Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221710
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116221710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyMarčekovejačlenovsenátu

Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361
368, proti žalovanému: B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., O. XXX/XX, o zaplatenie 1.954,27 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. decembra 2016 č.
k. 10Csp/55/2016-66 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu do vyhovujúceho výroku II. o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a IV. p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo
výške 24,50% ročne z 1.954,27 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia zastavil. Žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi 1.712,84 eura s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 12. 09. 2014 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol

tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 75,30%. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 565, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. g), § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a na základe vykonaného dokazovania zistil,
že žalobca a žalovaný uzavreli 18. 11. 2013 písomnú úverovú zmluvu, ktorej súčasťou sú všeobecné
obchodné podmienky žalobcu. Žalobca na základe toho poskytol žalovanému úver vo výške 2.000
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokom 24,50 % ročne v 72 splátkach, každú vo výške

57,29 eura mesačne spolu s poistným, ktoré podľa sadzobníka predstavovalo sumu 3,29 eura mesačne.
Žalovaný by tak žalobcovi na úver zaplatil celkom 3.888 eur (72 x 54 eur) a jeho náklady s úverom
by boli 1.888 eur. V zmluve nie je uvedený údaj o tom, akú čiastku musí žalovaný žalobcovi zaplatiť
a ani správny údaj o tom, aké sú náklady žalovaného, pretože namiesto sumy 1.888 eur je v zmluve
uvedená suma 1.808,23 eura. V zmluve bola uvedená RPMN 27,45 %, priemerná RPMN 19,35
%, splatnosť prvej splátky 25. 12. 2013 a ďalšie v 25. deň v mesiaci a konečná splatnosť úveru
25. 11. 2019. Žalobca vyplatil žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 2.000 eur dňa 18. 11.

2013. Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaný vrátil žalobcovi celkom 287,16 eura, pričom
sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 25. 05. 2014. Žalobca upozornil žalovaného listom z 26.
08. 2014 na jeho omeškanie a možnosť zosplatnenia úveru a listom z 11. 09. 2014 mu oznámil, že úver
dňom 11. 07. 2014 zosplatnil. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ažalovaným existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri
ostatných právnych predpisoch zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
zákona č. 258/2001 Z. z., resp. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu vyplýva,
že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje nesprávny údaj o nákladoch
žalovaného a v ktorej absentuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný žalobcovi zaplatiť,

ktorá je obligatórnou zákonnou náležitosťou zmluvy, pre ktorú sa považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Pretože v spore bolo preukázané, že žalobca si
riadne splnil svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu so žalobcom a žalovanému poskytol úver vo výške
2.000 eur, s vrátením ktorého sa žalovaný dostal do omeškania, na čo ho žalobca upozornil v lehote
podľa § 53 ods. 9, resp. 8 OZ, a preto súd rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi zostatok
nesplateného úveru vo výške 1.712,84 eura, do ktorej sumy započítal už zaplatenú sumu 287,16 eura a

vo zvyšnej časti žalobu spolu s uplatneným úrokom z omeškania zamietol. Pretože sa žalovaný dostal so
zaplatením dlžnej sumy do omeškania, priznal súd žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v žalovanej
výške, ktorá je uplatnená v súlade s § 517 OZ a § 3 a 10c citovaného nariadenia odo dňa 12. 09.
2014, kedy už bol žalovaný v omeškaní so zaplatením celej žalovanej sumy a vo zvyšnej časti a to aj
kapitalizovanej vo výške 950,80 eura tento nárok zamietol, pretože zo žaloby nevedel súd ustáliť, z akej

sumy a od kedy si žalobca tento úrok uplatnil. Náhradu trov konania priznal súd podľa § 256 ods. 2 CSP
v spore úspešnejšiemu žalobcovi v rozsahu 75,30 %, pretože žalobca bol v spore úspešný v rozsahu
87,65 % (1.712,84 eura z 1.954,27 eura) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 12,35 % (241,43 eura z
1.954,27 eura).

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavovyhovujúcomvýroku,vzamietajúcomvýrokuavo
výroku o trovách konania odvolanie, odôvodniac ho tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné,
pričom požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení,
pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí.
Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súd porušil práva žalovaného vychádzajúce z ústavy. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Poukázal na viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Uviedol tiež, že súd v napadnutom rozhodnutí
uviedol, že žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach každú vo výške 57,29 eura mesačne spolu s poistným,

ktoré podľa sadzobníka pre úver predstavovalo sumu vo výške 3,29 eura, pričom žalovaný by tak mal
žalobcovi zaplatiť celkom 3.888 eur a jeho náklady s úverom by boli 1.888. V zmluve o úvere je uvedený
pri celkových nákladoch úverový údaj 1.808,23 eura, nie 1.888. Súd zároveň uviedol, že z obsahu
spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje nesprávny údaj
o nákladoch žalovaného a v ktorej absentuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný

žalobcovi zaplatiť a ktorá je obligatórnou zákonnou náležitosťou vzťahu zmluvy o úvere, pre ktorú sa
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec a to najmä
vzhľadom na skutočnosť, že úvaha súdu sa nezakladá na reálnych podkladoch, nakoľko žalovaný sa
zaviazal splatiť poskytnutý úver v 72 mesačných splátkach vo výške 57,29 eura, z toho suma 3,29 eura
predstavovala poplatok za poistenie úveru, a to mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25. 12.

