Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314217084
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314217084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: 1./ H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
M. X. XXX, 2./ M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., S. XXXX/XX, a 3./ N. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX M. X. XXX, o zaplatenie 2.256,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23. septembra 2016, č. k. 16C/89/2015-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí zvyšku
žaloby a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

V časti výroku o paričnej lehote napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalovaní v 1./ až 3./ rade sú povinní
zaplatiť žalobcovi priznanú istinu 646,55 eura s príslušenstvom spoločne a nerozdielne v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému v 1./ rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Žalovaným v 2./ a 3./ rade voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Levice (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z.Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 23.09.2016, č. k. 16C/89/2015-72
rozhodol, že žalovaní v 1./ rade, v 2./ rade a v 3./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 646,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 646,55 eur od
15.11.2010 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne vždy do 25.
dňa kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod

hrozbou straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia, ktorejkoľvek splátky riadne a včas.

1.2. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 28%.

2.1. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 1, 2, § 4, § 7 ods. 1, 2, 3, 4 zák.
č. 310/1992 o stavebnom sporení, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 2, 4, § 488, § 489, § 517 ods. 2 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

2.2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 11.08.2014 bol Okresnému súdu Levice doručený
žalobný návrh na vydanie platobného rozkazu žalobcu proti žalovaným o zaplatenie 2.256,58 eura spríslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.05.2006 uzavrel
so žalovanými v 1./, 2./ a 3./ rade Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX a stavebnom
úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným 1./, 2./ a

3./rade mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaní v 1./, 2. /a 3. /rade sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49% ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 20,75 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať pravidelné mesačné vklady
vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1./, 2./ a 3./
rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými

splátkami vo výške 29,04 eura, ale keďže si neplnili zmluvné povinnosti, boli žalobcom upomínaní a
upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie splátok.

2.3. Žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade na základe upomienky v poskytnutej lehote nedoplatili dlžné splátky.
Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovaných v 1./, 2./ a 3./ rade v splácaní dlžnej
sumy odstúpil žalobca od zmluvy dňa 10.11.2010 a v súlade so zmluvou vyzval žalovaných v 1./, 2./

a 3./ rade na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7 dňovej lehote. Žalovaní v 1./, 2./ a 3./
rade finančné prostriedky v danej lehote nevrátili. Zostatok pohľadávky ku dňu 15.11.2010 je vo výške
3379,68 eura.

3.1. Súd vydal dňa 22.10.2015 pod č. k. 12RO/574/2014-21 platobný rozkaz, voči ktorému v zákonnej

lehote podal žalovaný v 1./ rade odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobcu v plnom rozsahu,
zaplatil 2350 eur a zostatok je 1258,88 eur.

3.2. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.05.2015, že Zmluva
o mimoriadnom medziúvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou o úvere uzavretou podľa

Obchodného zákonníka, nárok na úrok z úveru vyplýva žalobcovi priamo z § 497 Obchodného
zákonníka. Nárok na zmluvný úrok patrí žalobcovi až do vrátenia finančných prostriedkov a účinky
odstúpenia od zmluvy je nutné vzhľadom na špecifickú situáciu posudzovať tiež podľa Obchodného
zákonníka. Nárok na úrok z omeškania vyplýva z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaní
sú v omeškaní zo splatením svojho dlhu. Vzhľadom na žalovaným v 1./ rade namietanú výšku žalovanej

sumy, predložil žalobca súdu špecifikáciu žalovanej sumy.

4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 23.09.2016, na ktoré sa nedostavil
žalobca.Svojuneúčasťospravedlnilažiadalsúd,abyrozhodolvzmyslepodanejžaloby.Ospravedlnenie
doplnil vyjadrením, zo dňa 13.09.2016, v ktorom ďalej špecifikoval dlžnú sumu ku dňu odstúpenia od

