Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311204862
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2311204862.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, proti žalovanej: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX, L. E., zastúpená splnomocnencom: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava,
IČO: 47 231 599, o zaplatenie 4.970,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 20C/40/2011-437 zo dňa 27. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.970,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.09.2010 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume
1.014,40 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ako aj trovy štátu v sume 213,30 Eur na
účet Okresného súdu Galanta do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil
s použitím § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 2, § 451, § 107 ods. 1, § 107 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 vecne tým, že súd sa prvotne vyporiadal so vznesenou

námietkou premlčania.

2. V prejednávanej veci žalobca dňa 11.12.2008 poukázal na účet autoservisu FRM, s.r.o. so sídlom v
Bratislave sumu 4.970,06 Eur, t.j. týmto dňom začala žalobcovi plynúť objektívna lehota, ktorá uplynula
dňa 12.12.2011 (keďže 11.12.20011 bola nedeľa). Dňa 20.05.2009 bol žalobcovi doručený „Výsledok
odbornej expertízy k poistnej udalosti", t.j. týmto dňom začala žalobcovi plynúť subjektívna lehota, ktorá
uplynula dňa 20.05.2011. Žalobu podal žalobca na súd dňa 07.03.2011, teda včas.

3. Poistná udalosť je náhodná udalosť nezávislá od vôle poisteného, pri vzniku ktorej je poistiteľ povinný
poskytnúť poistné plnenie podľa poistnej zmluvy. Ide o udalosť, ktorá je bližšie určená v poistnej zmluve a
na základe ktorej vzniká právo na vyplatenie poistného plnenia, ktorou bol postihnutý poistený predmet,
záujem alebo osoba. Charakteristika udalosti musí zodpovedať dohodnutým poistným podmienkam.
V každom prípade jedná sa o náhodnú (nepredvídateľnú a poisteným neovplyvniteľnú) udalosť, ktorá
vytvára nárok na uplatnenie poistnej náhrady u poisťovateľa, resp. má za následok záväzok poisťovateľa

vyplatiť poistné plnenie oprávnenej osobe v zmysle dohodnutých poistných podmienok. Poistenie sa
vzťahujenapoistnéudalosti,ktorénastanúvpriebehutrvaniapoistenia.Náhodilouniejeudalosť,oktorej
sa v dobe poistenia vie, že už nastala, ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok, životalebo zodpovednosť sa poistenie vzťahuje. Vznik poisťovateľa plniť tak musí spĺňať dva predpoklady, a
to náhodilosť vzniku udalosti a z nej vzniknutú škodu.

4. Vychádzajúc z obsahu spisu je nesporným, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu dňa
06.05.2008, ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla VW Polo, EČV: GA473CG pre prípad
havárie, krádeže a úrazu na dobu neurčitú, s ročným platením a začiatkom poistenia o 12.30 hod. dňa
06.05.2008, ktoré vozidlo malo byť poškodené pri dopravnej nehode dňa 17.09.2008, pričom žalovaná
nahlásila žalobcovi poistnú udalosť dňa 02.11.2008, v ktorej nehodový dej popísala zhodne s Reláciou

dopravnejpolíciePZODIBAIV.opriebehudopravnejnehody.Nahlásenápoistnáudalosťbolavybavená
a žalobca dňa 11.12.2008 poukázal na účet autoservisu FRM, s.r.o., Bratislava sumu 4.970,06 Eur
(149.728,- Sk). Žiadosťou zo dňa 29.07.2010, doručenou žalovanej dňa 09.08.2010, žalobca vyzval
žalovanú, aby vydala bezdôvodné obohatenie vo výške 4.970,06 Eur v dodatočnej lehote 30 dní od
doručenia žiadosti, keď mal za to, že priebeh nehodového deja je z hľadiska poškodenia motorového
vozidla technicky neprijateľný.

