Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114217387
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114217387.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

G. Č., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX K. XXXX, Š. R. W., proti odporcom: I. V. Q., K.. XX.XX.XXXX, I.
O. XXX XX K. XXX, Š. R.U. W., II. U. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX K. XXX, Š. R. W., o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutému vydržaním a na jeho trpenie, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia I. a II. sú povinní strpieť výkon práva navrhovateľky prechodu peši a prejazdu motorovými
vozidlami a inými dopravnými prostriedkami cez pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území
Nesluša evidované v katastri nehnuteľností Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym
odborom, na LV č. XXX ako parcely KNC: č. XXXX/X - orná pôda o výmere 129 m2, č. XXXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 9 m2, a to v rozsahu
plochy zodpovedajúcej pôvodným parcelám KN-C: č. XXXX a č. XXXX, ako boli tieto evidované v
katastri nehnuteľností Správou katastra Kysucké Nové Mesto na LV č. XXX pred vykonaním zmeny
v zápise na tomto LV pod č. G. XXXX/XXXX pod položkou výkazu zmien č. XX/XX a ako je táto
plocha určená a graficky znázornená geometrickým plánom č. 6C/153/2014-20/2015 vyhotoveným dňa
17.10.2015, autorizačne overeným dňa 17.10.2015 Ing. Jozefom Polkom a úradne overeným Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pod č. XXX/XXXX dňa 05.11.2015, ktorý tvorí

neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to po celej dĺžke a po celej šírke tejto plochy na pozemky
nachádzajúce sa v katastrálnom území Nesluša evidované v katastri nehnuteľností Okresným úradom
Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, na LV č. XXX ako parcely KN-C: č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 136 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, č. XXXX
- orná pôda o výmere 98 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2 a č. XXXX -
orná pôda o výmere 232 m2 a k stavbe nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. evidovanej v katastri
nehnuteľností Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX ako
rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele KN-C č. XXXX.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 10.05.2010 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 12.05.2010
doplneným po výzve súdu formou uznesenia č. k. 6C/101/2010-38 zo dňa 25.10.2010 podľa ust. §
43 ods. 1 O.s.p. podaním zo dňa 11.11.2010 doručeným súdu dňa 12.11.2010 sa navrhovateľka voči
odporcom domáhala vydania rozsudku,
a) ktorým by bolo určené, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo, motorovými

vozidlami a inými dopravnými prostriedkami cez celý pozemok parcela KN-C č. XXXX - orná pôda o
výmere 206 m2, parcela KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2, k. ú. K. po celej dĺžke a po
celej šírke tak, ako sú pozemky vyšrafované zelenou neónovou ceruzou v znaleckom posudku zo dňa
31.08.2001 č.X/XXXX, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Anna Bukovanová, ul. Školská 2305, Čadca,ktoré pozemky sú zapísané na LV č. XXX Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Kysucké Nové
Mesto, na parcelu KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, parcelu KN-C č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria výmere 136 m2, parcelu KN-C č. XXXX - orná pôda výmere 98

m2, parcelu KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria výmere 389 m2, parcelu KN-C č. XXXX -
orná pôda o výmere 232 m2 a k rodinnému domu č. súp. XXXX, postavenému na parcelách KN-C č.
XXXX a č XXXX a zároveň,
b) ktorým by odporcom I. a II. bola uložená povinnosť strpieť výkon práva prechodu navrhovateľke peši,
motorovýmivozidlamiainýmidopravnýmiprostriedkamicezparceluKN-Cč.XXXX-ornápôdaovýmere

206 m2, parcelu KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2 po celej dĺžke a po celej šírke týchto
pozemkov a
c) ktorým by odporcom I. a II. bola uložená povinnosť zatvárať dvojkrídlovú kovovú bránu osadenú na
kovových stĺpikoch v bodoch B, H a malú kovovú bránu osadenú v bode H, I na parcele KN-C č. XXXX,
ktorá je vyznačená v znaleckom posudku č. 3/2001 zo dňa 12.07.2001, ktorý vypracovala Ing Anna
Bukovanová, ul. Školská 2305, Čadca, ako znalec, ktorý posudok by bol súčasťou rozsudku.

Súčasne sa domáhala, aby súd zaviazal odporcov I. a II. nahradiť jej trovy konania.
2. Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností: parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parcela KN-C
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, parcela KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere
98 m2, parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2, parcela KN-C č. XXXX

- orná pôda o výmere 232 m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. K. a sú zapísané Správou
katastra Kysucké Nové Mesto na LV č. XXX. Odporcovia I. a II. sú vlastníkmi nehnuteľností: parcela KN-
C č. XXXX/X - orná pôda o výmere 721 m2, parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 79 m2, parcela KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 206 m2, parcela KN-C č. XXXX - orná
pôda o výmere 132 m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. K. a sú zapísané Správou katastra

Kysucké Nové Mesto na LV č. XXX. Ďalej uviedla, že jej matka B. R., rod. G. a jej otec X. R. (už nebohí)
chodili pešo a tiež povozom po nehnuteľnosti označenej ako parcela KN-C č. XXXX - orná pôda o
výmere 206 m2, parcela KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2, k. ú. K., po ktorých pozemkoch je
oddávna cesta slúžiaca ako prístupová cesta ku pozemkom, ktoré vlastní. Túto skutočnosť si pamätá,
že ako dieťa po týchto pozemkoch chodila s rodičmi. V roku 1982 začala s výstavbou rodinného domu

spoločne so svojim manželom H. Č., pričom uvedené pozemky parcela KN-C č. XXXX a parcela KN-
C č. XXXX slúžili a slúžia doposiaľ ako prístupová cesta a po týchto pozemkoch chodia nepretržite
pešo a motorovými vozidlami. V tomto práve prechodu nikto ani jej rodičov, ani ju a jej manžela, ani jej
rodinu a známych neobmedzoval. Pamätá si, že od roku 1975 začal chodiť po tejto prístupovej ceste
aj jej švagor J. V. spolu s jej sestrou R. V., jeho manželkou, pretože tiež začali stavať rodinný dom a

táto cesta cez uvedené pozemky im slúžila ako prístupová cesta na dovoz stavebného materiálu na
výstavbu rodinného domu. Keď jej švagor so svojou manželkou dokončili výstavbu rodinného domu
bolo im administratívne pridelené popisné č. XXX. Uvedená prístupová cesta tak odjakživa slúžila a
slúži ako prístup do nehnuteľností, ktoré vlastní, teda do domu súp. č. XXXX, ktorý vlastní so svojim
manželom a k domu súp. č. XXX, ktorý bol o vlastníctve manželov V.. Jej sestra R. V. v roku 1997

požiadala notára JUDr. Andreja Kubaščíka, aby jej osvedčil vlastnícke právo k pozemkom parcela KN-C
č. XXXX a parcela KN-C č. XXXX a to titulom vydržania, ktorá skutočnosť bola aj notárskou zápisnicou
K. XX/XX, K. XXX/XX zo dňa 02.07.1997 osvedčená. Na základe osvedčenia vlastníckeho práva bola R.
V. zapísaná Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Žilina ako vlastníčka týchto nehnuteľností
na LV č. XXX. Po osvedčení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sestra R. V. so svojim manželom

J. V. podali návrh na Okresný súd Čadca proti nej a proti jej manželovi H. Č. ako odporcom, ktorým
sa voči nim domáhali, aby boli povinní strpieť vybudovanie oplotenia nehnuteľností parciel KN-C: č.
XXXX, č. XXXX a č. XXXX/X, k. ú. K., manželmi V., v ďalšom aby im bola uložená povinnosť spoločne
a nerozdielne odstrániť kovové stĺpiky z hranice medzi parcelou KN-C č. XXXX a parcelou KN-C č.
XXXXX, k. ú. K. a napokon, aby im bolo zakázané akýmkoľvek spôsobom rušiť manželov V. v užívaní

nehnuteľností parciel KN-C: č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX/X, k. ú. K.. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k.
8C/206/99-125 zo dňa 26.03.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2004, návrh manželov V.
v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení rozsudku prijal Okresný súd Čadca záver, že ona s manželom
H. Č. už viac ako 10 rokov vykonávajú právo spočívajúce v prechádzaní pešo, motorovými vozidlami po
spornom pozemku. Teda výkonom práva, vydržaním získali právo zodpovedajúce vecnému bremenu,

keďže vykonávali toto právo viac ako 10 rokov s tým, že započali s výkonom tohto práva v roku 1982,
získali uplynutím 10-ročnej lehoty , t. j. do roku 1992 právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vecné
bremeno spočíva v tom, že sú oprávnení po sporných parcelách (pozemkoch) chodiť pešo a motorovými
vozidlami. V ďalšom navrhovateľka citovala ust. § 116 ods. 1, § 145 ods. 1 a § 146 zákona č. 141/1950Zb. Občiansky zákonník, ako aj ust. § 134 ods. 1 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na
uvedené navrhovateľka ďalej uviedla, že odporcovia sú povinní rešpektovať jej práva, ktoré jej vyplývajú
z uvedených zákonných ustanovení. Po skutkovej stránke ešte dodala, že v mesiaci február 2007

manželia V. rodinný dom súp. č. XXX predali kúpnou zmluvou odporcom, pričom vklad vlastníckeho
práva podľa tejto kúpnej zmluvy bol povolený rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto zo
dňa 05.02.2007 pod č. B. XX/XXXX, ktorých zámerne neinformovali o existencii uvedeného vecného
bremena. Od času, kedy odporcovia kúpili predmetný rodinný dom, došlo k viacerým roztržkám, pričom
jej odporcovia bránia vo výkone spomínaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a za každú

cenu chcú odstrániť spoločnú bránu, ktorá sa nachádza na týchto nehnuteľnostiach a ktorú spolu so
svojím manželom osadila, keď pred tým už bola nefunkčná drevená brána, ktorú postavil toho času jej
nebohý otec. Napokon navrhovateľka uviedla, že si chce dať zapísať do katastra nehnuteľností svoje
spomínané právo a má tak naliehavý právny záujem na jeho určení v zmysle ust. § 80 písm. b) a c) O.s.p.
Kovová brána na predmetných pozemkoch, ktorú vybudovala spolu s manželom H. Č. je dvojkrídlová
vstupná kovová brána o rozmeroch 5 m na vjazd a výjazd motorových vozidiel a malá kovová bránka

asi v šírke 1,5 m. Predmetná kovová brána je osadená na kovových stĺpikoch, a to na parcele KN-C č.
XXXX, k. ú. K.. Táto kovová bránka hraničí s pozemkom parcelou KN-C č. XXXX a parcelou KN-C č.
XXXX, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve.
3. Odporcovia I. a II. sa k doručenému návrhu na začatie konania na výzvu súdu písomne vyjadrili
podaním zo dňa 06.09.2010 doručeným súdu dňa 06.09.2010, v ktorom uviedli, že návrh žiadajú zrušiť

v plnom rozsahu. V ďalšom uviedli, že spoločný majetok nadobudli zákonnou cestou od predošlých
majiteľov R. a J. V., kde je v kúpnopredajnej zmluve uvedené, že na predmetných nehnuteľnostiach
nie sú žiadne ťarchy okrem záložného práva v prospech banky (B. XX/XXXX). Od januára 2007, ako
sa nasťahovali do Obce K. č. XXX, im rodina Č. bráni v užívaní ich majetku, na tento si robí nároky a
obmedzujeichvpohybepoichpozemkoch,vrátaneparcelyKN-Cč.XXXX,kdemárodinaČ.umiestnenú

kovovú bránu, ktorú musia otvárať pri prechode k svojmu rodinnému domu. Odporcovia poukázali na
čestné prehlásenie osvedčené dňa 16.03.1998, v ktorom matka navrhovateľky B. R. pamätala a určila,
ako majú jej dcéry užívať majetok, ktorý im darovala a v ktorom sa jednoznačne udáva, že navrhovateľke
darovala pozemok parcela KN-C č. XXXX, k. ú. K., na vybudovanie si prístupovej cesty k jej rodinnému
domu.

