Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237249
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114237249.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8, zastúpený:
AENEA Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Jozefská č. 3, proti žalovanému: D. U., nar. X.X.XXXX,
bytom W., ul. P. č. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 549,52 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 689,96 eur, spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 14.849,54 eur od 29.4.2015 do 31.12.2015 a s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
689,96 eur od 29.4.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.11.2014 sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia 549.52 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8.05 % p.a. zo sumy 549.52 eur od 06.11.2014 až do zaplatenia istiny.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel s žalovaným Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru
č. 511/957/2003, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške

23235,74 eur s dobou splatnosti 30 rokov. Poskytnutý úver mal žalovaný splatiť pri základnej úrokovej
sadzbevovýške2.6%formoumesačnýchsplátokvovýške93,04eur.ŽalovanýsavZmluvezaviazal,že
dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba
bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Nakoľko bol
žalovaný v omeškaní so zaplatením mesačných splátok poskytnutého úveru, žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu zameškaných splátok. Žalovaný na predmetnú výzvu
nereagoval a dlh na zameškaných splátkach neuhradil.

3. Následne podaním zo dňa 28.4.2015 žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie istiny vo výške 16.193,54
EUR, zmluvný úrok vo výške 276,18 EUR, úrok z omeškania vo výške 52,11 EUR, úrok z omeškania vo
výške 8,05% ročne zo sumy 549,52 EUR od 06.11.2014 do 28.04.2015, t.j. vo výške 20,97 EUR, úrok
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 16.193,54 EUR od 29.04.2015 až do zaplatenia istiny a
zmluvnú pokutu vo výške 1.646,97 EUR.

4. Nároky odôvodnil tým, že žalobca opakovane vyzýval žalovaného k úhrade dlhu na zameškaných
splátkachprostredníctvomupomienok,napriektomužalovanýnanenereagovaladlžnúsumuneuhradil.
Vzhľadom k uvedenej skutočnosti žalobca odstúpil od Zmluvy podaním zo dňa 22.12.2014, čím sa cely
dlh stal splatným.5. Osobitne uviedol, že žalovaný mal od roku 2010 zlú platobnú disciplínu, mesačné
splátky neuhrádzal pravidelne a dohodnutej výške, za niektorý mesiac neuhradil splátku, čím sa dostal

do omeškania s touto splátkou a následne neskôr uhradil vyššiu čiastku, ktorá sa započítala s niektorými
dlžnými splátkami, s ktorými už žalovaný bol v omeškaní. Žalovaný mal pri výške mesačnej splátky 93,04
EUR ročne uhradiť sumu 1.116,48 EUR. Vklady plusové sú vo výške 111,32 EUR (11,52 za rok 2009
+ 99,80 za rok 2012), vklady mínusové boli vo výške 753,88 EUR (82,48 za rok 2010 + 151,48 za rok
2011 + 246,48 za rok 2013 + 273,44 za rok 2014 s rozdielom je vo výške 642,56 EUR (753,88 - 111,32).

6. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č. k. 14C/96/2015-145 zo dňa 24. mája 2016 v spojení s opravným
uznesením č. k. 14C/96/2015-179 zo dňa 23. júna 2016 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 14 849,54 eur, zmluvný úrok vo výške 269,43 eur, zmluvnú pokutu vo výške
1 646,97 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur odo dňa 31. 12. 2015
do zaplatenia.

7. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd druhej inštancie rozsudok v napadnutej
časti, v ktorej súd žalobu zamietol zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Osobitne vyslovil právny názor, že
pri právnom posúdení záväzkového vzťahu založeného zmluvou medzi účastníkmi, ktorej predmetom
bolo poskytnutie podpory na rozvoj bývania (výstavba bytu žalovaného) z prostriedkov žalobcu ako

Štátneho fondu rozvoja bývania, bol rozhodujúci druh podpory vo forme úveru, keďže podpora mala
v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 124/1993 Z. z. tri základné druhy a jedným z nich bol úver, čo bolo
zásadné pre aplikovanie osobitnej výlučnej úpravy úveru v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a
vychádzajúc tiež z ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové

vzťahy aj zo zmlúv o úvere (§ 497). Postavenie, teda právny charakter účastníkov zmluvy, v rámci
úpravy tzv. absolútnych obchodov cez § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka potom nebol
relevantný. Vzhľadom na uvedené započítanie jednotlivých úhrad malo byť vykonané podľa ust. § 330
Obchodného zákonníka najskôr na úroky a potom na istinu, a to u záväzku najskôr splatného. Žalovaný
ako dlžník je povinný zaplatiť úroky z omeškania z nezaplatených splátok do doby zániku záväzku

odstúpením od zmluvy (§ 349 ods. 1, § 351 Obchodného zákonníka) vo výške 8,05 % ročne (§ 369 ods.
2 Obchodného zákonníka, § 3, § 10c nariadenia Vlády SR 87/1993 Z. z.) a po odstúpení od zmluvy vo
výške 5,05%, keďže došlo k zániku záväzku a vznikol záväzok nový od uplynutia 30 dní po doručení
výzvy na zaplatenie (§ 340 ods.1, § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, čl. VIII ods. 4 zmluvy).

8. V ďalšom uložil súdu prvej inštancie vychádzajúc z uvedeného právneho posúdenia veci, prípadne
požiadať žalobcu doložiť ďalšie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa výšky nároku
vzhľadom na rozdielnosť úroku z omeškania do a po odstúpení od zmluvy, o nároku žalobcu opätovne
rozhodnúť vrátane trov konania (§ 396 ods. 3 CSP) a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že úlohou súdu je rozhodnúť o zvyšnej časti istiny v sume 808,07
EUR (15.657,61 EUR - 14.849,54 EUR = 808,07 EUR, t. j. nepriznaná časť istiny), úroku z omeškania
výške 8,05% p.a. zo sumy 15.657,61 EUR od 25.11.2015 do 30.12.2015 vo výške 38,07 EUR, úrok z
omeškania výške 8,05% p.a. zo sumy 15.657,61 EUR od 31.12.2015 do 29.02.2016 vo výške 210,65

EUR a úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 15.657,61 EUR od 01.03.2016 do zaplatenia.

10. Pri skutkových tvrdeniach zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Vyjadrenia doplnil o
názor, podľa ktorého pre posúdenie právneho vzťahu strán sporu založeného Zmluvou o poskytnutí
podpory vo forme úveru je podstatný práve účel poskytnutia peňažných prostriedkov. V danom prípade

je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 124/1993 Z. z., podľa ktorého je jedným z
druhov podpory úver. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere v spojení s § 261 ods. 3 písm. d), ods. 6
písm. d) a § 263 ods. 1. Obch. zák a to bez ohľadu na to, že účastníci danej zmluvy majú nepodnikateľský
charakter nakoľko súd druhej inštancie sa nestotožnil s postupom a názormi súdu prvej inštancie, podľa

ktorej mal žalobca započítavať jednotlivé úhrady žalovaného v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka.
Zdôraznil, že jeho nárok predstavuje istinu vo výške 15.657,61 EUR, zmluvný úrok vo výške 269,43
EUR, úrok z omeškania výške 8,05% p.a. zo sumy 15.657,61 EUR od 25.11.2015 do 30.12.2015 vo
výške 38,07 EUR (po započítaní) a úrok z omeškania výške 8,05% p.a. zo sumy 15.657,61 EUR od31.12.2015 do 29.02.2016 vo výške 210.65 EUR a následne úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo
sumy 15.657,61 EUR od 01.03.2016 do zaplatenia spolu s nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 1.646,97 EUR. Posledná úhrada žalovaného zo dňa 29.02.2016 vo výške 94,00 EUR sa v súlade

