Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. júl 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417204273
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8417204273.2

Uznesenie

OkresnýsúdKežmarokvprávnejvecistarostlivostisúduomaloletúL.H.,F..XX.X.XXXX,bytomumatky,
občianku SR, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok,
dieťa rodičov: matky W. A., F.. X.X.XXXX, toho času bytom O. P. R. Ž., Ž. XX, občianky SR a otca C. H.,
F.. X.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, T., toho času bytom E. F. X, K., Česká republika, občana SR, na
návrh matky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j n e o d k l a d n é o p a t r e n i e :
II. Otec maloletého dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej L. H., F.. XX.X.XXXX
mesačne sumou 27,32 eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého
dieťaťa počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom osobne podaným na tunajšom súde dňa 9.5.2017 sa matka domáha vydania rozhodnutia,

ktorým by jej súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, otca by zaviazal povinnosťou prispievať
na výživu dieťaťa sumou 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc dňom
podania návrhu a otca by zaviazal povinnosťou zaplatiť zameškané výživné za obdobie od podania
návrhu do vyhlásenia rozhodnutia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Podaný návrh
matka odôvodnila tvrdeniami, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi a nežijú v spoločnej
domácnosti od 14.3.2017, kedy matka aj s dieťaťom prišla do O. P. R. R. Ž.. Od tohto obdobia si otec

neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Od marca tohto roku matku ani maloleté dieťa
nijakým spôsobom nekontaktoval. Otec žije toho času v Č. S., adresu matka nepozná. Otec nejaví
záujem o maloleté dieťa. Matka žiada o zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, keďže
sa o dieťa osobne stará od jeho narodenia. Matka je toho času evidovaná na úrade práce a nemá
žiaden príjem. Podala si žiadosť o rodičovský príspevok, keďže dieťa ešte nedovŕšilo tri roky. Matka
nevlastní žiaden majetok. Otec je podľa informácií matky zamestnaný v Č. S.. K návrhu matka priložila

čestné prehlásenie z 3.5.2017, ktorým prehlásila, že nemá žiadne príjmy a potvrdenie O. P. R. R. Ž. z
3.5.2017, podľa ktorého sa matka aj s dieťaťom nachádza v zariadení krízového bývania pre matky s
deťmi, ktorého zriaďovateľom je O. P. R. R. Ž..

2. Uznesením č. k. 5P/72/2017-11 z 22.5.2017 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie v
konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

3. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou z 24.5.2017 súd zistil, že
otec maloletého dieťaťa bol dňa 22.5.2013 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu
odchodudocudziny,umiestnilsasámvčlenskomštáteEurópskeúnieanepoberázúradudávkupomoci
v hmotnej núdzi.

4. Na pojednávanie konané dňa 17.7.2017 sa otec nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky
tým, že pracuje v zahraničí.5. Na pojednávaní konanom dňa 17.7.2017 matka vypovedala, že bola v telefonickom kontakte a písala
si e-mailom s otcom, ktorý jej uviedol, že pracuje v K., to je v Č. S. R. M. K. K., kde aj býva, býva

na adresa E. F., avšak nevie, či ide o ubytovňu alebo byt. S otcom maloletého dieťaťa žili v spoločnej
domácnosti v Českej republike v meste A.. Z Č. S. prišli na Slovensko, bývali u matky otca maloletého
dieťaťa I. H. R. Z. T.. Otec dieťaťa odišiel do Českej republiky za prácou. 14.3.2017 matka aj s dieťaťom
prišla do Ž., doviezli ju pracovníci úradu práce z Popradu, pretože bola bezdomovkyňou a nemala kde s
dieťaťom bývať. Od obdobia, od kedy je matka v O. P. R. R. Ž., otec na výživu dieťaťa žiadnym spôsobom

neprispieva.

6. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že

exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 132 ods.
1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a
tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,

že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy
na obdobie po jeho nariadení, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i

vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné bezodkladne zabrániť
jej rozširovaniu.15. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej
ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie

situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a
pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade
o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného
obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených.

16. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

18. Z doteraz vykonaného dokazovania súd zistil, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka
sama, otec toho času žiadnym spôsobom neparticipuje na osobnej starostlivosti o dieťa. Otec na výživu
maloletéhodieťaťavôbecneprispievainapriektomu,ževyživovaciapovinnosťkdieťaťujejehozákonná
povinnosť. Otec bol dňa 22.5.2013 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku
v hmotnej núdzi a pracuje v zahraničí v Č. S.. Matka je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o

zamestnanie, nemá žiaden príjem, rodičovský príspevok má vo vybavovaní. Matka nedokáže pokryť ani
len základné potreby maloletého dieťaťa. Súd s poukazom na dosiaľ vykonané dokazovanie dospel k
záveru, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy, že maloleté dieťa je ohrozené na výžive.

19. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletého dieťaťa súd považoval za potrebné

bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto otca počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia
zaviazal povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa sumou minimálneho výživného, t. j. sumou vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tohto času
27,32 eur), s poukazom na to, že súd môže neodkladným opatrením uložiť povinnému povinnosť platiť

výživné iba v nevyhnutnej miere. Výživným určeným neodkladným opatrením sa zabezpečujú len tie
najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie.

20. Úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu vykonaná týmto neodkladným opatrením
je len dočasná. Podrobné dokazovanie ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a

schopností oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, bude predmetom ďalšieho
dokazovania v konaní o veci samej.

21. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým skončí konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (per analogiam § 357 písm. d)
CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V zmysle § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP toto uznesenie je vykonateľné doručením.