Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Er/691/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211209652
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2211209652.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa pobočka Dunajská
Streda, IČO: 30 807 4843, so sídlom Galantská cesta 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému:
TECHNO s.r.o, IČO: 31 259 043, so sídlom Boriny 1360/5, Dunajská Streda výmaz z Obchodného
registra dňa 16.04.2015, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Silvia Šabíková, Exekútorský úrad so
sídlom Hodská 345/3, 924 01 Galanta pod spisovou značkou EX 420/2011 o vymoženie 1 253,16 EUR

s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdnej exekútorky Mgr. Silvii Šabíkovej pod sp. zn. EX 420/2011 vyhlasuje za
neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú u súdnej exekútorky Mgr. Silvii Šabíkovej pod sp. zn. EX 420/2011 zastavuje.

Súdnej exekútorke súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený podal dňa 13.06.2011 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Dunajská Streda, č. 700-0510432111-GC04/11 zo dňa 10.05.2011. Exekučný je
opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 26.04.2011.

2/ Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 14.07.2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného.

3/ Súdny exekútor dňa 25.07.2016 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods.
1 písm. h) EP a to z dôvodu, že v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný bol dňom 16.04.2015

vymazaný z obchodného registra a teda nastala prekážka v konaní, ktorú nemožno odstrániť. Súčasne
si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 44,- EUR a na ich náhradu navrhol zaviazať
oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 EP.

4/ Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,

možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv
a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do

60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.5/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

7/ Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do
obchodného alebo iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa
účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

8/ Podľa ustanovenia § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom
registri alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné

zákony neustanovujú inak.

9/ Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

10/ S poukazom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť
povinnéhobyťúčastníkomkonaniazanikladňomvýmazupovinnéhozObchodnéhoregistraavymáhaná
povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka konania na strane povinného. Zánik povinnej
osoby je neodstrániteľnou prekážkou exekučného konania, ktorá má za následok neprípustnosť
exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu vyhlásil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil.

11/ Súdny exekútor súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie podal aj špecifikáciu trov exekúcie v
celkovej výške 44,- EUR.

12/ Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

13/ Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

14/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

15/ Podľa ustanovenia 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

16/ Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

17/ Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov exekúcie majú
oprávnený, súdny exekútor a v prípade splnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného
poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku,

pričom tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1).
Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie v prípade ak súd zastaví exekúciu
pre nemajetnosť povinného. Trovy exekúcie, ktoré má uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd,
ktorý zároveň zaviaže oprávneného k ich úhrade, ak pri zastavení exekúcie sú pre takéto rozhodnutie

splnené podmienky.

18/ Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a voľnej úvahy súdu.
Výnimkou je len zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), teda v prípade, keďsúd zastaví exekúciu preto, lebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto
prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať.
Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu

trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto
zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým
je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej
právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také
konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie.

Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v
citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej
exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku povinného -
právnickej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť.

19/ Pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania súd nemohol postupovať ani v zmysle

ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať tak povinného k náhrade trov exekučného
konania, nakoľko výmazom povinného z Obchodného registra došlo v zmysle ustanovenia § 20a
Občianskeho zákonníka k jeho zániku a súčasne k strate procesnej subjektivity v nadväznosti na
ustanovenie § 61 Civilného sporového poriadku.

20/ Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá
zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce
kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie,
či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení

oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie
oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých
príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie
pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na
začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj

pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v
citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej
exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku - výmazu
povinnej osoby. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade
trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý

krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na
náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k
exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra
2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý v ňom prezentuje

JUDr. Rudolf Čirč. Exekúcia bola vedená do zániku povinného 4 roky, súdny exekútor nevymohol od
povinného do jeho výmazu žiadnu čiastku. Návrh na zastavenie exekúcie na tunajšom súde nepodal ani
oprávnený a neurobil tak ani súdny exekútor. Dôvody prečo nebola pohľadávka ani čiastočne vymožená
súdny exekútor pri vyúčtovaní trov neuviedol. Ak po začatí exekúcie súdny exekútor zistil, že povinný
nevlastní majetok z ktorého by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného, v zmysle Exekučného

poriadku mal dostatočný časový priestor k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie pre túto skutočnosť,
čím by si zabezpečil aj náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekúcie. V takom prípade
zákonodarca priznáva možnosť (nie povinnosť), aby súd na náhradu trov zaviazal oprávneného. V
konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie, avšak nie z dôvodu, že by súdny
exekútor nemal nárok na ich náhradu, ale z dôvodu, že na ich náhradu nie je koho zaviazať.

21/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.
22/ Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm.
a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
23/ Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.Poučenie:

Proti výroku 1/ a 2/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 44 ods. 2 EP).

Proti výroku 3/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).