Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jozef Vanca

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105223963
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7105223963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Drahomíry

Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: B.O.F. a.s. Bratislava, Miletičova č. 1, Bratislava,
IČO: 31 318 045, proti žalovanej: E.., nar. X.X.lXXX, T. č. XX, P., zast. JUDr. František Kočka, advokát,
Pribinova 8, Košice, o zaplatenie 15.842,00 eur (477.256,00 Sk) s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/189/2006-85 zo 4.10.2007 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

422.010,00 Sk a 6%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 28.134,00 Sk odo dňa 14.5.2005 až do
zaplatenia, zo sumy 28.134,00 Sk odo dňa 16.6.2005 až do zaplatenia, zo sumy 28.134,00 SK odo dňa
16.7.2005 až do zaplatenia, sumu 55.246,00 Sk a nahradiť trovy konania vo výške 13.860,00 Sk, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia

422.010,00 Sk z titulu nezaplatenia lízingových splátok; 55.246,00 Sk z titulu nezaplatenia vyčíslenej
zmluvnej pokuty a 9%-né úroky z omeškania ročne a to z posledných 3 splátok, t.j. zo sumy 28.134,00
Sk odo dňa 14.5.2005 až do zaplatenia, zo sumy 28.134,00 Sk odo dňa 16.6.2005 až do zaplatenia a
zo sumy 28.134,00 Sk odo dňa 16.7.2005 až do zaplatenia.

3. Dňa 15.8.2003 bola medzi žalobcom (ako prenajímateľom) a žalovanou (ako lízingovým nájomcom)

uzatvorená Zmluva o prenájme s následnou kúpou veci (Lízingová zmluva č. 510143). Predmetom
lízingu bola Honda CRV 2.0 AT + cross pack a obstarávacia cena predmetu lízingu bola 1.154.000,00
Sk. Neoddeliteľnou súčasťou Lízingovej zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky, Splátkový kalendár
a Protokol o prevzatí predmetu lízingu, z ktorého je zrejmé, že lízingový nájomca (žalovaná) a dodávateľ
predmetu lízingu (HMC a.s.) svojimi podpismi potvrdili, že dňom 14.8.2003 dodávateľ dodal a nájomca
prevzal predmet lízingu z Lízingovej zmluvy č. 510143. Keďže žalovaná za základe výzvy z 25.11.2003
nedoručila veľký technický preukaz k vozidlu, porušila ustanovenie bodu 5.b Všeobecných zmluvných

podmienok. Dňa 22.3.2004 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k Lízingovej zmluve, predmetom ktorého je
zmena Splátkového kalendára a dňa 29.4.2005 bol uzatvorený Dodatok č.2, predmetom ktorého je
Dohoda medzi nájomcom a prenajímateľom o pokračovaní Lízingovej zmluvy č. 510143, a teda list
o mimoriadnom ukončení zo dňa 6.4.2005 zmluvné strany považujú za bezpredmetný a neúčinný odsamého začiatku. Zároveň bola dohodnutá zmena splácania lízingovej ceny. Keďže v mesiaci máj 2005
žalovaná prestala platiť nájomné (lízingové splátky), žalobca v súlade s čl. 5 bod b/, c/ Všeobecných
zmluvných podmienok od zmluvy jednostranne odstúpil (Mimoriadne ukončenie Lízingovej zmluvy č.

510143 je zo dňa 15.7.2005). Žalovaná bola vyzvaná žalobcom na okamžité vrátenie motorového
vozidla, keďže vozidlo žalobcovi nevrátila dňa 12.9.2005 oznámil vec orgánom činným v trestnom
konaní.

4. Prvostupňový súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor, s tým, že
spoločnostiB.O.F.a.s.zaúdajnévozidloniejeničdlžná.PredmetnáLízingovázmluvamalabyťzrušená,
nakoľko predmetné vozidlo nikdy neprevzala a nikdy neužívala. Dokonca nebolo ani prihlásené do
evidencie motorových vozidiel vedenej Dopravným inšpektorátom. Uviedla, že za predmetné vozidlo
neplatila lízingové splátky a spoločnosť B.O.F. a.s. o tejto situácii vedela a celú záležitosť riešila s
dodávateľom vozidla (spoločnosťou HMC, a.s.). Z dôvodu neuskutočnenia zmluvy p. E. R. finančné

prostriedky osobne vrátil v hotovosti p. T. v sídle žalobcu vo výške 500.000,00 Sk začiatkom roka 2005
a potom ešte raz p. R. dňa 15.4.2005 v hotovosti v sídle spoločnosti. Následne na to bola podpísaná
Dohoda o ukončení predmetnej zmluvy. Žalovaná tvrdí, že Protokol o prevzatí predmetu lízingu nie je
podpísaný štatutárnymi orgánmi spoločnosti HMC a.s. a v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že
podmienkou účinnosti Lízingovej zmluvy je riadne odovzdanie predmetu lízingu nájomcovi v súlade s

