Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110011762
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8110011762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.2.2014, v trestnej veci
proti obžalovanému K. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
b), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 6T 37/2010 zo dňa 14.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného K. F. , nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom C. P. č. XX, okr. X.,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

- v období od novembra 2008 do 8.9.2010 v obci C. P. č. XX, okr. X. v rodinnom dome spôsoboval
psychické a fyzické utrpenie svojej družke M. Q. - K. tak, že jej vulgárne nadával, občasne ju bil po

rôznych častiach tela, hádzal po nej rôzne predmety, oblieval studenou vodou, pričom jej viackrát svojím
konaním spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, pričom týmto svojím konaním vyvolával
u svojej družky strach a stres,

t e d a

týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie najmä bitím, údermi, vyvolávaním strachu
a stresu,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. F. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v období od novembra 2008 do 7.9.2011 v obci C. P. č. XX, okr. X. v rodinnom dome spôsoboval
psychické a fyzické utrpenie svojej družke M. Q. - K. tak, že jej vulgárne nadával, občasne ju bil
po rôznych častiach tela, hádzal po nej rôzne predmety, oblieval studenou vodou, pričom jej viackrát

svojím konaním spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, avšak menovaná lekárom nikdy
neuviedla, že zranenia jej spôsobil druh, kde takto svojím konaním vyvolával u svojej družky strach a
stres.

Za to mu bol podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) s
použitím § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený a uložený probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona bola určená skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody v trvaní 5 rokov a podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona mu bolo uložené v skúšobnej dobe
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie,

ktoré následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podal v neprospech
obžalovaného proti výroku o vine a treste. Poukázal na to, že obžalobu na okresný súd podal pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zákona na
tom skutkovom základe, že najmenej od roku 2006 doposiaľ v obci C. P. č. XX, okr. X., v spoločnom
rodinnom dome pod vplyvom alkoholických nápojov pravidelne spôsoboval fyzické a psychické utrpenie

svojej družke M. Q. K. tým, že jej vulgárne nadával, bil ju po rôznych častiach tela, ponižoval ju tak,
že ju viackrát a na rôzne dlhú dobu nahú priväzoval lanom o posteľ, kde ostala ležať na zemi s lanom
obviazaným kolo krku, potom ju oblial studenou vodou a následne ju nútil k orálnemu styku, po čom
sa vždy povracala, pričom sa jeho agresivita stupňovala po tom, čo im odcudzili jeho obľúbeného psa,
kedy svoju družku priviazal k posteli nahú na reťaz, na ktorej bol predtým uviazaný pes, kázal jej vyzliecť

sa donaha, urobil na reťazi slučku, ktorú jej priviazal okolo krku, druhý koniec reťaze priviazal o nohu
postele nachádzajúcej sa v kuchyni ich rodinného domu na vzdialenosť 50 cm, poškodená mohla ležať
len na chrbte, oblial ju studenou vodou a takto ju nechal ležať niekoľko hodín, potom sa vyzliekol donaha,
reťaz od postele odviazal a za reťaz, ktorú mala stále obviazanú okolo krku si ju pritiahol k sebe, sadol
si na posteľ a poškodenej prikázal, aby si konala svoju povinnosť, na čo musela vziať penis do úst a

orálne ho uspokojiť, ejakuloval jej do úst, po čom sa povracala do nádoby, ktorú mal obžalovaný na
tento účel pripravenú pod posteľou, následne po tomto konaní sa poškodená pokúsila z domu utiecť
a keď to zistil, zbalené veci podpálil v kuchyni a osobné doklady hodil do potoka, pričom poškodená
viackrát zo strachu pred ním a pred neustálym ponižovaním utekala z domu a prespávala v opustenom
dome v obci C. P., pretože obžalovaný svojej družke M. Q. viackrát spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali

