Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218201077
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7218201077.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. N., J.. XX.X.XXXX M. Š. N.,
J.. X.X.XXXX, obe deti bytom u matky, deti rodičov: S.. J. H., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XX, H. M. I. N., J..
XX.X.XXXX, G. V. X, H., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 6.2.2018 sa matka maloletých detí domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti P. M. Š. do osobnej starostlivosti matky,
zároveň zaviazať otca prispievať na výživu každého dieťa sumou 150 € mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky a zákaz styku otca s maloletými deťmi.

2. Matka uviedla, že s otcom maloletých detí sa zoznámili v roku XXXX, nikdy manželstvo neuzavreli.

Z ich spolužitia pochádzajú maloletí P. M. Š.F.. V spoločnej domácnosti bývali od roku 2006. Od konca
roka 2009 mal otec detí riadne zamestnanie, dovtedy im finančne prispievali rodičia matky. Ich spolužitie
sa zhoršilo po narodení prvého syna v roku XXXX. Po narodení druhého syna sa vzájomné odcudzenie
prehĺbilo. Od júna 2017 sa správanie otca voči matke detí začalo zhoršovať. Jeho správanie bolo slovne
agresívne, mal výbuchy zlosti, niekedy aj v prítomnosti maloletých detí. Koncom novembra 2017 sa
správanie otca detí voči matke zhoršilo to tej miery, že matka bolo nútená spolu s deťmi odísť k rodičom

matky. Nazákladesľubuotcadetí,žezmenísvojesprávanie,samatkasdeťmiknemuvrátila.Správanie
otca detí sa napriek tomu nezmenilo, ale zhoršilo. Opätovne matka odišla k jej rodičom a pred Vianocami
2017 sa opäť k nemu vrátila. Následne definitívne opustila spoločnú domácnosť dňa 1.1.2018. Otec
odvtedy neprejavil žiadnu snahu zmeniť svoje správanie, v emailovej a telefonickej komunikácii matke
naďalej vulgárne nadával a vyjadril sa, že ju nechce nikdy vidieť. Dňa 11.1.2018 sa s ňou rozišiel a
nechce s ňou žiť. Otec prejavil záujem o maloleté deti až dňa 29.1.2018, kedy začal naliehať, aby sa

mohol s deťmi stretnúť bez prítomnosti matky. Matka trvala na stretnutí v jej prítomnosti a predbežne
sa dohodli na stretnutí na deň 8.2.2018. Otec detí naďalej matku obťažoval opakovanými vulgárnymi
emailami a sms správami aj telefonátmi, v ktorých žiadal o stretnutie s deťmi. Dňa 4.2.2018 sa dostavil
pred bytový dom, kde býva aktuálne matka s deťmi, bez predošlej dohody a opakovane zvonil pri
dverách. Otec matky detí otvoril dvere bytu a odmietol ho pustiť dnu vzhľadom k tomu, že mal obavy
z jeho agresívneho správania. Následne otec detí fyzicky napadol otca matky a spôsobil mu zranenia.

Zavolali políciu, otec matky detí vykonal aj ústne oznámenie o uvedenom na polícii a bol na ošetrení
na urgentnom príjme. Dňa 5.2.2018 otec detí opätovne žiadal matku o stretnutie s deťmi. Vzhľadom na
to, že otec fyzicky napadol otca matky, matka mu oznámila, že o styku s deťmi rozhodne súd. Matka v
návrhu konštatuje, že správanie otca detí sa zmenilo v poslednom období, nekontroluje sa a matka má
obavy o svoj život a bezpečie detí v prípade ich stretnutia s otcom. Matka ďalej v návrhu uviedla svoje
majetkové pomery. Je poberateľkou rodičovského príspevku a štátnej sociálne dávky vo výške 260,24 €

mesačne. Podľa jej vedomostí je otec detí nezamestnaný a inú vyživovaciu povinnosť nemá. V januári
2018 poslal matke na výživu detí sumu 200 € mesačne a v rovnakej výške aj vo februári 2018. Vzhľadomna vyššie výdavky ako sú príjmy matky, jej finančne vypomáhajú rodičia, u ktorých s deťmi býva. Zároveň
matka uviedla výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti. Maloletý P. navštevuje predškolské
zariadenie, pričom výdavky sú spolu vo výške 150 € mesačne a výdavky spojené so starostlivosťou o

maloletého Š. sú taktiež cca 150 € mesačne. Matka v návrhu uviedla aj výdavky spojené s jej osobou.

3. Matka predložila na preukázanie svojich tvrdení fotokópie rodných listov maloletých detí preukazujúce
narodenie detí a ich rodičov, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o poberaní
rodičovského príspevku za rok 2017, prepis komunikácie správ označené od I. N., prepis emailovej

komunikácie medzi rodičmi detí, výpis z bankového účtu, rozhodnutie Súkromného centra špeciálno-
pedagogického poradenstva o prijatí mal. P. do tohto centra zo dňa 20.12.2017, informačný doklad SIPO
a kópiu mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu adresovaný F.. Z. H..