zmluvy vo výške 3.376,34 eur, ktorá suma pozostávala z istiny medziúveru vo výške 3.211,10 eur,
nezaplatených úrokov za úver vo výške 30,60 eur, nezaplatených poplatkov vo výške 134,64 eur.
Účinnosť odstúpenia od zmluvy je deň 15.11.2010 a dlžná suma k tomuto dňu pozostávala z istiny vo
výške 3.211,10 eura, nezaplatených 7,49% ročných úrokov za úver vo výške 33,94 eura, nezaplatených
poplatkov vo výške 134,64 eura. Žalobca úročil celý zostatok zmluvy úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne v súlade s č. VII bod 8. Zmluvy. Vklady žalovaných vo výške 2.350 eur vykonané po účinnom
odstúpení od zmluvy boli žalobcom započítané prednostne na úhradu príslušenstva pohľadávky, a to
na úhradu nezaplatených poplatkov a úrokov za úver vo výške 168,58 eura, na úhradu úrokov za úver
a úrokov z omeškania za obdobie od 16.11.2010 do 31.10.2013 vo výške 1033,96 eura a až následne
na istinu vo výške 1.147,46 eura. Dlžná suma k 31.07.2014 predstavovala sumu 2.256,58 eura, ktorá

pozostávala zo sumy istiny 2.063,64 eura, nezaplatených 7,49% ročných úrokov za úver zo sumy istiny
od 01.11.2013 do 31.07.2014 vo výške 115,72 eura a nezaplatených 5% ročných úrokov z omeškania
z celej nezaplatenej sumy od 01.11.2013 do 31.07.2014 vo výške 77,22 eura. Od 01.08.2014 žalobca
neeviduje ďalšie úhrady žalovaných. Žalovaní sa pojednávania zúčastnili.

5. Žalovaný v 1./ rade na pojednávaní uviedol, že namieta výšku dlžnej sumy, nakoľko žalobcovi uhradil
spolu 2.350 eur, a preto žalovaná suma by mala podľa neho 1.250 eur ako zostatok. Nakoľko úver
nesplácal, prišlo mu od žalobcu dňa 15.11.2010 odstúpenie od zmluvy. Zaplatil žalobcovi 150 eur s tým,
že potom bude môcť dlžnú sumu platiť v splátkach. Avšak splátkový kalendár nepodpisoval. Bol mu
doručený splátkový plán, ktorý predložil súdu. Bola mu žalobcom umožnená mesačná splátka vo výške

110 eur. Platil 110 eur mesačne od 15.08.2011 do 14.11.2013, celkovo uhradil 110 eur 12 krát, o čom
vo fotokópii predložil poštové poukážky. Je živnostník, avšak živnosť má pozastavenú. Príjem má okolo
400 eur, výdavky okolo 200 eur mesačne. Nesúhlasil s výškou žalovanej sumy, ale bol ochotný splácať
úver, avšak len v splátkach maximálne po 30 eur mesačne.6. Žalovaná v 2./ rade na pojednávaní uviedla, že úver si brali s bývalým manželom, žalovaným v 1./
rade. Po rozvode sa ústne dohodli, že tento dlh bude ďalej platiť on. Z tohto dôvodu nie je ochotná

splácať za bývalého manžela úroky z omeškania.

7. Žalovaná v 3./ rade na pojednávaní uviedla, že podpisovala zmluvu ako ručiteľka z dobrej vôle pre
žalovanú v 2./ rade. Ohľadom splácania dlhu sa vedela vyjadriť len toľko, že vedomosti o nesplácaní
úveru má od žalobcu.

8. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že žalobca dňa 15.05.2006 uzavrel so žalovanými
v 1./, 2./ a 3./ rade Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXX
(ďalej len „Zmluva“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1./, 2./ a 3./ rade mimoriadny
medziúver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy
splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

20,75 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur.
Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade zaviazali splácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04
eura.

9. Žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade si neplnili zmluvné povinnosti, boli žalobcom upomínaní a upozorňovaní
na riadne a včasné uhrádzanie splátok a dlžné splátky nedoplatili ani na základe. Z dôvodu podstatného
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaných v 1./, 2./ a 3./ rade v splácaní dlžnej sumy odstúpil žalobca
od zmluvy dňa 10.11.2010 a v súlade so zmluvou vyzval žalovaných v 1./, 2./ a 3./ rade na vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov v 7 dňovej lehote, avšak žalovaní finančné prostriedky v danej

lehote nevrátili. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 15.11.2010. Zostatok pohľadávky ku dňu
15.11.2010 je vo výške 3379,68 eur.