4. V ďalšom sa odporcovia I. a II. k návrhu vyjadrili podaním zo dňa 29.04.2011 doručeným súdu
toho istého dňa, v ktorom uviedli, že tvrdenia navrhovateľky, že ju šikanujú, vyháňajú ju a jej rodinu
z pozemkov parciel KN-C: č. XXXX a č. XXXX a bránia im v ich užívaní, sa nezakladajú na pravde.
Naopak rodina Č. im bráni v prístupe k ich rodinnému domu súp. č. XXX, keďže im od 27.10.2010 bráni
v prejazde motorovým vozidlom po pozemku parcela KN-C č. XXXX, ktorý je prístupovou cestou k ich

rodinnému domu. K domu tak chodievajú od obecnej cesty peši a vozidlo majú odparkované na obecnej
komunikácii. Sú obmedzovaní v dovoze dreva na vykurovanie, parkovania vo vlastnej garáži a rovnako
je k nim sťažený prístup zo strany vozidiel lekárskej služby, hasičov, elektrikárov, vodárov v prípade,
ak by nastala potreba ich pomoci, a to tým, že dotknutá kovová brána, ktorá nie je spoločná (patrí
výlučne rodine Č.), bola rodinou Č. uzamknutá visiacim zámkom. Na základe ich návrhu tak bolo vydané

Krajským súdom Žilina uznesenie spis. zn. 9Co/400/3010, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie,
ktorým bolo uložené rodine Č. im nijakým spôsobom nebrániť príjazdu vozidlom na ich pozemok. Aj
napriek vydanému predbežnému opatreniu im naďalej a nepretržite bráni rodina Č. vo vstupe na ich
pozemok motorovým vozidlom.
5. Súd vec (vec bola vedená pod spis. zn. 6C/101/2010) pôvodne prejednal a vo veci vykonal

dokazovanie na pojednávaniach dňa 31.05.2011, 16.09.2011 a dňa 09.12.2011, pričom na pojednávaní
dňa 09.12.2011 vo veci rozhodol a vyhlásil rozsudok č. k. 6C/101/2010-208, ktorým návrh na začatie
konania zamietol v plnom rozsahu a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporcom nepriznal.
6. Súd svoje zamietavé rozhodnutie (rozsudok zo dňa 09.12.2011), pokiaľ ide o časť návrhu na začatie
konania označenú v odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku ako a), odôvodil tým, že navrhovateľka

preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení jej práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, a to vzhľadom k tomu, že záväznosť údajov katastra podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z. z. evidovaných na LV č. 421 zatiaľ nesvedčí o existencii takéhoto jej práva. Navrhovateľka
tak iba prostredníctvom určovacieho návrhu podaného na súde môže odstrániť túto neistotu v jej
právnom postavení, a to tak, že buď súd návrhu vyhovie a na základe takéhoto rozhodnutia súdu bude

môcť byť navrhovateľke zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu záznamom podľa ust. §
34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. do katastra nehnuteľností, alebo návrh zamietne z dôvodu, že
navrhovateľke takéto ňou tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe ňou uvedeného
titulu nesvedčí. Súd pri meritórnom posúdení otázky existencie sporného práva zodpovedajúcehovecnému bremenu vychádzal z toho, že navrhovateľka vznik svojho práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vyvodzovalo skutkovo z toho, že jej rodičia X. R. a B., rod. G.Á. chodili pešo a tiež povozom
po sporných nehnuteľnostiach parcela KN-C č. XXXX a parcela KN-C č. XXXX, po ktorých pozemkoch

bola oddávna cesta slúžiaca ako prístupová cesta k pozemkom, ktoré teraz vlastní, pričom aj ona
s rodičmi po týchto pozemkoch takto chodila. Ďalej udávala, že v roku 1982 začala s výstavbou
rodinného domu spoločne s manželom H. Č., ktoré sporné pozemky potom slúžili a slúžia doteraz
ako prístupová cesta, pričom po týchto sporných pozemkoch chodia nepretržite pešo i motorovými
vozidlami. V tomto práve prechodu nikto tak ju, ani jej manžela a rodinu a známych neobmedzoval.

Súčasne v súvislosti s týmto navrhovateľka poukazovala na rozhodnutie Okresného súdu Čadca -
rozsudok č. k. 8C 206/99-121 zo dňa 26.03.2003, ako aj rozsudok odvolacieho súdu v tomto konaní,
a to Krajského súdu Žilina, č. k. 23Co 249/03-137 zo dňa 27.01.2004, ktorý rozsudok prvostupňového
súdu potvrdil ako vecne správny, čím nadobudol rozsudok prvostupňového súdu po doručení rozsudku
odvolacieho súdu účastníkom právoplatnosť. Pokiaľ by si tak mal súd osvojiť závery Okresného súdu
Čadca o nadobudnutí tvrdeného práva navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému bremenu za skutkové

dôvody prezentované navrhovateľkou v prejednávanej veci preukazujúce nadobudnutie tvrdeného
práva navrhovateľkou, mal by vychádzať z toho, že navrhovateľka s manželom k svojej domovej
nehnuteľnosti súp. č. XXXX v K. od roku 1982 chodili po parcelách KN: č. XXXX a č. XXXX a
sčasti po parcele KN č. XXXX/X, k. ú. K., a to pešo a motorovými vozidlami, teda viac ako 10
rokov prístupovú cestu užívali ako prechod k svojej domovej nehnuteľnosti. Teda viac ako 10 rokov

vykonávajú právo spočívajúce v prechádzaní pešo a motorovými vozidlami po spornom pozemku,
teda výkonom práva, a to vydržaním získali právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Keďže toto
právo vykonávali viac ako 10 rokov a započali s výkonom práva v roku 1982, získali uplynutím 10-
ročnej lehoty, t. j. do roku 1992 právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vecné bremeno spočíva
v tom, že sú oprávnení po sporných parcelách chodiť pešo a motorovými vozidlami. K tvrdeniam

navrhovateľky ohľadom toho, že jej rodičia X. R. a B., rod. G. chodili pešo a tiež povozom po
sporných nehnuteľnostiach parcela KN-C č. XXXX a parcela KN-C č. XXXX, po ktorých pozemkoch
bola oddávna cesta slúžiaca ako prístupová cesta k pozemkom, ktoré teraz vlastní, pričom aj ona
s rodičmi po týchto pozemkoch takto chodila, súd uviedol, že k naplneniu dobrej viery nestačí, keď
tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané, bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti v jeho

výkone bránil, poprípade, že bolo vykonávané „od nepamäti“ napríklad i inými obyvateľmi obce, a pod.
Nadobúdateľove presvedčenie o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nekoná
bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami o
poctivosti nadobudnutia. S poukazom na to, že navrhovateľka na preukázanie dotknutých skutkových
tvrdení neprodukovala žiadne dôkazy a zároveň s poukazom na nevyhnutné predpoklady nadobudnutia

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (oprávnená držba počas celej 10-ročnej vydržacej doby),
dospel súd k záveru, že nebolo preukázané nadobudnutie sporného práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu navrhovateľkou týmto spôsobom. Pokiaľ navrhovateľka odvodzovala nadobudnutie sporného
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním na tom skutkovom základe, že od roku 1982
nepretržite, nerušene a dobromyseľne vykonávala toto právo, a to tak, že prechádzala cez dotknuté

pozemky parcele KN-C: č. XXXX a č. XXXX k svojim nehnuteľnostiam, a to na základe toho, že
manželia V. jej a jej manželovi v rámci konania o umiestnení stavby ich rodinného domu (po realizácii
stavby súp. č. XXXX), ako aj stavebného konania v roku 1982 dali súhlas na užívanie pozemkov za
účelom prechodu k ich budúcemu rodinnému domu, ako aj z toho, že spoločne s J. V. realizovali
stavbu príjazdovej cesty na týchto pozemkoch, súd dospel k záveru, že ani týmto tvrdeným spôsobom

nemohlo dôjsť k vydržaniu sporného práva navrhovateľky. Navrhovateľka totiž v roku 1982 až do
31.03.1983 nemohla byť vôbec dobromyseľná v tom, že by jej právo zodpovedajúce vecnému bremenu
patrilo, a to vzhľadom k neexistencii inštitútu vecných bremien v čase od 01.04.1964 do 31.03.1983,
keďže Občiansky zákonník od svojej účinnosti, t. j. odo dňa 01.04.1964 až do účinnosti novely
vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb., t. j. do dňa 31.03.1983 takýto právny inštitút vôbec nepoznal.

Je tak logické, že navrhovateľka nemohla byť v roku 1982, kedy sa podľa svojich tvrdení ujala
oprávnenej držby sporného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, v dobrej viere, že by jej
takéto právo mohlo patriť, a to vzhľadom k nepochybnej neexistencii akéhokoľvek titulu, na ktorom by
mohla svoju dobromyseľnosť založiť (teda v tomto čase nebolo vôbec možné zmluvne takéto právo
nadobudnúť). Súd zdôraznil, že dobromyseľnosť ako podmienka pre vydržanie musí existovať už od

samého počiatku. K záveru o absencii dobromyseľnosti navrhovateľky ako nevyhnutnej podmienky
pre vznik oprávnenej držby, ako jedného z predpokladov vydržania, súd dospel aj na základe toho,
že považoval za neospravedlniteľný právny omyl navrhovateľky vychádzajúci z neznalosti následne
prijatého jednoznačne formulovaného ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991 (resp. následne ust. § 151o ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zneniach účinných od 01.01.1992). Uvedené ustanovenia totiž jednoznačne vznik práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu odvodzovali zo zákona, z rozhodnutia oprávneného (príslušného)

orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu (schválenia dohody dedičov). Navrhovateľka však
existenciu ani jedného takéhoto (čo i len domnelého titulu) neosvedčila. Jednostranný súhlas manželov
V. s užívaním dotknutých pozemkov parcele KN-C: č. XXXX a č. XXXX navrhovateľkou a jej manželom
na prechod a prejazd k ich rodinnému domu za takýto nemožno považovať, keďže by v takom prípade
nešlo o zmluvu (dvojstranný právny úkon). Navyše s poukazom na to, že manželia V. sa aj v predmetnom

konaní pred Okresným súdom Čadca bránili tým, že tento súhlas bol dočasný, kým si navrhovateľka
nevybuduje vlastnú cestu po vedľajšom pozemku parcela KN-C č. XXXX, nebola postačujúca pre záver
o dobromyseľnosti navrhovateľky ani skutočnosť, že H. Č. s J. V. budovali spoločne cestu na dotknutých
pozemkoch parcelách KN-C č. XXXX a č. XXXX. Dobromyseľnosti navrhovateľky nenasvedčuje ani
obsah čestného vyhlásenia rodičov navrhovateľky zo dňa 16.03.1998, ktorý vyhlásili, že v roku 1981
darovali navrhovateľke na prístupovú cestu k jej rodinnému domu parcelu KN-C č. XXXX a súčasne

ani obsah darovacej zmluvy zo dňa 05.03.1982, ktorou navrhovateľka nadobudla pozemky, toho času
evidované ako parcele KN-C: č. XXXX a č. XXXX a ktorej darovacej zmluve boli tieto pozemky označené
ako prístupová cesta. Napokon súd poukázal aj na to, že samotná navrhovateľka v liste adresovanom
R. V. zo dňa 12.03.1998 spochybňovala jej vlastnícke právo k dotknutým pozemkom parcelách KN-C:
č. XXXX a č. XXXX, teda v roku 1982 tak zrejme nemohla byť v dobrej viere, že dotknuté pozemky