5. Zo znaleckého posudku č. 4/2013 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Bedecsom vyplýva,
že účelom znaleckého posudku bolo riešiť nehodový dej po technickej stránke. Keďže dopravná
nehoda bola dopravnou políciou riešená ako škodová udalosť, nebolo miesto dopravnej nehody
zadokumentované podľa požiadaviek pre ďalšiu analýzu, nie sú zadokumentované stopy, ani konečné

polohy vozidiel, napriek tomu je možné vykonať analýzu pravdepodobného priebehu dopravnej
nehody simuláciou nehodového deja pomocou programu PC-Crash verzia 8.3. V zmysle záverov
znaleckého posudku, vznik a priebeh nehodového deja a vznik poškodení na jednotlivých vozidlách
v zmysle skutočností, ktoré sú uvedené v predloženom spisovom materiáli súdu, je z technického
hľadiska neprijateľný. Priebeh nehodového deja v zmysle tvrdenia žalovanej je z hľadiska bilancie

jednotlivých rázov medzi vozidlami technicky neprijateľný. Poškodenia prednej časti vozidla VW
Polo, EČ GA473CG a zadnej časti VW Sharan EČ BA032TY nespĺňajú podmienku energetickej a
geometrickej korešpondencie vzájomného poškodenia. Na pojednávaní súdu dňa 28.06.2013 znalec
uviedol, že z technického a energetického hľadiska celý priebeh nehodového deja „nesedí", nakoľko
pri predpokladanej rýchlosti motorového vozidla VW Polo 50 km/hod. v okamihu nárazu by mali byť

poškodenia na vozidle väčšieho rozsahu ako sú poškodenia deklarované žalovanou, pričom poškodenia
reálne zistené na motorovom vozidle VW Polo by vznikli pri nižšej nárazovej rýchlosti, ak by sa zanedbal
ďalší priebeh nehodového deja. Všetky poškodenia sú však bežné poškodenia spôsobené pri bežnom
náraze (prednou časťou motorového vozidla do zadnej časti motorového vozidla). Záver znaleckého
posudku spolu s vyjadrením znalca korešponduje zo závermi výsledku odbornej expertízy k poistnej

udalosti č. 1086901677 a č. 1088080582 vyhotovenej Expert Group, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava,
pod č. ÚA/2009, v zmysle ktorého zrážka vozidiel VW Polo a VW Sharan je z hľadiska korešpondencie
poškodenia z technického hľadiska neprijateľná.

6. Vychádzajúc z ust. § 120 ods. 1 § 153 ods. O.s.p. v občianskom súdom konaní súd rozhoduje

na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné. Povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je nielen uviesť
všetky potrebné skutočnosti, t.j. skutočnosti potrebné pre aplikáciu hmotného práva, ale aj navrhnúť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.),
ale aj povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O.s.p.), medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno

teda znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení je spojené
s procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania, keď neunesenie dôkazného bremena
žalobcom má za následok zamietnutie jeho žaloby a neunesenie dôkazného bremena žalovanou
ohľadne ňou tvrdených skutočností má za následok, že súd nemôže prihliadať na jej obranu. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu

zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení ako je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

7. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav, s ohľadom na závery znaleckého posudku
a neunesenie dôkazného bremena žalovanej dospel súd k záveru, že udalosť zo dňa 17.09.2008

nemožno považovať za poistnú udalosť, na základe ktorej by žalovanej vznikol nárok na poistné plnenie,
keďže vzhľadom na charakter poškodenia motorového vozidla žalovanej je z technického hľadiska
vylúčený priebeh nehodového deja tak ako ho opísala žalovaná. Získaním neoprávneného majetkového
prospechu žalovanou na úkor žalobcu vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi žalovanoua žalobcom z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť
žalovanej vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie žalobcu ako subjektu, na úkor koho
bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov

rozhodol súd spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

8. Ďalej súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne od
10.09.2010 do zaplatenia. Výzvou zo dňa 29.07.2010 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie žalovanej
čiastky v lehote 30 dní od jej doručenia. Žalovanej bola výzva doručená dňa 09.08.2010, pričom k úhrade

nedošlo, a preto sa ocitla s plnením v omeškaní dňa 10.09.2010. Výšku úroku z omeškania určuje
nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% (8 + 1,00) ročne
zo sumy 4.970,06 Eur, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 10.09.2010
bola 1,00%.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.014,40 Eur, t.j. vo výške zaplateného
súdneho poplatku za žalobu a odvolanie (2x 298,- Eur), vo výške zloženého preddavku na znalecké
dokazovanie (400,- Eur) a vo výške cestovného. Súd však žalobcovi priznal náhradu cestovného za