2013. 71. splátka mala byť len vo výške 31,52 eura, kde 3,29 eura bolo započítané na poistenie a suma
28,23 eura na úhradu úveru a posledná, teda 72. splátka už predstavovala len sumu 3,29 eura, teda
poplatok za poistenie, ktorý sa do celkových nákladov nezarátava. Z uvedeného je zrejmé, že celkové
náklady na úver boli vo výške 1.808,23 eura, a nie 1.888 eura, ako to uviedol súd prvej inštancie, na
základe čoho posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného je zrejmé, že celková

výška nákladov bola vypočítaná správne, preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako
bezúročnúabezpoplatkov.Čosatýkapoistenia,uviedol,ževdanomprípadeišloodobrovoľnépoistenie
vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ustanovenie § 2
písm.g)Zákonaospotrebiteľskýchúverochnezapočítavajúpoplatkyzanepovinnépoistenieúveru,teda,
ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových

nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak
je poistenie povinné na získanie úveru. V prípade zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným nebol
poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí
doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanieza ponúknutých podmienok. Je teda zrejmé, že s poukazom na vyššie uvedené do celkových nákladov
poistnézapočítanéneboloaspoukazomnaustanovenie§2písm.g)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch
a ani nemohlo byť. Dodal, že Súdny dvor v rozhodnutí zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 uviedol, že

článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejtozmluvyumožňujúspotrebiteľovibezťažkostísistotouidentifikovaťdátumytýchtosplátokazároveň,
že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na navrátenie tejto istiny.
Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súd ďalej uviedol, že zo žaloby nevedel ustáliť
kapitalizované úroky 950,80 eura. Pritom matematicky je výpočet úrokov daný jasne: 24,5 % zo sumy
1954,27 eura od 11. 09. 2014 do 30. 04. 2016, čo je 783,14 eura a sankčné úroky možno vypočítať ako
5,25 % zo sumy 1.954,27 eura od 11. 09. 2014 do 30. 4. 2016, čo je 167,82 eura. Súčet vyčíslených

zmluvných úrokov a úrokov z omeškania 784,14 eura + 167,82 eura je výsledná suma vyčíslených
úrokov na účte ČR - 950,96 eura. Rozdiel 0,16 eura vznikol následkom zaokrúhľovania súm v bankovom
informačnom systéme. Dodal, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné chápať ako ochranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Z

uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žiadal
priznať náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380

ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu do vyhovujúceho výroku II. je potrebné podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť a v napadnutom
výroku III. a IV. rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu

1.954,27 eura, úroky vo výške 169,84 eura, úroky z omeškania vo výške 950,80 eura, úroky zo zostatku
nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1.954,27 eura vo výške 24,5% ročne od 01. 05. 2016 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.954,27 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia, poplatky vo
výške 49,15 eura a trovy konania. V priebehu konania vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia zmluvného
úroku vo výške 24,50% ročne z 1.954,27 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia späť, preto súd konanie v

tejto časti zastavil. Napadnutým rozsudkom súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.712,84 eura s
úrokomzomeškania5,25%ročneod12.09.2014dozaplateniadotrochdníodprávoplatnostirozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 75,30%.

5. Podľa 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

6. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7.Žalobcavodvolaníuviedol,žeodvolaniepodávavcelomrozsahuanáslednehošpecifikovalauviedol,

že odvolanie podáva do výroku II., III. a IV. Výrok II. je pritom výrok, ktorým bolo jeho žalobe sčasti
vyhovené a žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 1.712,84 eura s úrokom z omeškania 5,25%
ročne od 12. 09. 2014 do zaplatenia. Keďže Civilný sporový poriadok priznáva strane právo na podanie
odvolania, avšak len za predpokladu, že rozhodnutie bolo vydané v jej neprospech a výrokom II. bolo
žalobe žalobcu vyhovené, teda bolo vydané v prospech žalobcu, odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto

časti podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len
do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu ohľadne
nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej
inštancie, keď úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve absentuje správny

údajocelkovejčiastke,ktorúmusížalovanýžalobcovizaplatiť,ktorájeobligatórnou náležitosťouzmluvy.
Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v odvolaní, teda, že žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 72
mesačných splátkach vo výške 57,29 eura, z toho suma 3,29 eura predstavovala poplatok za poistenie
úveru, 71. splátka mala byť len vo výške 31,52 eura, kde 3,29 eura bolo započítané na poistenie a suma
28,23 eura na úhradu úveru a posledná, teda 72. splátka už predstavovala len sumu 3,29 eura, teda

poplatok za poistenie, ktorý sa do celkových nákladov nezarátava, zo zmluvy nevyplýva. Zo zmluvy o
úvere je zrejmý len počet splátok 72 a výška mesačnej splátky 57,29 eura, nevyplýva z nej ani to, že
v splátke 57,29 eura je už zahrnutý poplatok za poistenie úveru, ani to, čo uvádzal žalobca v odvolaní,
že 71. a 72. splátka by mali byť platené v inej výške ako 57,29 eura. Text zmluvy je pritom písaný tak
drobným, ťažko čitateľným a husto písaným písmom, že sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa

s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie
správneposúdilúverakobezúročnýabezpoplatkovanáslednežalobcovipriznalzostatoknesplateného
úveru spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia

§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania

nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).