Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17Csp/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413224544
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4413224544.4

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Paríž, Boulevard Haussmann 1, Francúzska republika,
č. 542097902 konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47258713 právne
zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, AK so sídlom Martin, Hviezdoslavova

7 proti žalovanému: C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E., C. XXXX/XX, o zaplatenie 112,24 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 23,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 23,90 eur od 16.04.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právny predchodca žalobcu sa svojím žalobným návrhom domáhal voči žalovanej o zaplatenie 112,24
eur s príslušenstvom titulom porušenia zmluvného záväzku zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru uzatvorenej dňa 20.12.2008 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 21.3.2014 pod sp. zn. 7Ro/769/2013-13, ktorý
sa však napriek šetreniu nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej a preto bol uznesením súdu z
11.9.2017 pod sp. zn. 7Ro/769/2013-29 zrušený.

3.Uznesením zo dňa 11.9.2017 pod sp. zn. XRo/XXX/XXXX-XX súd rozhodol o pokračovaní v
konaní s právnym nástupcom žalobcu a to s BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Paríž, Boulevard Haussmann 1, Francúzska republika, č. 542097902 konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47258713, ktorý sa stal na základe cezhraničného zlúčenia
univerzálnym právnym nástupcom CETELEM SLOVENSKO a.s.

4. Súd pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý
elektronickým podaním doručeným súdu dňa 15.2.2018 ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní a
súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a neprítomnosti žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania.
Zároveň súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené
dňom 3.1.2018 a ktorá doručila súdu ospravedlnenie zo súdneho pojednávania elektronicky dňa

15.2.2018, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nežiadala.5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených listinných správ a dôkazov a to zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predžalobnou upomienkou, výpisom z obchodného registra,
vyjadrením žalobcu z 14.2.2018, Potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o

prijatých splátkach, výpisom z úverového účtu, sadzobníkom poplatkov, cenník nákladov spojenými s
uplatnením pohľadávky a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

6.Dňa 20.12.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 597,19

eur eur pri dohodnutých 36 mesačných splátkach vo výške 23,90 eur a s dohodnutou ročnou úrokovou
sadzbou 23,40 %, RPMN 28,69 %, priemernou hodnotou RPMN 34,92% s celkovými nákladmi 263,19
eur, pričom 1. splátka bola splatná dňa 15.1.2009 a termín splatnosti bol dohodnutý na 15. deň v mesiaci.
Zároveň bolo v zmluve dohodnuté aj poistenie s poplatkom za poistenie 2,99 % dohodnutej mesačnej
splátky úveru, ktorý bol zahrnutý do mesačných splátok úveru zmysle časti D. úverovej zmluvy. V zmysle
časti 3. bod 4.1 zmluvy klient sa zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých

pravidelných mesačných splátok, ak nebolo nedohodnuté inak. Cetelem mal splátku požiť na úhradu
dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného
v deň čerpania úveru a zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného pokiaľ
bol klient poistený. V zmysle bodu 3.4.2 Všeobecné podmienky Cetelem Slovensko a.s. prvá splátka
bola splatná dohodnutý deň, najskôr však počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci,

v ktorom Cetelem previedol peňažné prostriedky, ak nebolo dohodnuté inak. Cetelem bol oprávnený
dohodnutý dátum splatnosti odložiť. Splátka bola uhradené dňom jej pripísania na účet Cetelemu. Z
predloženého splátkového kalendára vyplýva, že súčasťou splátky bol aj poplatok za poistenie vo výške
0,66 eur mesačne.

7.Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov mal súd preukázané, že právny predchodca
žalobcu odfinancoval peňažné prostriedky vo výške 597,19 eur dňa 23.12.2008 v prospech žalovaného
a to na účet predajcu v zmysle úverových podmienok. Z potvrdenia o prijatí splátok mal súd preukázané,
že žalovaná vykonala úhrady splátok úveru celkom vo výške 836,50 eur. Z predloženého výpisu z
úverového účtu vyplýva, že ku ňu 4.9.2012 dlžná istina predstavovala 70,54 eur, úroky a poistenie 0 eur,

náklady 41,7 eur a celkom bolo uhradených 836,50 eur.

8.Z predžalobnej upomienky z 11.9.2012 mal súd preukázané, že splatnosť úveru nastala dňa
15.4.2012, pričom žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 112,24 eur
(pozostávajúcu z 70,54 eur istiny a 41,70 eur nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) s

upozornením, že v opačnom prípade si bude pohľadávku vymáhať cestou inkasných spoločností.

9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v znení od 1.11.2008 do 31.12.2008
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 odsek 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 odsek 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 odsek 4 písmeno k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 odsek 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 odsek 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 566 odsek 2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započíta najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2015 ak záväzkový vzťah vznikol

pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10.V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. V danej právnej veci ide o
nárok vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.12.2008, z ktorej žalobca
vyvodzuje uplatnené nároky. Spotrebiteľský charakter veci vyplýva z povahy účastníkov právneho

vzťahu, pretože žalobca vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa,
pričom charakteristika ich postavenia je bližšie rozvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Bolo
preto nutné na túto zmluvu aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo
k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.12.2008, ktorá zmluva obsahuje

výšku úveru, výšku a počet splátok, primeranú ročnú úrokovú sadzbu ako aj RPMN, celkovú výšku
nákladov spotrebiteľa ako aj termín a splatnosť prvej splátky a výšku poplatku za poistenie, pričom
prieskumnou činnosťou súdu neboli v uvedenej zmluve zistené neprijateľné podmienky v neprospech
spotrebiteľa. Pričom súd neskúmal bod 3.5 Všeobecných podmienok, nakoľko žalobca si neuplatňoval
nárok v zmysle uvedeného.