lekárske ošetrenie, avšak menovaná lekárom nikdy neuviedla, že jej zranenia spôsobil jej druh. Uviedol,
že po skončení dokazovania na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za
vinného v zmysle obžaloby a uložiť mu trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, t. j. 7 rokov a pre výkon trestu ho zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd sa nestotožnil so skutkovými zisteniami uvedenými v

obžalobe a rozsudkom obžalovaného uznal vinným len zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní vypustil
zo skutku skutočnosti týkajúce sa priväzovania poškodenej lanom a reťazou k posteli a následného
nútenia k orálnemu styku, dôvodiac, že táto skutočnosť nebola okrem výpovede poškodenej verifikovaná
žiadnym iným dôkazom a obžalovaný toto poprel. Súd poukázal na výpovede svedkov O. a C., z ktorých

vyplynulo, že poškodená zvykla klamať, pričom v zmysle záverov znaleckých posudkov poškodenámá zvýšené lži skóre a má paranoidné sklony. Z vyššie uvedenými skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu sa však nemôže stotožniť. Poškodená v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom
pojednávaní, uviedla, že vážnejšie nezhody sa medzi nimi začali niekedy pred desiatimi rokmi, kde

viackrát podala na druha trestné oznámenie, avšak napokon súhlas na trestné stíhanie nedala. Súd
neuveril tvrdeniam poškodenej, že mávali aj orálny sex, kde obžalovaný si stále pripravil lavór, nakoľko
ona stále po tom zvracala a naposledy to bolo, keď ju reťazou priviazal o nohu postele a reťaze mala
na krku. Poškodená v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi,
že reťazou ju o posteľ priviazal len raz a to vtedy, keď im ukradli psa, avšak pred tým ju (5 - 6 krát)

priväzoval aj lanom z káblikov, ktorým ju priviazal buď o posteľ alebo o stôl. Prvostupňový súd tvrdenia
poškodenej ohľadom neprijateľných praktík v sexuálnej oblasti vyhodnotil za nepreukázané výpoveďami
ostatných svedkov, do úvahy však vôbec nebral zistenia znalca z odboru psychológie a tiež znalcov
z odvetvia psychiatrie, rovnako nezaujal ani komplexný pohľad na výpovede poškodenej a všetkých
vypočutých svedkov. Poukazuje na to, že pri rozhodovaní o právnej kvalifikácii, či sa jednalo v danom
prípade o závažnejší spôsob konania obžalovaného podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, súd

konštatoval, že aj keď formálne obdobie skoro troch rokov je možné považovať za dlhší čas, podľa
názoru súdu nie je možné použiť takúto kvalifikáciu, nakoľko konanie obžalovaného nebolo nepretržité,
fyzické útoky boli iba raz za určité obdobie a aj poškodená dobrovoľne opúšťala na dlhší čas domácnosť.
Namieta, že týraním možno rozumieť zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa
vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako

ťažké príkorie. Podľa neho nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa
ani, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktorého týraná osoba pre
jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť konania páchateľa je
potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Dlhšie trvanie inkriminovaného stavu
môže byť v jednotlivých prípadoch nahradené intenzitou útokov. Vzhľadom na vykonané dôkazy nie je

možné podľa neho akceptovať úpravu kvalifikácie súdom v tom smere, že sa nejednalo o konanie po
dlhší čas. Súd vyhodnotil, že fyzické útoky boli iba raz za určité obdobie a aj poškodená dobrovoľne
opúšťala na dlhší čas domácnosť. Súd však nebral do úvahy tú skutočnosť, že poškodená utekala z
domu hlavne po tom, čo na ňu fyzicky útočil druh a tak mu vlastne znemožnila v ďalšom pokračovaní v
telesnom napádaní. Ako poškodená, tak aj svedkovia zhodne uvádzali, že poškodená predovšetkým v

dôsledku konania obžalovaného (časté bitky) často odchádzala z domu. Poškodená uviedla, že niekedy
to bolo 2 krát do mesiaca, niekedy ani raz. Keď odišla z domu naposledy, švagriná T. A. ju zobrala na
psychiatriu, kde pobudla asi 4 týždne. T. A. vypovedala, že poškodená hovorila, že ju druh bil s nejakým
lancom alebo povrazom a že ju vyháňal z domu. Poškodená jej tiež povedala o jednom prípade, kedy
ju druh priviazal reťazou, čo sa malo stať niekedy koncom augusta alebo začiatkom septembra 2010.

