Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201149
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716201149.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: J. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. Z. XXX/XX, V., zast. Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen,
IČO: 36 856 517, proti žalovaným: 1) N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/X, I. M., 2) O. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/X, I. M., obaja zast. Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, advokátka so sídlom

Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 2.000,- Eur s prísl, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 3. novembra 2016, č. k.: 6C/24/2016-91, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalovaným 1/ a 2/ priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 2.000,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 29. 01. 2016 do zaplatenia. Žalovaní žiadali
žalobu zamietnuť.
3. Konštatoval, že žalobkyňa sa voči žalovaným domáhala zaplatenia 2.000,- Eur z titulu užívania
nehnuteľnosti (rodinného domu) žalovanými bez právneho titulu. Žalobkyňa tvrdila, že sa stala
vlastníčkou tejto nehnuteľnosti od 01. 06. 2015. Žalovaní neboli ochotní podpísať zmluvu o nájme

nehnuteľnosti, ktorá bola písomne vypracovaná žalobkyňou a neskôr žalobkyňa vyzvala žalovaných na
uzatvorenie tejto zmluvy. Nárok si uplatnila z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- Eur ako
súčet štyroch súm 500,- Eur majúc za to, že čiastka 500,- Eur je čiastkou adekvátnou a zodpovedajúcou
za užívanie dotknutej nehnuteľnosti žalovanými.
4. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz
svedčiaci o tom, že ňou požadovaná výška „nájomného“ v sume 500,- Eur, je čiastkou zodpovedajúcou

a primeranou za užívanie dotknutých nehnuteľností žalovanými. Súdu nebola predložená ani iná
analogická nájomná zmluva z danej lokality, nebolo predložené žiadne písomné potvrdenie či už realitnej
kanceláriealeboinéhoobchodníkasnehnuteľnosťami,zktoréhobybolomožnéminimálnekomparáciou
zistiť,čičiastka500,-Eurječiastkouzodpovedajúcoualebonie.Pretožesúdužvtomtoprípadenemohol
vykonávať dokazovanie nad rámec dôkazov, ktoré navrhnú sporové strany, považoval nárok žalobkyne
za nepreukázaný, a preto žalobu z procesných dôvodov zamietol.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala ho zmeniť tak, že odvolací súd
žalobe v plnom rozsahu vyhovie, eventuálne, aby odvolací súd posúdil, že sú tu splnené podmienky pre
zrušenie rozsudku a aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal vady uvedené v § 365 ods. 1 CSP, a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu právana spravodlivý proces (písm. b), konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (písm. d).
6. Poukázala na nepreskúmateľnosť, neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť napadnutého

rozhodnutia. Z odôvodnenia jasne vyplýva, že súd nesprávne zistil skutkový stav. V odôvodnení uviedol,
že žalobkyňa si uplatnila nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- Eur ako súčet štyroch
súm po 500,- Eur majúc za to, že čiastka 500,- Eur je čiastkou adekvátnou a zodpovedajúcou za užívanie
dotknutej nehnuteľnosti žalovanými. Ďalej uvádza, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz svedčiaci o
tom, že ňou požadovaná výška nájomného v sume 500,- Eur je čiastkou zodpovedajúcou a primeranou

za užívanie nehnuteľnosti žalovanými.
7. Je pravdou, že v konaní si uplatnila nárok titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- Eur
s príslušenstvom, avšak ide o nárok spočívajúci zo súčtu výšky obvyklého mesačného nájomného v
danom čase a mieste vo výške 250,- Eur za obdobie od 1. 6. 2015 do 29. 1. 2016, t. j. 8 mesačných
platieb obvyklého nájomného. Nikdy nepožadovala a netvrdila, že suma vo výške 500,- Eur je sumou
adekvátnou zodpovedajúcou za užívanie dotknutej nehnuteľnosti, čo vyplýva aj zo samotnej žaloby ako

