Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/429/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311204862
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311204862.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17,
Bratislava, IČO: 31 383 408, proti žalovanej: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, L. E., zastúpenej
spoločnosťou: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, IČO: 47 231 599, o zaplatenie
4.970,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
12. júla 2013, č.k. 20C/40/2011-300, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu iných trov konania v sume 298,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.829,15 Eur
k rukám právneho zástupcu žalovanej do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a tiež zaplatiť
Okresnému súdu Galanta náhradu trov konania štátu v sume 175,78 Eur do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 451, § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 1 a 2, § 799
ods. 1, § 806 Občianskeho zákonníka a odkazom na všeobecné poistné podmienky pre poistenie
motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu (VPP) a v časti o trovách konania s použitím §
142 ods. 1 a § 148 ods. 1 O.s.p.. Vecne argumentoval tým, že poistenie majetku je jedným zo základných
druhov poistenia a v rámci tohto poistenia možno poistiť majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia,
straty alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú. Preto otázku, čo je predmetom poistenia a proti akému

riziku je vec poistená je potrebné posudzovať podľa obsahu poistnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že by záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi konania založený poistnou zmluvou o
poistení motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu neexistoval. Rovnako nebolo medzi
účastníkmi sporné, že dňa 17.09.2008 došlo k dopravnej nehode v Bratislave, ktorú zavinila žalovaná
a že pri dopravnej nehode došlo aj k poškodeniu motorového vozidla žalovanej, ktoré motorové vozidlo
bolo predmetom poistenia na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou pre

prípad havárie, krádeže a úrazu zo dňa 06.05.2008, ani výška poskytnutého plnenia nebola medzi
účastníkmi spornou. Medzi účastníkmi konania však zostalo sporným, či došlo k poistnej udalosti. Zo
znaleckého posudku vyplýva, že k poistnej udalosti nemalo dôjsť, pretože priebeh nehodového deja
nezodpovedá rozsahu poškodení na motorovom vozidle žalovanej (VW Polo), ktorý rozsah je menší a
že k poistnej udalosti muselo dôjsť s iným motorovým vozidlom, prípadne na vozidle žalovanej muselo
dôjsť k výmene jednotlivých častí z iného poškodeného motorového vozidla pri úplne inej poistnej

udalosti. Na preukázanie týchto tvrdení nenavrhol žiadne dôkazy. Mal za to, že to vyplýva zo záverov
znaleckého posudku. Taktiež netvrdil, že by v prejednávanej veci prichádzali do úvahy nejaké výluky z
poistenia. Znalec na pojednávaní potvrdil, že poškodenia na motorovom vozidle žalovanej zodpovedajú
poškodeniam pri náraze a zároveň nevylúčil, že k týmto poškodeniam mohlo dôjsť pri náraze do zadnej
časti motorového vozidla VW Sharan. Mal za to, že žalovaná nemôže byť zodpovedná za iný rozsah
poškodení vozidla VW Sharan a nemôže byť na jej ujmu, že rozsah poškodení na vozidle VW Sharan

nezodpovedá priebehu nehodového deja, v dôsledku ktorých skutočností dochádza k spochybneniu jej
vyplateného poistného plnenia čo do dôvodu. Súd však dospel k záveru, že keďže žalobca nepreukázalním uvádzané tvrdenia v žalobe, nemal za preukázané, že by žalovaná získala majetkový prospech
plnením bez právneho dôvodu a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd
jednoznačne za preukázané, že žalovaná ako poistená mala právo, aby jej bolo poskytnuté poistné

plnenie, pretože sa poistná udalosť (stret s iným účastníkom cestnej premávky) týka veci (motorové
vozidlo VW Polo), na ktorú sa poistenie vzťahuje. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a priznal žalovanej ako procesne úspešnému účastníkovi právo na náhradu iných trov konania v
sume298,-Eur,ktorépredstavujúsúdnypoplatokzaodporatrovyprávnehozastúpeniavsume1.829,15
Eur,pričomtútopoložkusúdipodrobnešpecifikoval.Štátuvzniklivkonanítrovypoukázanímznalečného

