Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 31T/180/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108011357

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8108011357.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Ing.
Mariána Staška a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 16. mája 2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Q. O., nar. X.X.XXXX Q. D., E.. X., S. W. U. Q. Č.. XXX, E.. X.,

je vinný, že

-v presne nezistenom čase, od decembra 2005, s výnimkou obdobia od leta 2007 do novembra 2007,

do 10.5.2008 v obci U. Q. Č.. XXX, E.. X., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov sa vyhrážal
svojej manželke, P. O. zabitím, pričom jej okrem iného niekoľkokrát udieral hlavu o stenu,

-v presne nezistenom čase, najmenej od decembra 2005, s výnimkou obdobia od leta 2007 do novembra
2007, do 10.5.2008 po návrate z výkonu trestu odňatia slobody spôsoboval fyzické a psychické utrpenie
svojej manželke P. O. a svojmu ujovi U.Á. L. a opakovane sa vyhrážal zabitím, ktorí sa v dôsledku obáv
o svoje životy a zdravie skrývali mimo rodinného domu,

teda

-týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie najmä bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas,

čím spáchal

-zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného
zákona účinného od 1.1.2007.

Za to mu súd ukladáPodľa § 208 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37

Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Q. O. dňa 30.10.2008 obžalobu za skutok, ktorý po
právnej stránke kvalifikoval ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods.
2 písm. d) Trestného zákona.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. O., poškodenej P. O.,
prečítaním výpovede U. L., výsluchom ďalších svedkov, ako aj znalcov a tiež listinnými dôkazmi.

Obžalovaný Q. O. vyhlásil, že je nevinný a následne po vykonaní hlavného pojednávania od znova v
dôsledku zmeny senátu využil svoje právo a nevypovedal. Súd preto prečítal jeho výpovede, v ktorých

uvádzal, že nie je pravdou, aby sa vyhrážal manželke alebo U. L.. Svedkovia sa dohodli proti nemu, keď
vypovedali, že videli jeho manželku pomodretú alebo že museli prespávať mimo domu. U. L. je starší
človek, ktorý berie lieky z psychiatrie. On sa nikdy s tetou Ž. C., ani s ujom U. L. nepohádal, nevie prečo
proti nemu vypovedajú. Takisto bol pod kontrolou lekárov, podroboval sa protialkoholickému liečeniu. U
nich v rodine nebol žiadny problém. S manželkou žili normálne, hlavnou príčinou všetkého podľa neho

je teta C., ktorá uja L. proti nemu poštvala. Dával si pozor, lebo bol vo výkone trestu, preto nemohli mať
z neho strach. Ohľadne dňa 10.5.2008 uviedol, že všetci klamú a k poraneniam manželky, že keď stále
chodila k lekárovi, nikto neuvádzal, že by videl na nej poranenia, aj 10.5.2008 by policajti museli vidieť
poranenia. Podľa neho určite by deti povedali starým rodičom keby bil ženu.

Poškodená P. O., manželka obžalovaného využila svoje právo a nevypovedala. Súd preto prečítal jej
výpoveď, v ktorej uviedla, že nikdy nemala po sebe modriny z dôvodu, že by ju manžel udrel a poprela,
aby sa jej manžel vyhrážal alebo ju napádal. Iba sa trochu hádali. Ľudia z dediny hovoria nepravdu o jej
manželovi, že je pijak a ho ohovárajú. V minulosti jej manžel ublížil iba raz, za čo bol odsúdený. Nevie si
vysvetliť, prečo jej brat F. E. uviedol, že dňa 10.5.2008 ju manžel bil. Nie je vôbec pravda, žeby utekala

z domu pred manželom. Niekedy boli na návšteve u E., tak tam prespala. Ako dôvod uviedla, že preto,
lebo návšteva sa pretiahla do nočných hodín a nechcela ísť domov večer s deťmi. Párkrát prespala aj u
mamy a to tiež z dôvodu, že sa nechcela vrátiť neskoro večer domov. Je pravdou, že U. L. opakovane
utiekol z domu, ale to bolo len preto, že na neho obžalovaný pokričal hrubším hlasom. Nikdy nevidela,
aby jej manžel fyzicky napádal U.Á. L.. V prípravnom konaní sa poškodená odmietla konfrontovať s

poškodeným U. L.. Poškodený L. niekedy zabudne vypnúť vonku svetlo, ale inak je v poriadku.