s § 330 Obchodného zákonníka započítala na zvyšný úrok z omeškania z bodu 2 vo výške 11,21 EUR.
Zvyšok úhrady vo výške 82,79 EUR sa započítal na úroky z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy
15.657,61 EUR od 25.11.2015 do 30.12.2015 vo výške 120,86 EUR (120,86 - 82,79 = 38,07 EUR). Preto
žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 38,07 EUR čo predstavuje zvyšný úrok z omeškania výške
8,05% p.a. zo sumy 15.657,61 EUR od 25.11.2015 do 30.12.2015. Následne si Žalobca uplatnil úrok

z omeškania za ďalšie obdobie omeškania Žalovaného, t. j. za obdobie od 31.12.2015 do 29.02.2016
vo výške 210,65 EUR a odo dňa nasledujúceho (01.03.2016) až do zaplatenia. Úroky z omeškania si
však uplatňoval aj naďalej vo výške 8,05 % v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
§ 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkapodľaktorého,akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013.výškaúrokovzomeškania
sariadipodľapredpisovúčinnýchk31.januáru2013ajzadobuomeškaniapo31.januári2013.Rovnako

pri právnom zdôvodnení uviedol, že podľa § 506 Obchodného zákonníka „Ak je dlžník v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený
od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.", teda povinnosť platiť úrok z
nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp, pokračuje aj po účinnosti odstúpenia
veriteľa od zmluvy. Poukázal pritom aj na rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Cdo 113/2008, z 9. februára 2010.

11. Vo veci súd opakovane vykonal dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu právnych nárokov v zmysle
pokynov súdu druhej inštancie.

12. Podľa § 479 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 124/1996 Z.z. ak žiadateľ neoprávnene použil alebo zadržal prostriedky
fondu v rozpore s určenými alebo s dohodnutými podmienkami, je povinný ich vrátiť fondu a zaplatiť

penále podľa osobitného predpisu.

14. Medzi účastníkmi bola dňa 19.3.2003 uzavretá zmluva o poskytnutí podpory uzavretej v zmysle
zákona č. 124/96 Z. z.. Žalobca vystupoval v pozícii veriteľa a žalovaný ako dlžník. Zmluvou sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 700.000 Sk na výstavbu bytu č. 8 v bytovom dome

F5 Žilina Závodie, Hájik, na základe stavebného povolenia zo dňa 22.10.1990, pri základnej úrokovej
sadzbe 2,6 % ročne a dobe splatnosti 30 rokov s viazanosťou čerpania úveru. Žalovaný sa zaviazal
splácať dlh v splátkach vo výške 2.803,- Sk vždy do 15-teho dňa v mesiaci, v prípade, ak deň pripadne
na sviatok, nasledujúci pracovný deň so začiatkom splácania 3 mesiace po uzavretí zmluvy.

15. V čl. VIII. sankcie v bode 8.4 si účastníci dohodli, že v prípade ak je dlžník v omeškaní s úhradou
ktorejkoľvek splátky dlhšie ako šesť mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok
od zmluvy jednostranne odstúpiť, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Odstúpenie bolo
dohodnuté aj pre prípad závažného porušenia zmluvy opakovaným nesplácaním úveru, porušením
stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa alebo zriadením záložného práva v prospech

tretích osôb.

16. Žalobca listom zo dňa 22.12.2014 odstúpil od úverovej zmluvy, nakoľko žalovaný ku dňu 12.12.2014
sa dostal do omeškania s úhradou 7 splátok vo výške 642,56 eur a vyzval žalovaného na úhradu
nesplatenej istiny 16.193,54 eur, nesplateného úroku 276,18 eur, úroku z omeškania 52,11 eur.

Odstúpenie nadobudlo účinnosť 28.4.2015 po uplynutí lehoty na plnenie.