vo výške 175,78 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu priznaných znalcovi uznesením Okresného súdu
Galanta, č.k. 20C/40/2011-254 zo dňa 12.02.2013. Súd štátu v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. priznal
náhradu týchto trov konania, a to voči neúspešnému žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s použitím odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods.
2 písm. a), že konanie je postihnuté vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f) a podľa písm. c) s tým, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm.
f), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne
skutkové zistenia súdu, resp. nesprávna subsumpcia skutkových okolností zistených súdom spočíva
v tom, že z hľadiska miery možnej preskúmateľnosti rozhodnutia, súd dospel k záveru o existencii
poistnej udalosti, resp. udalosti v objektívnej realite, ktorú označil ako poistnú udalosť, napriek tomu,

že znalec jej priebeh tak ako je uvádzaný v tvrdeniach žalovanej s úplnou istotou vylúčil. Znalec v
znaleckom posudku pracoval dokonca s dvomi variantmi udávaného nehodového deja, pričom obe
varianty vyhodnotil ako technicky neprijateľné. V tomto smere poukázal na zodpovedanie otázok č. 2, 3 a
4, 5, ktoré boli znalcovi dané. Z výsledkov znaleckého dokazovania teda nevyplýva to, že došlo k poistnej
udalosti, ktorú popísala žalovaná v Oznámení o poistnej udalosti, ale presne naopak, vyplýva z neho, že

poškodenia na motorovom vozidle poškodenej nemohli vzniknúť v takom rozsahu z hľadiska silového
pôsobenia vozidiel údajne zúčastnených na predmetnej dopravnej nehode a ani nemohli mať taký
priestorovo-deformačný charakter (geometrická korešpondencia). Z výsledkov znaleckého dokazovania
teda vyplynulo, že k poškodeniam na motorovom vozidle VW Polo nemohlo dôjsť v dôsledku stretu
motorových vozidiel zúčastnených na predmetnej dopravnej nehode tak, ako ju popísala žalovaná a ako

je zadokumentovaná v relácii PZ. Na doplnenie uviedol, že relácia PZ sa vyhotovuje až po príchode
policajtov na miesto nehody. Policajti teda nie sú priamymi svedkami dopravnej nehody a zapisujú len
stav miesta po príchode. Ak žalovaná chcela preukazovať pravdivosť jej tvrdení o priebehu dopravnej
nehody, mala produkovať o priebehu priame dôkazy a to napr. výsluch svedkov - účastníkov. Poukázal
na záver znaleckého posudku na obsah výsluchu znalca Ing. Bedecsa ako aj na listinné dôkazy, ktoré

boli produkované žalobcom, tzn. výsledok odbornej expertízy Expert Group, s.r.o., pravdivosť záverov,
ktorých bola preukázaná práve znaleckým posudkom Ing. Bedecsa. V ďalšom poukázal na obsah
všeobecných poistných podmienok pre poistenie, pre prípad havárie, krádeže a úrazu poistenia, ktoré sa
dojednáva pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku vymenovaných udalostí. Poukázal
na čl. 5 Všeobecných podmienok poistenia obsahuje výluky z poistenia, tzn. že poistenie sa nevzťahuje

na škody, ktoré boli bez ohľadu na spolupôsobiace príčiny na predmete poistenia spôsobené priamo
alebo nepriamo v prípade ak vznikli opäť vymenovaných skutočností. Žalobca je teda povinný poskytnúť
poistné plnenie v prípade, ak nastala poistná udalosť. Poistený má právo na poistné plnenie výlučne
v prípade, že ním uvádzaná škodová udalosť spôsobila ujmu v jeho majetkovej sfére. V zmysle § 799
ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,

