Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 25, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/2669/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112224909
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6112224909.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, pobočka
Banská Bystrica, Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: FINREX, a.s., so sídlom
Viestova 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 107 142, na vymoženie pohľadávky vo výške 440,41 eura
s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský

úrad ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 2469/2012, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie začalo dňa 27. 09. 2012, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie

doručený súdnemu exekútorovi. Poverením číslo 5601 * 093170 zo dňa 15. 10. 2012 Okresný súd
Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, ktorý ju vedie
pod sp. zn. EX 2469/2012.

2.Súdnyexekútordoručilsúdupodnetnazastavenieexekúciezdôvoduvyhláseniakonkurzunamajetok
povinného. Zároveň si v podaní uplatnil trovy exekúcie vo výške 72,83 eura, na ktoré žiadal zaviazať

oprávneného.

3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) súd exekúciu
zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

6. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz.

7. Na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sa,
vložka číslo 831/S považoval súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystria č.
k. 27Cbr 81/2013-38 zo dňa 08. 09. 2014, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04. 11. 2014, bol povinný

zrušený bez likvidácie. Dňa 14. 11. 2014 povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu.8. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbr 81/2013-38 zo dňa 08. 09. 2014 bolo
zistené, že súd zrušil povinného bez likvidácie podľa § 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka, pričom

vychádzal z právnej fikcie, že spoločnosť nevlastní obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu
primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.

9. Súd na základe vyššie uvedeného mal preukázané, že v konaní o zrušení spoločnosti - povinného
súd reálne neskúmal existenciu majetku povinného. Vychádzal len z právnej domnienky neexistencie

postačujúceho majetku povinného. Z obsahu exekučného spisu sp. zn. EX 2469/2012 bolo zistené,
že povinný súdnemu exekútorovi poukázal na účet uvedený v upovedomení o začatí exekúcie sumu
450,41 eura. Súdny exekútor túto dôležitú skutočnosť súdu neoznámil a po úhrade v auguste 2013
(kedy povinný nepochybne majetok mal) ani nevykonal žiadne zisťovanie majetku povinného, teda
jeho nemajetnosť nijako nepreukázal. Z uvedeného nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by povinný
nemal majetok postačujúci ani na úhradu trov exekúcie (keďže uhradil 450,41 eura, čo je viac ako

výška trov exekúcie), a teda že zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti by bola prakticky
dôsledkom jeho nemajetnosti. (Obdobný právny názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení
sp. zn. 3CoE/120/2016 zo dňa 18. 01. 2017.) Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného
registra bez právneho nástupcu a tým stratil procesnú subjektivitu, je jedným z dôvodov neprípustnosti
exekúcie. Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní

pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

10. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie. V zmysle § 197 Exekučného poriadku (v znení účinnom

do31.10.2013)mázásadnepovinnosťtrovyexekúcieexekútoroviuhradiťpovinnýalenvovýnimočných
prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013) bude mať túto povinnosť
oprávnený. V danom prípade, keďže došlo k zastaveniu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), by mohol súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy
exekúcie len za splnenia podmienok v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10.

2013). Samotná skutočnosť, že na strane povinného došlo k zániku procesnej subjektivity a nemožno
mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy
exekúcieoprávnenému,nakoľkotútoskutočnosťniejemožnésubsumovaťpodustanovenie§203ods.1
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno
uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil.

11. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013) Súčasťou základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len
"ústava") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade
s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho

priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade
to je Exekučný poriadok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12
zo dňa 01. 08. 2008). Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.