17. Súd z histórie pohybov na účte č. 3720552050 za obdobie od 15.7.2003 do 5.6.2009 zistil sumár
vkladov v roku 2003 vo výške 558,24 eur, vklady v roku 2004 v sume 1.116,48 eur, v roku 2005 v sume
1.116,48 eur, v roku 2006 v sume 1.116,48 eur, v roku 2007 v sume 1.116,48 eur, v roku 2008 v sume

1.116,48 eur, sumár vkladov v roku 2009 vo výške 1128 eur, sumár vkladov v roku 2010 vo výške 1.034
eur, sumár vkladov za rok 2011 vo výške 965 eur, sumár vkladov za rok 2012 vo výške 1.216,28 eur,
sumár vkladov za rok 2013 vo výške 870 eur, sumár vkladov za rok 2014 vo výške 750 eur.18. Súd zistil aj sumár vkladov po odstúpení od 21.1.2015 do 28.2.2016, kedy bola vykonaná posledná
splátka vo výške 94,- eur, predstavoval vo výške 1.344 eur.

19. Stav k 29.4.2015, teda po účinnosti odstúpenia predstavoval sumu nesplatenej istiny 15.958,89 eur,
suma splatných úrokov z omeškania vo výške 74,57 eur a suma splatných úrokov 300,04 eur, spolu
16.333,50 eur. Po tomto dátume bolo zo strany žalovaného uhradené 794,- eur podľa jeho vyčíslenia na
str. 137 predstavoval 16.333,50 eur. Od tejto sumy súd odčítal úhrady vo výške 794,- eur, čo predstavuje
zostatok nároku 15.539,50 eur. Nakoľko súd priznal skorším rozsudkom právoplatne 14.849,54 eur,

zmluvný úrok vo výške 269,43 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1.646,97 eur a úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 14.849,54 eur odo dňa 31.12.2015 do zaplatenia, nárok na úhradu pri
započítavaní nárokov podľa ust. § 330 Obchodného zákonníka predstavoval zostatok 689,96 eur na
istine, splatných úrokoch a úrokoch z omeškania. Pri vyčíslovaní nárokov súd prevej inštancie teda
postupoval tak, že jednotlivé splátky najskôr započítal na splatné úroky z omeškania, zákonný úrok a až
následne na istinu, avšak nárok na úhradu zákonných úrokov priznal len do doby účinnosti odstúpenia

od zmluvy, teda keď zmluva zanikla prejavom vôle žalobcu - veriteľa avšak existujúce nároky v zmysle
zániku ex tunc zostali zachované aj po zániku zmluvného vzťahu. Po zániku zmluvného vzťahu už však
súd nepriznal zmluvné úroky, pretože zmluva zanikla a zmluvný nárok nemožno uplatňovať aj po zániku
zmluvy, teda zaviazal dlžníka vrátiť požičanú sumu - istinu aj s úrokmi, na ktoré dovtedy vznikol nárok. Vo
vzťahu k úrokom z omeškania súd sa riadil záväzným právnym názorom druhostupňového súdu a úroky

z omeškania priznal do splatnosti vo výške 8,05% ročne, po splatnosti, kedy už bol len nárok na vrátenie
plnenia z právneho úkonu ktorý odpadol vo výške 5,05% ročne stanovenej k prvému dňu omeškania.
Nakoľko súd v predchádzajúcom rozsudku priznal tento nárok 5,05 % ročne zo sumy 14.849,54 eur odo
dňa 31.12.2015 do zaplatenia, priznal žalobcovi úrok z omeškania aj za predchádzajúce obdobie a z
novopriznaného nároku, teda na úhradu 5,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 14.849,54 eur od

29.4.2015 do 31.12.2015 a 5,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 689,96 eur od 29.4.2015 do
zaplatenia.

20. S poukazom na vyššie uvedené priznané nároky, ostatok nároku rozsudkom zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Nakoľko úspech žalobcu bol v rozsahu 96%, úspech žalovaného v rozsahu 4% (aj po zohľadnení
zmien návrhu a späťvzatí), súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu 92%,
o ktorého vyčíslení bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).