Svedok F. E., švagor obžalovaného, na hlavnom pojednávaní tiež využil svoje právo a nevypovedal,
preto súd taktiež prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že dňa 10.5.2008
v čase okolo 17.00 hod. sa spolu s manželkou a synom zastavili na návšteve u sestry P. O.. Keď

odchádzali, schoval sa za garáž, lebo mal tušenie, že Q. O. bude zase sestru biť. Keď bol za garážou,
zo zadnej strany dvora prišiel obžalovaný a asi o minútu začala na neho dcéra obžalovaného G.
kričať, že otec bije mamku a následne videl ako obžalovaný bil poškodenú dlaňami po tvári. Snažil
sa obžalovaného odtiahnuť od poškodenej, kde obžalovaný kričal, že ich všetkých poreže a zabije a
setre nadával. Jeho manželka zavolala políciu, kde keď prišli policajti, poškodená policajtom povedala,

že sa nič nestalo. Takéto správanie sa obžalovaného k poškodenej opakuje už dlhšie, obžalovaný bil
poškodenú, aj pána L., pričom sa stávalo, že všetci spoločne utekali z domu, pričom často spali aj u
svedka, lebo sa báli obžalovaného. Poškodená nepodala trestné oznámenie na obžalovaného, lebo
mala strach.Svedkyňa Ž. C. teta obžalovaného, si už pre odstup času nepamätala okolnosti a vzhľadom na to, že sa
to považuje za rozpory, súd prečítal predchádzajúce výpovede, na ktorých zotrvala a v ktorých uviedla,
že on ubližuje svojej dcére, žene, odkedy sa vrátil z väzenia a psychicky ju aj týral, kde počula ako jej

škaredo nadáva. 1.5.2007 u nej spala P., ktorá prišla k nej večer s deťmi s tým, že ju ide Q. biť. Dňa
30.4.2008, keď bola u nej P., prišiel obžalovaný, kde na ňu slovne zaútočil, P. utiekla preč. P. jej povedala,
že konanie nenahlási na polícii, nech ju Q. zabije a deťom bude lepšie v detskom domove. Podľa nej
si také konanie P. nezaslúži. Tiež z výpovede vyplýva, že on si rád vypil alkohol a bol agresívny. On
si vybral hocijakú zámienku a sa na ňu nazlostil. Raz aj videla ako bol L. poranený na tvári a sťažoval

sa jej na Q., dokonca aj v pivnici nocoval. V máji 2008 v noci počula strašný krik od O., vonku stál syn
obžalovaného v pyžame, neskôr vošla dnu, lebo sa bála o poškodenú P. O., ako aj o jej deti. Ako otvorila
dvere, skočil do nej obžalovaný, rukami jej búchal do prednej časti tela a vulgárne na ňu kričal. Bola tam
aj P. O., ktorá potom ťahala obžalovaného preč, aby svedkyňu nebil. Takéto správanie sa obžalovaného
sa neustále opakuje, poškodená P. O. pred obžalovaným uteká z domu preč a prespáva u E., u sestry
v W., ako aj u rodičov. P. O. to nechce hlásiť na políciu, stále hovorí, nech ju zabije, že to takto nemôže

ísť a že deťom bude lepšie v detskom domove. Takéto správanie sa obžalovaného trvá odkedy sa tento
vrátil z výkonu trestu. Takisto svoju manželku aj psychicky týra, vulgárne jej nadáva. Raz videla, akú
mal U. L. zmodretú tvár, ale nechcel to hlásiť na polícii. Dňa 1.5.2007 spala poškodená aj u svedkyne
a to aj s deťmi, lebo ju obžalovaný bil. Od 13.5.2018 P. O. aj s deťmi spia riadne doma. K súčasnosti
uviedla, že dnes žijú dobre, nerobí nikomu nič.