K svojej švagrinej T. A. takto z domu utiekla niekoľkokrát, pričom sa jej vždy posťažovala a ukázala
jej aj modriny. T. A. tieto skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdila. Poškodená v prípravnom konaní v
rámci previerky výpovede poškodenej na mieste činu ukázala na reťaz, ktorou ju mal druh priväzovať k
posteli, palicu, ktorou bola naposledy bitá a na lavór, do ktorého zvracala po vynútenom orálnom styku.
Prvostupňový súd pri ustaľovaní doby spáchania skutku vychádzal z jeho ohraničenia od novembra

2008, lebo za predchádzajúce konanie bol už obžalovaný riešený v priestupkovom konaní a ukončenie
obdobia ohraničil jeho vzatím do väzby, respektíve dňom obmedzenia osobnej slobody dňa 7.9.2011.
Súd však opomenul pri tomto časovom vymedzení vysporiadať sa so správou pre ošetrujúceho lekára,
ktorú vypracoval MUDr. P. K. dňa 10.7.2007. Vo svojej správe lekár uvádza, že pacientka bola dovezená
RZP, údajne 3 dni bola zavretá v stodole a druh si prichádzal do nej kopnúť. Uvedený skutok nebol

riešený v priestupkovom konaní, ani v trestnom konaní. Útoky obžalovaného bolo podľa neho potrebné
hodnotiť ako stav charakteru trvalého, odvíjajúci sa od opakovaného zotrvávania v stave alkoholického
opojenia, kedy správanie obžalovaného sa stávalo hrubým až grobianskym. Znalci z odvetvia psychiatrie
ho označili za degradovaného alkoholika. V znaleckom posudku na obžalovaného tiež uviedli, že sa u
neho jedná o poruchu osobnosti a škodlivé nadužívanie alkoholických nápojov. V stavoch opitosti má

oslabenú rozumovú kontrolu svojho konania, má tendencie jednať neuvážene, agresívne, nedostatočne
tlmí svoje sexuálne pudy, nedomýšľa dôsledky svojho konania. V znaleckom posudku na obžalovaného
znalec z odboru psychológie konštatoval, že motivácia činu nebola patologická, išlo o sociálne deviantné
agresívne správanie sa už zdegradovaného, alkoholom poznačeného človeka, za účelom sýtenia
sexuálnej potreby s celkovým násilným, neakceptovateľným a agresívnym správaním sa a konaním. Na

strane druhej znalec z odboru psychológie v znaleckom posudku na poškodenú uviedol, že celkovo jej
vierohodnosť hodnotí ako pomerne vysokú, bez snahy po vymýšľaní si. Uvedené znalec konštatoval v
súvislosti s interpretovaním udalosti poškodenou (okrem iného poškodená spomínala aj na udalosť s
reťazou). U poškodenej zistil príznaky týranej osoby, bol to aj celkový klinický dojem z poškodenej, ktorýzodpovedal klinike a symptomatike týranej osoby, hlavne v sexuálnej oblasti. Pokiaľ by bol súd uznal,
že obžalovaný sa opakovane dopúšťal aj po sexuálnej stránke neprípustného správania k poškodenej a
vzal by tiež do úvahy dôvody, pre ktoré poškodená často utekala z domu, pristúpil by inak k posúdeniu

kvalifikačného znaku „po dlhší čas“. Tieto okolnosti podľa neho súd náležite nezvažoval. Preto navrhol,
aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie, respektíve rozhodol rozsudkom vo veci sám.