aj ústnych vyjadrení prezentovaných na pojednávaní dňa 3. 11. 2016.
8. Odhliadnuc od nesprávnej sumy 500,- Eur ak súd nemal za preukázanú výšku uplatňovaného nároku,
mal možnosť rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa ustanovenia § 214 CSP, prípadne čiastočným
rozsudkom podľa ustanovenia § 213 CSP. Ani jeden procesný inštitút súd prvej inštancie nevyužil. Na
prvom pojednávaní podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP súd uviedol, že nárok žalobkyne

je jednoznačne daný, nič viac k danej veci neuviedol. Preto je toho názoru, že súd rozhodol formálne a
z tohto dôvodu považuje výkon spravodlivosti za arbitrárny.
9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Dôvody,
ktoré žalobkyňa v odvolaní uvádza, sú nedôvodné a odvolanie bolo podané iba účelovo. Žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepreukázala a nepredložila relevantné dôkazy svedčiace a presne špecifikujúce

výšku sumy požadovanej žalobkyňou v konaní. Žalobkyňa nenavrhla v konaní žiadne prostriedky
procesného úkonu, ktorými by aspoň sčasti verifikovala výšku svojho uplatňovaného nároku tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 149 CSP. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 16. decembra 2008, sp. zn. 6 Obdo 16/2008, podľa ktorého základným predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno

o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý.
10. Čo sa týka názoru žalobkyne, že súd prvej inštancie vykonal celé pojednávanie formálne a jeho
rozhodnutie je arbitrárne, predčasné a nepreskúmateľné, s týmto sa nestotožnili, pričom toto tvrdenie
možno považovať za obštrukčne zvolenú právnu obranu s cieľom vrátiť vec na súd prvej inštancie.
Podľa jej názoru súd prvej inštancie správne vykonal dôkazy a správne ich vyhodnotil, skutkové zistenia

nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo vyšli najavo inak. Súd prvej inštancie sa
dostatočne vysporiadal s procesným útokom žalobcu. Z tohto dôvodu žiadali odvolací súd, aby potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žalobcu zaviazal na úhradu trov konania.
11. Žalobkyňa následne repliku nepodala.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné,
keď k jeho vydaniu došlo na základe porušenia procesných práv žalobkyne, v dôsledku ktorých

týmto nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ).
Taktiež súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy (§ 389
ods. 1 písm. c/ CSP ).

14. Zákonným dôvodom na zrušenie rozhodnutia je existencia takej vady konania, ktorá sa prejavila v
takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
15. Ďalším odvolacím dôvodom, na základe ktorého odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu,

je námietka vád, ktoré spočívajú v skutkových zisteniach, ktoré sa prejavili v nevykonaní dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale aj v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré
nakoniec vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Odvolací súd dodáva, že okresný súd pochybil
v tom, že nevykonal relevantné dôkazy, ale jeho rozhodnutie o nevykonaní dôkazov bolo dôsledkomtakéhoprávnehoposúdenia,ktoréodvolacísúdposúdilakonesprávne.Súdprvejinštanciepochybiltým,
že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným vyššie a zároveň následkom tohto pochybenia
nevykonal navrhované dokazovanie, resp. neumožnil žalobkyni na svoje tvrdenia predložiť dôkazy

zákonom predpokladaným spôsobom.
16. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha nároku vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia,
ktoré spočíva v tom, že žalovaní užívajú rodinný dom bez právneho dôvodu, pričom žalovaní nepristúpili
na uzavretie nájomnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdí, že je vlastníčkou rodinného domu, na preukázanie čoho
navrhuje vykonať dôkaz výpisom z listu vlastníctva. Svoj nárok vyčíslila v mesačnej výške nájomného v

sume 250,-Eur, pričom výška bezdôvodného obohatenia od 1. 6. 2015 do 29. 1. 2016 spolu prestavuje
žalovanú sumu 2.000,- Eur.
17. Z rozsudku okresného súdu vôbec nevyplýva, že by tento vykonal akékoľvek dokazovanie,
odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len tvrdenia a nedôvodne nakopírované ustanovenia Civilného
sporového poriadku bez bližšieho vysvetlenia, ako tieto aplikoval a v akej súvislosti. Z rozhodnutia
nevyplýva dôkaz, ktorý bol navrhnutý a priložený žalobkyňou, že táto je vôbec vlastníčkou danej