Svedok P.. P. G., ambulantný lekár, na hlavnom pojednávaní uviedol, že pán L. mu občas povedal, že
má nejaké problémy s obžalovaným, že tento si občas vypije, kde v prepúšťacej správe má uvedené, že
poškodený bol raz hospitalizovaný na traumatológii z dôvodu, že ho mal obžalovaný zbiť. Nespomínal
si už, či videl na poškodenom nejaké vonkajšie známky zranenia. Poškodená O. mu nikdy nepovedala,

že by bol nejaký problém, len poškodený mu povedal, že obžalovaný si vypije a potom sú konflikty medzi
obžalovaným a poškodeným, ale aj pani O. a obžalovaným.

Vzhľadom na skutočnosť, že svedok si už podrobnosti nepamätal, bola prečítaná jeho výpoveď z
prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že na P. O. si nikdy nevšimol žiadne známky násilia, liečil ju pre

povrchový zápal žíl a to v období od 15.1.2008 do 26.1.2008. Dňa 12.12.2005 ošetril poškodeného U.
L., ktorý mu uviedol, že pred piatimi dňami spadol na ľade a udrel si hlavu. Poškodený mal pomliaždenú
hlavu vľavo a pri vyšetrení ORL bola zistená porucha sluchu stredného stupňa. Pri vyšetreniach sa mu
poškodený sťažoval, že obžalovaný pije, je agresívny a že mu nadáva.

BolavypočutáajM.C.,ktoráuviedla,žesiužnaničnespomína,kvzťahuobžalovanéhoapoškodenejsa
nevie vyjadriť. Pracuje v obchode a tam sprostredkovane počula len Q. meno, nebola svedkom fyzického
konfliktu alebo hádky, vie že obžalovaný kupoval alkohol.

Z prečítanej výpovede z prípravného konania, na ktorej svedkyňa zotrvala, vyplynulo, že nikdy nebola

svedkom psychického alebo fyzického násilia zo strany obžalovaného k poškodeným a nevidela na nich
známky násilia. Poškodení sa jej nesťažovali na obžalovaného.

Svedkyňa O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je pravda, že jej ubližoval, ale už si to presne
spomína. Svedkom nebola, ale počula ju kričať, dnu sa nedovážila ísť, kde väčšinou kričal obžalovaný

a keď tam bol krik volali starostu pána P.. V dedine sa o ňom hovorí, že je bitkár a bije svoju ženu a v
tom čase bolo vidno, že chodil domov opitý, pričom raz videla, že poškodená mala zavitý prst sadrou.
K skutočnosti, či poškodená prespávala mimo domu, sa nevedela vyjadriť.

Nakoľko si svedkyňa už nespomínala na okolnosti a vzhľadom na rozpory, boli prečítané jej

predchádzajúce výpovede, na ktorých zotrvala a tým rozpory vysvetlila, kde z výpovedí vyplynulo, že
raz jej povedal poškodený L., že obžalovaný ho doma zase bil, pričom zbil aj poškodenú O., že im Q.
ubližuje. Zranenia na ňom vtedy nevidela. Nebola svedkom, aby obžalovaný bil poškodených, avšak
často bolo počuť z ich domu krik P., kde na ďalší deň videla P. O. pomodretú po tvári, mala okuliare, aby
nebolo vidno modriny, bolo to viackrát. Dňa 10.5.2008 nebola svedkom čo sa stalo P., iba počula krik na

dvore, pričom krik z ich domu nebol ničím výnimočným.

Svedok P. P. uviedol, že oni však nemali žiaden problém, aj keď sa hovorilo, že obžalovaný mlátil
ženu, on nikdy nebol svedkom hádok obžalovaného s poškodenou a ani obžalovaného s poškodeným.Poškodení sa mu na správanie sa obžalovaného nikdy nesťažovali. Tiež nebol svedkom, či už vyhrážok
zo strany obžalovaného vo vzťahu k poškodeným alebo, že by ich obžalovaný bil.

