Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/217/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216835
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116216835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

ačlenovsenátuJUDr.RóbertaUrbanaaJUDr.ErikaVargu,vprávnejvecižalobcu-I.P.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom T. XXXX/XX, W., v zastúpení právne - JUDr. Alena Cvopová, advokátka so sídlom F. XX, W.
proti žalovanému - H. J., nar.X.X.XXXX, trvale bytom T. XXX, v zastúpení právne -Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie
4.000 eur s príslušenstvom, na základe odvolania strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
42C/294/2016-66 zo dňa 23. 1. 2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť

žalobcovi sumu 4.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.000 eur od 1.2.2014
do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z
omeškania žalobu zamietol.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.1.2014 do
zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov
z omeškania žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,18 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 10.10.2013, ktorej podpisy úradne overili pred Obecným

úradom vo Zvolenskej Slatine dňa 11.10.2013 a k reálnemu odovzdaniu sumy 4 000 eur došlo dňa
11.10.2013, čo preukázala aj svedecká výpoveď a potvrdil aj dlžník svojim podpisom na príjmovom
doklade zo dňa 10.10.2013. Medzi stranami vznikol právny vzťah z pôžičky, žalovanému záväzok vrátiť
peňažné plnenie a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

3. V konaní nebolo preukázané splnenie záväzku žalovaným spočívajúce vo vrátení pôžičky do
dohodnutej doby, žalovaný nepreukázal v konaní, že by dlžnú sumu istiny ( pôžičky ) žalobcovi uhradil,

hoc vzhľadom na charakter sporu ( začatý na základe žaloby na plnenie ) dôkazné bremeno podľa
§ 137 písm. a) CSP ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti
tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalovaný sa nezúčastnil ani jedného
pojednávania, prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neuplatnil ani nepredložil včas, pretosúd na ne v súlade s § 153 ods.1 a 2 CSP neprihliadal. O tom, že ním predložené čestné vyhlásenia
navrhnutých svedkov boli vyhotovené účelovo svedčí aj to, že zo strany žalovaného neboli použité ako
dôkaz v odpore ním podanom zo dňa 17.8.2016, neboli označené ani na pojednávaní dňa 2.12.2016,

ani v sudcovskej lehote určenej na predloženie navrhovaných dôkazov.

4. Popri istine žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa § 517 ods.1 veta prvá a ods.
2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z. ( v znení účinnom
od 1.2.2013 ). Súd konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu od

1.2.2014, od uvedenej doby až do zaplatenia istiny je jeho povinnosťou popri istine zaplatiť žalobcovi
aj úrok z omeškania v zákonnej prípustnej výške, čo v súdenej veci znamená 5,25 % ročne zo sumy 4
000 eur. Pokiaľ sa žalobca dožadoval priznania úrokov z omeškania nad 5,25 % ročne z dlžnej istiny, v
tejto časti je žaloba nedôvodná ( súd ju zamietol ) nakoľko zmluvné dojednanie úrokov z omeškania vo
výške 0,2 % denne je v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

5. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania ( nároku na ich náhradu ) okresný súd
postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspech žalobcu v spore hodnotil za čiastočný čo do istiny 4. 000,-
eur a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.000 eur od 1.2.2014 do zaplatenia ( úroky z
omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslené na 625,97 eur ), úspech žalobcu tak je daná ohľadne
celkovej sumy 4.625,97 eur.

6. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.000 eur a úroku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy
4.000 eur od 1.2.2014 do zaplatenia ( úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslené na
8.704 eur ), teda zaplatenia celkom 12.704 eur. Úspešný bol ohľadne celkovej sumy 4.625,97 eur ( čo
znamená jeho úspech v rozsahu 36,41 % ) vo zvyšku bol úspešný žalovaný ( čo znamená jeho úspech v

rozsahu 63,59 % ), tak žalovaný v konaní mal čistý úspech v rozsahu 27,28 % a v rozsahu tohto čistého
úspechu má aj nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

7. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany sporu. Žalobca do výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania, žalovaný aj do merita veci.

8. Žalobca v odvolaním napadnutom výroku sa domáhal zmeny rozsudku, v rámci nej žiadal priznať
nárok na náhradu trov vo výške zaplateného súdneho poplatku 240 eur a 666,78 eur titulom trov
právneho zastúpenia. Vyjadril nesúhlas s podľa neho nezmysleným výpočtom úspechu a neúspechu
strán sporu, uvedený postup súdu hodnotí za bezpredmetný, keďže úroky z omeškania v žalobe ním

vyčíslené neboli.

