pojem „dobré mravy“ nemožno chápať len ako súbor morálnych

pravidielpoužívanýchakokorektívčidoplňujúciobsahovýfaktorvýkonusubjektívnychprávapovinností,
ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s ekvitou“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
06.09.2005 Sp. zn. I ÚS 643/04). Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaná v rokoch 2010 až 2012
žili (aj keď sporadicky) v spoločnej domácnosti a v partnerskom vzťahu. Žalobca pomáhal žalovanej zvlastnéhorozhodnutia-motívompomocimoholbyťapravdepodobneajbolcitovývzťahmedzižalobcom
a žalovanou. Súd nepovažoval za morálne a slušné, aby žalobca po skončení vzťahu so žalovanou
vyžadoval od nej finančné prostriedky (ktoré jej sám dobrovoľne poskytol) pravdepodobne len kvôli

tomu, že vzťah žalobcu a žalovanej sa skončil. Pretože súd považoval námietku premlčania vznesenú
žalovanou za dôvodnú a preto, že žaloba podľa názoru súdu nie je v súlade s dobrými mravmi, žalobu
v plnom rozsahu zamietol. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s
prihliadnutím na § 262 ods. l CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca,
domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie a vyhovenia žalobe v celom rozsahu,
resp. zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol
súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevyrovnal sa s predloženými dôkazmi
ani s výpoveďou svedka a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Všetky výdavky, ktoré boli hradené z jeho účtu boli presne identifikované. Vyplýva z nich presný
účel použitia finančných prostriedkov tak, ako to bolo medzi stranami dohodnuté v čase dohody o
podmienkach poskytnutia pôžičky pre žalovanú. Práve jednou z podmienok poskytnutia pôžičky bola
skutočnosť, že všetky platby, ktoré boli poskytnuté pre žalovanú sa budú identifikovať. Jeho tvrdenie
podporuje aj skutočnosť, že dňa 15. 06. 2012 v čase, keď už sporové strany neboli partnermi, boli

žalovanej poskytnuté finančné prostriedky. Svedok U. Z., ktorý má o pôžičke detailnú vedomosť potvrdil,
že ústna zmluva o pôžičke medzi stranami existovala, ako aj skutočnosť, že sa žalovaná zaviazala
finančné prostriedky vrátiť. Rovnako potvrdil aj skutočnosť, že žalovaná dostala ročný odklad na úhradu
svojho dlhu. Ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť s kvalifikáciou premlčania, nakoľko začiatok premlčacej
lehoty je podľa jeho názoru dňa 01. 07. 2013, teda jeden deň po dni, kedy mala žalovaná finančné

prostriedky vrátiť a končí dňa 30. 06. 2016. Pokiaľ by bol deň plnenia stanovený na 30. 06. 2012, čo z
reálnych dôvodov nie je možné, aj v tom prípade začína plynúť premlčacia lehota dňa 01. 07.
2012 a končí dňa 30. 06. 2015, teda v deň, keď bol daný návrh na vydanie platobného rozkazu na súd.
V rozsudku sa nesprávne uvádza deň 01. 07. 2015, nakoľko návrh bol zaslaný mailovou formou dňa
30. 06. 2015 a bol v zmysle zákonných ustanovení doplnený listovou formou. Tým zostáva zachovaná

hmotnoprávna 3 ročná lehota.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že prvoinštančný súd vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom

odôvodnil. Prvoinštančný súd sa pri právnom posúdení veci nedopustil omylu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. Súd použil správny právny predpis, správne ho interpretoval a zo správnych
skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že naďalej trvá na svojom
podaní, ako i vymedzených dôvodoch odvolania, keďže napadnutý rozsudok pokladá za nesprávny.
Má za to, že počas sporu dostatočným spôsobom preukázal odôvodnenosť žaloby a využil všetky
možnosti procesného útoku. Z predložených listinných dôkazov vyplýva výška požičaných finančných
prostriedkov, z listovej a mailovej korešpondencie právneho zástupcu so žalovanou vyplýva, že žalovaná

nepopiera samotnú pôžičku, ale spochybňuje jej výšku. Z výpisov z účtu vyplýva aj posledný termín
pôžičky, ktorý spadá na deň 15. 06. 2012, pričom uvedený termín predchádza termín vrátenia celej
požičanej sumy len o dva týždne. Ako to vo svojom výsluchu potvrdil aj svedok, strany sporu sa dohodli
na vrátení finančných prostriedkov až po roku, teda do 30. 06. 2013. V danom prípade ide o zmluvu
o pôžičke, a preto platí 3 ročná premlčacia lehota odo dňa stanoveného termínu na vrátenie pôžičky.