Súd vypočul aj znalca P.. O. P., ktorý uviedol, že spolu s kolegom P.. O. P. vykonali znalecké psychiatrické
vyšetrenie v tejto trestnej veci na poškodeného U. L., kde diagnosticky skonštatovali veku primeraný
psychický stav v čase znaleckého vyšetrenia a poškodený v čase znaleckého vyšetrenia netrpel
psychickou poruchou, ako takou. Tento stav mu umožňoval správne vnímať a zapamätať a reprodukovať
prežité udalosti. Tiež znalci nezistili u neho tendenciu skresľovať prežité udalosti, resp. si prispôsobiť

prítomnosť alebo prežité situácie. Znalec dodal, že poškodený rozprával, že obžalovaný ho opakovane
zbil, mal polámané rebrá, bil ho po hlave, uchu, okradol ho. Znalec pokračoval, že spúšťačom úzkostnej
depresie, ktorá bola zaregistrovaná u poškodeného, mohol byť jednak vek a taktiež vonkajšie faktory
v rámci aktuálneho prežívania, pričom predpokladá, že išlo o stresujúcu sociálnu interakciu vo vzťahu
k okoliu, ako takému a súčasne psychické spracovanie tej interakcie a podľa dostupnej dokumentácie
najväčšie vyjadrenie symptomatológie úzkostnej depresie bolo v období v roku 2004-2007 až 2008.

Bol vypočutý aj znalec F.. U. O. ktorý uviedol, že vyšetrenie maloletého Q. O. bolo vykonané dňa
26.1.2010, maloletý v priebehu psychologického vyšetrenia sa správal primerane k situácii, v rodinnej
anamnéze neboli zistené nejaké anamnestické závažnosti, išlo o disharmóniu rodiny, medzi manželmi,
pri vyšetrení boli zistené, že úroveň intelektových schopností u maloletého Valéra je aktuálne v ľahkom

nadpriemere, v oblasti afektivity sa prezentoval viac menej v afektívnej norme, bolo zvýšené lži skóre,
čo vypovedá, ani nie o tom, že nie sú tam poruchy afektivity, ale že má tendenciu zakrývať, skresľovať,
klamať, javiť sa v lepšom svetle, túži po ucelenej rodine, napriek skutočnostiam, že žili ako žili, otca
neodmieta, ani matku, napriek všetkému má pozitívny citový náboj, ale v dôsledku uvedeného je nižšia
jeho vierohodnosť, aj všeobecná, aj špecifická, kde dodal, že bazálne je vierohodný, ale má snahu

skresľovať a zavádzať.

Vo vzťahu k maloletej G. O. uviedol, že tá sa cíti dobre, v pohode, majú radi otca, chýbal im, afektivita
je bez zvýšenia, vierohodnosť osobnostná je zachovaná, osobnosť nie je alterovaná. Znalec nezistili
týranie u týchto detí, aby bolo preukázateľné, keď tam boli hádky, krik, nie však týranie.

Svedok Q. O. P.., syn obžalovaného využil svoje právo nevypovedať. V prečítanej predchádzajúcej
výpovede vyplynulo, že si obžalovaný niekedy vypil pivo, ale poprel, aby obžalovaný fyzicky napádal
poškodených. Niekedy spali u tety P. E., keď sa tam hrali. Poprel, že by raz stál vonku a otec na mamu
kričal.

Svedkyňa E. Č., ktorá pracuje ako koordinátorka na Obecnom úrade v U. Q. uviedla, že si spomína,
ako celá dedina bola pobúrená, že bije manželku, deti behali po domoch, aby prišli pomôcť mame,
poškodený L. prišiel na obecný úrad zbitý, zmodretý a volali mu sanitku. Ona nevidela ako obžalovaný
udrel poškodeného, vie to len z jeho rozprávania, kedy plakal, bál sa. Má tiež vedomosť, že poškodená

prespávala mimo domu, čo jej hovoril buď brat, že spí u nich alebo švagriná, jeho teta C.. Podľa
svedkyne, keď si obžalovaný vypije, je agresívny.