účasť na 4 pojednávaniach súdu len vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom na trase
Bratislava - Galanta a späť, teda v sume 18,40 Eur (8x 2,30 Eur), nakoľko žalobca v zmysle § 74 vyhl.
č. 543/2005 Z.z. cestovné vo výške náhrady podľa osobitných predpisov, teda ako súčet náhrady za
pohonné hmoty a náhrady za používanie motorového vozidla, okolnosťami prípadu neodôvodnil, pričom
ani súd v prejednávanej veci nemal také okolnosti za preukázané.

10. Štátu vznikli v konaní trovy poukázaním znalečného vo výške 175,78 Eur z rozpočtových
prostriedkov tunajšieho súdu priznaných znalcovi uznesením tunajšieho súdu č.k. 20C/40/2011-254
zo dňa 12.02.2013 a vo výške 37,52 Eur uznesením tunajšieho súdu č.k. 20C/40/2011-316 zo dňa
02.08.2013. Súd štátu v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu týchto trov konania, a to voči

neúspešnej žalovanej.

11. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu s
poukazom na §205 ods. 1 písm. d) O.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie o veci. Zdôraznila, že v
konaní nebolo preukázané, že by na strane žalovanej strany došlo k naplneniu zákonných predpokladov
pre vznik záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia z niektorej skutkovej podstaty podľa § 451
ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Poukázala na podstatu inštitútu bezdôvodného obohatenia a

jeho zákonnú úpravu v Občianskom zákonníku.
Zdôraznila, že v zmysle znenia čl. 4 VPP je poistnou udalosťou náhodná udalosť uvedená v ods. 1 čl. 1
týchtopoistnýchpodmienok.Jetrebatedavyvodiť,žepoistnouudalosťoujeakákoľveknáhodnáudalosť,
pri ktorej dôjde k poškodeniu alebo zničeniu vozidla v dôsledku nárazu na akúkoľvek prekážku, či v
dôsledku stretu s iným účastníkom premávky, pokiaľ nebude preukázané, že k takémuto poškodeniu,

či zničeniu došlo úmyselným konaním poisteného. Poistenie sa nevzťahuje na škody, ktoré boli bez
ohľadu na spolupôsobenie príčiny na predmete poistenia spôsobené priamo alebo nepriamo v zmysle
taxatívne vymedzených podmienok podľa čl. 5 VPP. V prípade poistnej udalosti zo dňa 17.09.2008
nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa jednalo o ktorýkoľvek prípad tzv. výluky z poistenia
podľa čl. 5 VPP a toto žalobca počas celého konania ani len netvrdil, naopak konaním bolo preukázané,

že motorové vozidlo patriace žalovanej bolo poškodené a odovzdané do opravy spoločnosti FRM, s.r.o.,
teda bol naplnený predpoklad čl. 4 VPP. Dopravná nehoda, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla sa
stala 17.09.2008 a žalovaná spolu s ostatnými účastníkmi nehody k dopravnej nehode zavolala políciu
a táto dopravnú nehodu zadokumentovala, spracovala o nej písomný záznam a prejednala v súvislosti
s ňou priestupok na úseku dopravy. Je teda zrejmé, že dňa 17.09.2008 na mieste a v čase udávanom