11.Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 597,19 eur
to dňa 23.12.2008, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov,
žalovaná mala povinnosť poskytnutý spotrebiteľský úver splatiť v 36 splátkach po 23,90 eur mesačne,
keď prvá splátka bola splatná 15.1.2009 a ďalšie vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca, teda mala

uhradiť celkovo 860,40 eur. Ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu, Všeobecných podmienok
súčasťou splátky vo výške 23,90 eur bola splátka istiny, splátka úroku a poplatok za poistenie
( skutočnosť, že súčasťou splátky bol aj poplatok za poistenie potvrdzuje aj časť D úverovej zmluvy keď
poistenie bolo zahrnuté do mesačných splátok úveru). Taktiež samotný žalobca vo svojom vyjadrení
zo dňa 14.2.2018 potvrdzoval, že každá splátka v sebe zahŕňala úverovú istinu t.j. príslušnú časť

poskytnutého spotrebiteľského úveru, zmluvne dohodnutý úrok a poplatok za poistenie úveru.

12.Z výpisu z úverového účtu, potvrdenia o prijatí splátok úveru mal súd ďalej za preukázané, že
žalovaná pravidelne mesačne hradila splátky úveru od 16.1.2009, do omeškania sa dostala so splátkou
splatnou 15.8. 2011 a 15.9.2011, následne však 4.10.2011 uhradila splátku vo výške 47,80 eur, t.j.

celkovo uhradila 33 splátok úveru po 23, 90 eur t.j. 788,70 eur a dňa 1.10.2011 uhradila splátku po
47,80 eur, spolu tak žalovaná uhradila 836,50 eur.13.Za danej situácie za predpokladu, že žalovaná mala spolu uhradiť v zmysle úverovej zmluvy 36
splátok po 23,90 eur t.j. 860,40 eur, keď splátka zahŕňala istinu úveru, úrok a poplatok za poistenie) s
poukazom na vykonané úhrady rozdiel na nezaplatenej časti úveru predstavuje jednu splátku vo výške

23,90 eur. Žalobca napriek omeškaniu s úhradou splátok úveru, úver nezosplatnil resp. mimoriadnu
splatnosť úveru nevyhlásil a tak konečná splatnosť úveru v zmysle zmluvy nastala podľa súdu dňa
15.1.2012. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná žiadala o odloženie splátky úveru, resp. že by
jej žalobca takúto možnosť poskytol.

14.Žalobca si v konaní uplatňoval sumu vo výške 112,24 eur, ktorá pozostávala zo sumy 70,54 eur
neuhradenej úverovej istiny z dlžných mesačných splátok úveru splatných v 01/2012 - 04/20012 a zo
sumy 41,70 eur neuhradených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zo dňa 1.3.2012 vo výške
3,90 eur zo dňa 15.3.2012 vo výške 8,90 eur a zo dňa 2.4.2012 vo výške 28,90 eur.
15.V zmysle § 54 odsek 2 OZ s poukazom na skutočnosť, že v zmysle predloženej zmluvy konečná
splatnosť úveru mala nastať 15.1.2012, keď žalovaná vykonala spolu úhrady vo výške 836,50 eur,

súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy istiny vo výške 23,90 eur ako rozdielu sumy 860,40
eur (výšky úveru + celkových nákladov) a vykonaných úhrad zo strany žalovanej a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol s poukazom, že čo sa týka nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo
dňa 1.3.2012 vo výške 3,90 eur zo dňa 15.3.2012 vo výške 8,90 eur a zo dňa 2.4.2012 vo výške 28,90
eur, súd mal v konaní nemal takéto náklady preukázané, keď dôkazné bremeno zaťažovala v tomto

smere žalobcu, ktorý súdu okrem cenníka nákladov nepredložil žiadny dôkaz o existencii akýchkoľvek
nákladov.
16. Žalobca si v konaní uplatnil aj zmluvný úrok vo výške 23,40 % ročne zo sumy 70,54 eur od 4.9.2012,
v ktorej časti súd žalobu zamietol s poukazom na skutočnosť, že úrok predstavuje cenu peňazí v
zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii nemôže s touto

nakladať a produkovať zisk a tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci
splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, keď veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť sumu požičaných peňažných prostriedkov,

v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu úverovou istinou a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
Žalobcovi v zmysle zmluvy patria zmluvné úroky len do konečnej splatnosti úveru, pričom od konečnej
splatnosti je dlžník povinný platiť úroky z omeškania. Ak by sa žalobca domáhal odplatných plnení
napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania aj v čase po konečnej splatnosti úveru, išlo

by o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 odsek 4 písm. k) OZ a zmluva by bola v tejto časti neplatná
v zmysle § 53 odsek 5 OZ.

17. Súd žalovanú napokon zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 cit. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, pretože

mal z predložených listín preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlhu nasledujúci
deň po konečnej splatnosti úveru t.j. dňa 16.1.2012, bola žalovaná bezpochyby v omeškaní s úhradou
dlhu. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania až od 16.4.2012 a preto súd priznával úrok z
omeškania až od uvedeného dátumu a vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu zamietal.
18.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262

odsek 1 C.s.p., keď pomer úspechu žalobcu voči žalovanej bol vo výške 21 % : 79 % a rozdiel pomerných
úspechov v prospech žalovanej predstavoval 58% v ktorej časti bola žalovaná úspešná. Súd však
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie
náhrady trov konania žalovanej, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to,
že žalovanej v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).