Na základe podaného odvolania krajský súd v súlade s ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že napadnutý rozsudok je síce postihnutý
chybami, pre ktoré je potrebné ho zrušiť, ale že zároveň ide len o také chyby, ktoré je možné napraviť
na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní.

Vprvomradejepotrebnéuviesť,žekonanie,ktorénapadnutémurozsudkupredchádzalo,bolovykonané

bez podstatných procesných chýb, pričom boli dodržiavané aj príslušné ustanovenia Tr. poriadku,
ktorými sa má zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu.

Vo vzťahu ku skutku uvedenému v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní
vykonal zákonným spôsobom všetky pre rozhodnutie potrebné dôkazy, ktoré boli dostupné a mohli

objasniť skutkový stav, pričom skutkové zistenia, ktoré na ich základe urobil, sú v podstate správne, až
na zrejmé nesprávnosti týkajúce sa vymedzenia doby páchania činu a neuvádzania zranení poškodenou
lekárom.

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa tiež rozviedol jednotlivé dôkazy, ktoré potom následne

v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil. Keďže krajský súd považuje odôvodnenie skutkových
záverov napadnutého rozsudku za správne, v podrobnostiach na toto odôvodnenie poukazuje.

Len vzhľadom na odvolacie námietky považuje krajský súd k napadnutému rozsudku za potrebné uviesť
ešte niektoré ďalšie skutočnosti.

Napriek odvolacím námietkam, aj podľa odvolacieho súdu v predmetnej veci neboli bez dôvodných
pochybností preukázané všetky skutkové okolnosti, ktoré sú tvrdené v obžalobe.

Jediným priamym dôkazom o tom, že obžalovaný mal poškodenú priväzovať o posteľ a nútiť ju

k orálnemu styku a že poškodená utekala z domu pred fyzickými útokmi obžalovaného, ktorý jej
spôsoboval vážne zranenia, je výpoveď poškodenej. Z vykonaného dokazovania však vyplývajú viaceré
také skutočnosti, ktoré jej tvrdenia závažným spôsobom spochybňujú a jej celkovú hodnovernosť
znižujú.

V prvom rade je potrebné poukázať na svedeckú výpoveď syna obžalovaného a poškodenej K. F.,
ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti v období, keď malo dôjsť k týraniu poškodenej. Ten poprel, aby
obžalovaný bil poškodenú. Ako dôvod problémov v ich rodine označil nadmerné požívanie alkoholických
nápojov poškodenou, ktoré pila takmer denne. Po tom, čo mala peniaze, išla do obchodu a už z neho
sa vrátila opitá. Pod vplyvom alkoholických nápojov im vulgárne nadávala a vznikali hádky. Stávalo sa,

že keď mala poškodená peniaze, utiekla preč a dlhšiu dobu neprišla domov. Naproti tomu obžalovaný
chodil pracovať na VPP, staral sa, varil mu, pracoval na záhrade a v čase jeho maloletosti ho súd jemu
aj zveril do starostlivosti.

Skutočnosti spochybňujúce tvrdenia poškodenej vyplývajú aj zo svedeckých výpovedí susedov

obžalovaného a poškodenej F. X., O. X., T. Q., J. C. a F. Q.. Všetci potvrdili vážne problémy poškodenej
s alkoholom, pod vplyvom ktorého sa správala vulgárne, padala a spôsobila si aj zranenia. Udávajú
aj situácie, keď poškodená obviňovala obžalovaného, že ju zbil alebo zobliekol, hoci to reálne urobiť
nemohol, lebo bol s nimi. Potvrdili tiež tvrdenia obžalovaného, že poškodená po sociálnych dávkach,
keď mala peniaze, odišla z domu a videli ju požívať alkoholické nápoje s bezdomovcami. Podľa svedka