žalovanou došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, na ktoré sa poistenie
založené poistnou udalosťou vzťahovalo. Žalovaná konala v súlade s čl. 6 VPP, zavolala políciu,
popísala zo svojho pohľadu spôsob, akým došlo k dopravnej nehode, predložila poisťovni i dostupné
doklady potrebné k vyriešeniu poistnej udalosti, spolupracovala s poisťovňou podľa jej požiadaviek prišetrení poistnej udalosti. Samotná likvidácia poistnej udalosti, ktorú vykonala poisťovňa nespochybnila
opis priebehu poistnej udalosti, ani jej následky. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že by v zmysle
jasne popísanej dohodnutej poistnej zmluvy nebol vznikol žalovanej nárok na poskytnutie poistného

plnenia. Žalobca nepreukázal, že by bol zo strany žalovanej vedome uvedený do omylu v otázkach
vzniku nároku na poistné plnenie, ani nebol zo strany žalobcu preukázaný, ani len tvrdený trestný čin,
ani nebolo preukázané, že k poškodeniu vozidla žalovanej nebolo došlo, resp. že by vozidlo žalovanej
nebolo bývalo poškodené a opravené v rozsahu, ako bol tento zadokumentovaný pri ohliadkach
vykonaných likvidátorom žalovaného. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by bol poskytol

plnenie z neplatného právneho úkonu, ani prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. V konaní
nebolo jednoznačne teda preukázané, že by na strane žalovanej došlo k získaniu neoprávneného
majetkového prospechu a súd sa v konaní v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal ani otázkou
v akej výške sa údajne mala žalovaná obohatiť na úkor majetku žalobcu. Žalobca svoje tvrdenie o
neexistencii poistnej udalosti založil na skutočnosti, že vozidlo Volkswagen Sharan, ktoré nebolo vo
vlastníctve žalovanej a za jeho technický stav a iný stav nemala žalovaná nikdy zodpovednosť, bolo

poškodené vo väčšom rozsahu ako korešpondujúce poškodenie vozidla žalovanej VW Polo. Uvedené
je vysvetliteľné napríklad predchádzajúcou opravou Volkswagen Sharan s použitím neoriginálnych
dielov, ktoré nedosahujú parametre tuhosti a pružnosti továrenských dielov, z ktorých sa vychádzalo
pri modelovaní pravdepodobného priebehu dopravnej nehody. Poukázal aj na iné možné alternatívy,
ktoré túto skutočnosti by mohli prípadne vysvetliť. Situácia navodzuje skôr dojem, že žalobca sa snaží

dodatočne nájsť dôvody na neposkytnutie poistného plnenia v situácii, ktorá nie je dohodnutá ako dôvod
výluky, ani ako dôvod na zníženie poistného plnenia, ani ako dôvod oprávňujúci ho odmietnuť poistné
plnenie. Ďalej namietala, že súd nesprávne vyložil povinnosť dôkazného tvrdenia a dôkazného bremena
v neprospech žalovanej, keď od tejto požadoval preukázanie, že k bezdôvodnému obohateniu na
jej strane nedošlo. Prenesenie dôkazného bremena o tom, že došlo k vzniku poistnej udalosti a k

preukazovaniu príčinnej súvislosti medzi poistnou udalosťou a poškodením by prichádzalo do úvahy
v prípade, ak by sa jednalo o spor o náhradu škody. V danom prípade došlo k poistnému plneniu z
havarijného poistenia a pokiaľ sa žalobca domáha vydania údajného bezdôvodného obohatenia tvrdí,
že na poistné plnenie nevznikol nárok, je jeho povinnosťou tieto skutočnosti jednoznačne, nesporne
a hodnoverne preukázať. Samotné spochybnenie okolností, za ktorých k poškodeniu podľa tvrdenia