10.1. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 15.05.2006 bola medzi žalobcom ako
stavebnousporiteľňouažalovanýmiv1./,2./a3./radeakostavebnýmisporiteľmiplatneuzavretázmluva

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v zmysle zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení
v znení účinnom od 01.01.2006 do 31.12.2007, ktorú súd posúdil s ohľadom na charakter postavenia
jej účastníkov a okolností jej vzniku ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.07.2005. Po preskúmaní zmluvy zistil, že síce obsahovala náležitosti
podľa zákona č. 310/1992 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ale neobsahovala ročnú

percentuálnu mieru nákladov a tým jej ustanovenia vzťahujúce sa na v konaní uplatnený nárok
odporovali ustanoveniam Občianskeho zákonníka prijatých za účelom ochrany práv spotrebiteľa, preto
súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

10.2. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru žalovaným v sume 3319,39 eur s tým, že po
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver
poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na
stavebný úver vo výške 1.991,64 eur, k čomu napokon v danom prípade nedošlo. Záväzok žalovaných
spočíval v pravidelnom uhrádzaní vkladov v minimálnej výške 16,60 eura do nasporenia 40% cieľovej

sumy a do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 20,75 eura mesačne; žalovaní sa zaviazali splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver
vrátane úroku. Žalovaní skutočnosť, že prestali uhrádzať zmluvne dojednané splátky nerozporovali,
naopak prednesom na pojednávaní sami uviedli, že splátky prestali splácať, po tom čo sa žalovaní v 1./
rade a 2./ rade rozviedli a ústne sa dohodli, že dlh bude uhrádzať sám žalovaný v 1./ rade, ale keďže

sa stal nezamestnaným, nemal finančné prostriedky na zaplatenie zvyšku dlhu; uhradil dňa 04.07.2011
sumu 150 eur, následne od augusta 2011 do júna 2013 uhradil žalobcovi sumu 20 x po 110 eur, spolu
2.350 eur. K zániku Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.05.2006 došlo
dňom 15.11.2010, kedy žalobca listom odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaných, aby v lehote 7 dní
vrátili zostatok úveru. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy bola vo výške 3.379,68 eur

pozostáva z istiny 3.211,10 eura, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške
168,58 eur.10.3. Súd v časti uplatnenej pohľadávky v sume 646,55 eura žalobcovi vyhovel. V danej sume súd
zohľadnil úhrady žalovaných v zmysle žalobcom predloženým výpisov o úhradách, z ktorých vyplynulo,
že žalovaní uhradili po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobcovi 2.350 eur, o čom súdu predložil dôkaz

ajžalovanýv1./rade.Keďžesúdpovažovalvzmyslevyššieuvedenéhozmluvuzaspotrebiteľskú,ateda
bezúročnú a bez poplatkov, ex offo použil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a nepriznal žalobcovi
uplatnený 7,49 % ročný úrok z úveru odo dňa 01.11.2010, ani sumu poplatkov vo výške 134,64 eura,
preto v tejto časti súd žalobu zamietol.
11.1. O povinnosti žalovaných v 1./, 2./ a 3./ rade zaplatiť úrok z omeškania, súd rozhodol v zmysle

§ 517 Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadal o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne na základe
dojednania v Zmluve od 15.11.2010. Keďže súd mal za preukázané, že žalobcovia žalovanú istinu odo
dňa zániku zmluvy neuhradili, dostali sa dňom nasledujúcim po zániku zmluvy do omeškania s plnením
svojho peňažného dlhu, a preto ich súd zaviazal na náhradu úroku z omeškania v zmysle žalobného
návrhu vo výške 5 % ročne zo sumy 646,55 eur od 15.11.2010 do zaplatenia, všetko v pravidelných
mesačných splátkach po 30 eur mesačne vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom

nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia, ktorejkoľvek splátky riadne a včas.

11.2. Súd zaviazal žalovaných v 1./ až 3./ rade na zaplatenie spoločne a nerozdielne, keďže to tak žiadal
žalobca v zmysle zmluvných podmienok. Vzhľadom na výšku dlžnej sumy a na vyjadrenie žalovaného

v 1./ rade, ktorý žiadal, aby dlžnú sumu mohol splácať v splátkach, súd povolil žalovaným v 1./, 2./ a 3./
rade splatenie dlžnej sumy splátkami vo výške 30 eur prihliadnuc na pôvodnú výšku splátky dohodnutú
v Zmluve. Zároveň prihliadol na sociálnu a zárobkovú situáciu žalovaného v 1./ rade, ktorý má nízky
príjem, podľa ústnej dohody bude dlh splácať sám a má právo na bežnú mieru nákladov nutných pre
život kultúrneho človeka.