že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Poisťovňa teda nie je povinná ani oprávnená skúmať, či zistené poškodenia mohli vzniknúť pri inom
skutkovom deji, než je dej škodovej udalosti uvádzaný oznámením poisteného. Pokiaľ súd dospel k
záveru, že poškodenia motorového vozidla VW Polo i keby nevznikli pri predmetnej nehode sú poistnou

udalosťou, nakoľko vykazujú znaky možného pôsobenia poistného rizika prebratého poisťovňou (stret
s účastníkom cestnej premávky podľa čl. 1 písm. b) bod 1) na predmet poistenia, bez toho, aby
pôsobenie poistného rizika bolo preukázané. Ide o nesprávnu úvahu. Potom by bolo zbytočným už
vyššie spomenuté ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože poistený by nemusel dať pravdivé
vysvetlenieovznikupoistnejudalosti,čoimplicitnezahŕňaipravdivéoznámenieospôsobeakýmpoistná

udalosť vznikla. Napriek tomu, že poškodenie predmetu poistenia bolo v konaní zistené, nevzniklo
v zmysle záverov znaleckého posudku v dôsledku skutočnosti udávaných žalovanou ako pravdivé
vysvetlenie vzniku poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu a nakoľko žalovanou už od oznámenia
predmetnej dopravnej nehody trvala na tom, že k poškodeniu motorového vozidla došlo práve a lentýmto znalcom vylúčeným spôsobom, žalobca nevidí dôvod na plnenie z dôvodu prípadnej inej udalosti,
ktorá mu nebola oznámená ako udalosť škodová a o ktorej by žalovaná určite v priebehu konania
informovala. Hypotetický záver súdu, že poškodenia predmetu poistenia vznikli v dôsledku pôsobenia

iného poisteného rizika pri inej udalosti a teda bol tu dôvod na poistné plnenie, je bez ďalšieho
dokazovania len čistým predpokladom. Zo stany súdu ide potom o ničím nepodloženú špekuláciu
o tom, ako mohli vzniknúť poškodenia zistené na predmete poistenia. Dôkazné bremeno o tom, že
poškodenia vznikli v dôsledku poistnej udalosti znáša žalovaná, keďže žalobca nemôže preukázať
negatívnu skutočnosť. Žalovaná však žiadnym znalcom nevyvrátené dôkazy o príčine vzniku škody,

ktorá by zakladala právo na poistné plnenie neprodukovala. Záverom namietal aj to, že odôvodnenie
súdu nie je preskúmateľné z dôvodu nejasnosti úvah, ktorými súd dospel k zamietavému rozsudku.
Súd týmto nedostatočne odôvodnením rozhodnutím odňal žalovanej možnosť konať pred súdom.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu nie je len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. V neposlednom rade
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí,
tzn. musí byť preskúmateľné. Súd prvého stupňa sa však v napadnutom rozsudku dostatočne podrobne,
jednoznačne a zrozumiteľne nevyporiadal s rozhodujúcimi okolnosťami, neodôvodnil a neformuloval
svoje právne závery, preto odňal žalovanej možnosť v budúcnosti konať pred súdom, pretože rozsudok

je nepreskúmateľný. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že návrh žalobcu voči žalovanej
uzná za v plnom rozsahu dôvodný.

Žalovaná odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa nie je vecne správny, v dôsledku odňatia možnosti účastníkom konať pred súdom, čo je dôvodom
na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z obsahu spisu, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá poistná zo
dňa zmluva dňa 06.05.2008, ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla VW Polo, EČV: R pre
prípad havárie, krádeže a úrazu na dobu neurčitú, s ročným platením poistného a začiatkom poistenia
o 12.30 hod. dňa 06.05.2008. Celková poistná suma pre prípad havárie a krádeže bola určená na sumu