R. V. vlastnícky patria a od nej ako vlastníka tak dostala súhlas na prechod a prejazd po dotknutých
pozemkoch k svojim nehnuteľnostiam (navyše súd poukazuje aj na vyššie uvedený záver, že R. V. v
roku 1982 ešte ani vlastníčkou týchto pozemkov nebola).
7. Súd zamietavé rozhodnutie, pokiaľ ide o časť návrhu na začatie konania označenú v odseku č. 1
odôvodnenia tohto rozsudku ako b), odôvodnil v kontexte s rozhodnutím o spornom práve navrhovateľky

zodpovedajúcom vecnému bremenu a s poukazom na to, že navrhovateľka nepreukázala a v zásade ani
netvrdila, že má k dotknutým pozemkom vo vlastníctve odporcov iné právo, než právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, na základe ktorého by bola oprávnená prechádzať po dotknutých pozemkoch či už
pešo alebo motorovými a inými dopravnými prostriedkami.
8. Napokon súd zamietavé rozhodnutie, pokiaľ ide o časť návrhu na začatie konania označenú v odseku

č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku ako c), odôvodnil tým, že nebolo možné odporcom uložiť žalovanú
povinnosť z dôvodu, že poukazujúc na znenie ust. čl. 13 ods. 1 Ústavy SR a ust. § 489 Občianskeho
zákonníka nezistil k tomu žiadny zákonný, ani zmluvný podklad.
9. Proti rozsudku zo dňa 09.12.2011 podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka podaním zo dňa
02.03.2012, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, alternatívne zmeny napadnutého rozsudku tak, že jej návrhu bude v celom rozsahu
vyhovené. V odvolaní navrhovateľka namietala, že o existencii práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ktorého sa domáhala v predmetnom konaní už v jej prospech rozhodol Okresný súd Čadca a
toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Žiline v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod spis.
zn. 8C/206/1999. Závery týchto rozhodnutí súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval.

Poukazovala na to, že súd prvého stupňa sa opieral o klamlivé výpovede R. V. a jej manžela J. V.,
o tom, že urobili asfaltovú cestu, ktorú mala spolu s manželom poškodiť, čo nie je pravda. Takisto
nesprávne prihliadal na čestné prehlásenie jej rodičov, ktoré im dali podpísať manželia V.. Nepravdivé
je aj vyhlásenie R. V. pred notárom JUDr. Kubaščíkom, na základe ktorého bola vyhotovená notárska
zápisnica o tom, že výlučne táto užívala sporné nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa sa tiež nedostatočne

oboznámil s darovacou zmluvou zo dňa 15.08.1975.
10. Odporcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že navrhovateľka ním chce len oddialiť
rozhodnutie vo veci samej, nakoľko iné konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
25C/169/2010 bolo prerušené do právoplatného ukončenia konania súdu v predmetnej veci. V konaní
vedenom pod spis. zn. 25C/169/2010 žiadajú, aby navrhovateľka z ich pozemku odstránila dvojkrídlovú

kovovú bránu.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací o podanom odvolaní navrhovateľkou rozhodol rozsudkom č.
k. 7Co/93/2012-261 zo dňa 12.09.2012 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil
a súčasne nepriznal odporcom I. a II. náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, že sa

v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu
prvého stupňa a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil, zopakoval niektoré podstatné skutočnosti,
argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa. Pokiaľ navrhovateľkaprimárne namietala neakceptovanie záverov rozhodnutia Okresného súdu Čadca vo veci vedenej
pod spis. zn. 8C/206/1999 súdom prvého stupňa pri prejednávaní a rozhodovaní veci, odvolací súd
uviedol, že vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod spis. zn. 8C/206/1999 sa R. V.Á. (právna

predchodkyňa odporcov I. a II.) s manželom J. V. domáhala proti navrhovateľke a jej manželovi H.
Č. povinnosti strpieť vybudovanie oplotenia nehnuteľností parciel KN-C č.: XXXX, XXXX a XXXX/X,
nachádzajúcich sa v k. ú. K. a odstránenia kovových stĺpikov z hranice medzi parcelami KN-C č.:
XXXX a XXXX, pričom návrh bol Okresným súdom Čadca zamietnutý s tým, že Okresný súd Čadca
ako prejudiciálnu otázku riešil existenciu práva prechodu navrhovateľky G. Č. cez sporné nehnuteľnosti

a dospel k záveru, že jej toto právo svedčí z dôvodu jeho vydržania, nakoľko táto započala s jeho
výkonom v roku 1982. Odvolací súd ďalej uviedol, že hodnotenie predbežných otázok v občianskom
súdnom konaní nie je záväzné pre iné konania, než pre tie, v ktorých bolo toto hodnotenie vykonané.
Tým skôr potom nie sú záväzné ani právne názory súdu na právnu otázku, ktorá sa priamo nedotýka
predmetu konania. V označenej veci na Okresnom súde Čadca nebola existencia práva prechodu,
ktorého sa domáhala navrhovateľka v predmetnom konaní hlavným predmetom sporu, a teda právny

názor vyslovený či už prvostupňovým alebo odvolacím súdom v tomto konaní, že v dôsledku vydržania
má navrhovateľka právo prechodu, nie je pre iné konania, t. j. ani pre predmetné konanie, záväzný.
Ak teda súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu prihliadal k dôkazom, ktoré boli v tomto
konaní vykonané, ako aj k ďalším dôkazom produkovaným v prejednávanej veci, zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré v prejednávanej veci vyšli najavo a potom vo veci rozhodol bez toho, že by vychádzal

zo záväznosti právneho názoru, ktorý bol už vyslovený, jeho postup nie je v rozpore s procesnými
ustanoveniamiO.s.p.,aniinýmizákonnýmiustanoveniami.Pokiaľideohmotnoprávneposúdenienároku
navrhovateľky tak, ako to urobil súd prvého stupňa, odvolací súd sa s týmto stotožnil. Navrhovateľka
namietala,žezáverysúduprvéhostupňavychádzajúzvýpovedeR.V.aJ.V.,akoajčestnéhovyhlásenia
jej matky, ktorých pravdivosť poprela. Tieto dôkazy však neboli rozhodné pre zamietavé rozhodnutie

súdu prvého stupňa. Ten videl primárny dôvod, pre ktorý nepovažoval nárok navrhovateľky za dôvodný,
v absencii tvrdení ako aj preukázaní navrhovateľkinej dobrej viery, že vykonáva ňou uplatnené právo
prechodu oprávnene. Dobrá viera je jednou zo zákonných podmienok, ktoré musia byť splnené preto,
aby mohlo dôjsť k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd prvého
stupňa jednoznačne konštatoval, že navrhovateľka nemohla byť dobromyseľná v tom, že uvedené

právo vykonáva oprávnene. Správne vyhodnotil jej tvrdenia, že nepreukázala žiaden titul, na základe
ktorého dospela k záveru, že je oprávnená po sporných nehnuteľnostiach prechádzať ňou uvádzaným
spôsobom. Navrhovateľka nenamietala správnosť záverov súdu prvého stupňa o tom, že jej rodičia po
spornej nehnuteľnosti chodili z dôvodu, že boli jej vlastníkmi, teda vykonávali svoje vlastnícke právo na
tejto nehnuteľnosti, rovnako nerozporovala a zároveň netvrdila, že by okrem týchto skutočností z iných

dôvodov po spornej nehnuteľnosti chodila ona sama. Závery súdu prvého stupňa týkajúce sa hodnotenia
týchto skutočností považoval odvolací súd za v celom rozsahu správne a v podrobnostiach poukázal na
odôvodnenie týchto skutočností súdom prvého stupňa.
12. Na podnet navrhovateľky podal generálny prokurátor SR proti rozsudku súdu prvého stupňa v
častiach jeho výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľky v častiach, ako sú tieto uvedené v odseku

č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. a) a b), ako aj rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku,
ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa v dotknutých výrokoch potvrdený, mimoriadne dovolanie zo
dňa 20.05.2013.
13. Generálny prokurátor SR podané mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní
došlo k procesnej vade uvedenej v ust. § 237 písm. d) O.s.p. Poukázal na to, že vo veci vedenej na

Okresnom súde Čadca pod spis. zn. 8C/206/1999 boli v pozícii navrhovateľov I. a II. R. V. a J. V.,
právni predchodcovia V. Q. a U. Q.. V pozícii odporcov I. a II. v tomto konaní vystupovali G. Č. a H.
Č.. V prejednávanej veci vedenej Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 6C/101/2010 vystupuje ako
navrhovateľka G. Č. a ako odporcovia I. a II. V. Q. a U. Q.. Pokiaľ ide o G. Č., V. Q. a U. Q., možno
konštatovať, že v oboch uvedených súdnych konaniach ide o totožných účastníkov, resp. ich právnych

nástupcov, ktorí iba vystupovali v opačnom procesnom postavení. O totožnosť predmetu konania ide
vtedy, keď sa koná o nároku založenom na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúcom z rovnakých
skutkových okolností. V konaní vedenom Okresným súdom Čadca išlo o žalobu na plnenie, ktorou R. V.
a J. V. žiadali o uloženie povinnosti G. Č. a H. Č. strpieť vybudovanie oplotenia nehnuteľností - parciel
KN: č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX/X v k. ú. K.. Súčasne žiadali o uloženie povinnosti odporcom I. a

II. odstrániť kovové stĺpiky z hranice medzi parcelou KN č. XXXX a parcelou KN č. XXXX v k. ú. K..
Napokon žiadali, aby bolo odporcom I. a II. zakázané akýmkoľvek spôsobom navrhovateľov I. a II. rušiť
v užívaní parciel KN: č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX/X. Skutkovým základom v danej veci boli tvrdenia
navrhovateľov I. a II. R. V. a J. V. v tom smere, že navrhovateľka I. je výlučnou vlastníčkou parciel, ktorébez akéhokoľvek právneho titulu užívajú manželia Č. ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu.
Poukazovalinaskutočnosť,žeodporcoviaI.aII.siprístupovúcestumôžuzriadiťnaparceleKNč.XXXX.
Odporcovia I. a II. produkovali tvrdenia v tom smere, že po parcelách KN: č. XXXX a č. XXXX chodili od

roku 1982 a prístupovú cestu vybudoval navrhovateľ II. J. V. spolu s odporcom II. H. Č.. Po parcele KN
č. XXXX sa nikdy nechodilo, lebo navrhovatelia I. a II. na tejto parcele zriadili žumpu. Skutkové tvrdenia,
na základe ktorých sa viedlo konanie pred Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 6C/101/2010 sú totožné
ako v uvedenom konaní Okresného súdu Čadca. Navrhovateľka G. Č. tvrdila tie isté skutočnosti ako
v predchádzajúcom konaní, teda že po predmetných pozemkoch chodievala ešte s rodičmi ako dieťa

a od roku 1982, keď začala s výstavbou rodinného domu, používala túto prístupovú cestu nepretržite,
bez toho, aby ju alebo jej manžela, či rodinu niekto v práve prechodu obmedzoval. Jej sestra R. V. si v
roku 1997 spísala u notára notársku zápisnicu, v dôsledku čoho došlo k zápisu týchto nehnuteľností na
list vlastníctva v jej prospech. G. Č. sa teda domáhala určenia, že má právo zodpovedajúce vecnému
bremenu prechodu po predmetných nehnuteľnostiach a určenia, že odporcovia V. Q. a U. Q. sú
povinní výkon tohto práva prechodu strpieť. V konaní vedenom Okresným súdom Čadca pod spis.