Vzhľadom na rozpory, bola prečítaná jej predchádzajúca výpoveď, na ktorej zotrvala a odstupom času
vysvetlila rozpory a z ktorej vyplynulo, že videla poškodenú, ako chodila do práce krívajúc a s modrinami

po rukách, pričom jej povedala, že spadla. V roku 2007 k nej prišiel U.Á. L., ktorý mal monokle pod
očami, bol pobitý, pričom jej povedal, že ho zbil obžalovaný. K lekárovi na ošetrenie vtedy nešiel, takisto
povedal, že ako je zbitý on, je zbitá aj P. O.. P. O. nosila okuliare, lebo bola pobitá. Od U. L. vie, že tento
prespávalzostrachupredobžalovanýmajustarostu,žeobžalovanýhonapádal,pretoževminulostiproti
nemu svedčil na súde. Obžalovaný bol žiarlivý a poškodená mala z neho panický strach. Raz svedkyňa

povedala poškodenej, aby tak netrpela, že týranie sa dnes netoleruje, načo jej poškodená povedala, že
nech ju zabije a bude mať pokoj, deťom bude lepšie v detskom domove. K prečítanej výpovedi svedkyňa
dodala, že jej L. otvorene povedal, že čo sa mu stalo, že ho zbil obžalovaný.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka P. C., ktorý uviedol že k skutku nemá žiadnu vedomosť,

nevidel, aby obžalovaný udrel poškodenú.

Svedok G.. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že trvá na svojej predchádzajúcej výpovedi a keď
si dobre pamätá, obžalovaný prišiel na dvor, kde manželka prišla pred ním a videl ako obžalovaný malzdvihnutú ruku, tak uviedol, že porobil poriadky, kde mu obžalovaný nadával a podľa neho bol v tom
čase agresívny, kde agresivita sa prejavovala krikom po dvore. Doplnil, že poškodený L. sa mu nikdy
nesťažoval a podľa neho poškodená, ktorá často prespávala u svojho brata, obžalovaného chráni.

Nakoľko si svedok podrobnosti pre odstup času nepamätal, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania, na ktorej zotrval a z ktorej vyplynulo, že U. L. v jeho dome spal asi päťkrát, pretože sa bál
obžalovaného, ktorý robil doma cirkus. V tom období, keď poškodený L. u neho prespával, keď stretol
poškodenú P. O. v dedine, bolo na nej vidno známky násilia, mala výrazné podliatiny v oblasti očí a

tváre a ľudia z dediny mu chodili oznamovať, že obžalovaný bije svoju manželku. Asi v roku 2007 ho
zavolal sused Š. W., pričom u neho bol poškodený L., ktorý bol stlčený na tvári, bol oblečený v pyžame
a mal monokel, pričom poškodený L. povedal, že ho zbil obžalovaný. Polícii túto udalosť poškodený L.
vtedy oznámiť nechcel.

Na hlavnom pojednávaní, súd vzhľadom na úmrtie poškodeného U. L., prečítal jeho výpoveď, z ktorej

vyplynulo, že tento býval v spoločnom rodinnom dome spolu s obžalovaným a jeho manželkou, ako aj
s deťmi obžalovaného, pričom rodinný dom kúpili spoločne a mali dohodu, že rodina O. ho dochová
do smrti. Obžalovaný bol v minulosti vo výkone trestu, pričom po návrate z výkonu trestu sa správanie
obžalovaného ešte zhoršilo, častejšie a surovo bil svoju ženu, P. O.. Stávalo sa to vždy keď bol opitý
a to bolo dosť často. Pri bitke používal nielen päste, ale ju aj kopal do celého tela. Niekedy sa to

stávalo aj dva až trikrát týždenne. P. O. nikdy nešla na ošetrenie, lebo sa bála, že by ju obžalovaný aj
zabil. O všetkom vedia susedia, ako aj príbuzní. Z výpovede ďalej vyplýva, že poškodeného, že aj jeho
obžalovaný niekoľkokrát napadol, najhoršie to bolo v decembri roku 2005, kedy ho obžalovaný napadol
päsťami, bil ho po hlave, pričom musel ísť na ošetrenie, nakoľko mal po uvedenej bitke problémy s
uchom. Lekárovi povedal, že spadol na ľade, čo nebola pravda. Obžalovaný poškodeného zbil ešte raz,

