Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/211/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611210612
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1611210612.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi N. za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO:
42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334 o
zaplatenie 3.293,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania voči navrhovateľovi n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 02.11.2011, ktorý bol súdu doručený dňa 18.11.2011
domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 3.293,01 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 13% ročne
zo sumy 2.364,26 Eur od 09.12.2006 do zaplatenia z titulu nesplatenej časti poskytnutého úveru na
základe zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2005, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom. Na základe zmluvy k úverovému účtu a alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX zo

dňa 10.01.2005 poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni úver. Podmienky čerpania úveru,
účel úveru, spôsob, výšku a termín splácania úveru, jeho zabezpečenie a podmienky pri neplnení a
ďalšie náležitosti upravovala zmluva k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX zo dňa
10.01.2005aVšeobecnéobchodnépodmienky.Predĺženiekončenejsplatnostiúverunebolodohodnuté.
Odporkyňa splátky úveru neplnila riadne a včas, v dôsledku čoho právny predchodca navrhovateľa
zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2005 vypovedal a vyzval
odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006

uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom došlo k postúpeniu pohľadávky
na navrhovateľa. Odporkyňa ku dňu podania návrhu uhradila sumu 390 Eur, a teda pohľadávka
navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 3.533,06 Eur, pričom pozostávala z istiny
2.437,62 Eur, z riadneho úroku 1.018,58 Eur, z úroku z omeškania 2,17 Eur a z ostatného príslušenstva
a poplatkov 74,69 Eur.

Podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 29.12.2012 doručeným súdu 09.01.2013 navrhovateľ

upresnil svoj návrh v časti uplatneného príslušenstva tak, že uviedol, že žiada, aby súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie 3.293,01 EUR spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 2.364,26
EUR od 09.12.2006 do zaplatenia ( č.l.81 spisu).Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.

Dňa 17.04.2012 doručilo Spotrebiteľské združenie OSA súdu písomné podanie zo dňa 12.04.2012 (č.l.

22-24 spisu), ktorým podľa § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vstúpil
do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne z dôvodu, že hlavnou náplňou jeho činnosti je
ochrana práv spotrebiteľov a zastupovanie spotrebiteľov pred súdom a vystupovanie v sporoch na
strane spotrebiteľov (článok IV. bod 2 stanov občianskeho združenia). V písomnom podaní zo dňa
18.04.2012 Spotrebiteľské združenie OSA vznieslo námietku premlčania voči nárokom uplatňovaným

voči odporcom (č. l. 22-24 spisu).

Právny zástupca navrhovateľa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 18.04.2012
doručil súdu podanie, v ktorom namieta zákonnosť postupu vedľajšieho účastníka, nakoľko podľa jeho
právneho názoru námietku premlčania neuplatnila samotná odporkyňa ako dlžníčka, ale uplatnil ju
vedľajší účastník na strane odporcov, pričom v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky

procesné úkony ako účastník, koná však iba sám za seba. Podľa názoru navrhovateľa nemôže teda
robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v
konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier
a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa
hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho

právny nástupca a prípadne ich zástupca. Vedľajší účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom
námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Odporca v 1.
rade uzatvoril s navrhovateľom Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
24.06.2009, kde v článku 3 ods. 3.1 „Osoby vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch“. V zmysle ustanovenia § 558 zákona č. 40/1964 Zb. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj

dlh určený čo dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také
uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní v zmysle ustanovenia
§ 110 ods. 1 veda druhá, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo: ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia
doba od uplynutia tejto lehoty ( č.l. 38 spisu).

Navrhovateľ v prílohe predložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa
24.06.2009 ( č.l. 39).

Súd vytýčil vo veci pojednávania na deň 10.10.2012, 07.11.2012, 12.12.2012, 21.01.2013, 20.02.2013,

08.04.2013, 17.06.2013, 11.09.2013, 16.10.2013, všetky odročené bez prejednania veci v merite z
dôvodu práceneschopnosti odporkyne; a na termín 22.09.2014. Právny zástupca navrhovateľa sa
pojednávania nariadeného na deň 22.09.2014 o 15,00 hod nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil
podaním zo dňa 17.09.2014, súhlasil aby súd podľa § 115a O.s.p. konal a rozhodol v jeho neprítomnosti
tak, že návrhu vyhovie a zaviaže odporkyňu a s ňou spoločne a nerozdielne vedľajšieho účastníka na

strane odporkyne na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Odporkyňa, vedľajší účastník
na strane odporkyne a právny zástupca vedľajšieho účastníka sa pojednávania nezúčastnili, hoci naň
boli predvolaní riadne a včas (č. l. 133 spisu), svoju neúčasť ospravedlnila odporkyňa telefonicky, zo
zdravotných dôvodov, avšak nepredložila súdu vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 ods. 3
O.s.p.. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle §

101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým
Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 10.01.2005, uzatvorenou medzi veriteľom Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. so sídlom v Bratislave a odporkyňou ako dlžníkom (č.l.6-8 spisu), Všeobecnými

obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom
( č.l. 9 spisu), Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.12.2006 ( č.l. 13-16 spisu), prílohami k zmluve
o postúpení pohľadávky -výpis z účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecná úverová banka, a.s. ( č.l.
10-12 spisu), pokusom o zmier ( č.l. 17 spisu), Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou zo dňa 24.06.2009 ( č.l. 39 spisu) a zistil

nasledujúci skutkový stav veci:

Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 10.01.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou (č. l. 6-8 spisu, ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou boli Všeobecnéobchodné podmienky VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov
fyzickým osobám - občanom súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo
výške 2.489.54 Eur (75.000,- Sk). Išlo o spotrebný úver bezúčelový, lehota splatnosti bola dohodnutá

na 36 mesiacov, výška splátky na sumu Eur 9,13 Eur (2.745,41 Sk) mesačne pri počte splátok 36,
splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.02.2005, splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá
na deň 10.01.2008. Zmluvné strany tiež dohodli poplatok za poskytnutie úveru 24,90 Eur (750,- Sk),
poplatok za 1. upomienku 9,96 Eur (300,- Sk), poplatok za každú ďalšiu upomienku 16,59 Eur (500,-
Sk), poplatok za vedenie úverového účtu 1,33 Eur (40,-Sk) mesačne a poplatok za poistenie úveru 3,28

Eur (99,- Sk) mesačne (čl. I zmluvy). V zmysle ďalších ustanovení, vo veciach, ktoré nie sú osobitne
upravené v zmluve o úvere sa zmluvné strany riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s.
pre poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (čl. III zmluvy). Odporkyňa podpisom tejto žiadosti
prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie
spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom,, ktoré prevzala so

zmluvou a tieto nie sú odporkyňou podpísané ( č.l. 9 spisu).

Zo Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistených
spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinných od 18.10.2004 (č. l. spisu) súd zistil, že
pevná úroková sadzba je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru, pričom

táto sadzba sa nemení po celú dobu splácania úveru. V prípade, že sa odporca dostane do omeškania
so splátkami spotrebného úveru, zaväzuje sa zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% ročne nad
rámec úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa
platného Cenníka VÚB, a.s. v deň účtovania príslušného poplatku (čl. III. bod. 1 a 2 podmienok); veriteľ
môže požadovať, aby dlžník vrátil poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie

veriteľa stane splatnou, ak dlžník je v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a bol k zaplateniu písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa
odstúpiť od zmluvy o úvere. (čl. VI. bod 1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok).

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 ( č.l. 13-16 spisu) Všeobecná úverová banka, a.s.

ako postupca postúpila pohľadávku voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania, na navrhovateľa
ako postupníka. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, výpis z účtovných kníh peňažného
ústavu Všeobecná úverová banka, a.s. ( č.l. 10-12 spisu), splatnosť celej pohľadávky voči odporkyni
nastala dňa 25.07.2005. ( č.l. 11 spisu) na základe výpovede zmluvy zo dňa 20.06.2005.

Z návrhu na začatie konania doručeného súdu 18.11.2011 ( č.l. 1-2 spisu) v spojení s Prílohou č. 1
k Zmluve o postúpení pohľadávok - výpis z účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecná úverová
banka, a.s. ( č.l. 10-12 spisu) súd zistil, že pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni pozostáva z istiny
2.437,62 Eur, z riadneho úroku 1.018,58 Eur, z úroku z omeškania 2,17 Eur a z ostatného príslušenstva
a poplatkov 74,69 Eur, spolu 3.533,06 Eur, po odpočítaní úhrady odporkyne vo výške 240,05 Eur spolu

vo výške 3.293,01 Eur, čo je výška žalovanej istiny.