11.3. Rozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tak, že vypočítal
úspech žalobcu na 28 % a v tejto časti mu priznal právo na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku I. rozsudku v

časti „všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne vždy do 25. dňa kalendárneho
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty
výhody splátok, v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas“ a proti výroku II. rozsudku z
dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.

13. V bode III. 1. Porušenie práva na spravodlivý proces, poukázal na to, že k základným právam
stranysporuobsiahnutýmvprávenaspravodlivýproces,patríprávonauvedeniedostatočnýchdôvodov,
na ktorých je rozhodnutie založené. Na túto skutočnosť pamätá aj generálna právna norma civilného
procesu v ustanovení § 220 ods. 2 CSP (pôvodne § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ktoré citoval.

14.1. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/20/2010 odňatím možnosti konať pred
súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv,
ktoré mu OSP dáva. Procesným právom strany sporu je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP

(pôvodne z § 157 ods. 2 OSP). Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v
hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.

14.2. Z rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd povolil žalovaným splátky po 30 EUR mesačne, pričom

poukázal len na výšku dlžnej sumy, na pôvodnú výšku splátky dohodnutú v Zmluve o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 15.05.2006 (ďalej len
„Zmluva“) medzi žalobcom a žalovanými, na vyjadrenie žalovaného v 1./ rade, ktorý žiadal, aby dlžnú
sumu mohol splácať v splátkach, ako aj na sociálnu a zárobkovú situáciu žalovaného v 1./ rade, ktorý
má nízky príjem a podľa ústnej dohody bude dlh splácať sám a má právo na bežnú mieru nákladov

nutných pre život kultúrneho človeka.

14.3. Ak má súd za to, že je na mieste v prejednávanom prípade určiť na plnenie lehotu dlhšiu alebo
stanoviť, že sa má plniť v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistenímvšetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že aj vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným pomerom účastníka je vhodné určiť na splnenie
lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo stanoviť, že peňažné plnenie sa môže stať

v splátkach.

14.4. Odvolateľ pod bodom III. 2. Nesprávne skutkové zistenia, uviedol, že prvostupňový súd nielenže
nedostatočne odôvodnil výrok týkajúci sa možnosti plniť v splátkach, ale pri určení výšky mesačnej
splátky zrejme nevzal do úvahy okolnosti na strane žalobcu, a to predovšetkým možnosť efektívneho

vymoženia pohľadávky, ako ja okolnosti na strane ostatných žalovaných, teda žalovaného v 2./ a v 3./
rade, ktorých sociálnej situácii nevenoval pozornosť. Skutočnosť, že žalovaný v 1./ rade sa dohodol so
žalovaným v 2./ rade, že dlh bude splácať on, nemôže byť na ťarchu veriteľa, ktorý nie je účastníkom
takejto dohody a zhoršovať tým vymožiteľnosť jeho pohľadávky voči ostatným žalovaným. Rovnako
prvostupňový súd neuvádza v odôvodnení ani majetkové pomery žalovaných. Takýto arbitrárny výrok
rozsudku nemožno považovať za správny. Priznaná výška mesačných splátok 30 eur je vzhľadom

na splácanie pohľadávky splatnej z dôvodu omeškania žalovaných neprimerane nízka. Navyše, s
poukazom na prvostupňovým súdom nesprávne zamietnutú časť nároku žalobcu odôvodnenú nižšie,
nemožnovylúčiť,žepohľadávkazoZmluvyvovýške,vakejjužalobcauplatnilvkonaní,bybolasplácaná
dlhšie ako 6 rokov.

15.1. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd na Zmluvu aplikoval ustanovenia zákona
č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, a keďže neobsahovala
ročnú percentuálnu mieru nákladov, došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č.
258/2001 Z. z., v dôsledku čoho je potrebné považovať ju za bezúročnú a bez poplatkov, a preto zamietol

žalobcov nárok na úrok za úver a poplatky.

15.2. K tomu odvolateľ poukázal na ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého
sa uvedený zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich

údržbu. Nakoľko Zmluva spadá pod definíciu v zmysle tohto ustanovenia (čl. I. bod 2. Zmluvy), nie je
možné na ňu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., a teda nie je možno ju považovať za
bezúročnú a bez poplatkov, ak neobsahuje amortizačnú tabuľku. Zmluva obsahovala všetky náležitosti
v zmysle právnych predpisov účinných v čase jej uzavretia. Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový
súd aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia nepríslušného právneho predpisu, v dôsledku čoho vec

nesprávne právne posúdil. Žalobca je preto toho názoru, že jeho nárok na úrok a poplatky mu prináležia
v plnej výške.