vtedy to tiež poškodený neoznámil, ani nešiel k lekárovi, lebo nechcel, aby obžalovaný išiel do väzby, aj
sa obžalovaného bál. Niekoľkokrát sa obžalovaný vyhrážal, že poškodeného zabije, zastrelí a podobne.
Vzhľadom na to, že vždy pri napádaní ušiel obžalovanému, ostával spať buď u susedov alebo u starostu,
lebo sa bál ísť domov, aby mu obžalovaný neublížil. Takto poškodený spal u E. asi pätnásťkrát, u starostu
asi dvakrát a u matky obžalovaného asi dvakrát. Nakoľko sa agresivita obžalovaného stupňovala, bál

sa o svoj život, ako aj o život P. O.. Deti O. spolu s matkou utekali pred obžalovaným preč. Väčšinou
utekali k E. a tam ostávali spať. 10.5.2008 obžalovaný od rána pil a jazdil na aute. Asi o 17.00 hod.
počul ako P. O. kričala o pomoc, videl ako obžalovaný kričal na svoju manželku, že ju zabije, vulgárne jej
nadával a stále ňou lomcoval, následne ju chytil za vlasy a bil jej hlavou o stenu garáže, niekoľkokrát ju
udrel päsťou po hlave. F. E., ktorý bol svedkom bitky, nemohol odtiahnuť obžalovaného od poškodenej.

Následne prišli policajti, pričom poškodená pred nimi začala utekať cez záhradu.

Bola vypočutá aj svedkyňa W. O., ktorá uviedla, že všetko vie len z počutia a poškodená sa jej sťažovala
tak nepriamo, že ju uráža, že ju ponižuje, tiež počula, že poškodená utekala mimo domu. Z prečítanej
výpovede vyplynulo, že sa jej sťažoval aj poškodený L., že obžalovaný nadáva a huláka, keď je opitý.

Svedkyňa dodala, že poškodený sa sťažoval svokre nie jej.

Svedkyňa Y. I. využila svoje právo a odmieta vypovedať. Z predchádzajúcej prečítanej výpovede je
zrejmé, že o skutku nič nevedela uviesť.

Svedok U. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevidel žiadne násilie, nebol svedkom nedorozumení,
nikdy nevidel, že by obžalovaný kričal na poškodenú a tiež nevidel, že by ju bil.

Súd vypočul aj F.. O. F., ktorá uviedla, že u poškodenej bolo psychiatrickým vyšetrením zistené, že
ide o jednoduchú osobnosť, skôr takú podriadivú, submisívnu, vo vzťahoch málo samostatnú, pričom v

čase vyšetrenia sa prejavovali známky takého traumatického regresu, kde jej vierohodnosť bola nízka,
ako všeobecná, tak špecifická. Znalkyňa pokračovala, že poškodená v tej rezignácii poznamenala niečo
také, že nech ma zabije a bude pokoj, čo podľa nej to nepovie človek, ktorý nebol vystavený násiliu.
K skutočnosti, keď zo znaleckého posudku plynie, že menovaná vykazuje črty svedčiace pre fakt, že
sa jedná o týranú osobu s celým zlukom príznakov označujúci sa ako Štokholmský syndróm znalkyňa

dodala, že to sa udeje u tých submisívnych osobností, že keď sú dlhodobo vystavované násiliu a žijú
v strachu z násilia, tak pretože nemajú silu sa tomu vzoprieť, tak sa potom tomuto akoby poddajú
a v podstate „prispôsobia sa“. U poškodenej registrovala tendenciu brániť manžela a v tom bola tá
vierohodnosť znížená.Vo vzťahu k obžalovanému znalkyňa uviedla, že v čase vyšetrenia išlo o osobu s podpriemerným
intelektom, s potrebou nadriadenosti vo vzťahoch, ktorá sa ukazovala ako taká hyperkompezácia

nejakej neistoty, nejakých komplexov a boli tam známky aj oslabených brzdových mechanizmov s
takou pohotovosťou k agresivite, tak že sa dalo predpokladať, že tento typ osobnosti v kombinácii s
alkoholomnaozajpredisponujevýraznekagresívnemukonaniu.Včasevyšetreniabolaprognózavývoja
k protispoločenskému konaniu nepriaznivá.