4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného

vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

5. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa ust. § 360 ods. 1,2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

8. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. Podľa ust.§ 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa ust.§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre

neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

14. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len

ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

15. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie
upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecnéhoprocesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré
ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len
niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a

účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej
veciaplikujepríslušnéustanoveniaobochprocesnýchkódexov.Pretožekonanievoveciachstarostlivosti
súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.

16.Účelomneodkladnýchopatreníjerýchloapružneriešiťtakúsituáciu,keďjepotrebnýokamžitýzásah

súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie
splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je
postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho
zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je

potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

17. Po oboznámení sa s obsahom návrhu, s listinnými dôkazmi predloženými matkou maloletých
detí má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Z návrhu matky

vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloleté deti reálne zabezpečuje matka, otec jej v tejto starostlivosti
nebráni, má len záujem stretávať sa so svojimi deťmi. Súd preto nenašiel právny základ naliehavej
potreby úpravy rodičovských práv a povinností súdom. Nezhody medzi rodičmi samé o sebe nemôžu
byť predpokladom pre úpravu rodičovských práv a povinností neodkladným opatrením. V konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nie je vytvorený dostatočný priestor na zistenie skutočného stavu

a jeho posúdenie a vyhodnotenie. Matkou uvedené okolnosti nemožno vyhodnotiť tak, že opodstatňujú
naliehavú potrebu operatívneho zákroku zo strany súdu, ktorý neznesie odklad a zverenie detí do
osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením.

18. Matka maloletých detí zároveň žiadala o určenie vyživovacej povinnosti otca formou nariadenia

neodkladného opatrenia. Matka tento návrh a naliehavý záujem určenia výživného neosvedčila. Sama
v návrhu uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plní vo výške 200 € mesačne od jej
odchodu zo spoločnej domácnosti. Súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonná
povinnosť, ktorú je povinný si plniť každý rodič dieťaťa do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Ingerencia súdu prichádza do úvahy v prípade, ak si povinný rodič túto povinnosť neplní vôbec, prípadne

v nedostatočnej miere a dieťa je týmto konaním rodiča ohrozené na výžive. V návrhu matka neuviedla
žiadne skutočnosti, ktorý by znamenali ohrozenie výživy detí, čo je podstatou inštitútu neodkladného
opatrenia. Súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením súd môže určiť výživné len v nevyhnutnej miere.
Vzhľadom k skutočnosti, že otec si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu 200,- € mesačne nie je daný
dôvod pre určenie výživného neodkladným opatrením.

19. Pokiaľ ide o zákaz styku otca s maloletými súd aj v tejto časti považuje súd návrh za nedôvodný.
Súd nespochybňuje, že v rodine je nepriaznivá situácia a vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené.
Nezhody medzi rodičmi samé o sebe však nemôžu byť predpokladom pre zásah do rodičovských
práv. Obaja rodičia majú právo stýkať sa so svojím dieťaťom, pokiaľ ich rodičovské práva a povinnosti

neboli obmedzené. Súd nijako nepopiera opodstatnenosť obáv matky o svoju bezpečnosť vzhľadom
na predchádzajúce správanie sa otca maloletých. V tejto súvislosti je však potrebné skonštatovať, že
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ani osvedčené, že konanie otca (vulgárne urážky, či fyzické
napadnutie) by smerovalo voči deťom. Preto sú obavy matky opodstatnené len pokiaľ ide o jej osobu,
avšak nie o maloleté deti.

20. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s vlastným
dieťaťom musí byť súd obzvlášť obozretný. Nemožno opomenúť, že možnosť byť spolu je pre rodiča
a jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(viďrozsudokEurópskehosúdupreľudsképrávaBrondavs.

Taliansko).

21. Z obsahu spisu vyplývajúce konflikty medzi rodičmi a obava jedného z nich zo styku mal. dieťaťa
s druhým rodičom nemôžu byť riešené formou zákazu styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom(viď Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 251/05). Ochrana a uprednostňovanie
záujmov mal. dieťaťa vo veciach starostlivosti súdu o mal. dieťa je sledované aj vo vzťahu k obmedzeniu,
resp. zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom. Záujem dieťaťa pri rozhodovaní o obmedzení, resp.

zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom možno vidieť v ochrane fyzického a psychického zdravia
maloletého dieťaťa, pričom záujem maloletého dieťaťa nemožno stotožňovať resp. zamieňať s názorom
a vôľou preferenčného rodiča, najmä pokiaľ vychádza z narušených vzťahov medzi rodičmi navzájom.

22. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nevhodné prostredie v rodine a stresujúce situácie, ktorým

sú maloleté podľa vyjadrenia matky vystavované sú výsledkom správania sa oboch rodičov voči sebe,
a teda oni nesú zodpovednosť za jeho vplyv na deti.

23. Uvedené svedčí záverom súdu, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah zo strany súdu
nariadením neodkladného opatrenia. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania,
v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.