9. Podľa názoru žalobcu nie je možné spočítavať žalovanú sumu s úrokmi z omeškania, tie neboli v
žalobe vyčíslené, žalovaná istina je hodnota sporu, ktorá zároveň je aj základom pre výpočet súdneho
poplatku. Súdny poplatok nebol pritom platený z príslušenstva pohľadávky, nakoľko úroky z omeškania

v žalobe vyčíslené neboli. Nestotožňuje sa preto s názorom súdu prvej inštancie pri výpočte pomeru
úspechu účastníkov v konaní, keď kapitalizoval žalobcom uplatnené príslušenstvo. Aj podľa názoru NS
SR je nesporné, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v
uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo ( úrok z omeškania ) nebol vyčíslený v žalobe.
V tejto súvislosti odvolateľ odkazuje na záver NS SR v rozhodnutí č.k. 6 Obo 243/2007.

10. Žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu v meritórnom výroku, konkrétne v súdom mu uloženej
povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 4.000 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.2.2014
do zaplatenia. Domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci nej zamietnutia žaloby a žiadal priznať nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Argumentoval najmä tým, že súd nerozhodol o jeho návrhu na vykonanie dokazovania výpoveďami
svedkov C. a P., uvedený procesný návrh predostrel jeho právny zástupca na pojednávaný dňa
23.1.2017, nerozhodnutím o návrhu na vykonanie dôkazu nielen, že nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.12. Súd jednotlivé dôkazy posudzoval jednostranne, čestné vyhlásenie a výsluch svedka navrhovaného
žalobcom akceptoval, pričom žalobca svedka v žalobe vôbec neoznačoval, ale iba a výlučne čestné
vyhlásenia ním predložené považoval za účelové. Postačilo by, ak by žalobca odoslal alebo vložil

peniaze mu ( odvolateľovi ) na bankový účet a banka alebo pobočka zahraničnej banky by žalobcovi
vygenerovala potvrdenie, ktorý by bol dôveryhodnejším dôkazom ako svedok. Poukazuje na fiktívnosť
pôžičky, čo preukazuje aj samotný fakt, že on už nezaplatil hneď prvú splátku, čo by mohlo skôr evokovať
vylákanie peňazí, ale táto skutočnosť skôr potvrdzuje fakt, že on bol uvedený do omylu žalobcom. Z
vyjadrení žalobcu dokonca nevyplýva ani to, že by mu odovzdal jedno vyhotovenie zmluvy o pôžičke

a kópiu potvrdenia.

13. Súd postupoval podľa názoru odvolateľa pri vykonávaní dôkazov jednostranne. Kvôli dôkazu
výsluchom svedka Ing. E. M. bolo pojednávanie odročené, ale keď jeho právny zástupca navrhol
vypočuťnavrhovanýchsvedkovpreprípad,žeznenieichčestnéhoprehláseniapostačujúcenebude,súd
na tento procesný návrh neprihliadol, pretože by to spôsobilo odročenie pojednávania. Jemu nemožno

vytýkať, že svedkov neoznačil už v odpore alebo na pojednávaní konanom dňa 2.12.2016. Pracovné
kolektívy na stavbách sa často menia a po takomto časovom úseku je veľmi ťažké si vôbec spomenúť,
s akými ľuďmi pracoval na predmetnej stavbe.

14. Žalobca predložil súdu na preukázanie pravdivosti tvrdenia o poskytnutí pôžičky mu ( odvolateľovi )

vo výške 4 tisíc eur, zmluvu o pôžičke a potvrdenie o prebratí sumy 4 tisíc eur. On však v odpore poprel
preberanie tejto sumy a uviedol, že v predmetný deň došlo iba k podpísaniu dokumentov, ale žiadnu
sumu peňazí on od žalobcu nepreberal. Žalobca mal už vopred v samotnej žalobe označiť svedka
Ing. E. M., ktorý údajne mal byť prítomný pri odovzdávaní peňazí, čo však neurobil, iba vyčkával na
prípadnú obranu jeho ( žalovaného ). Následne predložil súdu čestné vyhlásenie tohto svedka, ktorý