nehnuteľnosti. Pokiaľ súd v bode 3 odôvodnenia poukazuje na to, že vykonal tam vymenované dôkazy,
daný postup nie je akceptovateľný, pretože súhrnné vymenovanie dôkazov nemá opodstatnenie v rámci
odôvodneniarozhodnutia,naviac,aktietosúdvymenuje,avšaknásledneneuvedie,čoznichzistil,prečo
ich vykonal, prípadne, ktoré dôkazy nevykonal, alebo z nich nevychádzal. Naviac, súd konštatuje, nie že
vykonal dokazovanie, ale na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby, prípadne

pripojených listín, ktorými žalobkyňa žiadala vykonať dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení, zistil
určité skutkové závery, pričom tieto vôbec nezahrnul do skutkovej vety.
18. Okresný súd v podstate nedospel k žiadnemu skutkovému záveru, konštatuje v bode 20
odôvodnenia,akýjeobsahpodanejžaloby,pričomniejezrejmé,čitietotvrdeniapovažujezapreukázané
alebo nie, či ide len o konštatovanie obsahu žaloby alebo aj skutkový záver, keď uvádza, že žalobkyňa si

v podstate uplatnila z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 2.000 EUR ako súčet štyroch súm po 500
EUR majúc za to, že čiastka 500 EUR je čiastkou adekvátnou a zodpovedajúcou za užívanie dotknutej
nehnuteľnosti.
19. Pokiaľ by súd v rozhodnutí uviedol, aké sú tvrdenia žalobkyne, musel by vychádzať z písomného
vyhotovenia žaloby ako aj zápisnice o pojednávaní zo dňa 3. novembra 2016, kde právny zástupca

žalobkyne predniesol návrh, pričom z jeho prednesu jednoznačne vyplýva, že uplatňuje nárok vo výške
250,- Eur mesačne za konkretizovanú dobu. Z tohto dôvodu skutkový záver súdu je nesprávny, pričom z
neho vyvodzoval aj právne závery, že suma 500,- Eur nie je primeraná čiastka za užívanie nehnuteľnosti.
20. Svoje právne závery súd založil na tom, že žalobkyňa nepredložila dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení ohľadom primeranosti výšky nájomného. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 3. novembra 2016

vyplýva, že po prednese právnych zástupcov strán sporu sudca podľa § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré
skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, avšak
zo zápisnice nevyplýva, ktoré sú to konkrétne, ide iba o všeobecnú konštatáciu znenia citovaného
ustanovenia. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vykonal výsluch žalovanej 1/, pričom však v odôvodnení
rozhodnutia síce uvádza obsah jej výpovede, avšak neuvádza, čo z tejto výpovede zistil. V podstate

ide o jediný vykonaný dôkaz pred okresným súdom, pretože z obsahu zápisnice nevyplýva, že by súd
vykonal akýkoľvek iný dôkaz, ktorý žalobkyňa navrhla.
21. Okresný súd v bode 10 poukazuje na ustanovenie § 204 CSP, ktorý upravuje spôsob, ako
sa vykonáva dôkaz listinou, pričom v zápisnici o pojednávaní je poznamenané, že súd nevykoná
oboznamovanie listín, čo je síce v súlade s týmto ustanovením, no i napriek tomu vždy musí byť

vykonanie dôkazu listinou zaznamenané a musí vždy byť zrejmé, aké informácie súd z istiny čerpal (§
98 a 99 CSP).
22. Žalobkyňa tvrdila, že je vlastníčka nehnuteľnosti, žalovaní nehnuteľnosť užívajú bez právneho
dôvodu, pretopožadujebezdôvodnéobohatenie250,-Eurmesačne(§150ods.1CSP).Zobsahuspisu
všakvyplýva,ženatototvrdenie,pokiaľideovýškuuplatnenéhonároku,žalobkyňaskutočneneposkytla