Z Pokusu o zmier zo dňa 03.10.2011, adresovaného navrhovateľom odporkyni súd zistil, že navrhovateľ
vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky vo výške 4.786,72 Eur z titulu odkúpenia od spoločnosti
Všeobecná úverová banka, a.s. s vynechaním uvedenia dátumu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá

bola vyhlásená právnym predchodcom navrhovateľa, v texte písomnosti ( č.l. 17).

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi navrhovateľom a
odporkyňoudňa24.06.2009(č.l.39spisu)súdzistil,žeodporkyňauznalačododôvoduavýškyzáväzok
voči navrhovateľovi, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej s právnym

predchodcom navrhovateľa v dohode neuvedeného dňa, a to vo výške 2.364,26 Eur ( 71.225,70) Eur,
ktorá podľa textu má byť istinou pohľadávky.

Zároveň zmluvné strany prejavili vôľu splácať záväzok v mesačných splátkach, splatných k 20. dňu v
mesiaci, s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 20.07.2009. V dohode je však uvedené, že odporkyňa

sa zaväzuje k úhrade pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a narastajúcich úrokov z omeškania počas
splácania. Príslušenstvo pohľadávky však nebolo podľa čl. 2 dohody predmetom uznania. Dohoda o
splátkach neobsahuje výšku dohodnutých splátok, obsahuje dojednanie, podľa ktorého bude odporkyni
vyhotovený a zaslaný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktorý má však podľa dohodylen informačný charakter. Podľa bodu 3.2. dohody v prípade, že odporkyňa nebude svoj záväzok
splácať podľa vyššie uvedených splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom
nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky ( č.l. 39 spisu). Odporkyňa zároveň vyhlásila, že

má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod. 3.1. posledná veta dohody).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2004), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2004), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré

vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú,
ak : a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika

orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 2 písm. u) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odbornou starostlivosťou sa rozumie
úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri
konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 8 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od
kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,

že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za klamlivé sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa

uzavreli dňa 10.01.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver v sume
2.489.54 Eur (75.000,- Sk), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 36 splátkach v sume 9,13 Eur
mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 10.02.2005. Posledná splátka úveru mala byť splatná
10.01.2008.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, preto v zmysle
dojednania v obchodných podmienkach vyhlásil právny predchodca navrhovateľa úver za predčasne
splatný dňa 25.07.2005. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo zmluvy o úvere na navrhovateľa
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 podal navrhovateľ návrh na začatie konania na
súd dňa 18.11.2011.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania voči nárokom, ktoré navrhovateľ
v návrhu uplatňuje voči odporkyne. V konaní bolo potrebné posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky
premlčania, a to s ohľadom na : a) zodpovedanie otázky, či na premlčanie (konkrétne premlčaciudobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, b) s ohľadom na možnosť vznesenia námietky premlčania vedľajším
účastníkom na strane odporkyne, c) s ohľadom na predloženie Dohody o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku a s tým súvisiaceho predĺženia premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje
sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie,
plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Vo vzťahu zodpovedanie otázky, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku
je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka
súd právne posúdil aplikáciu právnych predpisov nasledovne : Predmetom konania bol záväzok
odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože

pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), keď
postavenie odporkyne v tomto záväzkovom vzťahu nespĺňa vymedzenie postavenie podnikateľa tak
ako ho definuje ustanovenie § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu

uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom
zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah
(vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo

všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporkyne založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka zmluvného typu), ako aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv) s prednostnou aplikáciou ustanovení
Občianskeho zákonníka, nakoľko pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového

vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako spotrebiteľa
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o
aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru

súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať
tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1
druhá veta Občianskeho zákonníka si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné
postavenie len z dôvodu, že uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V judikatúre bol prijatý

záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného
zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn.
5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o
úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol
spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa

Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní
vychádzal.

Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela č. 102/2014 Z.z., ktorá zavádza do zákona č. 250/2007 Z.
z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu
vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v

právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej
určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie
vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhaťusúdusvojhopráva.Vzhľadomnato,žesúdmávzmysle§5bZák.č.250/2007Z.z.povinnosťprihliadať
na premlčanie ex offo, sa
súd v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou tejto právnej normy vo vzťahu k predmetu

uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi.