aj vypovedal, ale pravdivosť tvrdenia tohto svedka a tvrdení žalobcu vyvrátil samotný žalobca, ktorý
sa vo vyjadrení k čestným vyhláseniam predloženým ním ( žalovaným ) vyjadril tak, že na Obecný
úrad do Zvolenskej Slatiny išiel výlučne žalobca a žalovaný a žiadna iná osoba s nimi nebola, teda
ani svedok E. M.. Žalobca sa tak sám usvedčuje z klamstva, z čoho musí vyplývať jasný záver o
tom, že on ( žalovaný ) hovorí pravdu vo svojej verzii a potvrdzujú to aj svedkovia výsluch ktorých v

procesnom návrhu navrhoval ( C., P.). Neserióznosť žalobcu potvrdzuje aj fakt, že peniaze odovzdával
v hotovosti, pritom ak by ich poukázal na jeho účet alebo na účet identifikovaný v zmluve o pôžičke, mal
by nespochybniteľný dôkaz. Najmä pri hotovostných platbách by súdy mali byť o to viac ostražité a viac
sa venovali dokazovaniu reálnosti poskytnutia pôžičky a využiť svedectvo osoby, s ktorou žalobca bol
vo viacerých spoločnostiach spoločníkom ( jeho právny zástupca chcel túto skutočnosť preukazovať aj

výpismi z obchodného registra ).

15. Okolnosti, za akých došlo k podpisu dokumentov svedčia o úrovni podomového predaja, to
potvrdzuje aj tvrdenie samotného žalobcu vo vyjadrení k čestným vyhláseniam ( čl.63 spisu - zápisnica
o pojednávaní zo dňa 23.1.2017), „ ja som bol na stavbe u nich „. Nie je bežné a štandardné, aby veriteľ

chodil za dlžníkom a ponúkal mu počas pracovnej doby pôžičku. On v tom čase pracoval na stavbe,
niekoľko týždňov predtým sa vrátil zo zahraničia, kde pracoval, okolnosti poskytnutia pôžičky sú podivné,
no toto súd prehliada. Súd dokonca vychádzal z tvrdení žalobcu, že mal údajne exekúcie a preto
potreboval požičať peniaze, čo sa však nielen, že nepreukázalo ale ani nedokazovalo. Pochybnosť tkvie
ajvtom,žedokumentysúvyhotovenédňom10.10.2013,alekichpodpisovaniudošloaždňa11.10.2013.

16. Súd mal jeho konanie posúdiť ako konanie v omyle, najmä na tom základe, že bol to žalobca,
kto za ním prišiel počas pracovnej doby na stavbu, kedy sa venoval úplne iným veciam, prácam
na stavbe a nemal možnosť vopred si prečítať listiny, ktoré mal podpísať, ani rokovať o ich obsahu,
resp. pripomienkovať ich, žalobca mu neodovzdal žiadne vyhotovenie podpisovaných dokumentov,

prezentoval, že ak podpíše ním predložené papiere ( zmluvu o pôžičke zo dňa 10.10.2013 a príjmový
doklad zo dňa 10.10.2013 k predmetnej zmluve ) jeho predchádzajúce úhrady k pôžičke z roku 2007
budú zaevidované a už nebude musieť uhrádzať ďalšie sumy k pôžičke z roku 2007.

17. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu ( do trov prvoinštančného konania ) žalovaný poukazuje

na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí 1 M Cdo 1/2004 zo dňa 27.
apríla 2004 v zmysle ktorých procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky
a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky ( v úrokoch z omeškania ) nemožno v
odôvodnených prípadoch ( pri rozhodovaní o náhrade trov konania ) považovať za neúspech v pomernenepatrnej časti podľa § 142 ods.3 O.s.p, ale za čiastočný úspech v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. Podľa
názoru žalovaného právnym dôvodom ust. § 255 C.s.p. je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na
vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu, čo má význam aj výchovný,

zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu. V prípade ak súd nevyhovie odvolaniu, ktoré jeho
právny zástupca podal, navrhuje, aby odvolací súd potvrdil výrok rozsudku o trovách prvoinštančného
konania a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na dostatočné dokazovanie