C. sa poškodená z mesta vrátila vždy nejaká rozbitá.

Uvedené potom vyvoláva aj pochybnosti o tvrdeniach poškodenej, že jej obžalovaný spôsobil zranenia,
ktoré sú uvádzané v lekárskych správach. Tu je potrebné naviac poukázať na to, že zranenia poškodenejošetrené dňa 2.11.2011 (zlomenia vretennej kosti), dňa 17.10.2011 (otvorená rana vlasatej časti hlavy),
dňa 22.9.2011 (zlomenina zápästia), či dňa 20.8.2011 (hospitalizovaná po nájdení na chodníku s
krvácajúcou ranou na hlave a so známkami po požití alkoholu), vznikli jednoznačne v dobe, keď už

poškodenásobžalovanýmspolunežili.Vprípadezraneníošetrenýchdňa10.7.2007,naktorépoukazuje
v odvolaní aj prokurátor, poškodená pred lekárom k ich vzniku tvrdila, že bola tri dni zavretá v stodole a
druh si do nej prichádzal kopnúť. Dokazovaním (nielen výpoveďou obžalovaného, ale aj správou obce
C. P.) však bolo preukázané, že na pozemkoch obžalovaného žiadna stodola - vedľajšia hospodárska
budova nestojí.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na konštatovanie znalca z odboru psychológia o pomerne vysokej špecifickej
vierohodnosti poškodenej, je potrebné uviesť, že nielen znalec z odboru psychológia, ale ani znalec zo
žiadneho iného odboru, sa nemôže vyjadrovať priamo k tomu, či svedok je alebo nie je hodnoverný a
či v posudzovanej veci vypovedá pravdivo. Znalec psychológ sa môže vyjadriť len všeobecne k tým
osobnostným rysom vyšetrovanej osoby, ktoré môžu mať vplyv na jeho hodnovernosť. Či svedok v

konkrétnom prípade klame alebo hovorí pravdu, je otázkou právnou, ktorú môže zodpovedať jedine súd
na základe zhodnotenia tohto dôkazu jednotlivo, ako aj všetkých dôkazov v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku tak, ako to urobil aj prvostupňový súd.

Zároveň tu je potrebné poukázať aj na tie závery znaleckého posudku z odboru psychológia, podľa

ktorých bolo u poškodenej mierne zvýšené Lži - skóre, čo mierne znižuje vierohodnosť jej osobnosti.
Naproti tomu obžalovaný nevykazuje znaky zníženej všeobecnej vierohodnosti. U neho v oblasti
afektivity nebolo zistené zvýšené skóre a podobne bolo v norme aj Lži - skóre, čo vypovedá o úprimnosti
obžalovaného, bez snahy pôsobiť sociálne priaznivým dojmom.

Bez významu pri hodnotení tvrdení poškodenej nie sú ani skutočnosti zistené z odpisov registra trestov.
Kým obžalovaný doposiaľ nemá záznam, tak poškodená má 8 záznamov, posledný z roku 1998. Pre
trestnú činnosť bola opakovane aj vo výkone trestu odňatia slobody. Má pritom aj záznam o spáchaní
trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 ods. 1 Tr. zákona (zák.
č. 140/1961 Zb.) z roku 1986.

V rozpore s tvrdením poškodenej neboli zistené ani žiadne opakovane podávané trestné oznámenia na
obžalovaného, pri ktorých mala následne vziať súhlas s trestným stíhaním späť. Takýto postup naviac
ani podľa zákonnej úpravy pri trestných činoch podobného charakteru možný nie je.

Za týchto okolností nie je možné bez pochybností ustáliť, že obžalovaný sa dopustil všetkých útokov,
ktoré popísala poškodená a ktorých spáchanie vytýka obžalovanému obžaloba. Preto aj podľa krajského
súdu prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol správne, pokiaľ skutkové zistenia upravil tak,
aby mali oporu vo vykonanom dokazovaní.