Vo vzťahu k poškodenému U. L. znalkyňa uviedla, že v podstate išlo o človeka, ktorý v tom čase
podliehaldosťvýraznýminvolučným,čižestareckýmzmenámvzmysletakéhoúbytkuajintelektových,aj
pamäťových schopností, napriek tomu tá špecifická vierohodnosť sa vcelku ukazovala ako dostačujúca.
Podľa znalca vyjadroval ani nie tak obavu o seba, akoby bol zmierený s tým, že on teda dožije
akokoľvek, ale vyjadroval obavu o poškodenú napriek tomu, že jeho príbuzný bol obžalovaný, čo bola o
to závažnejšia argumentácia z psychologického hľadiska. V miernej podobe registrovala u neho znaky,

ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o týranú osobu, kde registrovala jeho smútok, úzkosť.

Znalkyňa P.. G. O. P. vypovedala, že u obžalovaného zistili, že sa u neho jedná o tretie štádium
chronického alkoholizmu s plne rozvinutou závislosťou od alkoholu, kde je tiež od roku 2010
psychiatricky vedený ako paranoidná schizofrénia a v čase vyšetrenia uvedené psychotické ochorenie

je v kľudovom štádiu, jeho psychický stav je kompenzovaný v liečbe bez psychotických príznakov a je
schopný chápať zmysel trestného konania a je schopný teda plnohodnotnej účasti na trestnom konaní.
Znalkyňa doporučila uložiť obžalovanému ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnou formou.

Súd vykonal aj dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovné.

Z charakteristiky zamestnávateľa bolo zistené, že obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti B.S.
X..H..E.. X. od 14.1.2008 do 29.2.2008 ako montér, pričom s nim bol skončený pracovný pomer pre
hrubé porušenie pracovnej disciplíny, viacnásobné používanie alkoholických nápojov v pracovnej dobe.
Pracovník bol konfliktný.

Bola oboznámená aj kópia hlásení a fonogramov týkajúca sa zásahov hliadok v rodine obžalovaného.
Obžalovaný nebol v mieste bydliska prejednávaný komisiou pre verejný poriadok, avšak podľa správy
z obce obžalovaný požíval alkohol a následne sa prejavoval agresívne.

Podľa oboznámeného registra trestov bol doposiaľ 2 razy súdne trestaný, naposledy rozsudkom zo dňa
26.8.2014, sp. zn. 3T 9/2010, kedy bol uznaný vinný z prečinu podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s jeho podmienečným odkladom
pri určení skúšobnej doby 3 roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.9.2014.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 210/2003 bolo zistené, že rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 10.5.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.9.2004 bol
obžalovaný Q. O. uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní troch
rokov,prevýkonktoréhobolzaradenýdoprvejnápravnovýchovnejskupiny.Zároveňboloobžalovanému

uloženéprotialkoholickéliečenie.Zvýkonuuvedenéhotrestubolobžalovanýprepustenýdňa11.10.2005
a k jeho osvedčeniu došlo dňa 11.10.2010.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že sa skutok stal tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a že tento skutok spáchal obžalovaný. Aj keď obžalovaný

Q. O. spáchanie skutku poprel, zo spáchania skutku ho usvedčuje poškodený U. L., ktorý s rodinou
obžalovaného žil v spoločnej domácnosti a ktorý priebeh a okolnosti skutku, keď popísal jeho napádania
zo strany obžalovaného, ale tiež napádanie poškodenej P. O.. Táto výpoveď korešponduje s výpoveďou
svedka G.. P., ktorému popísal poškodený U. L., že ho zbil obžalovaný a tiež tento videl, že mal
zdvihnutú ruku na poškodenú P. O.. Rovnako usvedčuje zo spáchania skutku obžalovaného aj svedkyňa