zn. 8C/206/1999, ako i v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 6C/101/2010 išlo o
rovnaké skutkové okolnosti a rovnaký právny dôvod, keď na jednej strane vlastníci dotknutých pozemkov
popierajú právo prechodu G. Č. (a pozemky mienili oplotiť, tak, aby toto právo prechodu nemohlo byť
vykonávané) a na druhej strane G. Č. v oboch konaniach produkovala tvrdenia a dôkazy smerujúce k
preukázaniu skutočností, že právo prechodu po dotknutých nehnuteľnostiach dlhodobo dobromyseľne

vykonávala. So zreteľom na to generálny prokurátor SR konštatoval, že v danej veci ide o totožných
účastníkov a totožný predmet konania. V ďalšom uviedol, že Okresný súd Čadca pri rozhodovaní
o žalobe vtedajších navrhovateľov I. R. V. a II. J. V. na plnenie spočívajúce v povinnosti vtedajších
odporcov I. G. Č. a II. H. Č. strpieť vybudovanie oplotenia predmetných nehnuteľností, odstrániť kovové
stĺpiky z hranice medzi parcelami KN: č. XXXX a č. XXXX a v uložení zákazu rušiť navrhovateľov I.

a II. v užívaní dotknutých nehnuteľností nevyhnutne musel posúdiť aj otázku existencie samotného
práva prechodu G. Č.. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/206/1999-121 zo dňa 26.03.2003 v
spojení potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 23Co/249/2003-137 zo dňa 27.01.2004
bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí uvedeného návrhu, ktoré rozhodnutie v sebe nutne zahŕňa
posúdenie existencie práva, ktorého určenia sa neskôr G. Č. domáhala na Okresnom súde Žilina v

konaní vedenom pod spis. zn. 6C/101/2010. Záver Okresného súdu Čadca vyplývajúci z odôvodnenia
jeho rozsudku č. k. 6C/206/1999-121 je jednoznačný v tom, že nemožno G. Č. uložiť povinnosť strpieť
vybudovanie oplotenia, povinnosť odstrániť kovové stĺpiky a zakázať jej rušiť akýmkoľvek spôsobom
navrhovateľov I. a II. v užívaní nehnuteľností slúžiacich ako prístupová cesta, nakoľko bolo nesporne
preukázané, že G. Č. (ako aj H. Č.) výkonom práva vzniklo vydržaním právo zodpovedajúce vecnému

bremenu. Okresný súd Čadca ďalej uviedol, že vlastníci nehnuteľností využívaných na prechod sú
povinní tento prechod strpieť a nemožno im povoliť uskutočnenie žiadaného oplotenia, nakoľko by to
výkonu daného práva prechodu zabránilo. Predmetom určovacej žaloby podanej dňa 12.05.2010 G.
Č. na Okresnom súde Žilina bola teda vec, o ktorej už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Čadca č. k. 8C/206/99-121 zo dňa 26.03.2003 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. 23Co/249/2003-137 zo dňa 27.01.2004 (s výnimkou časti návrhu požadujúcom uloženie
povinnosti zatvárať bránu). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania brániacu vecnému prejednaniu
tejto časti návrhu. Určovacia žaloba podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, keď
jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu. Tým,
že Okresný súd Žilina vecne prejednal a rozhodol o určovacom návrhu G. Č., jednak porušil zákaz

rozhodnúť dvakrát o tej istej veci a navyše založil svojim právoplatným rozhodnutím stav, keď účastníci v
opačnom procesnom postavení disponujú protichodnými právoplatnými rozhodnutiami. Na jednej strane
V. Q. a U. Q. disponujú rozsudkom proti G. Č., v zmysle ktorého táto nemá právo prechodu cez sporné
pozemky, na druhej strane G. Č. disponuje rozsudkom Okresného súdu Čadca vzťahujúcim sa i na V. Q.
a U. Q. ako právnych nástupcov J. V. a R. V., v zmysle ktorého G. Č. nemá povinnosť nerušiť vlastníkov

dotknutých pozemkov v ich užívaní a ani povinnosť strpieť vybudovanie ich oplotenia. V dôsledku
nesprávneho postupu a rozhodnutia Okresného súdu Žilina, potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu
v Žiline tak vznikol nežiaduci stav právnej neistoty. Jedna z podmienok prípustnosti mimoriadneho
dovolania spočívajúca v tom, že rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní môže byť poskytnutá ochrana
práva a právom chránených záujmov G. Č., je splnená tým, že zrušením napádaných rozhodnutí v

označených výrokoch vznikne pre podávateľku podnetu priaznivejšie právne postavenie vyplývajúce z
už uvedeného rozsudku Okresného súdu Čadca.
14.Navrhovateľkasavovyjadreníkmimoriadnemudovolaniustotožnilastýmtoopravnýmprostriedkom.15. Podľa právneho názoru odporcov I. a II., ktorý uviedli v ich písomnom vyjadrení k mimoriadnemu
dovolaniu, sú napadnuté rozsudky vecne správne. Vzhľadom na to žiadali tento opravný prostriedok
generálneho prokurátora SR zamietnuť.

16. Najvyšší súd SR ako súd dovolací o podanom mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
SR rozhodol uznesením č. k. 3MCdo/8/2013-306 zo dňa 03.04.2014, ktorým zrušil výrok rozsudku
súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2011, ktorým bol návrh navrhovateľky o určenie, že má právo
zodpovedajúce vecnému bremenu a tiež výrok rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 12.09.2012, ktorým
bol potvrdený uvedený výrok rozsudku súdu prvého stupňa a súčasne konanie v časti, v ktorej

boli tieto výroky zrušené [t. j. v časti týkajúcej sa určenia práva navrhovateľky zodpovedajúceho
vecnému bremenu, ako je to uvedené v odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. a)],
zastavil. V ďalšom dovolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2011,
ktorým bol návrh navrhovateľky o uloženie povinnosti odporcom I. a II. strpieť výkon práva
navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému bremenu [t. j. v časti týkajúcej sa určenia práva navrhovateľky
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako je to uvedené v odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod

písm. b)] a tiež výrok rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 12.09.2012, ktorým bol potvrdený uvedený
výrok rozsudku súdu prvého stupňa a súčasne vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
17. Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že doručený rozsudok, ktorý už
nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Len čo sa o veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.). V zmysle ust. § 103 O.s.p. súd kedykoľvek
zakonaniaprihliadanato,čisúsplnenépodmienky,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienkykonania).
Podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto

prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy,
keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa
týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten
istý nárok alebo stav vymedzený petitom návrhu vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol
uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v

novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej
alebo singulárnej sukcesie). Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní navrhovateľom, je navrhovateľom
aj v novom konaní alebo má postavenie odporcu, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako
odporca, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie odporcu). Pre posúdenie, či je daná

prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový
dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy,
pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne
alebo neúplne (a tiež inak). Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie, vytvára
prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu na určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka,

či tu právny vzťah je, či nie je (resp. či tu právo je alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri
rozhodovaní o návrhu na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. K rovnakému názoru
dospela aj odborná právnická literatúra; konštatovala, že vo všeobecnosti o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil (iba) prejudiciálne. Prejudiciálna
otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, a keďže výrok súdneho

rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka ,
ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na plnenie, ktorého predpokladom
bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté
o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa návrhu vyhovelo alebo bol zamietnutý), tvorí výrok

takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovaciemu návrhu medzi tými
istými účastníkmi konania (ich právnymi nástupcami) vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol
právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Pri posudzovaní opodstatnenosti mimoriadneho dovolania
vzal Najvyšší súd SR na zreteľ, že navrhovateľka bola účastníčkou aj konania vedeného na Okresnom
súde Čadca pod spis. zn. 8C/203/1999, účastníkmi ktorého boli tiež právni predchodcovia odporcov

I. a II. (R. V. a J. V.). Návrh na začatie konania v preskúmavanej veci sa týkal nehnuteľností v k.
ú. K. (parciel KNC: č. XXXX a č. XXXX), ktorých sa týkalo aj konanie vedené na Okresnom súde
Čadca pod spis. zn. 8C/203/1999. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod spis. zn. 8C/203/1999,
v ktorom na skutkovo rovnakom základe prejudiciálne riešil otázku vydržania práva zodpovedajúcehovecnému bremenu k tým istým nehnuteľnostiam, posudzoval opodstatnenosť návrhu R. V. a J. V., aby
(aj) G. Č. bola uložená povinnosť strpieť vybudovanie oplotenia na uvedených parcelách a zdržať sa
zasahovania do ich užívania R. V.Š. a J. V.. Okresný súd Čadca skúmal, či (aj) G. Č. nemá k týmto

nehnuteľnostiam právo, brániace vyhoveniu návrhu R. V. a J. V.; dospel pri tom k záveru, že G. Č. k
predmetným nehnuteľnostiam vydržala (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (§ 151 o ods. 1 Občianskeho zákonníka). Účinky právoplatného rozsudku Okresného
súdu Čadca č. k. 8C/203/99-121 zo dňa 26.03.2003 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č. k. 23Co/249/2003-137 zo dňa 27.01.2004 sa vzťahujú aj na preskúmavanú vec. Ide totiž

o prípad, kedy právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie (i keď zamietajúcim
výrokom), vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu na určenie právneho vzťahu
alebo práva, lebo otázka, či tu právo je alebo nie je bola už (i keď len ako prejudiciálna) posúdená pri
rozhodovaní o návrhu na plnenie z toho istého právneho vzťahu. Postup súdov, ktoré v preskúmavanej
veci nezohľadnili účinky rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/203/99-121 zo dňa 26.03.2003 v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 23Co/249/2003-137 zo dňa 27.01.2004,

jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, mal za následok procesnú vadu konania uvedenú v ust. § 237 písm.
d) O.s.p. Najvyšší súd SR vzhľadom na to zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
6C/101/2010-208 zo dňa 09.12.2011 vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľky o určenie, že má
právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu. Rovnako zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 7Co/93/2012-261 zo dňa 12.09.2012 vo výroku, ktorým uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina

potvrdil. Najvyšší súd konanie v rozsahu tohto zrušenia zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
243i ods. 2 O.s.p.). Súdy v preskúmavanej veci ďalej vychádzali zo záveru, že navrhovateľka nemá k
zaťaženým nehnuteľnostiam právo zodpovedajúce vecnému bremenu, určenia ktorého sa domáhala a
v nadväznosti na tento záver zamietli jej návrh aj v časti, ktorou sa domáhala, aby odporcom I. a II. bola
uložená povinnosť strpieť výkon tohto jej práva. Vzhľadom na účinky rozsudkov Okresného súdu Čadca