Zrejmej chyby sa prvostupňový súd v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku dopustil len
pri vymedzení doby, do ktorej sa obžalovaný mal dopúšťať protiprávneho konania a v konštatovaní,
že poškodená lekárom nikdy neuviedla spôsobenie zranení druhom. V odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd koniec doby páchania trestného činu vymedzil vzatím obžalovaného do väzby,
respektíve obmedzením jeho osobnej slobody. Zo spisu je zrejmé, že osobná sloboda obžalovaného

bola obmedzená dňa 8.9.2010 o 8.00 hod.. V rozpore s tým sa však vo výroku o vine uvádza, že trestná
činnosť mala byť páchaná do 7.9.2011. Keďže ide o zrejmé chyby, ktoré vyplývajú priamo z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, pričom správny dátum ukončenia páchania trestného činu vyplýva priamo z
rozhodnutí súdu o vzatí do väzby, tieto chyby bolo možné opraviť odvolacím súdom aj na verejnom
zasadnutí bez doplnenia dokazovania.

Zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna kvalifikácia. Prvostupňový súd správne konanie
obžalovaného posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, a nie aj podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia (teda po dlhší čas, ako závažnejšieho spôsobu
konania).

Týranímsarozumiezlénakladaniesinouosobou,vyznačujúcesavyššímstupňomhrubostiabezcitnosti
a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Je potrebné uviesť, že trvalosťkonania páchateľa je potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Dlhšie trvanie
inkriminovaného stavu môže byť v jednotlivých prípadoch nahradené intenzitou útokov.

Teda už samotný pojem týrania predpokladá trvalosť konania páchateľa, ktorú je potrebné posudzovať
v závislosti od intenzity zlého nakladania. Pre posúdenie otázky, či páchateľ trestného činu týrania
páchal takýto čin po dlhší čas v zmysle ust. § 138 písm. b) Tr. zákona, je určujúca nielen celková doba
týrania, ale prihliadnuť je potrebné tiež ku konkrétnemu spôsobu vykonania činu, intenzite týrania, jeho
početnosti a podobne. Musí ísť teda o taký dlhý čas, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania

tohto trestného činu, a jednak prekračuje obvyklý čas tak, že použitie základnej skutkovej podstaty by
dostatočne nevystihovalo závažnosť spôsobu konania obžalovaného.

V predmetnej trestnej veci obžalovaný síce páchal trestný čin týrania od novembra 2008 do 8.9.2010,
teda takmer dva roky, jeho útoky voči poškodenej (okrem iného aj vzhľadom na jej časté opúšťanie
spoločnej domácnosti) nie je možné označiť za stav trvalý, pričom nebolo ani preukázané, aby sa tieto

útoky vyznačovali zvláštnou hrubosťou.

Znaleckým dokazovaním bol síce u poškodenej zistený syndróm týranej osoby a symptómy ľahkej
depresívnej poruchy. Na jej somatickom či psychickom stave sa však hlavnou mierou pričinil spôsob jej
života.Poškodenájezávisláodalkoholu,samasaprivádzaladotakýchstavov,kedysúčasťouklinického

obrazu, bez akýchkoľvek zásahov zvonku, sú stavy úzkosti, depresie a iné symptómy. Podľa znalcov z
odvetvia psychiatria zo strany poškodenej je možné predpokladať konfrontačné, agresívne správanie,
pričom pri vzniku konfliktu sa určite spolupodieľala. Z ich pohľadu ide o nevhodné súžitie dvoch ľudí.

Za týchto okolností záver prvostupňového súdu, že konania napĺňajúceho znaky týrania sa obžalovaný

nedopúšťal po dlhší čas, považuje za správny aj odvolací súd.

V podstate za správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie prvostupňového súdu o uloženom treste.
Chybu vo výroku o treste odvolací súd zistil len v neuvedení ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona, ktoré bol okresný
súd povinný použiť vzhľadom na to, že zistil prevahu poľahčujúcich okolností.

Len vzhľadom na vyššie uvedené chyby vo výroku o vine a vo výroku o treste, ktoré bolo možno napraviť
aj v odvolacom konaní, krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.