Pre úplnosť súd k uplatnenej námietke premlčania vedľajším účastníkom na strane odporkyne uvádza,
že pri posúdení možnosti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa názoru súdu nie je
rozhodujúce, že námietku premlčania neuplatnila samotná odporkyňa ako dlžníčka, ale uplatnil ju

vedľajší účastník na strane odporkyne. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník a koná sám za seba (§ 93 ods. 4 O.s.p.). V rámci realizácie svojich práv v konaní môže vedľajší
účastník v rámci obrany proti návrhu vzniesť aj námietku premlčania (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn.
21Cdo/2313/2004 zo dňa 07.07.2005 a rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/539/2008 zo dňa 19.02.2009).
Podľa názoru súdu keby zákonodarca mienil obmedziť postavenie vedľajšieho účastníka tak, že tento
nemôže v konaní uplatňovať námietky vyplývajúce z hmotného práva, vyjadril by to rovnako ako v

prípade prokurátora (§ 35 ods. 3 O.s.p.). Súd mal zároveň za to, že námietka premlčania bola vedľajším
účastníkom na strane odporkyne vznesená dôvodne, súd na ňu pri rozhodovaní prihliadal (§ 388 ods.
1 Obchodného zákonníka).

Pre prijatie záveru o dôvodnosti námietky premlčania a dĺžky premlčacej doby ( t.j. posúdenia, či na

prejednávanú vec je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu podľa 101 Občianskeho zákonníka
alebo 10 ročnú premlčaciu dobu odo dňa uznania záväzku podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka )
súd primárne musel posudzovať skutočnosť, že odporkyňa podpísala predloženú formulárovú Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.06.2009 z hľadiska platnosti uznávacieho
prejavu odporkyne, čo by malo za následok plynutie novej desaťročnej premlčacej doby v súlade s §

110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Znenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo predložené odporkyni ako
vopred pripravený formulár, kde ako veriteľ je uvedená Všeobecná úverová banka, a.s., zastúpená
navrhovateľom na základe plnej moci, ktorý koná pri podpise dohody v zastúpení P., konateľom. Znenie

dohody však bolo dodatočne upravené rukopisom tak, že zmluvná strana na strane veriteľa bola
opravená tak, že túto uzatvára navrhovateľ v zastúpení navrhovateľa. Osoba konajúca za veriteľa nie
je konateľom spoločnosti, avšak súd v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka uznal jeho konanie
ako konanie za navrhovateľa.

Po posúdení obsahu dohody však súd dospel k záveru, že prejav vôle uzatvoriť dohodu o splácaní
dlhu v splátkach a prejav vôle odporkyne uznať pohľadávku navrhovateľa nie je možné považovať za
platný právny úkon, a to z dôvodu neurčitosti uznanej výšky pohľadávky, uvedenia odporkyne do omylu
použitím nekalej obchodnej praktiky a absencie zhody vôle a prejavu vo vzťahu k dohode o splácaní
dlhu v splátkach.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi navrhovateľom a
odporkyňou dňa 24.06.2009 súd zistil, že odporkyňa uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči
navrhovateľovi, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. uzatvorenej s právnym

predchodcomnavrhovateľazneuvedenéhodňa,atovovýške2.364,26Eur(71.225,70)Eur,ktorápodľa
textu dohody má byť istinou pohľadávky. V dohode je uvedené, že odporkyňa sa zaväzuje k úhrade
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania. Príslušenstvo
pohľadávky však nebolo podľa čl. 2 dohody predmetom uznania. Dohoda o splátkach neobsahuje
výšku dohodnutých splátok, obsahuje dojednanie, podľa ktorého bude odporkyni vyhotovený a zaslaný

splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktorý má však podľa dohody len informačný
charakter. Podľa bodu 3.2. dohody v prípade, že odporkyňa nebude svoj záväzok splácať podľa vyššie
uvedených splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po
splatnosti prvej neuhradenej splátky ( č.l. 39 spisu).