vykonanésúdomnazistenierozhodujúcichskutočnostíprepriznaniemunárokunaistinutitulomvrátenia
pôžičky. Už viackrát poukazoval a uviedol, že dôkazy, ktoré navrhol vykonať zástupca žalovaného
( výsluch svedkov C. a P. ) sú účelové, žalovaný mohol a aj mal tieto dôkazy navrhnúť skôr, neurobil
tak ani v odpore, ktorý proti platobnému rozkazu podal a ani na pojednávaní dňa 2.12.2016. Jasne
súd v rozhodnutí uviedol, že túto dôkaznú situáciu zavinil žalovaný sám, preto by nemal poukazovať
na nesprávny procesný postup súdu. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nepredložil

právny zástupca žalovaného včas, preto súd správne neprihliadal na ne. Podľa názoru žalobcu čestné
prehlásenia svedkov sú umelo vykonštruované, vymyslené, nepravdivé, nezodpovedajú skutkovému
stavu. Žalovaný sa mal pojednávania zúčastniť a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam, zrejme však nemal
dostatok odvahy.

19. Žalobca poukazuje ďalej na to, že zmluvu o pôžičke podpísali so žalovaným na Obecnom úrade
vo Zvolenskej Slatine, preto námietky žalovaného sa nezakladajú na pravde. Dôkazy on navrhol až po
vyjadrení žalovaného k odporu, veril totiž, že žalovaný mu peniaze vráti, keď ho súd zaviazal platobným
rozkazom. Výsluch svedka Ing. M. navrhli už na prvom pojednávaní, bol aj prítomný, avšak právneho
zástupcu žalovaného zastupoval iný advokát na základe substitučnej plnej moci, ktorý nesúhlasil s

jeho vypočutím na prvom pojednávaní, keďže nevedel, aké otázky mu má položiť. Nie je možné preto
poukazovať na to, že súd ním navrhnutého svedka akceptoval a svedkov navrhnutých zástupcom
žalovaného až na ďalšom pojednávaní nevypočul, navyše na škodu veci bolo, že žalovaný nebol osobne
prítomný na pojednávaní, aby mohol priamo navrhovať dôkazy z dôvodu hospodárnosti konania.

20.Žalovanývdôvodochodvolaniauvádzarôznebezvýznamnénázory,výmysly,akobysamalapôžička
poskytovať, uvádza neprimerané útoky na jeho osobu, bezdôvodne a neoprávnene útočí nielen na jeho
osobu ale aj na jeho spoločnosti, kde bol spoločníkom, tvrdenia žalovaného sú účelové, zavádzajúce,
väčšinou nesúvisia s predmetom sporu.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 CSP ) po zistení, že odvolanie podali na to oprávnené
strany sporu, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu ktorému odvolanie je prípustné, viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupujúc podľa
§ 219 ods.1 CSP v spojení s § 378 ods.1 CSP rozsudok okresného súdu v odvolaniami napadnutých
výrokoch potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP pre vecnú správnosť. Nedotýkal sa výroku odvolaním

nenapadnutého ( zamietnutia žaloby vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania ).

22. Okresný súd v súdenej veci vykonal dokazovanie v akceptovateľnom rozsahu, z vykonaného
dokazovania zistil skutkový stav veci riadne, v dôvodoch rozhodnutia dostatočne jasne a zrozumiteľne
vyargumentoval z akých skutkových zistení vychádzal, ktoré dôkazy považoval za rozhodné pre

uzavretie sporu, uviedol ktoré konkrétne hmotnoprávne predpisy aplikoval, prečo a z akých dôvodov
procesné návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania ním navrhovaných svedkov neakceptoval.
Písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu po obsahovej stránke je naplnením práva strán
sporuprespravodlivésúdnekonanie.Krajskýsúdsastotožnilajspísomnýmodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia ( vo všetkých jeho výrokoch napadnutých odvolaním ) a len na zvýraznenie vecnej

správnosti prijatých záverov v rozhodnutí ale aj plniac svoju povinnosť voči odvolateľom považuje za
nutné vyjadriť sa k základným odvolacím argumentáciám.

