Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Uličná

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205893
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616205893.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej D. E., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom O. D.Š., E. H. XXX/X, v spore o zaplatenie 2016,99 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenouOkresnémusúduLiptovskýMikulášdňa19.8.2016,sapôvodnýžalobca(J.Ú.Y.,
a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia 2016,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne

zo sumy 2016,99 eura od 16. 7. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že
so žalovanou uzatvoril dňa 9. 1. 2007 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty J., a. s., na
základektorejjejposkytolkreditnúkartu,kuktorejviedolúčetčísloXXXXXXXX.Žalovanejbolposkytnutý
úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná
schválený úverový rámec vo výške 1194,98 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo
výške39,83eura.Dlžnýzostatokjecelkovýdebetnýzostatoknakartovomúčtepozaúčtovanítransakcií,
úrokovapoplatkovspojenýchsosprávouapoužívanímkarty,vrátanekompenzáciepoistnéhoplateného

bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej
platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie
vystavil ku dňu 8. 7. 2016 výpis z bankovej knihy s konečným debetným stavom ku dňu 30. 6. 2016 vo
výške 2016,99 eura.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 2. 9. 2016, vzal pôvodný žalobca žalobu v časti o zaplatenie
20 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej sumy.

Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred doručením žaloby žalovanej, v zmysle zákonného
ustanovenia § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy
1996,99 eura s príslušenstvom, bez potreby rozhodovania o čiastočnom zastavení konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 5. 12. 2016, uviedla, že žalovanú pohľadávku
uznáva, avšak, z dôvodu vedenia exekúcie, nie je schopná ju zaplatiť jednorazovo. Požiadala o možnosť
splácania dlhu v splátkach po 30 eur mesačne.

4. Žalobca nevyužil svoje procesné oprávnenie v zmysle § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku a
ku vyjadreniu žalovanej sa v súdom určenej lehote nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa
12. 1. 2018, ktoré prevzal dňa 22. 1. 2018.5. Uznesením zo dňa 28. 11. 2017 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že pôvodný
žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r.

o. (aktuálne už s obchodným menom Intrum Slovakia s.r.o.), z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky
po začatí konania, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 9. 2016.

6. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na to, že je v stálom styku s pracovníkmi
žalobcu. Pred niekoľkými rokmi sa s manželkou dostali do dlhovej pasce, keďže pôžičkami splácali

pôžičky. V minulom roku uhradil 4 pôžičky, tohto roku chcel začať splácať žalovanú pôžičku, avšak
zamestnávateľ mu skrátil pracovnú dobu a následne ukončil pracovný pomer. Od 11. 4. opätovne
pracuje, zo mzdy by chcel uhrádzať splátky dlhu. Nespochybňujú výšku pôžičky, ani úroky a chcú
pôžičku zaplatiť. Dlh by splácali po 300 eur mesačne,

7. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie

v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené.
Advokát žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi.

8. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že zmluvu uzatvorila, peniaze vybrala, potom sa to
splácalo z účtu. Výhrady voči žalovanej sume nemala. Dlh by bola schopná splácať po 30 eur. Pacuje v

pracovnompomere,spríjmom360-370eurmesačnevčistom.Výdavkynabývaniesú260eurmesačne,
vrátane energií.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 9. 1. 2007 zmluvu o aktivácii karty T-

Mobile, v ktorej si dojednali výšku úverového rámca 18000 Sk a výšku mesačnej splátky 600 Sk. V
obchodných podmienkach veriteľa, v časti označenej „Ďalšie užívateľské informácie ku Karte T-Mobile“,
je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov 20,4 %, pri výške úverového rámca
81000 Sk, ročnej úrokovej sadzbe 18 %, použití karty na nákup tovaru u obchodníka v hodnote 50000
Sk dňa 1. 2. 2007 a splatení v splátkach 18000 Sk, 18000 Sk a 15824 Sk. V tej istej časti obchodných

podmienoksúuvedenépoplatkyasankčnépoplatky.Zvýpisuzpôžičkovejkarty súdzistil,žepočiatočný
stav na účte bol -1190,55 eura, v období od 16. 1. 2009 do 30. 6. 2016 žalovaná čerpala výbermi z
bankomatov 1030 eur a uhradila spolu 2501,22 eura. Ako deň splatnosti úveru je vo výpisoch z účtu
uvedený deň 15. 7. 2016.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

15. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, t. j. k 9. 1. 2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákonasa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko
nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal dôvodom splnenia záväzkov
zo zmluvy o aktivácii karty T-Mobile, uzavretej medzi žalovanou a jeho právnym predchodcom (J. Ú.