Odporkyňa zároveň vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod. 3.1. posledná
veta), avšak súd po posúdení obsahu právneho úkonu dospel k záveru, že uznávací prejav odporkyne
nie je možné považovať za platný právny úkon. Súdu je rozhodovacej činnosti je známe, že navrhovateľ
nadobúda postúpením značné množstvo často už premlčaných pohľadávok, ktoré potom uplatňuje nasúde. Navrhovateľ vo všetkých týchto konania, ktoré smerujú voči spotrebiteľovi (teda slabšej strane)
využíva tento inštitút uznania záväzku v snahe zaistiť si úspech v budúcom súdnom konaní. V tomto
prípade to bol práve navrhovateľ (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil u odporkyne návštevu a dal jej

podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o
splátkach, ktorý odporkyni ako dlžníkovi prezentoval, vložil do predloženého formulára aj pre ňu zjavne
nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníčke na rozdiel od dohody o splátkach už
výslovne neinterpretoval. Podpísaním dohody odporkyňa nič nezískala a ani ním prezentovanú možnosť
pohľadávku splácať v splátkach, nakoľko Dohoda o splátkach neobsahuje výšku dohodnutých splátok,

naopak, obsahuje dojednanie, podľa ktorého bude odporkyni jednostranne navrhovateľom vyhotovený a
zaslaný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktorý má však podľa dohody len informačný
charakter. Podľa bodu 3.2. dohody v prípade, že odporkyňa nebude svoj záväzok splácať podľa vyššie
uvedených splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po
splatnosti prvej neuhradenej splátky. Súd preto dospel k záveru, že predložený právny úkon nie je možné
považovať za platnú dohodu o splátkach, nakoľko medzi účastníkmi neprišlo k vzájomnému konsenzu

o splátkach, a to ani ohľadom výšky ani splatnosti jednotlivých splátok.

Odporkyňa si teda naopak navrhovateľom predloženým úkonom svoje postavenie podstatne zhoršila,
keď dohodu podpisovala v 24.06.2009, keď záväzok kedy bol jej dlh už takmer 4 roky premlčaný, keďže

právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa25.07.2005. Aj z ďalších právnych súvislostí
vyplýva, že dohoda o splátkach nebola zo strany navrhovateľa žiadnym zvýhodnením pre odporkyňu
( keďže navrhovateľ sa snažil získať možnosť reálneho vymáhania už premlčanej pohľadávky voči
spotrebiteľovi, teda slabšej strane, a získať tým väčšiu právnu možnosť na jej vymoženie po prípadnom
uznaní záväzku v snahe predísť možnej námietke premlčania ). Odporkyňa nezískala podpisom žiadny

benefit, ale len zhoršenie svojho právneho postavenia v súvislosti s vymožením pohľadávky zo strany
navrhovateľa. Súd dospel potom k záveru, že uznávací úkon odporkyne je neplatným právnym úkonom
z dôvodu podľa § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, pre rozpor s dobrými mravmi.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť

právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči
dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
ktoré majú povahu noriem základných. Dobré mravy sú v právnom štáte korektívom a limitom zmluvnej
slobody, ktorá má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované.
Obsah právneho úkonu zjavne nebol výsledkom konsenzu zmluvných strán, nakoľko odporkyňa

primárne mala záujem dohodnúť plnenie dlhu v splátkach, k čomu však v skutočnosti neprišlo, naopak
uzatvorením dohody o splátkach a uznaní záväzku nepochybne zhoršila svoje postavenie, nezískala
žiadnu dohodu o splátkach, výlučne podpísala všeobecné vyhlásenie, že „má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch“, z ktorého však nevyplýva, že mala vedomosť k konkrétnom premlčaní
dlhu navrhovateľa a právnych následkoch vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenej pohľadávke. Zámer

navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku o úhrade
pohľadávky v splátkach súd preto vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru,
že pri podpísaní „Dohody“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktiky, a to
porušenie odbornej starostlivosti ktorú možno rozumne očakávať zo strany navrhovateľa vo vzťahu
k spotrebiteľovi, a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušuje ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ktorá je jej adresovaná.

Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní, ktoré je nutné
posúdiť ako nekalú obchodnú praktiku, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi
a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je. Súd

považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku“ je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom
je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V konaní nebolo navrhovateľom
preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so odporkyňou dojednané ustanovenie.
Vyhlásenie odporkyne o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch ( bod 3.1 dohody ) je do dohody

zakomponované pod hlavný nadpis - 3. Forma splácania záväzku a takto je fakticky skryté medzi
ustanoveniami, s premlčaním nesúvisiacimi, z čoho sa dá vyvodiť zámer navrhovateľa, aby ustanovenie
bodu 3.1. bolo odporkyňou prehliadnuté, a aby sa pred podpísaním dohody nezaoberala následkami
tohto ustanovenia. Z uvedeného dospel súd k záveru, že dohoda, na základe ktorej malo dôjsť kpredĺženiu premlčacej doby je podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a v konaní
je potrebné prihliadnuť na premlčanie a skúmať, či sú splnené podmienky premlčania navrhovateľom
uplatneného nároku.

Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že pohľadávku v uplatňovanej výške nadobudol na základe zmluvy o
postúpení, zo dňa 08.12.2006, kedy bola pohľadávka už splatná, nakoľko právny predchodca vyhlásil
predčasnú splatnosť dňa 25.07.2006, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, a to z prílohy č.
1 k zmluve o postúpení - výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecná úverová banka, a.s.

( č.l. 10-12 spisu) na základe výpovede zmluvy zo dňa 20.06.2005. V zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 26.07.2006, kedy právny
predchodca navrhovateľa mohol pohľadávku prvý krát uplatniť na súde a uplynula dňa 26.07.2009.
Návrh na súd bol podaný dňa 18.11.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, z toho vyplýva,
že navrhovateľovo právo na zaplatenie dlžnej sumy bolo už premlčané a keďže má súd povinnosť
prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, a zároveň námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník

na strane odporkyne, súd nemohol navrhovateľovi toto právo priznať a uplatnený návrh navrhovateľa
zamietol. Aj keby nedošlo k predčasnej splatnosti celej pohľadávky, premlčané by boli v zmysle § 103
Občianskeho zákonníka aj jednotlivé splátky pohľadávky, splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá
na deň 10.01.2008, premlčacia trojročná lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 11.01.2008,
kedy právny predchodca navrhovateľa mohol pohľadávku prvý krát uplatniť na súde a uplynula dňa

11.01.2011. Návrh na súd bol podaný dňa 18.11.2011.

Z vyššie uvedených dôvodov potom návrh navrhovateľa zamietol bez posúdenia veci v merite.

O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni, ktorá mala vo veci

plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa si náhradu trov neuplatnila a taktiež
jej žiadne trovy ani nevznikli.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkyne súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého v konaní má

vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Vedľajšiemu účastníkovi vznikne právo na
náhradu trov konania vtedy, ak toto právo vznikne účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Odporkyňa,
ktorú vedľajší účastník podporoval, bola v konaní úspešná, preto vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Napriek nepopierateľnému
nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, bolo úlohou súdu preskúmať ich účelnosť a

hospodárnosť v zmysle zákonných princípov a podmienok priznávania náhrady trov konania. Vedľajším
účastníkom, ktorý do predmetného konania vstúpil je Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 086,
teda združenie na ochranu spotrebiteľov podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Účelom zriadenia takejto právnickej osoby bolo podávanie návrhov na začatie konania na súde,
alebo správnom orgáne vo veci ochrany práv spotrebiteľov, či samotné zastupovanie spotrebiteľov

v konaniach pred súdom, z ktorých oprávnení vyplýva požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé
poskytovať spotrebiteľovi aktívnu právnu pomoc, predovšetkým s akcentom na kvalifikovanú právnu
pomoc, bez toho, aby bolo v konaní zastúpené advokátom. Reálne napĺňanie požiadaviek zákona a s
tým súvisiace kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v
prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov, ktoré sú spotrebiteľom k dispozícii na

jeho internetovej stránke. Z činnosti súdu je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej
a formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré bez väčších
zmien používa vo viacerých súdnych konaniach. Takéto úkony vedľajšieho účastníka konania súd
vyhodnotil ako úkony nevyžadujúce rozsiahle právne vedomosti a nevyhnutnosť právnického vzdelania.
Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka nebolo nevyhnutné, keď samotné združenie, ktoré má v

predmete činnosti ochranu práv spotrebiteľa má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu účelu, za
ktorým bolo zriadené. Navyše zastupovanie splnomocneným advokátom navodzuje dojem, že účelom
vstupudokonanianebolaochranaprávodporcovakospotrebiteľov,alezískaniefinančnýchprostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Súd potom o trovách konania vedľajšieho účastníka
rozhodol tak, že tomuto ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).