23. Ako vyplýva z listinného dôkazu predloženého žalobcom k žalobe, dňom 10.októbra 2013 bola
vyhotovená zmluva o pôžičke podpísaná obidvoma zmluvnými stranami - aktuálne aj strany sporu,

podľa predmetnej zmluvy žalobca - v pozícii veriteľa, dňom podpísania zmluvy požičiava žalovanému
- v pozícii dlžníka peňažnú sumu 4.000 eur v hotovosti ( čl. I. ). Dlžník sa zaviazal požičanú peňažnú
sumu vrátiť veriteľovi v dohodnutých splátkach mesačne po 250 eur počnúc mesiacom január 2014 až
do úplného splatenia pôžičky, pričom splátka musí byť uhradená veriteľovi poštovou poukážkou vždy dokonca kalendárneho mesiaca. V prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky alebo nezaplatením
dohodnutej splátky sa stáva splatným celý dlh, pričom zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania denne
0,2 % z celkovej dlžnej sumy ( čl. II. ). Účastníci prehlásili v zmluve - konkrétne v jej článku III., že si

zmluvu prečítali, s jej obsahom bez výhrad súhlasia, podpisujú ju slobodne, vážne, bez nátlaku a sú
si vedomí jej dôsledkov. Podľa overovacej doložky, podpisy zmluvných strán overila Obec Zvolenská
Slatina dňa 11.10.2013.

24. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník

sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu ( § 657 Občianskeho zákonníka ).
Zmluva o pôžičke má charakter reálnej ( nielen konsenzuálnej ) zmluvy. To znamená, že k vzniku
právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie peňazí dlžníkovi.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca uniesol v spore dôkazné bremeno na skutkové tvrdenie
o tom, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá písomná zmluva dňa 11.10.2013 ( vyhotovená dňa

10.10.2013 ), bez akýchkoľvek pochýb bolo preukázané ( ani odvolateľ v odvolaní nespochybňoval ), že
hoc zmluva bola vyhotovená dňa 10.10.2013, k jej podpísaniu došlo až dňa 11.10.2013, vlastnoručné
podpisy zmluvných strán boli overené úradne dňa 11.10.2013 na Obecnom úrade vo Zvolenskej Slatine.
Výšku dojednanej sumy pôžičky v zmluve ani žalovaný nepoprel. Odvolací súd nevidí logický dôvod
na to, prečo by sa mal žalovaný dostaviť v rozhodný deň osobne na Obecný úrad vo Zvolenskej

Slatine k overovaniu podpisov na zmluvnom dokumente, ak by si nebol vedomý, že uzatvára zmluvu
o pôžičke. Odvolacie tvrdenia žalovaného o tom, že listiny ( zmluva o pôžičke, príjmový pokladničný
doklad ) mali podľa informovania ho žalobcom viazať k úhrade pôžičky z roku 2007 a už nebude musieť
uhrádzať ďalšie sumy k pôžičke z roku 2007 by musel preukázať, toto tvrdenie však ostalo v rovine
nepreukázaných tvrdení. Odvolateľ neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že by zmluva o pôžičke uzavretá

dňa 11.10.2013 sledovalo niečo iné, ako poskytnutie pôžičky žalobcom mu ako dlžníkovi vo výške 4
000 eur, nenavrhoval a nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by sa jednalo o tzv. zastretý právny úkon
sledujúci úplne iný účel, prípadne o zápočet jeho dlhu voči žalobcovi v minulosti. Predmetnou zmluvou
o pôžičke bol založený medzi stranami sporu štandardný občiansko-právny vzťah upravený v § 657
Občianskehozákonníka,vžiadnomprípadesanejednáotzv.právnyvzťahpodomovéhopredaja(akoby

charakteru spotrebiteľského ) ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu odvolateľ. Žalobca predložil
listinný dôkaz - príjmový pokladničný doklad hoc vyhotovený dňa 10.10.2013, ale podpísaný v totožný
deň ako zmluva pôžičke, na ktorom žalovaný potvrdil prevzatie sumy peňazí 4 000 eur. Okolnosť, že by
podpis na pokladničnom doklade nebolo podpisom žalovaného - tento nenamietal, nerozporoval.

24. Každý účastník občiansko - právneho vzťahu má byť v zmluvných vzťahoch ostražitý, strážiť si svoje
práva, byť bdelý, ak žalovaný tvrdí, že zmluvné dokumenty neprečítal, s ich obsahom sa neoboznámil,
je to na ťarchu jeho a na nie v neprospech žalobcu. Pri odovzdaní peňazí okrem žalobcu a žalovaného
bol osobne prítomný svedok Ing. E. M. ako to uvádza vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 10.10.2016
( poukaz odvolacieho súdu na č.l.34 spisu ) a vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom dňa 23. 1.2017