410.000,- Sk (13.609,51 Eur), výška spoluúčasti bola stanovená 5%, min. 5.000,- Sk, základné ročné
poistné pre haváriu a krádež bolo 8.815,- Sk. Žalovaná mala poistné zaplatené do 05.05.2009. Podľa
Oznámenia o poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu súd
zistil, že dňa 17.09.2008 došlo k poistnej udalosti, ktorá sa stala v Bratislave tak, že žalovaná pri príjazde
ku križovatke si neskoro všimla pred sebou brzdiace auto, nestihla zabrzdiť, narazila mu do zadnej časti

a toto následne narazilo do zadnej časti auta, ktoré zabrzdilo pred ním. Z relácie dopravnej polície PZ o
priebehu dopravnej nehody vyplýva, že dňa 17.09.2008 o 16.45 hod. došlo k dopravnej nehode tak, že
žalovaná jazdila s motorovým vozidlom EČ: R v Bratislave po zjazde z Matejkovej ul. na Devínsku cestu,
pričom sa dostatočne nevenovala riadeniu vozidla a zozadu narazila do pred ňou brzdiaceho vozidla
EČ: X., vodiča K., ktorého po náraze odhodilo, v dôsledku čoho zozadu narazil do pred ním stojaceho

vozidla EČ: X vodiča R.. Dopravná nehoda bola kvalifikovaná ako priestupok a bola vyriešená priamo
na mieste v blokovom konaní.

Zo zápisu o poškodení vozidla je zrejmé, že zápis obsahuje popis poškodenia dielov, bol spísaný
zamestnancom žalobcu a tiež je v ňom uvedené, že stav vozidla zodpovedá a že opravu poisťovňa

odporúča. Pokiaľ ide o formu likvidácie, tá bola určená rozpočtom nákladov. Podľa zápisu o poškodení
vozidla zo dňa 25.09.2008 tento zápis obsahuje popis poškodenia ďalších dielov. Taktiež, bol spísaný
zamestnancom žalobcu a bolo v ňom uvedené, že poisťovňa opravu odporúča.Faktúrou č. 20080046 spoločnosť F.R.M., s.r.o. fakturovala žalovanej za opravu motorového vozidla
sumu 157.607,50 Sk (5.231,61 Eur).

Podľa oznámenia žalobcu o poistnom plnení zo dňa 22.12.2008, nahlásená poistná udalosť, pri ktorej
došlo k poškodeniu motorového vozidla VW Polo s EČV: R bola vybavená a bol daný príkaz na úhradu
poistného plnenia vo výške 149.728,- Sk. Následne žiadosťou zo dňa 29.07.2010, doručenou žalovanej
dňa 09.08.2010, bola žalovaná vyzvaná o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.970,06 Eur
v dodatočnej lehote 30 dní od doručenia žiadosti z dôvodu, že podľa výsledkov odbornej expertízy

vznik a priebeh nehodového deja a vznik poškodení na jednotlivých vozidlách je v zmysle skutočností,
ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli poistnej udalosti z technického hľadiska neprijateľný, tak
z geometrického ako i energetického hľadiska. Žalovaná výzve nevyhovela a predmetom konania je
potom žaloba zo dňa 02.03.2011 o 4.970,06 Eur z titulu vydanie bezdôvodného obohatenia s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne od 10.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobca pohľadávku žiada priznať titulom bezdôvodného obohatenia, pretože k poistnému plneniu došlo
bez právneho dôvodu, nakoľko k poistnej udalosti nedošlo, pretože z výsledkov odbornej expertízy
k poistnej udalosti vyplynulo, že vznik a priebeh nehodového deja a vznik poškodení na jednotlivých
vozidlách je v zmysle skutočností, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli poistnej udalosti, z
technického hľadiska neprijateľný tak z geometrického ako i energetického hľadiska. Poistiteľ je povinný

poskytnúť poistenému poistné plnenie v prípade, že nastala poistná udalosť. Poistná udalosť je náhodná
udalosť s osobitným skutkovým dejom, ktorý zanechal ujmu v majetkovej sfére poisteného, čo znamená,
že poistený má právo na poistné plnenie v prípade, že ním uvádzaná škodová udalosť spôsobila ujmu v
jeho majetkovej sfére. V prípade dopravnej nehody väčšieho rozsahu by jednotlivé poškodenia rôznych
častí motorového vozidla mohli byť následkom série dopravných nehôd, avšak súčasne by mohli byť

iba následkom nehody s určitým špecifickým dejom. Žalovaná uviedla ako poistnú udalosť poškodenie
motorového vozidla zo dňa 17.09.2008 v určitom rozsahu. Ak však skutočné poškodenie nemohlo v
celom rozsahu pri deklarovanom nehodovom deji nastať, nemožno povedať, že sa poistná udalosť stala.
V prípade, že iba časť poškodenia je následkom dopravnej nehody, potom je otázne akej dopravnej
nehody, a či by poškodenie následkom takejto dopravnej nehody bolo, napr. v dôsledku výluk z poistenia,

zahrnuté do poistného plnenia.