Z uvedeného dôvodu preto súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď počíta lehoty
na premlčanie samostatne v závislosti od termínu poskytnutia pôžičky. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za nesprávny.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobcu uviedla, že skutočnosti uvádzané

vo vyjadrení žalobcu sa zakladajú na nepravdivých skutočnostiach, sú účelové a špekulatívne. Ani z
listinných dôkazov predložených žalobcom, ani z jej výpovede na prvoinštančnom súde nevyplýva, že
by medzi nimi existovala akákoľvek dohoda - písomná či ústna - o poskytnutí a prijatí predmetných
finančných prostriedkov z titulu pôžičky, a teda ani o tom, že by sa zaviazala tieto peniaze vrátiť, resp.že tieto finančné prostriedky bude povinná vrátiť. Z uvedených dôvodov nemohla medzi nimi existovať
ani dohoda o lehote, termíne vrátenia predmetnej sumy. Akékoľvek prostriedky vždy považovala a aj
naďalej považuje za dar, nakoľko jej boli poskytnuté dobrovoľne a bezplatne.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 30. 06. 2015, ktorou sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7.333,22 eura spolu s príslušenstvom a
trovami konania, na tom skutkovom základe, že v rámci blízkeho priateľského vzťahu so žalovanou tejto
finančne vypomáhal tak, že jednak všetky výdavky, ktoré sa hradili z jeho účtu v jej prospech sa označia
poznámkou, aby bolo zreteľné, na aký účel sa použili ako i tak, že počas trvania vzťahu so žalovanou

obdržal od maďarskej poisťovne ING sumu 1.043.879 HUF, ktorá bola uhradená na účet žalovanej s
tým, že ich vráti v rovnakom čase ako finančné prostriedky poskytnuté z účtu. Na základe vzájomnej
dohody tak žalovaná mala urobiť do 30. 06. 2012. Neskôr sa dohodli, že žalovaná finančné prostriedky
vráti do 30. 06. 2013. Žalovaná finančné prostriedky doposiaľ nevrátila. Podľa udania žalobcu žalovanej
za celé obdobie poskytol kumulatívne 7.333,22 eura, pričom 3379,88 eura tvoria prostriedky uhradené

z jeho účtu a zostatok tvorí poistná suma vo výške 1.043.879 HUF.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

11. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Odvolací súd po prejednaní podaného odvolania žalobcu, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a
vec aj po právnej stránke správne posúdil. S ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu, odvolací
súd udáva, že súd prvej inštancie správne prihliadol na žalovanou vznesenú námietku premlčania, ktorú

vyhodnotil ako dôvodnú. Je potrebné uviesť, že otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí
zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok
uplatnený žalobcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 08. 2008, sp. zn. 1 M Obdo 1/2007). Účelom
právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod
hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas.

Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané
právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť
uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej
dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych
vzťahov strán vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas

(bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo
vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú;
alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).14. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, okrem dĺžky premlčacej doby pojednáva i o jej
počiatku, stanovenom okamihom, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Aplikujúc uvedené ustanovenie
na danú právnu vec, je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal, že by sa so žalovanou dojednal

na termíne vrátenia ním uplatneného plnenia, z ktorého dôvodu je potom potrebné ustáliť záver, že
žalobca mohol právo na plnenie vykonať prvý krát dňom nasledujúcim po poskytnutí plnenia. V tomto
smere potom je potrebné uviesť, že pokiaľ boli žalovanej poskytnuté na účet prostriedky z ING poisťovne
v máji 2011 a tieto si žalobca uplatňuje titulom pôžičky, súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca
si prvý krát mohol uplatniť svoje právo na plnenie najneskôr 01. 06. 2011, teda premlčacia doba mu

uplynula 01. 06. 2014. Z hľadiska poukázania finančných prostriedkov žalobcom na účet žalovanej je
tiež zrejmé to, že takto žalobca konal posledný krát dňa 15. 06. 2012, teda odo dňa nasledujúceho
začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na súde a táto uplynula dňa 16. 06. 2015 (nie 15. 06.
2015 ako uviedol súd prvej inštancie, avšak bez vplyvu na správnosť posúdenia námietky premlčania).
Keďže je potrebné konštatovať premlčanie nároku na plnenie poskytnuté žalobcom žalovanej posledný
krát, rovnako je premlčaný nárok žalobcu na plnenia poskytnuté žalovanej skôr. I keď súd prvej inštancie

vo svojom rozhodnutí nesprávne uviedol, že žalobca podal žalobu na súd dňa 01. 07. 2015, namiesto
správneho dátumu 30. 06. 2016, tak ako namietal žalobca v podanom odvolaní, ani táto skutočnosť
nemá vplyv na správne posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Skutočnosť tvrdená
žalobcom v priebehu konania, že by sa so žalovanou dojednal na termíne vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov do 30. 06. 2012, a následne do 30. 06. 2013 nebola žalobcom v konaní

preukázaná žiadnym spôsobom. Túto skutočnosť nepotvrdil ani v konaní vypočutý svedok U. Z., ktorého
výpoveď v tomto konaní bola odrazom jeho poznatkov o danej veci získaných od žalobcu, bez toho,
že by vedomosť o žalobcom tvrdených skutočnostiach získal vlastným vnímaním. Súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav, keď žalobca ako strana konania, ktorú zaťažuje procesné dôkazné bremeno
preukázania opodstatnenosti uplatneného plnenia, svoje tvrdenia v konaní nepreukázal a v tomto smere

neprodukoval žiadne právne významné dôkazy. Ani skutočnosť predloženia výpisu z účtov v banke s
označenímúčelujednotlivýchplatiebnedokazujeto,žetietoprostriedkyboližalovanejposkytnutétitulom
pôžičky, s dojednanými podstatnými náležitosťami tohto kontraktu.

15. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).