žalovanej došlo, nie je možné vyhodnotiť ako preukázanie toho, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovanej. Súd prvej inštancie ignoroval právnu stránku veci, keď sa pre odôvodnenie svojho
rozhodnutia sa nevyporiadal s právami a povinnosťami účastníkov konania vyplývajúcich zo zmluvy
o poistení motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu zo dňa 06.05.2008. Žalobca v
celom konaní neuviedol a ani nepreukázal žiadne právne relevantné okolnosti, či skutočnosti, s ktorými

by v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok pre poistenie motorových vozidiel
pre prípad havárie, krádeže a úrazu (VPP) bol spojený následok nevzniknutia nároku poistenej na
poistné plnenie v prípade, ak vozidlo je preukázateľne poškodené a k jeho poškodeniu nedošlo v
dôsledku okolností, pre ktoré si zmluvné strany výslovne dohodli, že na takto spôsobenú škodu sa
poistenie nevzťahuje. Znaleckým dokazovaním, ani výsluchom znalca nebolo preukázané, že by vozidlo

žalovanej do prekážky nenarazilo. Podsúvanie tvrdenia o nejakom vymenení poškodených dielov na
vozidle VW Polo bez podloženia konkrétnych dôkazov je v rovine špekulácie za účelom vyhnutia sa
plneniu, pričom súdny znalec nepoprel, ani nevylúčil, že k zrážke medzi vozidlom VW Sharan a VW
Polo pri dopravnej nehode dňa 17.09.2008 došlo. Žalovaná nemôže správne zodpovedať za krčenie a
rozsah poškodenia deformačných zón na vozidlách tretích osôb, do ktorých prípadne narazí. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti má za to, že žalobca v plnom rozsahu nepreukázal vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a nezákonné.

12. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril s tým, že
znalec jednoznačne vylúčil technickú prijateľnosť stretu motorových vozidiel s ohľadom na deklarované

poškodenia, pričom žalovaná v priebehu likvidácie, ani predmetného súdneho konania nespochybnila
rozsah zadokumentovaného poškodenia. Znalec v znaleckom posudku pracoval dokonca s dvomi
variantmi udávaného nehodového deja, pričom obe varianty vyhodnotil ako technicky neprijateľné.
Zdôraznil, že znalec, ktorý je svojím charakterom nezávislou a odborne kompetentnou osobou bral
do úvahy všetky aspekty nehody vrátane fyzikálnych vlastností predmetov ako aj okolnosti dopravnej

nehody, preto nie je žiadny dôvod nevychádzať z jeho záverov. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej
opätovne zdôraznil, že poistiteľ je povinný poskytnúť poistenému poistné plnenie v prípade, že nastala
poistná udalosť. Poistná udalosť je náhodná udalosť s osobitným skutkovým dejom, ktorý zanechal
ujmu v majetkovej sfére poisteného, čo znamená, že poistený má právo na poistné plnenie v prípade,že ním uvádzaná škodová udalosť spôsobila ujmu v jeho majetkovej sfére. V tejto otázke sa žalobca
podrobne vyjadril už v odvolaní voči rozsudku konajúceho súdu zo dňa 12.07.2013. V tomto odvolaní
žalobca zdôrazňoval, že z výsledkov znaleckého dokazovania teda nevyplýva to, že došlo k poistnej

udalosti, ktorú popísala žalovaná v Oznámení o poistnej udalosti, ale presne naopak, vyplýva z neho,
žepoškodenianamotorovomvozidlepoškodenejnemohlivzniknúťv takomrozsahuz hľadiskasilového
pôsobenia vozidiel údajne zúčastnených na predmetnej dopravnej nehode a ani nemohli mať taký
priestorovo-deformačnýcharakter(geometrickákorešpondencia).Z výsledkovznaleckéhodokazovania
teda vyplynulo, že k poškodeniam na motorovom vozidle VW Polo nemohlo dôjsť v dôsledku stretu

motorových vozidiel zúčastnených na predmetnej dopravnej nehode tak, ako ju popísala žalovaná a ako
je zadokumentovaná v relácii PZ. Na doplnenie uviedol, že relácia PZ sa vyhotovuje až po príchode
policajtov na miesto nehody. Policajti teda nie sú priamymi svedkami dopravnej nehody a zapisujú len
stav miesta po príchode. Ak žalovaná chcela preukazovať pravdivosť jej tvrdení o priebehu dopravnej
nehody, mala produkovať o priebehu priame dôkazy a to napr. výsluch svedkov - účastníkov. Poukázal
na záver znaleckého posudku na obsah výsluchu znalca Ing. Bedecsa ako aj na listinné dôkazy,