č. k. 8C/203/99-121 zo dňa 26.03.2003 a rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 23Co/249/2003-137 zo
dňa 27.01.2004 neobstojí bez ďalšieho výrok rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/101/2010-208 zo
dňa 09.12.2011 zamietajúci návrh navrhovateľky, aby odporcom I. a II. bola uložená povinnosť strpieť
výkon jej práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ani výrok rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
7Co/93/2012-261 zo dňa 12.09.2012, ktorým bol uvedený výrok súdu prvého stupňa potvrdený. Najvyšší

súd preto predmetné výroky rozsudkov súdov nižších stupňov zrušil a vec v rozsahu tohto zrušenia
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 až 4 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2
O.s.p.). Napokon Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ak dôjde k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej vo veci. Pritom je právny
názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí uložil Najvyšší

súd SR rozhodnúť znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243d
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
18. Súd (rozumej týmto ďalej Okresný súd Žilina) na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že
vo veci po vyššie označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ďalej konal (pod spis. zn. 6C/153/2014)
už len v rozsahu návrhu navrhovateľky o uloženie povinnosti odporcom I. a II. strpieť výkon práva

navrhovateľkyzodpovedajúcehovecnémubremenu[akojetátočasťnávrhunazačatiekonaniauvedená
v odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. b)], a to vzhľadom k tomu, že konanie o návrhu
navrhovateľky v časti o určenie práva navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému bremenu [ako je táto
časť návrhu na začatie konania uvedená v odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. a)] bolo
podľaust.§103aust.§104ods.1vspojenísust.§159ods.3O.s.p.zastavenéuznesenímNajvyššieho

súdu SR č. k. 3MCdo/8/2013-306 zo dňa 03.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2014
a konanie o návrhu navrhovateľky v časti o uloženie povinnosti odporcom I. a II. zatvárať dvojkrídlovú
kovovú bránu a malú kovovú bránu [ako je táto časť návrhu na začatie konania uvedená v odseku
č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. c)] bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného
súdu Žilina č. k. 6C/101/2010-208 zo dňa 09.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline

č. k. 7Co/93/2012-261 zo dňa 12.09.2012, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 26.09.2012 (rozsudky
Okresného súdu Žilina zo dňa 09.12.2011 a Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.09.2012 neboli v tejto
časti ich výrokov napadnuté mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora SR).
19. Podľa ust. § 14 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno

mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
20. Podľa ust. § 14 ods. 3 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z. z. účinnom od 15.10.2008 do 30.06.2016,
dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej
veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.21. Podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 341/2005 Z. z. účinnom od 01.09.2005 do
30.06.2016, účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi,
ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

22. Podľa ust. § 15a ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 341/2005 Z. z. účinnom od 01.09.2005
do 30.06.2016, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom
pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť
o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
23. Podľa ust. § 15a ods. 3 O.s.p. v znení zákona č. 341/2005 Z. z. účinnom od 01.09.2005 do

30.06.2016, v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca
vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie,
ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.
24. Podľa ust. § 15a ods. 5 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z. z. účinnom od 15.10.2008 do
30.06.2016, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku

zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
25. Podľa ust. § 16 ods. 2 veta prvá O.s.p. v znení zákona č. 273/2007 Z. z. účinnom od 01.07.2006 do
30.06.2016, stanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti rovnaké skutočnosti,
o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak je
námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa § 15a ods. 2 alebo ak na námietku súd neprihliada

podľa § 15a ods. 3 až 5; v týchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
26. Súd súčasne považuje za potrebné vysporiadať sa s opakovanými podaniami navrhovateľky zo dňa
26.04.2016 a zo dňa 14.06.2016, ktorými (posudzujúc tieto podania v zmysle ust. § 41 ods. 2 O.s.p.
podľa ich obsahu) namietala zaujatosť sudcu, ktorému bola prejednávaná vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie, a to:

a) s poukazom na to, že sa mal vyjadriť, že sa cíti vo veci zaujatý, čo vyplýva z uznesenia Krajského
súdu v Žiline č. k. 2Nto/3/2015-321 zo dňa 25.03.2015,
b) ďalej s poukazom na jeho postup pri prejednávaní a rozhodovaní predmetnej veci (navrhovateľka
namietala nezákonnosť rozhodnutia - rozsudku zo dňa 09.12.2011, ako aj následný postup súdu prvého
stupňa po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.04.2014 a súčasne aj nemeritórne rozhodnutie

sudcu v prejednávanej veci - uznesenie č. k. 6C/101/2010-103 zo dňa 02.06.2011 o uložení poriadkovej
pokuty navrhovateľke a jej splnomocnenému zástupcovi) a
c) napokon s poukazom na to, že sudca podal trestné oznámenie pre skutky, pre ktoré bolo voči
navrhovateľke a jej manželovi vznesené obvinenie a podaná obžaloba.
27. Pokiaľ ide o dôvod zaujatosti uvedený vyššie pod písm. a) súd poukazuje na to, že sudca Mgr. Andrej

Kekely (prejednávajúci vec návrhu navrhovateľky) sa, pokiaľ ide o jeho vyjadrenie, na ktoré poukazovala
navrhovateľka, vyjadroval v trestnej veci obžalovaných H. Č. a G. Č. vedenej na Okresnom súde Žilina
pod spis. zn. 28T/182/2013 (v tejto trestnej veci sa ako sudca Okresného súdu Žilina vyjadril tak, že
„Vzhľadom k tomu, že trestné konanie sa začalo na základe mnou podaného trestného oznámenia a
vo veci som už bol vypočutý ako svedok, cítim sa zaujatý.“; uvedené vyplýva z uznesenia Krajského

súdu v Žiline č. k. 2Nto/3/2015-321 zo dňa 25.03.2015, ktorým v označenej trestnej veci obžalovaných
H. Č.U. a G. Č. boli sudcovia Okresného súdu Žilina vylúčení podľa ust. § 32 ods. 1 v spojení s ust. § 31
ods. 1 Trestného poriadku a táto trestná vec bola podľa ust. § 23 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému
súdu Žilina odňatá a prikázaná Okresnému súdu Dolný Kubín, ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2015 - uznesenie sa vo fotokópii nachádza na č. l. 475 spisu). Ak

teda navrhovateľka namietala zaujatosť sudcu Mgr. Andreja Kekelyho s poukazom na jeho vyjadrenie vo
vyššie označenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 28T/182/2013, súd na túto
námietku podľa ust. § 15a ods. 3 O.s.p. neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil, a to vzhľadom
k tomu, že navrhovateľka v podaniach zo dňa 26.04.2016 a zo dňa 14.06.2016 neuviedla, kedy sa o
tomto dôvode vylúčenia sudcu Mg. Andreja Kekelyho dozvedela. Súčasne však možno tiež konštatovať,

že navrhovateľka sa mohla dozvedieť o tomto dôvode zaujatosti oveľa skôr ako predo dňom 26.04.2016,
ktorým bolo datované jej podanie, kde tento dôvod uviedla, a to práve z dotknutého uznesenia Krajského
súdu v Žiline č. k. 2Nto/3/2015-321 zo dňa 25.03.2015, ktorého obsah musel byť navrhovateľke ako
obžalovanej známy tak oveľa skôr, keďže jej toto uznesenie muselo byť po jeho písomnom vyhotovení
doručené (k čomu aj nepochybne došlo, keďže navrhovateľka z neho citovala). Keďže tak navrhovateľka

tento dôvod namietala zjavne po uplynutí lehoty podľa cit. ust. § 15a ods. 2 O.s.p., súd vec v súlade s
cit. ust. § 16 ods. 2 veta prvá O.s.p nemal dôvod predkladať nadriadenému súdu.
28. Pokiaľ ide o dôvod zaujatosti uvedený vyššie pod písm. b), súd poukazuje na znenie cit. ust. § 14
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupesudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Ak teda navrhovateľka
ako dôvod zaujatosti sudcu Mgr. Andreja Kekelyho udávala opakovane okolnosti spočívajúce v jeho
postupe v dotknutom konaní vo veci návrhu navrhovateľky, súd na túto časť námietok navrhovateľky

opätovne neprihliadal podľa cit. ust. § 15a ods. 5 O.s.p. (na margo tohto dôvodu súd poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 11NcC/39/2014-359 zo dňa 03.09.2014, ktorým bolo rozhodnuté
o nevylúčení sudcu Mgr. Andreja Kekelyho z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, pričom
Krajský súd v Žiline rozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou a založenej na tom,
že zákonný sudca jej nezákonne zamietol návrh na začatie konania a že postupuje vo veci tak, aby

nebola v primeranom čase prejednaná a rozhodnutá a v odôvodnení tohto uznesenia Krajský súd v Žiline
uviedol, že dospel k záveru, že neexistuje žiaden dôvod objektívnej povahy, pre ktorý by mohli vznikať
pochybnosti o tom, že zákonný sudca Mgr. Andrej Kekely je zaujatý pre pomer k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom a že neposúdi vec podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, teda
nestranne.)
29. Napokon ak navrhovateľka vyvodzovala zaujatosť sudcu Mgr. Andreja Kekelyho z tej okolnosti, že

sudca podal trestné oznámenie pre skutky, pre ktoré bolo voči navrhovateľke a jej manželovi vznesené
obvinenie a podaná obžaloba [pod bodom c)], súd na túto námietku podľa ust. § 15a ods. 3 O.s.p.
neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil, a to vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v podaniach
zo dňa 26.04.2016 a zo dňa 14.06.2016 neuviedla, kedy sa o tomto dôvode vylúčenia sudcu Mg. Andreja
Kekelyho dozvedela. Súčasne však možno tiež konštatovať, že navrhovateľka sa mohla dozvedieť o

tomto dôvode zaujatosti oveľa skôr ako predo dňom 26.04.2016, ktorým bolo datované jej podanie, kde
tento dôvod uviedla, a to práve z dotknutého uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 2Nto/3/2015-321 zo
dňa 25.03.2015, ktorého obsah musel byť navrhovateľke ako obžalovanej známy tak oveľa skôr, keďže
dňa 06.06.2011 jej splnomocnený zástupca nahliadol do spisu v prejednávanej veci a vyhotovil si medzi
iným aj fotokópiu trestného oznámenia zo dňa 01.06.2011, ktoré sa nachádza žurnalizované v spise na

č. l. 102 (viď úradný záznam na č. l. 109 spisu). Keďže tak navrhovateľka tento dôvod namietala zjavne
po uplynutí lehoty podľa cit. ust. § 15a ods. 2 O.s.p., súd vec v súlade s cit. ust. § 16 ods. 2 veta prvá
O.s.p nemal dôvod predkladať nadriadenému súdu.
30.Súdtakvecopätovneprejednalvďalšomkonanínapojednávaniachdňa11.07.2014,dňa10.05.2016
a dňa 24.06.2016, a to podľa ust § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá sa

na pojednávania neustanovila a podaním zo dňa 21.06.2014 ospravedlnila svoju neprítomnosť na
pojednávaní dňa 11.07.2014 z dôvodu práceneschopnosti, pričom však o odročenie pojednávania
nepožiadala, ďalej podaním zo dňa 26.04.2016 ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa
10.05.2016 z dôvodu psychického stresu z úzkeho kontaktu zo zákonným sudcom na pojednávaní,,
pričom však o odročenie pojednávania nepožiadala a napokon podaním zo dňa 14.06.2016 oznámila

súdu, že sa na pojednávanie dňa 24.06.2016 nedostaví pre zaujatosť a nedôveru v sudcu
prejednávajúceho predmetnú vec. Súd tiež dňa 11.07.2014 pojednával podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
aj bez splnomocneného zástupcu navrhovateľky, ktorý sa na pojednávanie neustanovil a o odročenie
pojednávania nepožiadal, pričom mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradne podľa ust. § 47
ods. 2 O.s.p. Napokon súd dňa 24.06.2016 pojednával aj v neprítomnosti odporkyne II., ktorá hoc bola

o tomto termíne pojednávania osobne upovedomená dňa 10.05.2016, na pojednávanie dňa 24.06.2016
sa neustanovila a nepožiadala o jeho odročenie.
31. Navrhovateľka zásadne zotrvala na svojej argumentácii v spore prezentovanej už v rámci štádia
konania pred rozhodnutím súdu zo dňa 09.12.2011. Túto argumentáciu po celý priebeh konania zásadne
nezmenila, a to ani podaním zo dňa 21.06.2014. V tomto podaní sa vyjadrovala najmä vo vzťahu k