skutkové tvrdenie, na základe čoho požaduje takúto výšku, taktiež na svoje tvrdenie neposkytla žiaden
dôkaz. V takomto prípade súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení podľa
§ 150 ods. 2 CSP, ktoré umožňuje súdu korigovať situáciu, keď strana sporu nesplní povinnosť
tvrdenia, ktorej nesplnenie by inak malo príliš drakonický následok. Citované ustanovenie zo strany
súdu predstavuje materiálne vedenie sporu, zásadu, ktorá je súčasťou nového procesného poriadku.

Súd má vyzvať stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana
nepredložila dostatočne substancované tvrdenia. Treba zdôrazniť, že výzva na takéto doplnenie musí
byť aj primerane konkretizovaná. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom v zmysleods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.
23. Je pravdou, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a

obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Napriek tomu sa nový civilný proces
hlási k sociálnej koncepcii civilného procesu, ktorá sa prejavuje v tom, že prejednacia zásada sa
prelamuje a súdu je umožnené viesť konanie materiálne. Strany sú povinné tvrdiť a navrhovať dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Sporový poriadok však dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce
informácie a ukladať povinnosti stranám za účelom zistenia týchto informácií, čo predstavuje nástroje

na zabezpečenie dostatočného, určitého a zrozumiteľného podkladu pre dokazovanie. Civilný sporový
poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania.
Takýmto ustanovením je už aj citované ustanovenie § 150 ods. 2 CSP. V tomto prípade procesná
povinnosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je doplnená oprávnením súdu požadovať
ďalšie vysvetlenie. Ak súdu chýbajú podstatné rozhodujúce skutočnosti, môže súd strany požiadať o
ďalšie skutkové tvrdenia, čo sa stalo v danom prípade, keď súd nemá dostatočnú informáciu, pokiaľ ide

o výšku uplatňovanej sumy nájomného.
24. Súd má v tomto prípade vyzvať žalobkyňu na doplnenie skutkových tvrdení na výšku uplatňovanej
sumy, pretože táto výzva smeruje k podstatnej skutočnosti, ktorá má význam pre rozhodnutie vo veci. Je
však pravda, že súd nevyšetruje a nepátra po skutkových tvrdeniach a nenahrádza aktivitu a procesnú
zodpovednosť strán sporu.

25. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 181 ods. 4 CSP, ktoré upravuje určenie dodatočnej
lehoty na predloženie skutkových tvrdení a dôkazov, keď podľa citovaného ustanovenia platí, že ak
strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia označiť
alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto
povinnosti. Tento prípad nastane vtedy, ak strana na preukázanie tvrdených skutkových okolností

neuvedie dôkaz, čo sa stalo aj v danom prípade, preto súd mal vyzvať žalobkyňu na navrhnutie dôkazu.
Až v prípade márneho uplynutia lehoty na splnenie výzvy na takýto dôkaz by nebolo možné prihliadnuť.
26. Okresný súd mal postupovať v zmysle vyššie uvedeného spôsobu a vyzvať žalobkyňu na doplnenie
tvrdení a návrhov na vykonanie dokazovania, prípadne predloženie dôkazov na preukázanie svojich
tvrdení. Preto v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať podľa vyššie uvedeného názoru,

vyzve žalobkyňu na doplnenie svojich tvrdení a predloženie dôkazov, respektíve návrhu takéhoto
dôkazu, následne súd vykoná riadne dokazovanie, zohľadní všetky podstatné okolnosti prípadu, na
základe vykonaného dokazovania vyvodí skutkovú právnu vetu, na ktorú bude aplikovať príslušné
právne normy, ktorých aplikáciu vysvetlí a odôvodní. Zároveň rozhodne o trovách prvostupňového ako
aj odvolacieho konania.

27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).