Žalovaná sa proti podanej žalobe bránila a už v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa
13.04.2011, č.k. 28Ro/303/2011-33 navrhla po pribratí znalca do konania dôkaz riadnym znaleckým
posudkom, od ktorého očakávala, že bude preukázané, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť tak ako to

opísala v hlásení o dopravnej nehode, a že nehoda mala dôsledky, také ako to bolo zaznamenané. So
znaleckým dokazovaním súhlasil aj žalobca.

Podľa znaleckého posudku č. 4/2013 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Bedecsom súd zistil,
že účelom znaleckého posudku bolo riešiť nehodový dej po technickej stránke. Znalec v znaleckom

posudku uviedol (str. 6), že nakoľko dopravná nehoda bola dopravnou políciou riešená ako škodová
udalosť, nebolo miesto dopravnej nehody zadokumentované podľa požiadaviek pre ďalšiu analýzu,
nie sú zadokumentované stopy, ani konečné polohy vozidiel, napriek tomu je možné vykonať analýzu
pravdepodobného priebehu dopravnej nehody simuláciou nehodového deja pomocou programu PC-
Crash verzia 8.3.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vznik a priebeh nehodového deja a vznik poškodení na
jednotlivýchvozidláchvzmysleskutočností,ktorésúuvedenévpredloženomspisovommateriálisúdu,je
z technického hľadiska neprijateľný. Priebeh nehodového deja v zmysle tvrdenia žalovanej je z hľadiska
bilancie jednotlivých rázov medzi vozidlami technicky neprijateľný. Poškodenia prednej časti vozidla

VW Polo, EČ: R a zadnej časti VW Sharan EČ: X nespĺňajú podmienku energetickej a geometrickej
korešpondencie vzájomného poškodenia.

Znalec na pojednávaní dňa 28.06.2013 pokiaľ ide o celý priebeh nehodového deja súdu uviedol,
že z technického a energetického hľadiska celý priebeh nehodového deja „nesedí“, nakoľko pri

predpokladanej rýchlosti motorového vozidla VW Polo 50 km/hod. v okamihu nárazu by mali byť
poškodenia na vozidle väčšieho rozsahu ako sú poškodenia deklarované žalovanou. Ďalej uviedol, že
poškodenia reálne zistené na motorovom vozidle VW Polo by vznikli pri nižšej nárazovej rýchlosti, ak bysa zanedbal ďalší priebeh nehodového deja, avšak všetky poškodenia sú bežné poškodenia spôsobené
pri bežnom náraze (prednou časťou motorového vozidla do zadnej časti motorového vozidla).

Záver znaleckého posudku spolu s obsahom výsluch znalca korešponduje zo závermi výsledku
odbornej expertízy k poistnej udalosti č. 1086901677 a č. 1088080582 vyhotovenej Expert Group,
s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava zo dňa 16.05.2009, pod č. ÚA/2009 zo dňa 30.03.2009, podľa ktorého
zrážka vozidiel VW Polo a VW Sharan je z hľadiska korešpondencia poškodenia z technického hľadiska
neprijateľná.

Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania.

Podľa ust. § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať (ods. 1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).

Na základe doložených listinných dôkazov a aj výsledkov znaleckého dokazovania potom medzi

účastníkmi konania sa stalo sporným, či došlo k poistnej udalosti.