ktoré boli produkované žalobcom, tzn. výsledok odbornej expertízy Expert Group, s.r.o., pravdivosť
záverov, ktorých bola preukázaná práve znaleckým posudkom Ing. Bedecsa. V ďalšom poukázal na
obsah všeobecných poistných podmienok pre poistenie, pre prípad havárie, krádeže a úrazu poistenia,
ktoré sa dojednáva pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku vymenovaných udalostí.
Poukázal na čl. 5 Všeobecných podmienok poistenia obsahuje výluky z poistenia, tzn. že poistenie sa

nevzťahuje na škody, ktoré boli bez ohľadu na spolupôsobiace príčiny na predmete poistenia spôsobené
priamo alebo nepriamo v prípade ak vznikli z opäť vymenovaných skutočností. Žalobca je teda
povinný poskytnúť poistné plnenie v prípade, ak nastala poistná udalosť. Poistený má právo na poistné
plnenie výlučne v prípade, že ním uvádzaná škodová udalosť spôsobila ujmu v jeho majetkovej
sfére. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti okrem tých, ktoré sú uvedené v §

799 ods. 2 OZ. Poisťovňa teda nie je povinná ani oprávnená skúmať, či zistené poškodenia mohli
vzniknúť pri inom skutkovom deji, než je dej škodovej udalosti uvádzaný oznámením poisteného. Pokiaľ
súd dospel k záveru, že poškodenia motorového vozidla VW Polo i keby nevznikli pri predmetnej
nehode sú poistnou udalosťou, nakoľko vykazujú znaky možného pôsobenia poistného rizika prebratého
poisťovňou (stret s účastníkom cestnej premávky podľa čl. 1 písm. b) bod 1) na predmet poistenia,

bez toho, aby pôsobenie poistného rizika bolo preukázané, ide o nesprávnu úvahu. Potom by bolo
zbytočným už vyššie spomenuté ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože poistený by nemusel
dať pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti, čo implicitne zahŕňa i pravdivé oznámenie o
spôsobe akým poistná udalosť vznikla. Napriek tomu, že poškodenie predmetu poistenia bolo v konaní
zistené, nevzniklo v zmysle záverov znaleckého posudku v dôsledku skutočnosti udávaných žalovanou,

ako pravdivé vysvetlenie vzniku poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu a nakoľko žalovaná už od
oznámenia predmetnej dopravnej nehody trvala na tom, že k poškodeniu motorového vozidla došlo
práve a len týmto znalcom vylúčeným spôsobom, žalobca nevidí dôvod na plnenie z dôvodu prípadnej
inej udalosti, ktorá mu nebola oznámená ako udalosť škodová a o ktorej by žalovaná určite v priebehu
konania informovala.

13. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

14. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto
zákona. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti a dôvodnosti

bolonutnéposúdiťpodľaprávnehostavuexistujúcehov časepodaniaodvolania,tedapodľapríslušných
ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo, ale neskončiloza účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

16. Vychádzajúc z obsahu spisu už pri predchádzajúcom rozhodovaní odvolacím súdom bolo
konštatované, že medzi účastníkmi bola uzavretá poistná zmluva zo dňa 06.05.2008, ktorej predmetom
bolo poistenie motorového vozidla VW Polo, EČV: GA473CG pre prípad havárie, krádeže a úrazu na
dobuneurčitú,sročnýmplatenímpoistnéhoazačiatkompoisteniao12.30hod.dňa06.05.2008.Celková
poistná suma pre prípad havárie a krádeže bola určená na sumu 410.000,- Sk (13.609,51 Eur), výška

spoluúčasti bola stanovená 5%, min. 5.000,- Sk, základné ročné poistné pre haváriu a krádež bolo
8.815,- Sk. Žalovaná mala poistné zaplatené do 05.05.2009.