častiam návrhu na začatie konania [uvedených v odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm.
a) a c)], z čoho je zrejmé, že navrhovateľka nie celkom dostatočne porozumela účinkom rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR - uznesenia č. k. 3MCdo/8/2013-306 zo dňa 03.04.2014. Preto súd tieto sporovým
stranám bližšie objasnil v odseku č. 18 odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ navrhovateľka k tomuto
podaniu pripojila aj dôkazy (čestné prehlásenia U. W., X. W., X. D. a Y. R. zo dňa 08.07.2014, ktorým

tieto osoby prehlásili, že prístupovú cestu po pozemkoch parcelách KN: č. XXXX a č. XXXX k rodinnému
domu navrhovateľky súp. č. XXXX a rodinnému domu predtým J. V. súp. č. XXX výlučne vybudoval
jej manžel H. Č. v roku 1983, kde tiež osadil v roku 1983 na pozemku parcela KN č. XXXX aj kovovú
dvojkrídlovú bránu; č. l. 325 a fotografické snímky predmetnej príjazdovej cesty - č. l. 321 až 323 spisu),
súd na tieto dôkazy neprihliadal, keďže tento dôkaz, resp. skutočnosti z neho vyplývajúce majú súvis

práve s časťami návrhu navrhovateľky na začatie konania, o ktorých už súd po rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR nerozhodoval, keďže v tomto rozsahu bolo konanie o návrhu navrhovateľky už právoplatne
skončené.32. Odporcovia po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - uznesení č. k. 3MCdo/8/2013-306 zo dňa
03.04.2014 naďalej na pojednávaniach sa nestotožňovali s tým, aby boli povinní strpieť výkon práva
navrhovateľky, ako sa voči nim domáha. Argumentovali tým, že dotknuté pozemky sú ich vlastníctvom

evidovaným na LV č. XXX, k. ú. K.. Naopak navrhovateľka im bráni so svojim manželom neustále v
užívaníichvlastníctva.Nevediatak,prečobymaliniečotakéstrpieť,akopožadujenavrhovateľka,aktáto
dostala od svojej matky parcelu KN-C č. XXXX, aby si na tejto parcele spravila svoju prístupovú cestu k
rodinnému domu. (pojednávanie dňa 11.07.2014) Napokon na pojednávaní dňa 24.06.2016 odporca I. v
záverečnej reči len uviedol, že si je vedomí, že návrhu navrhovateľky v časti, ktorá ostala po rozhodnutí

Najvyššie súdu SR bude vyhovené, len žiada, aby súd na náhradu trov konania zaviazal navrhovateľku.
33. Súd tak pri svojom ďalšom rozhodnutí vo veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania postačujúcich pre rozhodnutie vo veci, t. j. o časti návrhu
navrhovateľky na začatie konania uvedeného v odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm.
b). Pokiaľ tak súd v tomto rozsudku neuviedol ďalšie skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného
dokazovania ešte pred rozhodnutím - rozsudkom zo dňa 09.12.2011, urobil tak z dôvodu, že tieto

skutkové zistenia nemohli nič zmeniť na dôvodoch tohto rozhodnutia - rozsudku zo dňa 24.06.2016 a
ich uvádzanie v tomto rozhodnutí by tak bolo nadbytočné.
34. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, k. ú. K. zo dňa 24.06.2016 (na č. l. 492 spisu) vyplýva,
že v časti A LV sú evidované pozemky parcely KN-C: č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
136 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 98

m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 232
m2, pričom v časti B LV je zapísaný ako výlučný vlastník navrhovateľka titulom darovacia zmluva č. Y.
XX/XX (podľa darovacej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice K. XX/XX, K. XX/XX zo dňa
05.03.1982 nadobudla navrhovateľka pozemky parcela EN č. XXXX/X - stavebný pozemok o výmere
389 m2, parcela EN č. XXXX/X - prístupová cesta o výmere 80 m2 a parcela EN č. XXXX/X - prístupová

cesta o výmere 136 m2 od svojej matky B. R., rod. G., podľa identifikácie parciel vyhotovenej Okresným
úradom v Kysuckom Novom Meste, katastrálnym odborom zo dňa 14.07.1999 parcele EN č. XXXX/X
zodpovedá parcela KN-C č. XXXX, parcele EN č. XXXX/X zodpovedá parcela KN-C č. XXXX a parcele
EN č. XXXX/X zodpovedá parcela KN-C č. XXXX - na č. l. 29 a 40 pripojeného spisu Okresného súdu
Čadca spis. zn. 8C/206/99) a darovacia zmluva č. B. XXX/XXXX zo dňa 17.08.2009.

35. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, k. ú. K. zo dňa 24.06.2016 (na č. l. 493 spisu)
vyplýva, že v časti A LV je evidovaná stavba rodinného domu súp. č. XXXX postavená na parcele KN-C
č. XXXX, pričom v časti B LV sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci navrhovateľka a jej manžel
H. Č. v podiele 1/1 titulom žiadosť o zápis rodinného domu č. G. XXXX/XX.
36. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, k. ú. K. zo dňa 10.05.2010 (na č. l. 7 spisu, stav

do zmeny evidovanej pod položkou výkazu zmien 24/2012 vykonanej na základe žiadosti o zápis
geometrického plánu č. XX/XXXX - G. XXXX/XXXX) vyplýva, že v časti A LV boli v tom čase evidované
pozemky parcely KN-C: č. XXXX/X - orná pôda o výmere 721 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 79 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 206 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere
132 m2 a stavba: dom súp. č. XXX postavený na parcele KN-C č. XXXX/X, pričom v časti B LV boli

zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci odporcovia v podiele 1/1 titulom kúpna zmluva č. B. XX/XXXX
zo dňa 05.02.2007. Táto kúpna zmluva bola uzavretá dňa 19.01.2007 medzi manželmi J. V. a R. V.,
rod. R. ako predávajúcimi a odporcami ako kupujúcimi, pričom na základe tejto zmluvy došlo k prevodu
vlastníckeho práva na odporcov predmetným rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto pod
č. B. XX/XXXX, a to u stavby súp. č. XXX postavenej na pozemku parcele KN-C č. XXXX/X, k. ú. K. z

predávajúcich ako bezpodielových spoluvlastníkov na odporcov ako kupujúcich a u vyššie uvedených
pozemkov z predávajúcej R. V.I. ako výlučnej vlastníčky na odporcov ako kupujúcich. V čl. V. zmluvy
predávajúciprehlásili,ženapredmetnýchnehnuteľnostiachniesúžiadneťarchy,okremzáložnéhopráva
v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. pod č. B. XX/XXXX zo dňa 10.01.2007. Kupujúci vyhlásili, že
stav nehnuteľností je im dobre známy z osobnej ohliadky.

37. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, k. ú. K. zo dňa 04.09.2014 (na č. l. 366 spisu, stav
po zmene evidovanej pod položkou výkazu zmien XX/XXXX vykonanej na základe žiadosti o zápis
geometrického plánu č. XX/XXXX - G. XXXX/XXXX) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky
parcely KN-C: č. XXXX/X - orná pôda o výmere 522 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 89 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, č. XXXX/X - orná pôda o

výmere 96 m2, č. XXXX/X - orná pôda o výmere 129 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 180 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 9 m2 a stavba rodinného domu súp. č. XXX postavená
na parcele KN-C č. XXXX/X, pričom v časti B LV sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci odporcoviav podiele 1/1 titulom kúpna zmluva č. B. XX/XXXX zo dňa 05.02.2007, žiadosť o zápis geometrického
plánu č. XX/XXXX - G. XXXX/XXXX.
38. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa 14.07.2011 Štefanom Mihaldom,

autorizačne overeným dňa 15.07.2011 Ing. Dušanom Húšťavom a úradne overeným dňa 03.08.2011
Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. XXX/XX boli z pôvodne v katastri nehnuteľností na LV č.
XXX, k. ú. K. evidovaných pozemkov parciel KN-C: č. XXXX/X - orná pôda o výmere 721 m2, č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 206 m2, č. XXXX - orná
pôda o výmere 132 m2, v celkovej výmere 1138 m2, novovytvorené (zlúčením a opätovným rozdelením)

pozemky parcely KN-C: č. XXXX/X - orná pôda o výmere 522 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 89 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, č. XXXX/X -
orná pôda o výmere 96 m2, č. XXXX/X - orná pôda o výmere 129 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 180 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 9 m2 (ako sú toho času evidované v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX)
39. Súdom ustanovený znalec Ing. Jozef Polka vyhotovil a autorizačne overil dňa 17.10.2015

geometrický plán č. 6C/153/2014-20/2015 úradne overený dňa 05.11.2015 Okresným úradom Kysucké
Nové Mesto, katastrálnym odborom pod č. XXX/XX, ktorým identifikoval pôvodne (do zmeny evidovanej
pod položkou výkazu zmien XX/XXXX vykonanej na základe žiadosti o zápis geometrického plánu č.
XX/XXXX - G. XXXX/XXXX) v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. K. evidované pozemky parcely
KN-C: č. XXXX - orná pôda o výmere 206 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2, a to pôvodne

evidovanú parcelu KN-C č. XXXX s časťami toho času (po zmene evidovanej pod položkou výkazu
zmien XX/XXXX vykonanej na základe žiadosti o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX - G. XXXX/
XXXX) v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. K. evidovaných pozemkov parciel KN-C: č XXXX/X a
č. XXXX/X a pôvodne evidovanú parcelu KN-C č. XXXX s časťami toho času (po zmene evidovanej pod
položkou výkazu zmien XX/XXXX vykonanej na základe žiadosti o zápis geometrického plánu č. XX/

XXXX - G. XXXX/XXXX) v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. K. evidovaných pozemkov parciel
KN-C: č XXXX/X, č. XXXX/2 a s toho času v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX, k. ú. K. evidovaným
pozemkom parcelou č. XXXX.
40. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca vedeného pod spis. zn. 8C/206/1999 súd zistil:
- Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 8C 206/99-121 zo dňa 26.03.2003 návrh navrhovateľov R. V. a J.