Poistná udalosť je náhodná udalosť nezávislá od vôle poisteného, pri vzniku ktorej je poistiteľ povinný
poskytnúť poistné plnenie podľa poistnej zmluvy. Ide o udalosť, ktorá je bližšie určená v poistnej zmluve
anazákladektorejvznikáprávonavyplateniepoistnéhoplnenia,ktoroubolpostihnutýpoistenýpredmet,

záujem alebo osoba. Charakteristika udalosti musí zodpovedať dohodnutým poistným podmienkam.
V každom prípade jedná sa o náhodnú (nepredvídateľnú a poisteným neovplyvniteľnú) udalosť, ktorá
vytvára nárok na uplatnenie poistnej náhrady u poisťovateľa, resp. má za následok záväzok poisťovateľa
vyplatiť poistné plnenie oprávnenej osobe v zmysle dohodnutých poistných podmienok. Poistenie sa
vzťahuje na poistné udalosti, ktoré nastanú v priebehu trvania poistenia. V danom prípade žalovaná

poistnú udalosť nahlásila a žalobca jej poskytol plnenie s tým, že dodatočne zistil, že k tvrdenej poistnej
udalosti, tak ako ju oznámila žalovaná nedošlo.

V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V občianskom súdnom konaní každý účastník má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť poskytnúť
na svoje tvrdenia dôkazy (§ 120 O.s.p.). Dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia pritom spočíva na
tom účastníkovi, ktorý určitú skutočnosť tvrdí a ktorý z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivejšie
dôsledky v konaní. Keďže potom v danom prípade žalovaná tvrdí, že žalobca reálne poskytol predmetnú

pôžičku, ktorú skutočnosť žalobca popiera, na žalovanej spočíva dôkazné bremeno túto skutočnosť
preukázať.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto

skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť

svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak

v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje

jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.

Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby
preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto
titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval.

V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich

pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu, pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily

jednotlivých dôkazov.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil

nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).Dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov malo byť teda v prejednávanom prípade zamerané na zistenie
poistnej udalosti majúcej za následok povinnosť žalobcu plniť.

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate len veľmi stručne tým, že žalovaná ako poistená mala
právo, aby jej bolo poskytnuté poistné plnenie, pretože sa poistná udalosť (stret s iným účastníkom
cestnej premávky) týka veci (motorové vozidlo VW Polo), na ktorú sa poistenie vzťahuje. Z uvedeného
teda vyplýva, že súd nezameral svoju pozornosť predovšetkým na zistenie poistnej udalosti, ale za
základ svojho rozhodnutia vzal len to, že poistenie sa týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Ide tu

preto o nesprávny výklad základných zákonných ustanovení, ktoré sa na vec vzťahujú, nedostatočné
vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania.

Súd prvého stupňa sa nevysporiadol ani s tvrdením žalobcu, ktorý podanú žalobu opiera vlastne o to,
že plnenie bolo žalovanej poskytnuté na základe tvrdenej poistnej udalosti, o ktorej bolo zistené, že sa
nestala tak, ako bola žalobcovi oznámená.

Súd teda právne ani neposúdil právo žalobcu neposkytnúť poistné plnenie, z dôvodu nesprávne
uvedených okolnosti za akých malo dôjsť k poistnej udalosti, v dôsledku čoho bolo jeho plnením
žalovanej plnením poskytnutím v dôsledku žalovanou vyvolaného omylu. Pritom bolo povinnosťou súdu
vyporiadať sa s rozpornosťou ohlásenej poistnej udalosti, s výsledkami znaleckého dokazovania,

pretože ak sa dokazovaním zistí, že poškodenie vozidla nezodpovedá tvrdenému priebehu dopravnej
nehody, nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že poistná udalosť, ktorú nahlásila žalovaná
a z ktorej žalobca plnil sa stala (por. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.03.2012, č.k. 2
Co 258/2009).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p., zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, zodpovedať všetky relevantné právne otázky,

naktorébolopoukázanévyššie,vprípadepotrebydoplniťdokazovanie,jehovýsledkyriadnevyhodnotiť,
vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, obranou žalovanej, vrátane
námietky premlčania nároku a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.