Ž. C., ktorá popísala, že videla v noci stáť maloletého Q. O. pred domom, pričom z domu počula krik.
Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedka F. E., ktorý popísal, ako videl, že obžalovaný bil
poškodenú dlaňami po tvári, kde keď sa snažil obžalovaného odtiahnuť od poškodenej, tento kričal, že
ich všetkých poreže a zabije a setre nadával a podľa neho obžalovaný bil poškodenú, aj pána L..Vierohodnosťžiadnehozosvedkov,ktoríobžalovanéhousvedčujúzoskutku,nebolažiadnymspôsobom
spochybnená, nakoľko ani u poškodeného U. L., u ktorého znalci diagnosticky skonštatovali veku

primeraný psychický stav, avšak nezistili tendenciu skresľovať prežité udalosti, resp. si prispôsobiť
prítomnosť alebo prežité situácie.

Na druhej strane pokiaľ poškodená P. O. poprela konanie obžalovaného, súd túto výpoveď považuje
za účelovú v snahe pomôcť svojmu manželovi, kde takýto záver súd opiera aj o výpoveď znalca F.. O.

F., ktorá u poškodenej registrovala tendenciu brániť manžela, čo malo za následok, že vierohodnosť
poškodenej je znížená.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný blízkej osobe, ktorou manželka, ako aj ujo
bezpochyby sú, svojim správaním im spôsobil fyzické a psychické utrpenie, čo je zároveň v súlade
so závermi znaleckého posudku, keď poškodená P. O. vykazuje črty svedčiace pre fakt, že sa

jedná o týranú osobu s celým zhlukom príznakov označujúci sa ako Štokholmský syndróm a tiež u
poškodeného v miernej podobe registrovala znaky, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o týranú osobu,
kde registrovala jeho smútok, úzkosť a bolo preukázané, že išlo najmä o bitie, údery, ponižovanie,
vyhrážanie,vyvolávaniestrachuastresuatedanepochybnebolinaplnenévšetkypojmovéznakyzločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, zároveň aj

podľa ods. 2 písm. d) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa dopustil trestného činu závažnejším
spôsobom konania v zmysle ust. § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože tak konal po dlhší čas, kedy
súd mal za preukázané, že tak konal najneskôr od decembra 2005, keď bol napadnutý poškodený U.
L., až do jeho zadržania v máji 2005.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), ktorý bol spomínaný vyššie. U obžalovaného
nevznikli žiadne pochybnosti o jeho schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosť
pre spoločnosť, lebo ako vyplýva zo znaleckého posudku P.. O., v čase vyšetrenia psychotické

ochorenie, ktorým trpel, je v kľudovom štádiu, jeho psychický stav je kompenzovaný v liečbe bez
psychotických príznakov a je schopný chápať zmysel trestného konania

Je takisto preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom tohto trestného
činu.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v §
34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, nezistil

žiadnu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a takisto z priťažujúcich okolností súd
nezistil žiadnu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti umožňuje za trestný čin uvedený v § 208 ods. 2 v rozhodnom čase

uložiť trest odňatia slobody v trvaní 7 až 15 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil časový odstup, ktorý uplynul od skutku, ako aj skutočnosť, že
poškodená doposiaľ žije s obžalovaným a je preto toho názoru, že trest ukladaný v rámci trestnej sadzby
ustanovenej zákonom by bol neprimerane prísny a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie

postačí aj trest odňatia slobody uložený pod spodnou hranicou trestnej sadzby a to v trvaní 2 rokov.
Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným
s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu
podmienečne odložil a súd určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorú považoval za primeranú.Práve aj vzhľadom na odstup, ktorý uplynul od samotného skutku neukladal doporučenú ochrannú
protialkoholickú liečbu ambulantnou formou.

Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného
zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu Prešov.