Y., a. s.). Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie uvedenej zmluvy, poskytnutie úveru žalovanej,
ani výška žalovanej sumy. Nakoľko zmluva o aktivácii karty bola uzatvorená medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy
konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa
jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch,
musí zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. Absenciu uvedeného údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere sankcionuje zákon
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala, považoval sa úver,
poskytnutýžalovanej, zabezúročnýabezpoplatkov.Navyše,podľa§4ods.5zákonaospotrebiteľských
úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, nebol dojednaný úrok, ani poplatky, ktoré by bola žalovaná povinná platiť. Pokiaľ

aj bol v časti obchodných podmienok, označenej ako „Ďalšie užívateľské informácie ku Karte T-Mobile“,
uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, nepredstavuje uvedené ustanovenie
obchodných podmienok individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Obchodné podmienky
nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, v ktorej
musí byť povinne zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá. Všeobecné zmluvné podmienky majú

obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy, nie individuálne zmluvné dojednania, ktoré
majúbyťobligatórneobsiahnutévzmluveospotrebiteľskomúvere.Navyše,textobchodnýchpodmienok
je uvedený drobným písmom, čo nepochybne sťažuje, resp. až úplne znemožňuje, možnosť spotrebiteľa
sa ním oboznámiť a reálne mu porozumieť. Jedná sa pritom o vopred pripravený a predtlačený
text, ktorého obsah nemohla žalovaná žiadnym spôsobom ovplyvniť. Už len okrajom súd uvádza,

že indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, uvedený v obchodných podmienkach,
vychádzal z údajov rozdielnych oproti individuálnemu zmluvnému dojednaniu účastníkov v zmluve o
úvere (výška úverového rámca, výška splátky). Pokiaľ ide o poplatky, ktoré boli naúčtované na ťarchu
žalovanej, súd rovnako nemal preukázané ich platné individuálne dojednanie, pričom od dlžníka nie je
možné požadovať úroky a poplatky, ktoré s ním individuálne neboli dojednané v zmluve. Ustanovenie o

poplatkochbolovopredpredtlačenévobchodnýchpodmienkachaobsahuvedenéhodojednanianemala
možnosť žalovaná ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu neboli poplatky individuálne dojednané. Z dôvodu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi,
vznikol nárok len na vrátenie sumy reálne poskytnutého úveru. Z výpisov z pôžičkovej karty mal súd
preukázané čerpanie úveru výbermi z bankomatov v období od 16. 1. 2009 do 30. 6. 2016 vo výške 1030

eur a výšku úhrad v rovnakom období v sume 2501,22 eura. Pokiaľ aj žalobca, napriek opakovanej výzve
súdu, nepredložil výpisy z pôžičkovej karty od vzniku zmluvného vzťahu, t. j. od 9. 1. 2007, vychádzajúc z
počiatočného stavu na účte -1190,55 eura a žalovanou vykonaných úhrad v sume 2501,22 eura, bol celý
dlh žalovanej uhradený. Ak by aj totiž celá suma, označená vo výpise ako počiatočný stav, predstavovalavýšku čerpaného úveru (čo je nepravdepodobné, vzhľadom na zaúčtovávanie úrokov a poplatkov na
ťarchu žalovanej), činila by celková čerpaná suma 2220,15 eura (1190,55 + 1030), čo je menej ako
výška žalovanou uskutočnených úhrad.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok
na náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnej žalovanej. Nakoľko žalovaná si nárok na
náhradu trov konania neuplatnila, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.