V. v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva a
súd vzal za preukázané, že odporcovia I. a II. manželia G. a H. Č. k svojej domovej nehnuteľnosti súp.
č. XXXX v K. od roku 1982 chodili po parcele KN č. XXXX a č. XXXX, sčasti po parcele KN č. XXXX/X,
k. ú. K., a to pešo a motorovými vozidlami, teda viac ako 10 rokov prístupovú cestu užívajú ako prechod
k svojej domovej nehnuteľnosti. Teda odporcovia viac ako 10 rokov vykonávajú právo spočívajúce v

prechádzaní pešo a motorovými vozidlami po spornom pozemku, teda výkonom práva, a to vydržaním
získaliprávozodpovedajúcevecnémubremenu.Keďžetotoprávovykonávaliviacako10rokov,započali
s výkonom práva v roku 1982, získali uplynutím 10-ročnej lehoty, t. j. do roku 1992 právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Vecné bremeno spočíva v tom, že sú oprávnení po sporných parcelách chodiť pešo
a motorovými vozidlami. Výkon práva obmedzuje navrhovateľov - manželov R. a J. V. - ako vlastníka

nehnuteľnosti tak, že sú povinní tento prechod strpieť.
- Navrhovatelia R. a J. V. voči rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie (č. l. 124 a 125 pripojeného
spisu), ktoré odôvodnili medzi iným aj skutkovým tvrdením, že je pravdou, že odporcovia po ich
nehnuteľnosti chodili, ale tento výkon práva len trpeli a vždy očakávali, že dôjde k naplneniu sľubu a
zámeru odporcov, ktorí už pred výstavbou domu si k tomuto zabezpečili prístup, a to nie po nehnuteľnosti

navrhovateľov, ale po odporcom patriacej parcele KN č. XXXX, ktorú im previedla matka navrhovateľky
I. a odporkyne I. To je potvrdené aj jej čestným vyhlásením zo dňa 16.03.1998. S prihliadnutím na tú
skutočnosť, že odporcovia mali ešte pred započatím výstavby rodinného domu zabezpečený prístup, v
stavebnom konaní nemali výhradu voči tomu, aby si v ich susedstve postavili rodinný dom a takto im bolo
vydané aj stavebné povolenie a rozhodnutie o umiestnení stavby. To, že odporcovia užívali nehnuteľnosť

navrhovateľov parc. KN č. XXXX na prístup k svojej nehnuteľnosti, bolo len z dôvodu, kým si dobudujú
svoju prístupovú cestu.
- Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 23Co 249/03-137 zo dňa 27.01.2004 rozhodol o odvolaní
navrhovateľov tak, že rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8C 206/99-121 zo dňa 26.03.2003 potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci bolo nepochybne skutkovo zistené,

že pokiaľ išlo o posúdenie možnosti nadobudnutia vydržania práva prechodu k „prístupovej ceste“ k
rodinnému domu odporcov, nesporným bolo, že navrhovateľ II. a odporca II. (J. V. a H. Č.) v roku 1982
túto cestu stavali spoločne, svojpomocne, podieľajúc sa nielen na samotnej stavbe, ale i na materiálnom
zabezpečení (každý zháňal nejaký materiál) vybudovania tejto cesty, a teda správne okresný súd ustálil,že zo strany odporcov, ktorý predmetný svoj dom postavili a navrhovatelia sa im v stavebnom konaní
k stavbe tohto domu vyjadrili so súhlasom prechodu cez ich pozemky, následne na čo bola spoločne
vybudovaná prístupová cesta, že i odporcovia ako oprávnení a vedomí si takéhoto práva prechodu

nadobudli toto právo vydržaním tak, ako uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia. Ďalej odvolací súd
uviedol, že naviac nepochybne pred odvolacím súdom navrhovateľ II. uviedol, že spoločne s odporcami
predmetnú prístupovú cestu budoval (nešlo teda o nejaké vybudovanie samovoľne odporcami tejto
prístupovej cesty, navrhovatelia neboli „trpnými prihliadateľmi“, ale sa spolu podieľali na jej vybudovaní),
a teda nemohol krajský súd zo zisteného skutkového stavu, ktorý i v odvolacom konaní napadnutý nebol,

vyvodiť iný právny záver, než urobil okresný súd, a preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
41. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina vedeného pod spis. zn. 25C/169/2010 súd zistil:
- Okresný súd Žilina uznesením č. k. 2C/85/2008-257 zo dňa 14.042010 (na č. l. 3 pripojeného spisu) v
právnej veci navrhovateľky G. Č. proti odporcom: I. V. Q., II. U. Q. a III. R.J. V., o neplatnosť notárskej
zápisnice rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu odporcov I. a II., podľa ktorého títo žiadali určiť, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. K., ako parcele KN-C:

č. XXXX/X - orná pôda o výmere 721 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2,
č. XXXX - orná pôda o výmere 206 m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2 a aby bolo zakázané
navrhovateľke chodiť pešo a motorovým vozidlom po parcelách KN-C: č. XXXX a č. XXXX, k. ú. K. a
aby bola navrhovateľka povinná odstrániť z týchto parciel okrasné kríky a dreviny (skalky) a tieto parcely
nekosiť a nevenčiť na nich psa a aby z parcely KN-C č. XXXX odstránila kovovú bránu, všetko v lehote

5 dní od právoplatnosti rozsudku, na samostatné konanie.
- V konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 2C/85/2008 podali odporcovia I. V. Q. a II.
U. Q. vyjadrenie a vzájomný návrh zo dňa 26.06.2008 (na č. l. 6 pripojeného spisu), v ktorom medzi
iným uviedli, že navrhovateľka G. Č. nemá žiadne právo prechádzať ani cez parcelu KN-C č. XXXX
a ani cez parcelu KN-C č. XXXX, k. ú. K., ani cez žiadnu inú parcelu. Je však pravda, že majú s

navrhovateľkou problémy so spoločným prechodom k jej a ich domu, pretože navrhovateľka si osvojuje
právo rozhodovať, kto čo vlastní, kto čo môže alebo nemôže, ba aj to, kto čo musí a ako to musí, podľa jej
momentálnej nálady robiť, alebo nerobiť. V tomto podaní tak vzniesli odporcovia I. a II. vzájomný návrh,
ktorým sa medzi iným domáhali aj toho, aby súd zakázal navrhovateľke G. Č. akýmkoľvek spôsobom
rušiť ich vlastnícke právo k parcele KN-C: č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX, k. ú. K. a aby

odstránila z parcely KN-C č. č. XXXX, k. ú. K. kovovú bránu ňou postavenú bez stavebného povolenia a
akéhokoľvek právneho titulu alebo súhlasu vlastníkov pozemku, pretože táto brána nemá čo na cudzom
pozemku bez súhlasu jeho majiteľa stáť a navyše brániť vlastníkom v riadnom užívaní ich vlastníctva.
-VkonanívedenomOkresnýmsúdomŽilinapodspis.zn.2C/85/2008podaliodporcoviaI.V.Q.aII.U.Q.
podanie zo dňa 07.10.2008 označené ako doplnenie vzájomného návrhu (na č. l. 12 pripojeného spisu),

ktorým sa medzi iným domáhali, aby súd zakázal navrhovateľke G. Č. chodiť či peši alebo motorovým
vozidlom po parcele KN-C: č. XXXX a č. XXXX, k. ú. K., ako aj odstrániť okrasné kríky a dreviny (skalky),
tieto parcely nekosiť a nevenčiť na nich psa a z ich parcely KN-C č. XXXX odstrániť kovovú bránu, ktorá
je v ich vlastníctve.
42. Podľa ust. § 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), proti tomu, kto právo

ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone
ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
43. Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom

určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
44. Podľa ust. § 151o ods. 1 veta druhá OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním);
ustanovenia § 134 tu platia obdobne.
45. Podľa ust. § 159 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, doručený rozsudok, ktorý už nemožno

napadnúť odvolaním, je právoplatný.
46. Podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, výrok právoplatného rozsudku je
záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre
každého.
47. Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,

nemôže sa prejednávať znova.
48. Na tomto mieste súd (viazaný podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení s ust. § 243d ods. 1 O.s.p.
vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR v uznesení č. k. 3MCdo/8/2013-306 zo dňa
03.04.2014) považuje za potrebné zdôrazniť časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR akosúdu v prejednávanej veci dovolacieho č. k. 3MCdo/8/2013-306 zo dňa 03.04.2014, že právoplatný
rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej
voči návrhu na určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je, či nie je (resp.

či tu právo je, alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o návrhu na plnenie z toho
istého právneho vzťahu alebo práva. Účinky právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C
203/99-121 zo dňa 26.03.2003 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis.
zn. 23Co 249/03 zo dňa 27.01.2004 sa vzťahujú aj na preskúmavanú vec. Ide totiž o prípad, kedy
právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie (i keď zamietajúcim výrokom),

vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu na určenie právneho vzťahu alebo práva,
lebo otázka, či tu právo je, alebo nie je, bola už (i keď len ako prejudiciálna) posúdená pri rozhodovaní o
návrhu na plnenie z toho istého právneho vzťahu. S poukazom na vyslovený právny názor dovolacieho
súdu a súčasne vychádzajúc zo znenia cit. ust. § 159 ods. 2 a 3 O.s.p., mal za to, že účinky
právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C 203/99-121 zo dňa 26.03.2003 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 23Co 249/03-137 zo dňa 27.01.2004 sú

záväzné aj pre súd v prejednávanej veci a súd tak z týchto vychádzal, konštatujúc, že navrhovateľke
patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 151n ods. 1 OZ) spočívajúcemu v práve prechodu
peši, motorovými vozidlami a inými dopravnými prostriedkami cez celý pozemok (pôvodne v katastri
nehnuteľností evidovaný ako) parcela KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 206 m2 a pozemok (pôvodne
v katastri nehnuteľností evidovaný ako) parcela KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2, k. ú. K.

po celej dĺžke a po celej šírke na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. K., a to na pozemky evidované
v katastri nehnuteľností ako parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2,
parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria výmere 136 m2, parcela KN-C č. XXXX - orná
pôda výmere 98 m2, parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria výmere 389 m2, parcela KN-
C č. XXXX - orná pôda o výmere 232 m2 a k rodinnému domu č. súp. XXXX postavenému na parcele

KN-C č. XXXX. Toto právo nadobudla navrhovateľka vydržaním (§ 151o ods. 1 veta druhá v spojení s
ust. § 134 OZ).
49. Podľa právneho názoru vysloveného v stanovisku Najvyššieho súdu SSR Cpj 67/84 zo dňa
23.05.1985 publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov pod publikačným č. R 37/1985 od
návrhov na určenie existencie vecného bremena alebo od návrhov na obmedzenie, prípadne zrušenie

vecného bremena, ktoré môžu úspešne podať len subjekty práv a povinností z vecného bremena,
či už na strane povinného alebo oprávneného, treba odlišovať návrhy, v ktorých sa navrhovatelia
dožadujú ochrany práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V druhom z uvádzaných prípadov môžu
návrh úspešne podať nielen vlastníci, prípadne osobní užívatelia, ale aj tí, ktorí svoje právo užívať
nehnuteľnosť, s ktorou je spojené právo z vecného bremena, odvodzujú od subjektov tohto práva.