17. Podľa Oznámenia o poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a
úrazu súd zistil, že dňa 17.09.2008 došlo k poistnej udalosti, ktorá sa stala v Bratislave tak, že žalovaná
pri príjazde ku križovatke si neskoro všimla pred sebou brzdiace auto, nestihla zabrzdiť, narazila mu

do zadnej časti a toto následne narazilo do zadnej časti auta, ktoré zabrzdilo pred ním. Z relácie
dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že dňa 17.09.2008 o 16.45 hod. došlo
k dopravnej nehode tak, že žalovaná jazdila s motorovým vozidlom EČ: GA473CG v Bratislave po
zjazde z Matejkovej ul. na Devínsku cestu, pričom sa dostatočne nevenovala riadeniu vozidla a zozadu
naraziladopredňoubrzdiacehovozidlaEČ:BA032TY,vodičaK.,ktoréhoponárazeodhodilo,vdôsledku

čoho zozadu narazil do pred ním stojaceho vozidla EČ: BA520TS, vodiča R.. Dopravná nehoda bola
kvalifikovaná ako priestupok a bola vyriešená priamo na mieste v blokovom konaní.

18. Zo zápisu o poškodení vozidla je zrejmé, že zápis obsahuje popis poškodenia dielov, bol spísaný
zamestnancom žalobcu a tiež je v ňom uvedené, že stav vozidla zodpovedá a že opravu poisťovňa

odporúča. Pokiaľ ide o formu likvidácie, tá bola určená rozpočtom nákladov. Podľa zápisu o poškodení
vozidla zo dňa 25.09.2008 tento zápis obsahuje popis poškodenia ďalších dielov, taktiež, bol spísaný
zamestnancom žalobcu a bolo v ňom uvedené, že poisťovňa opravu odporúča.

19. Faktúrou č. 20080046 spoločnosť FRM, s.r.o. fakturovala žalovanej za opravu motorového vozidla

sumu 157.607,50 Sk (5.231,61 Eur).

20. Podľa oznámenia žalobcu o poistnom plnení zo dňa 22.12.2008, nahlásená poistná udalosť, pri
ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla VW Polo s EČV: GA473CG bola vybavená a bol daný
príkaz na úhradu poistného plnenia vo výške 149.728,- Sk. Následne žiadosťou zo dňa 29.07.2010,

doručenou žalovanej dňa 09.08.2010, bola žalovaná vyzvaná o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 4.970,06 Eur v dodatočnej lehote 30 dní od doručenia žiadosti z dôvodu, že podľa výsledkov
odbornej expertízy vznik a priebeh nehodového deja a vznik poškodení na jednotlivých vozidlách
je v zmysle skutočností, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli poistnej udalosti z technického
hľadiska neprijateľný, tak z geometrického ako i energetického hľadiska. Žalovaná výzve nevyhovela a

predmetom konania je potom žaloba zo dňa 02.03.2011 o 4.970,06 Eur z titulu vydanie bezdôvodného
obohatenia s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

21. Prejednávaný spor má svoj základ v poistnej zmluve zo dňa 06.05.2008, ktorej predmetom bolo

poistenie motorového vozidla VW Polo, EČV: GA473CG pre prípad havárie, krádeže a úrazu na dobu
neurčitú, s ročným platením poistného a začiatkom poistenia o 12.30 hod. Dňa 06.05.2008 na základe
predmetnej zmluvy žalobca poskytol plnenie, o ktorom následne zistil, že bolo bezdôvodným a v tomto
konaní sa domáha vrátenia predmetného plnenia spolu s úrokom z omeškania.

22. Žalobca pohľadávku žiada priznať titulom bezdôvodného obohatenia, pretože k poistnému plneniu
došlo bez právneho dôvodu, nakoľko k takejto poistnej udalosti nedošlo, pretože z výsledkov odbornej
expertízy k poistnej udalosti vyplynulo, že vznik a priebeh nehodového deja a vznik poškodení na
jednotlivých vozidlách je v zmysle skutočností, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli poistnej
udalosti, z technického hľadiska neprijateľný tak z geometrického ako i energetického hľadiska.

23. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide
o obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné,aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom , aj keď to nie je
vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade
s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez

vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej
udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.)

24. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny
dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho
sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo
vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia
zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.

25. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu
záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o
ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide (nález Ústavného súdu
SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94). Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah
z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy

- § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku
konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor
koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa

nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

26. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku
nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia

vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). (nález
Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č.k. IV. ÚS 554/2012-35) záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je
charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie
(dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom
stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje

zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká
tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh
(povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti,
je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie §
517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem

plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99)

27. Primárne odvolací súd uvádza, že súdom prvej inštancie , bolo vykonané dokazovanie v intenciách
návrhov účastníkov konania, z neho bol vyvodený skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie riadne
vyhodnotil.

28. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP (aktuálne § 387 ods. CSP) v spojení s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa

stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce je len odkázať na odôvodnenie
obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na
prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.29.Žalovanávodvolanínamietala,žeokresnýsúdriadneneodôvodnilsvojerozhodnutie,žeokresnýsúd
riadne neposúdil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam v predmetnej právnej veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
V súvislosti s týmito odvolacími námietkami krajský súd konštatuje, že pri námietke nesprávneho
právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace
prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu

spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval
nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval
nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval. Za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie

dôkazných prostriedkov.

30. Predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd uznesením 24Co/429/2013 zo dňa
08.08.2014 zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Z obsahu tohto uznesenie je
zrejmé, že odvolací súd považuje za podstatné v danej veci zistenie poistnej udalosti majúcej za

následok žalobcu plniť, čo bolo dôvodné požadovať preukázať v rámci obrany žalovanej, čo sa však
nestalo. Od vrátenia veci súdom prvej inštancie bolo vo veci nariadené pojednávanie na 03.02.2015,
12.05.2015, 24.06.2015, ktoré pre neúčasť účastníkov a nesplnenie podmienok na pojednávanie bez
ich účasti boli odročené. Súd písomne vyzval žalovanú výzvou zo dňa 25.06.2015 na doplnenie
návrhov na dokazovanie a na písomne vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu, bezvýsledne. Súd

potom rozhodol napadnutým rozsudok po zhodnotení výsledkov dokazovania znovu bez prítomnosti
účastníkov.

31. Odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí a na zdôraznenie vecnej správnosti
napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza:

32. Krajský súd zvýrazňuje, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa
rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a
vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom
konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie

absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej
núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva
dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva).
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom

dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 23. mája 2012).

33. V občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky.

Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP platný v čase konania pred súdom prvej inštancie stanovuje,
že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú
povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp.
dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M

Cdo 15/2010). V prejednávanej veci podľa záverov okresného súdu, že žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno v rovine ňou uplatnenej obrany v prvoinštančnom konaní, na ktorú nadväzovala odvolacia
argumentácia.

34. Pokiaľ žalovaná namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napádaného rozhodnutia súdu prvej

inštancie, je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces.Z judikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva,akoajz rozhodnutíÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky tiež vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako ajprávo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu.

35. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra
2015, nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania (v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.) len výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu.

36. Prihliadajúc na uvedenú výnimočnosť (vyjadrenú v prijatom stanovisku) a posudzujúc napádané
rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
spĺňa zákonné kritériá pre odôvodňovanie, obsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie. Tieto vyplývajú zo skutkového, ako i právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
Odvolací súd sa preto nestotožnil s argumentom o nedostatočnom odôvodnení napádaného
rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie vyjadril skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých

vec posúdil a rozhodol. Záverom odvolací súd poukazuje na záver, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Súd preto nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Súd
prvej inštancie v stručnosti poskytol odpovede na otázky, ktoré ako relevantné mali pre vec podstatný
význam.

37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade

s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

38. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu

náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).