ako aj, že k odovzdaniu peňazí došlo pred Obecným úradom Zvolenská Slatina. Svedkovia L. C.,
Q. P. na ktorých sa žalovaný odvoláva - potvrdili v obsahu čestného vyhlásenia zo dňa 13.1.2017,
16.1.2017 ( na č.l. 52,53 spisu ), že tak žalobca ako aj žalovaný sa nachádzali vo Zvolenskej Slatine,
svedok C. potvrdil, že žalobca, požiadal žalovaného, aby sa stretli v inkriminovaný deň 11.10.2013 pred
Obecným úradom Zvolenská Slatina ( obdobne sa vyjadril aj svedok P. ), obaja zhodne uviedli, že počas

ich prítomnosti žalobca neodovzdal žalovanému žiadne peniaze. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu
o reálnom odovzdaní mu sumy pôžičky poprel v odpore podanom proti platobnému rozkazu, uviedol
aj vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach hmotnej povahy, v odpore však neprodukoval vlastné
tvrdenia o tom, že jeho obranu o neodovzdaní peňazí mu žalobcom, potvrdia aj svedkovia C., P. a
na akom skutkovom základe, neurobil tak ani na pojednávaní konanom dňa 2.12.2016, a ani v lehote

určenej súdom ( sudcom ), preto s poukazom na § 151 ods.2 Civilného sporového poriadku popretie
skutkových tvrdení žalobcu o reálnom odovzdaní peňazí treba kvalifikovať za neúčinné, následne sú
neúčinné aj vyjadrenia svedkov v neskoršie predloženom čestnom prehlásení v dotknutej otázke a
vzhľadom na tento záver bola by aj ich svedecká výpoveď bez právneho významu. Za konštatovanej
dôkaznej situácie v sporovom konaní správne uzavrel okresný súd, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno na svoje tvrdenie o tom, že by mu suma pôžičky 4.000 eur žalobcom reálne odovzdaná nebola.26. Popri istine žalobca má nárok aj na úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka, preukázateľne sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z
omeškania priznal súd žalobcovi v zákonnej prípustnej výške.

27. Za neopodstatnené hodnotí odvolací súd odvolanie žalobcu smerujúce do výroku rozsudku o
náhrade trov prvoinštančného konania. V označenom výroku rozhodnutie okresného súdu má oporu v
§ 255 ods.1 Civilného sporového poriadku.

28. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
voveci.Základnýmmeradlomprenároknanáhradunákladovvsporovomkonaníjepretomieraúspechu
vo veci. Ak mal účastník plný úspech v spore, prizná sa mu nárok na celú náhradu nákladov konania.
Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená.

29. Žalobca v súdenej veci sa domáhal zaplatenia istiny a jej príslušenstva ( úrokov z omeškania ).

Bol úspešný ohľadne žalovanej istiny a iba v časti príslušenstva ( v časti úrokov z omeškania). Aj keď
žalobca v prejednávanej veci žalobný petit v nároku na príslušenstvo formuloval tak, že jeho začiatok
určil konkrétnym dátumom a koniec viazal na zaplatenie žalovanej istiny, rozhodovacia súdna prax už
ustálila, že nie je v rozpore s ust. § 154 ods. l Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom do
30.6.2016 - poznámka odvolacieho súdu ), aktuálne ust. 217 ods.1 CSP v znení účinnom od 1.7.2016,

aby okresný súd pre účely rozhodovania o trovách konania zistil predbežnú výšku príslušenstva k času
svojho rozhodovania ( ako tomu bolo aj v aktuálne posudzovanom prípade) a túto zohľadnil pri posúdení
„ úspechu“ v konaní. Súd aj vyargumentoval v dôvodoch rozhodnutia akceptovateľne svoje závery v tejto
riešenej otázke významnej pre posúdenie miery úspechu účastníka. Následný záver súdu o čiastočnom
úspechu žalovaného v spore v rozsahu konkrétne ustáleného čistého úspechu a na tomto základe nárok

žalovaného na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho čistému úspechu
je v súlade aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR prijatým v rozhodnutí sp.zn. 1 M Cdo 1/2004 zo
dňa 27. apríla 2004, na závery tohto rozhodnutia odvolací súd odkazuje. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku o náhrade trov ( o nároku ) prvoinštančného konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 396 ods.1 v aplikácii
s § 255 ods.l CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov, keďže v odvolacom konaní
ani jedna strana sporu ohľadne svojho odvolania úspešná nebola.

31.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.