Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218203831
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7218203831.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v spore žalobcu: F.. G. V., J.. XX.XX.XXXX, G. H. Č.. XXX, XXX XX H. proti
žalovanej: L. Č.M., J.. XX.X.XXXX, G. E. XX, H., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 18.4.2018, doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.4.2018, domáha
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd má zriadiť záložné právo na finančné prostriedky
v rozsahu 40100 eur na účte žalovanej vedenom v Tatrabanke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX na
zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 40100 eur.

2.Návrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniažalobcaodôvodniltým,žejemajiteľomsúkromného

bežného účtu vedeného v Tatrabanke, a.s., IBAN N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a žalovaná
je majiteľom bežného účtu vedeného v Tatrabanke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Tento účet bol
žalovanou zriadený pre jej vnuka, syna žalobcu G. V., J.. X.X.XXXX, E. XX, H. (ďalej len „syn žalobcu“).
Ďalej uviedol, že účet zriadený žalovanou je využívaný synom žalobcu, nakoľko už v minulosti mu
na tento účet patriaci žalovanej posielal finančné prostriedky za účelom finančnej výpomoci. Syn
žalobcu zneužil prístupové údaje k internetbankingu patriacemu k účtu žalobcu a previedol z účtu

navrhovateľa finančné prostriedky na účet žalovanej v celkovej výške 40100 eur, a to dňa 3.4.2018 vo
výške 5000 eur, 3.4.2018 vo výške 9000 eur, 3.4.2018 vo výške 6000 eur, 31.3.2018 vo výške 9000
eur, 27.3.2018 vo výške 4000 eur, 26.3.2018 vo výške 5000 eur, 26.3.2018 vo výške 1600 eur. Teda
neoprávneným prevodom finančných prostriedkov zneužitím prístupových údajov, žalovaná nadobudla
od žalobcu neoprávnený majetkový prospech v celkovej výške 40100 eur bez právneho dôvodu. Žalobca
bezodkladne po zistení prístupových údajov k internetbankingu vyzval žalovanú na vrátenie finančných

prostriedkov, na čo žalovaná nereagovala. Dňa 16.4.2018 na základe podnetu o sprostredkovanie
vrátenia platby bola žalovaná vyzvaná na vrátenie platby, na čo rovnako nereagovala. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná sa plnením bez právneho dôvodu na úkor žalobcu obohatila, žalobca sa návrhom vo veci
samej bude domáhať zaplatenia sumy vo výške 40100 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Pohľadávka žalobcu je identifikovaná spoľahlivo tak, že peňažný nárok trvá a z predložených listinných
dôkazov je zrejmé, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Dôvodnosť a trvanie nároku žalovaná nikdy

nespochybnila, keďže žalovaná so žalobcom nekomunikuje a nie je možné ju kontaktovať. Zároveň má
žalobcazato,žejemožnévyvodiťzáveropravdepodobnostijehonároku,ktorémujepotrebnéposkytnúť
ochranu, nakoľko je daná obava, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Žalobkyňa nie je vlastníkom
žiadneho majetku, t.z., že nezabezpečením finančných prostriedkov na účte žalobkyne bude v prípade
úspechu zmarené vymoženie pohľadávky žalobcu. Žalobca má dôvodnú obavu, že nezabezpečením
finančných prostriedkov dôjde k ich výberu žalovanou, alebo osobami, ktorým umožnila dispozíciu

s finančnými prostriedkami na účte. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
žiadnym spôsobom neobmedzí žalovanú, z rozsahu navrhovaného zabezpečenia nevznikne zjavnýnepomer a bude dodržaná požiadavka proporcionality. Je toho názoru, že cieľom zabezpečovacieho
opatreniamábyťposilneniejehopostaveniaakoveriteľatak,abysazamedziloalebozredukovalomožné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z ním predložených listinných dôkazov je zrejmé,

že vydanie zabezpečovacieho opatrenia je plne v súlade s objektívnym skutkovým stavom a právnymi
predpokladmi, ktoré pre takéto opatrenie požaduje Civilný sporový poriadok.

3. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

4. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje v zmysle § 343 ods. 1 CSP inštitút, na základe ktorého súd

zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Súd
je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné
právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhuje žalobca, pričom nevykonáva dokazovanie
ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia,
teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Osvedčenie

rozhodujúcich skutočností, ktoré v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním, znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní.

12. Žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to, aby súd zriadil záložné právo na
finančné prostriedky v rozsahu 40100 eur na účte žalovanej, pričom pohľadávka žalobcu vznikla titulom
bezdôvodného obohatenia. Ako ďalej vyplýva z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
pohľadávka žalobcu mala vzniknúť neoprávneným prevodom finančných prostriedkov z účtu žalobcu na
účet žalovanej (ktorý bol žalovanou zriadený pre jeho syna), ktorý uskutočnil jeho syn, tak že zneužil

prístupové údaje k účtu žalobcu. Žalobca má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia
v danej veci bude ohrozená, nakoľko žalovaná nie je vlastníkom žiadneho majetku, a žalovaná ako
aj osoby, ktoré majú dispozičné právo k účtu môžu kedykoľvek získaný majetkový prospech vybrať,
v dôsledku čoho by sa znížila možnosť úspešného vymoženia pohľadávky. K svojmu návrhu priložilžalobca aj výpis z internetbankingu Tatrabanka, a.s. zo dňa 13.4.2018 a podnet na sprostredkovanie
vrátenia platby zo dňa 16.4.2018.

13. Súd po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a obsahu
podstatných tvrdení žalobcu, ako aj ním predložených listinných dôkazov konštatuje, že návrhu pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť. Žalobca v prvom rade súdu neosvedčil
ani skutočnosť kto je vlastníkom účtu na ktorý boli zaslané peniaze. Z predloženého výpisu z účtu na č.l.
4 spisu sp.zn. 45C/32/2018 je len zrejmé, že za obdobie od 15.3.2016 do 13.4.2016 boli z účtu č.: IBAN

N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prevedené finančné prostriedky spolu vo výške 40100 eur na účet
č.: IBAN N. pričom zo žalobcom preložených listinných dôkazov nie je zrejmé, komu patrí účet na ktorý
boli zaslané finančné prostriedky. Z podnetu žalobcu č. 21032/18, ktorý adresoval Tatra banke, a.s. dňa
16.4.2018 (v návrhu označenom ako podnet na sprostredkovanie vrátenia platby) na č.l. 5-6 spisu sp.zn.
45C/32/2018jelenzrejmé,žepožiadalosprostredkovanievráteniaplatieb,pričomvosvojomvyjadreník
podnetu, uviedol, že „žiadam o vrátenie platieb, ktoré neboli realizované oprávneným majiteľom účtu ....“,

no ani z tejto písomnosti nie je zrejmé, komu patril účet na ktorý bola prevedená suma spolu vo výške
40100 eur. Zároveň súdu nepredložil doklad, či bola, a ak áno akým spôsobom bola táto reklamácia/
sťažnosť vybavená. Žalobca vo svojom návrhu tvrdil aj skutočnosť, že na tento účet už v minulosti
posielal synovi finančné prostriedky za účelom finančnej výpomoci ako aj to, že bezodkladne po zistení
zneužitia prístupových údajov k internetbankingu vyzval žalovanú na vrátenie finančných prostriedkov,

na čo žalovaná nereagovala. Okrem skutkových tvrdení v návrhu, tieto skutočnosti žiadnym spôsobom
neosvedčil.

14. Žalobca tak v posudzovanom prípade neosvedčil existenciu nebezpečenstva ohrozenia jeho práva.
Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z listinných dôkazov založených v súdnom spise

nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Nie je zrejmé, či vlastníkom účtu
je žalovaná, či odmietla zasielané prostriedky na údajnú výzvu žalobcu vrátiť, ani či žiadosť žalobcu
o sprostredkovanie vrátenia platby bankou bola úspešná. V danom prípade žalobca nepreukázal ani
skutočnosť,ato,žeexistujeobava,žeexekúciabudeohrozená.Žalobcasaodvolávalennanemajetnosť
žalovanej, pričom bližšie špecifikoval, že vymoženie pohľadávky veriteľa by mohlo byť zmarené tým, že

žalovaná, alebo osoby s dispozičným právom k tomuto účtu môžu kedykoľvek neoprávnený majetkový
prospech vybrať v dôsledku čoho by sa znížila možnosť úspešného vymoženia pohľadávky. Žalobca
neosvedčil, že žalovaná nie je vlastníkom žiadneho majetku, ani že sa zbavila svojho majetku jeho
predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty s cieľom ohroziť prípadný
výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konanie žalovanej reálne hrozí. V danom prípade je

nepochybné, že finančné prostriedky v sume 40100 eur boli v období od 15.3.2018 do 13.4.2018
prevedené z účtu žalobcu na konkrétny účet (výpis z internet bankingu Tatra banka, a.s.). Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanej ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, žeby prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5 Obo144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a

stanovísk pod č. R 20/1998).

15. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

16. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je len rozhodnutím o jednotlivom procesnom návrhu
navrhovateľa, nie je teda výsledkom konania ako takého. Zabezpečovacie opatrenie je osobitným
procesným inštitútom, na ktorý sa aplikuje odlišný postup ako v klasickom súdnom konaní, čo vyplýva aj

zo zaradenia tohto inštitútu do samostatnej tretej hlavy Civilného sporového poriadku. V súlade s § 331
ods. 1 CSP sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane. Z
tohto dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto výrok o nároku na náhradu
trov konania by bol podľa názoru tohto súdu nadbytočný.Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
II. (§ 357 písm. d) C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

C.s.p.)