15.3. Žalobca ďalej poukázal na nepreskúmateľnosť rozsudku aj pokiaľ ide o zamietnutie nároku v časti
prevyšujúcej sumu 646,55 eur. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uvádza, že dlžná suma ku

dňu účinnosti odstúpenia od Zmluvy bola vo výške 3.379,68 eur, pričom pozostáva z istiny 3.211,10
eura, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 168,58 eura. Prvostupňový
súd však žalobcovi vyhovel len v časti uplatnenej pohľadávky v sume 646,55 eura. Hoci prvostupňový
súd uviedol, že v danej sume zohľadnil úhrady žalovaných po účinnosti odstúpenia od Zmluvy vo výške
2350 eur, a že žalobcovi nepriznal uplatnený 7,49 % ročný úrok z úveru odo dňa 01.11.2010, ani sumu

poplatkov vo výške 134,64 eura, z uvedeného odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, ako prvostupňový
súd dospel k sume 646,55 eur. Žalobca má za to, že úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 OBZ
patrí žalobcovi z celej nezaplatenej sumy, teda nielen zo sumy 646,55 eura, ako nesprávne rozhodol
prvostupňový súd. Je toho názoru, že nesprávne bol posúdený aj jeho nárok na náhradu trov konania.

16. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch pod bodom I. ohľadne
povolenia mesačných splátok po 30 eur a pod bodom II. a v uvedenom rozsahu vrátil vec
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

17. Žalovaný v 1./ rade sa písomne vyjadril k odvolaniu nesúhlasiac s ním ohľadne zaplatenia úrokov

a trov odvolacieho konania. Uviedol, že na súdnom pojednávaní predložil dôkaz v uvedenej veci. Pri
odstúpení od zmluvy bola výška 3 379,68 eura, ale v roku 2011 bol s ním uzavretý splátkový kalendár
vo výške 3605,88 eura s mesačnými splátkami 110 eura mesačne, ktoré platil a ktoré tiež predložil na
súdnom pojednávaní. Z uvedenej sumy 3.605,88 eur zaplatil 2 350 eur, takže zostatok 2256,58 euranemôže byť ani s úrokmi spolu. Čo sa týka zaplatenia náhrady trov odvolacieho konania, nechcel túto
vec a nemal v úmysle riešiť súdnou cestou, takže nevidí dôvod, prečo by mal platiť.

18. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 1./ rade konštatujúc, že z vkladov žalovaných v
celkovej výške 2 350 eur boli primárne uhrádzané úroky a úroky z omeškania. Na istinu bola z tejto
čiastky započítaná iba suma 1.147,46 eura, čím došlo k zníženiu pôvodnej istiny 3 211,10 eura na
sumu 2 063,64 eura. Započítanie vkladov primárne na príslušenstvo pohľadávky vyplýva z § 330 ods.
2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluva o úvere riadi, nakoľko ide o absolútny obchod a na

vklady žalovaných vykonané v rokoch 2011 až 2013 a spôsob ich započítavania nemožno aplikovať
ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť až 1.4.2015
(v súlade so zásadou zákazu retroaktivity právnych noriem).Vzhľadom na uvedené žalobca trvá aj na
podanej žalobe aj odvolaní.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred

jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia zvyšku
žaloby a týkajúci sa výroku o náhrade trov konania je vecne správny, preto ho postupom podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil a výrok o povolení splátok dlžnej sumy vo výške 646,55 eura s príslušenstvom
postupom podľa § 388 CSP zmenil.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.1. Odvolací súd prihliadajúc na skutkový stav, tak ako ho zistil súd prvej inštancie mal za to, že výrok
týkajúci sa zamietnutia časti žalobcom uplatneného nároku je vecne správny z nasledujúcich dôvodov.

21.2. Z obsahuspisu a zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 15.05.2006 bola medzi žalobcom ako
stavebnousporiteľňouažalovanýmiv1./,2./a3./radeakostavebnýmisporiteľmiplatneuzavretázmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v zmysle zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení
v znení účinnom od 01.01.2006 do 31.12.2007, ktorú súd posúdil s ohľadom na charakter postavenia jej

účastníkovaokolnostíjejvznikuakozmluvuspotrebiteľskúvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka
v znení účinnom do 31.07.2005.