Ochrana ich práv vyplýva zo všeobecného ustanovenia § 4 OZ, ktoré zásadne zabezpečuje možnosti
súdnej ochrany všade tam, kde je v občianskoprávnych vzťahoch ohrozené alebo narušené právo.
Predmetom tejto ochrany sú nepochybne aj práva zodpovedajúce vecným bremenám.
50. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky v časti (ktorá ostala predmetom konania po rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR - uznesení č. k. 3MCdo/8/2013-306 zo dňa 03.04.2014), ktorou sa navrhovateľka domáhala

uloženia povinnosti odporcom I. a II., aby strpeli výkon jej práva prechodu peši a prejazdu motorovými
vozidlami a inými dopravnými prostriedkami cez pozemky nachádzajúce sa v k. ú. K. evidované v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX ako (pôvodne) parcely KNC: č. XXXX - orná pôda o výmere 206 m2 a č.
XXXX - orná pôda o výmere 132 m2, a to po celej dĺžke a po celej šírke týchto pozemkov na pozemky
nachádzajúce sa v k. ú. K. evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcely KN-C: č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
80 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 98 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389
m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 232 m2 a k stavbe nachádzajúcej sa v katastrálnom území K.
evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele
KN-C č. XXXX, súd návrh v tejto časti posúdil ako návrh podľa vyššie cit. ust. § 4 OZ, teda ako návrh na

ochranu práva navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému bremenu (ako toto právo bolo konštatované v
odseku č. .... odôvodnenia tohto rozsudku) proti odporcom I. a II., z ktorých strany dochádza k ohrozeniu
(porušeniu) tohto práva navrhovateľky. Navrhovateľka v samotnom návrhu na začatie konania uviedla,
že ako nadobudli odporcovia I. a II. dom súp. č. XXX, k. ú. K., došlo k viacerým roztržkám, pričom
odporcovia I. a II. jej zabraňujú chodiť pešo, ako aj motorovými vozidlami po pozemkoch parcelách KN-

C: č. XXXXX a č. XXXX s odôvodnením, že tieto pozemky sú ich vlastníctvom.
51. Súd sa tak zaoberal otázkou, či zo strany odporcov je aspoň dôvodná obava z ohrozenia vyššie
konštatovaného práva navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému bremenu, pričom dospel k záveru,
že takáto hrozba v danom prípade existuje. Odporcovia I. a II. už vo svojom vyjadrení k návrhuna začatie konania zo dňa 06.09.2010 a jeho doplnení zo dňa 29.04.2011 namietali, že (pôvodne)
pozemky parcele KN-C č. XXXX a č. XXXX, k. ú. K. sú ich vlastníctvom a na LV č. XXX, na ktorom
sú tieto pozemky v katastri nehnuteľností evidované, nie je v časti C LV zapísaná žiadna ťarcha vo

forme práva navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému bremenu. Nesúhlas odporcov I. a II. s výkonom
vyššie konštatovaného práva navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému bremenu odporcovia I. a II.
výslovne deklarovali vzájomným návrhom v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
2C/85/2008, ktorým sa medzi iným domáhali (a aj toho času domáhajú, keďže konanie vedené o tomto
vzájomnom návrhu odporcov I. a II. Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 25C/169/2010 je uznesením č.

k. 25C/169/2010-276 zo dňa 12.08.2014 prerušené práve do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
v konaní Okresného súdu Žilina vedenom pod spis. zn. 6C/153/2014, t. j. v konaní o prejednávanej veci)
toho, aby súd zakázal navrhovateľke chodiť či peši alebo motorovým vozidlom po parcele KN-C: č. XXXX
a č. XXXX, k. ú. K.. Odporcovia I. a II. sa tak domáhajú súdneho zákazu výkonu vyššie konštatovaného
práva navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zároveň možno konštatovať, že medzi
stranami sporu existujú dlhotrvajúce nezhody v užívaní sporných pozemkov, pôvodne evidovaných v

katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX, k. ú. Nesluša ako parcely KNC: č. XXXX - orná pôda o výmere
206 m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2, ktorá skutočnosť vyplýva už len zo samotných
podaní a vyjadrení strán sporu. Za týchto okolností teda súd dospel k záveru, že v danom prípade je
tu prítomná hrozba porušenia vyššie konštatovaného práva navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému
bremenu, pričom toto ohrozenie už len samo o sebe postačuje pre rozhodnutie súdu na ochranu

práva navrhovateľky podľa cit. ust. § 4 OZ, a to spôsobom, ktorého sa navrhovateľka domáhala, t. j.
uložením povinnosti odporom toto jej právo strpieť. Preto súd návrhu navrhovateľky v tejto jeho časti
ako dôvodnému vyhovel.
52. Vzhľadom k tomu, že počas konania došlo k zmene geometrického a polohového určenia dotknutých
pozemkov vo vlastníctve odporcov I. a II. pôvodne evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX,

k. ú. K. ako parcely KNC: č. XXXX - orná pôda o výmere 206 m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 132
m2, a to na základe zmeny pod položkou výkazov zmien č. XX/XX zapísanej v katastri nehnuteľností
záznamom č. G. XXXX/XXXX podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa
14.07.2011 Štefanom Mihaldom, autorizačne overeného dňa 15.07.2011 Ing. Dušanom Húšťavom a
úradne overeného dňa 03.08.2011 Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. XXX/XX, a to tak,

že tieto boli zlúčené s inými pozemkami evidovanými na LV č. XXX (ako parcely KN-C: č. XXXX/X
- orná pôda o výmere 721 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2) a znova
rozdelené na pozemky toho času v katastri nehnuteľností na LV č. XXX evidované ako parcely KN-C:
č. XXXX/X - orná pôda o výmere 522 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 89 m2,
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, č. XXXX/X - orná pôda o výmere 96 m2,

č. XXXX/X - orná pôda o výmere 129 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2,
č. XXXX - orná pôda o výmere 9 m2, súd v konaní v zmysle ust. § 127 ods. 1 O.s.p. znalca z odboru
geodézie a kartografie, odvetvia geodézia, kartografia a fotogrametria Ing. Jozefa Polku, ktorému uložil
úlohu zidentifikovať pozemky pôvodne evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcely
KNC: č. XXXX - orná pôda o výmere 206 m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2 so súčasným

stavom katastra nehnuteľností. Súdom ustanovený znalec Ing. Jozef Polka znaleckým posudkom č. XX/
XXXX zo dňa 25.10.2015 a ním dňa 17.10.2015 vypracovaným a autorizačne overeným geometrickým
plánom č. 6C/153/2014-20/2015 úradne overeným dňa 05.11.2015 Okresným úradom Kysucké Nové
Mesto, katastrálnym odborom pod č. XXX/XX, identifikoval pôvodne (do zmeny evidovanej pod položkou
výkazu zmien XX/XXXX vykonanej na základe žiadosti o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX -

G. XXXX/XXXX) v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. K. evidované pozemky parcely KN-C: č.
XXXX - orná pôda o výmere 206 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2, a to pôvodne evidovanú
parcelu KN-C č. XXXX s časťami toho času (po zmene evidovanej pod položkou výkazu zmien XX/
XXXX vykonanej na základe žiadosti o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX - G. XXXX/XXXX) v
katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX, k. ú. K. evidovaných pozemkov parciel KN-C: č XXXX/X a č.

XXXX/X a pôvodne evidovanú parcelu KN-C č. XXXX s časťami toho času (po zmene evidovanej
pod položkou výkazu zmien XX/XXXX vykonanej na základe žiadosti o zápis geometrického plánu č.
XX/XXXX - G. XXXX/XXXX) v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX, k. ú. K. evidovaných pozemkov
parciel KN-C: č XXXX/X, č. XXXX/X a s toho času v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX, k. ú.
K. evidovaným pozemkom parcelou č. XXXX. Súd tak z tohto dôvodu, aby výrok rozsudku, ktorým

vyhovel návrhu navrhovateľky v časti označenej v odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm.
b), zodpovedal súčasnému stavu katastra nehnuteľností, vymedzil plochu pozemkov vo vlastníctve
odporcov I. II. zaťažených vyššie konštatovaným právom navrhovateľky zodpovedajúcim vecnému
bremenuprostredníctvomgeometrickéhoplánuč.č.6C/153/2014-20/2015znalcaIng.JozefaPolku,akoje to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom súčasne tento geometrický plán sa stal neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku.
53. Pre úplnosť dôvodov tohto rozsudku súd považuje za potrebné sa vyjadriť k námietkam, ktoré

vzniesla navrhovateľka vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2016 a zo dňa 14.06.2016 k vykonanému
dokazovaniu znalcom Ing. Jozefom Polkom v prejednávanej veci. Pokiaľ navrhovateľka namietala,
že jej nebolo doručené uznesenie č. k. 6C/153/2014-395 zo dňa 15.04.2015, súd konštatuje, že toto
rozhodnutie bolo doručené (vtedajšiemu) právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Petrovi Belicovi,
advokátovi dňa 08.03.2016 (doručenka na č. l. 449 rub spisu), pričom zo strany navrhovateľky nebola

vznesená námietka zaujatosti voči ustanovenému znalcovi Ing. Jozefovi Polkovi. Aj keď predmetné
uznesenie č. k. 6C/153/2014-395 zo dňa 15.04.2015 bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky
až dňa 08.03.2016 (z dôvodu, že pôvodne bolo nedopatrením uznesenie doručené náhradným
spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. H. Č., avšak nie manželovi navrhovateľky - jej splnomocnenému
zástupcovi, ale jej synovi nar. v roku 1978 - viď doručenka na č. l. 403 spisu) , t. j. po podaní znaleckého
úkonu súdom ustanoveného znalca Ing. Jozefa Polku, súd poukazuje na to, že o ustanovení znalca

navrhovateľka mala vedomosť, a to vzhľadom k tomu, že jej (toho času) splnomocnený zástupca -
manžel H. Č. nahliadol dňa 12.05.2015 do spisu a vyhotovil si fotokópiu medzi iným aj uznesenia č. k.
6C/153/2014-395 zo dňa 15.04.2015 (viď úradný záznam na č. l. 402 spisu). Odhliadnuc od problematiky
doručenia predmetného uznesenia navrhovateľke, možno konštatovať, že znalec Ing. Jozef Polka podal
v konaní znalecký posudok č. 20/2015 zo dňa 25.10.2015 a vypracoval s týmto znaleckým úkonom

aj geometrický plán č. 6C/153/2014-20/2015, ktorý bol úradne overený dňa 05.11.2015 Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pod č. XXX/XX. Súd tak mal tento dôkaz v konaní
k dispozícii a nemal dôvod tento dôkaz opomenúť, keďže práve na základe tohto dôkazu (keďže
navrhovateľka neprodukovala v tomto smere iný dôkaz) mohlo byť vo veci kladne rozhodnuté o návrhu
navrhovateľky na začatie konania v rozsahu jeho časti označenej v odseku č. 1 odôvodnenia tohto

rozsudku pod písm. b), a to vzhľadom k tomu, že ak by súd do výroku rozsudku poňal dotknuté pozemky
vo vlastníctve odporcov I. a II. s geometrickým a polohový určením zodpovedajúcim údajom katastra
nehnuteľnostídozmenyevidovanejpodpoložkouvýkazuzmienXX/XXXXvykonanejnazákladežiadosti
ozápisgeometrickéhoplánuč.XX/XXXX-G.XXXX/XXXX(teda,akbyvovýrokurozsudkutietodotknuté
pozemky vo vlastníctve odporcov vymedzil pôvodne evidovanými parcelami KN-C č. XXXX - orná pôda

o výmere 206 m2 a č. XXXX - orná pôda o výmere 132 m2), rozsudok by v takejto podobe jeho výroku
bol nevykonateľný. Pokiaľ tak v ďalšom navrhovateľka vzniesla vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2016
námietky k samotnému znaleckému posudku znalca Ing. Jozefa Polku č. 20/2015 a postupu znalca pri
splnení jemu uloženej znaleckej úlohy, tieto námietky neboli nijako konkrétne vo vzťahu k samotnému
znaleckému záveru uvedenému v znaleckom posudku č. 20/2015 a ani k znalcom vyhotovenému

geometrickému plánu č. 6C/153/2014-20/2015, len vo všeobecnosti namietala, že znalecký posudok
je nezákonný a je v rozpore sa daným stavom nehnuteľností parciel KN: č. XXXX a č. XXXX, k. ú.
K.. Napokon navrhovateľka namietala, že z uvedených dôvodov nesúhlasí s preplatením sumy 403,-
eur znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku. Túto námietku vo vzťahu k tomuto dôkazu, ako aj
rozhodnutiu vo veci, súd považoval za irelevantnú, keďže sa týka trov konania, o ktorých súd v tomto

rozsudku vecne nerozhodoval tak, ako to vyplýva z nižšie uvedeného.
54. Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
55. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na zložitosť veci
spočívajúcu vo väčšom počte účastníkov konania, ako aj vo väčšom počte pôvodne navrhovateľkou
návrhom na začatie konania uplatňovaných nárokov, a to tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).