21.3. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru žalovaným v sume 3319,39 eura s tým, že po
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver

poskytnutý a súčasne pri dodržaný všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na
stavebný úver vo výške 1.991,64 eura. Záväzok žalovaných spočíval v pravidelnom uhrádzaní vkladov
v minimálnej výške 16,60 eura do nasporenia 40% cieľovej sumy a do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,75 eura mesačne;
žalovaní sa zaviazali splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Žalovaní dojednané

splátky neplatili. Žalovaný v 1. rade uhradil dňa 04.07.2011 sumu 150 eur, následne od augusta 2011
do júna 2013 uhradil žalobcovi sumu 20 x po 110 eur spolu 2.350 eur. K zániku Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.05.2006 došlo dňom 15.11.2010 kedy žalobca listom odstúpil
od zmluvy a vyzval žalovaných, aby v lehote 7 dní vrátili zostatok úveru.

22. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS), Spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

23.1. Súd prvej inštancie poukazoval na dôsledok, ktorý bol podľa jeho názoru spojený s absenciou
náležitostízmluvyoúverepodľazákonač.258/2001Z.z.,tedabezúročnosťabezpoplatkovosťúveru.Tu
odvolací súd prednostne konštatuje, že ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá
v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvoreniazmluvy v ust. § 23a ods. 1 za spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňoval. Uvedené ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla
mať i zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, resp.
zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Základnou črtou spotrebiteľskej zmlúv je to, že je pre
spotrebiteľa pripravená vopred, takže nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny a predmetná zmluva uzavretá medzi stranami sporu túto charakteristiku spĺňa.

23.2. Ďalej z obsahu spisu a súd prvej inštancie zistil, že dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy bola vo výške 3.379,68 eura a pozostáva z istiny 3.211,10 eura, z nezaplatených úrokov za úver
a z nezaplatených poplatkov vo výške 168,58 eura. Prvoinštančný súd v časti uplatnenej pohľadávky
v sume 646,55 eura žalobcovi vyhovel, pričom v danej sume súd zohľadnil úhrady žalovaných v
zmysležalobcompredloženýmvýpisomoúhradáchzktoréhovyplynulo,žežalovaníuhradilipoúčinnosti

odstúpenia od zmluvy žalobcovi 2 350 eur, o čom súdu predložil dôkaz aj žalovaný v 1./ rade. Súd
považoval v zmysle vyššie uvedeného zmluvu za spotrebiteľskú ,a teda bezúročnú a bez poplatkov, ex
offo použil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a nepriznal žalobcovi uplatnený 7,49 % ročný úrok z
úveru odo dňa 01.11.2010, ani sumu poplatkov vo výške 134,64 eura a v tejto časti súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

24. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004
zakotvila do súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola
prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo
je zrejmé z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od
1.4.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti

Občianskehozákonníkaazmluvupodľa§55Občianskehozákonníka,tátookolnosťnevylučujeaplikáciu
ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných
spotrebiteľských zmluvách napr. v úverových zmluvách alebo zmluvách podľa osobitného predpisu.
25. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným

zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho
zákonníka upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku
implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

26. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, treba prihliadnuť na žalobcom žiadané dôsledky v podobe
pretrvávania povinnosti žalovaných spotrebiteľov zaplatiť úroky a poplatky. Taký dôsledok je primárne
upravený v Obchodnom zákonníku (§ 351 ods. 1 posl. veta) a sekundárne bol odkaz na takýto dôsledok
odstúpenia od zmluvy upravený v bode VII. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
Dôsledkom odstúpenia mali byť aj naďalej pretrvávajúce povinnosti na úroky a poplatky.

27. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
28. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
29. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch

a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy

v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia
a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaní vzdať nemohli.
30. Možnosť použitia Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka na právny vzťah vzniknutý
medzi zmluvnými stranami priamo vyplýva z článku VIII. bod 1 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere

a stavebnom úvere. Ak samotný žalobca v zmluve umožnil použitie tak Obchodného zákonníka, ako
aj Občianskeho zákonníka, použitie pre spotrebiteľa nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení od zmluvy
vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprípustné.31. Okrem toho ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy nemožno, ako to už bolo
skôr konštatované, aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom
sporení, ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je potrebné aplikovať ust.
§ 48 Občianskeho zákonníka. Nebolo by totiž logické a zákonné, aby pri spotrebiteľských zmluvách
uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo osobitného predpisu sa odstúpenie od zmluvy riadilo
Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovenia § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, Obchodným zákonníkom najmä s prihliadnutím na výhodnosť tej ktorej

úpravy pre spotrebiteľa.
32. Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou
druhou. Indikatívny dôkaz správnosti uvedeného výkladu a aplikácie v tejto súvislosti je tiež ustanovenie
§ 5 zákona č. 258/2001 Z. z. (hoci nie je na mieste aplikácie uvedeného zákona v tomto prípade),
pretože v poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho
zákonníka.

33.Keďžedôsledkomodstúpeniaodzmluvypodľaust.§48ods.2Občianskehozákonníkabolozrušenie
zmluvysúčinkamiodzačiatku(extunc),zrušilisa iustanoveniazmluvyupravujúceúrokza
poskytnutie úveru, zmluvne dohodnutý úrok z omeškania a poplatky za upomienky. Zo zrušenej zmluvy
žalobcovi vzniklo právo domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich
z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka) .
34. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie aj § 54 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Takto potom možno konštatovať neprijateľnosť
(a neplatnosť) tých ustanovení uzavretej zmluvy, ktoré spotrebiteľovi prikazujú zostať „byť viazaný“
povinnosťou platiť úroky a poplatky aj po zrušení zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy.
35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dáva za pravdu vecnej správnosti rozhodnutie súdu
prvej inštancie v časti, ktorou zamietol časť nároku (v časti žiadaných úrokov a poplatkov) pretože v

dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy žalobcom, boli strany si povinné vydať všetko čo navzájom
plnili, preto vzhľadom na účinok odstúpenia od zmluvy (pričom zmluva sa zrušuje od začiatku, § 48
OZ) nebolo možné v dôsledku s tým súvisiacej neprijateľnosti ustanovení zmluvy (týkajúce sa úrokov a
poplatkov)žiadaťodžalovanýchajúroky apoplatky.Uvedenýmniejedotknutáprávoplatnosťodvolaním
nenapadnutej časti nároku.

36. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

37. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

39. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa splatnosti, ktorá bola určená na 30 eur mesačne,

odvolateľ namietal, že nebol dodržaný postup podľa § 232 ods. 3 CSP, pričom na posudzovanie
dôvodnosti súd vôbec nevykonal riadne posudzovanie finančných možností žalovaného v 1./ rade a
žalovaných v 2./ a 3./rade .

40. Odvolací súd považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu o možnosti žalovaného plniť priznanú

sumu v splátkach po 30 eur mesačne za nenáležitú. Súd prvej inštancie vyhodnocoval podmienok pre
také splátky len okrajovo, ale vôbec nezobral do úvahy výšku aktuálneho zostatku dlhu žalovaných
v 1./ až 3. /rade. Ak by bola stanovená výška splátok 30 eur, potom by zvyšný dlh mali možnosť
splatiť žalovaní v 22 mesiacoch. Uvedený splátkový rámec nemôže sledovať proporcionálny záujem
oprávneného. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prihliadať na možnosti povinných osôb, avšak

nemožno v tomto prípade neprihliadnuť na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá v roku 2006 a účinok
odstúpenia nastal v roku 2010. Vzhľadom na uvedené by dôsledky neplnenia povinností zo strany
žalovaných oprávnený znášal neúmerne dlhú dobu, čo nie je želateľné, preto odvolací súd procesným
postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutú časť rozsudku (týkajúcu sa paričnej lehoty) tak, žežalovaní v 1./ až 3./ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi priznanú istinu 646,55 eura s príslušenstvom
spoločne a nerozdielne v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Pokiaľ ide o závislý výrok o trovách konania, odvolací súd ho potvrdil postupom podľa § 387 ods.
1 CSP, ktorým určil 28% úspech žalobcu v konaní, pretože sa ani v dôsledku zmeny paričnej lehoty
nezmenila podstata a rozsah úspechu žalobcu.

42. V odvolacom konaní inak úspešným žalovaným (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP) odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania pokiaľ ide o žalovaného v 1./
rade, pretože v odvolacom konaní sa písomne vyjadril a žalovaným v 2./ a 3./ rade nepriznal náhradu
trov konania, pretože v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli.

42. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).