dohodou. Lízingová zmluva mala byť na základe dohôd E. R. so zamestnancami žalobcu oprávnenými
za neho konať ukončená. Za účelom vyporiadania právnych vzťahov súvisiacich s Lízingovou zmluvou
ako aj ďalších Lízingových zmlúv odovzdal E. R. viackrát zamestnancom žalobcu peňažné prostriedky
v hotovosti. Uvedené skutočnosti potvrdzujú listinné dôkazy - potvrdenie z 15.4.2005, ktorým p. S. R.
potvrdil prevzatie finančných prostriedkov vo výške 2.000.000,00 Sk od p. E. za účelom ukončenia

Lízingovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou B.O.F. a.s. a E. R. ako aj ďalších lízingových zmlúv.
Listinu potvrdil svojim podpisom p. R. a k odtlačku pečiatky spoločnosti B.O.F. a.s. sa podpísal p. R..
Dohoda z 25.4.2005 uzatvorená medzi spoločnosťou B.O.F. a.s. (zast. S. R.) a E. R. obsahuje, že p.
R. prevzal od p. R. dňa 15.4.2005 finančnú čiastku vo výške 2.000.000,00 Sk. V zmysle Dohody sa
strany dohodli, že tieto finančné prostriedky sa použijú na v Dohode vymenované lízingové zmluvy

za účelom ich ukončenia a to v poradí, v akom sú jednotlivé lízingové zmluvy uvedené. Dohoda bola
potvrdené podpisom E. R. S. R. k odtlačku pečiatky spoločnosti B.O.F. a.s.. Podľa žalovanej je zrejmé,
že žalobca konajúci p. R. takýto súhlas prejavil, keď podpísal vyššie uvedené potvrdenie a následne aj
Dohodu s p. R.. Skutočnosť, že žalobca postupoval inak ako bolo dohodnuté, nemôže byť na ťarchu
žalovanej. Pokiaľ ide o spochybnenie pravosti predmetných listinných dôkazov žalovaná uviedla, že

trestné stíhanie vedené pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a
úradnej uzávery bolo zastavené z dôvodu, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu a ani v
inom konaní nebolo preukázané, že predmetné listiny nie sú pravé. Zo uvedených skutočností vyplýva,
že k naplneniu Lízingovej zmluvy č. 5110143 nedošlo, a preto nároky, ktorých sa žalobca v tomto konaní
domáha voči žalovanej nie sú opodstatnené. Ak by sa aj pripustilo, že žalovaná bola povinná plniť na

základe predmetnej zmluvy zo skutočností uvedených je zrejmé, že lízingové splátky, ktorých zaplatenia
sa domáha žalobca vrátane príslušenstva boli v plnom rozsahu zaplatené z peňažných prostriedkov,
ktoré poskytol na tento účel podľa dohody s oprávnenou osobou p. R..

5. Tvrdenia žalovanej uvedené v odpore žalobca považoval za nepravdivé. Zdôraznil, že žiadne peniaze
vo výške 500.000,00 Sk p. T. odovzdané neboli a rovnako nebola podpísaná žiadna Dohoda o ukončení
lízingovej zmluvy. Naopak žalobca z dôvodu neplatenia lízingových splátok od zmluvy jednostranne
odstúpil.

6. Po vydaní platobného rozkazu vzal žalobca sčasti žalobu späť a trval na podanej žalobe čo do nároku
na zaplatenie sumy 14.008,16 eur (422.010,00 Sk) s prísl. tak ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku.

7. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
- Zmluvou o prenájme s následnou kúpou veci č. 510143, Splátkovým kalendárom (Príloha č. 2),
Protokolom o prevzatí predmetu lízingu (Príloha č. 3), Výzvou na doručenie veľkého technickéhopreukazu z 25.11.2003, Mimoriadným ukončením lízingovej zmluvy č. 510143 z 15.7.2005, Výzvou
na odovzdanie predmetu lízingu k lízingovej zmluve z 9.8.2005, Trestným oznámením z 12.9.2005
adresovaným Okresnému úradu justičnej polície Košice I, Potvrdením z 26.7.2005, Dohodou

uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanou z 25.4.2005, Dodatkom č. 1 k lízingovej zmluve z 22.3.2004,
ktorého súčasťou je Splátkový kalendár z 22.3.2004, Dodatkom č. 2 k lízingovej zmluve z 29.4.2005,
ktorého súčasťou je Splátkový kalendár z 29.4.2005, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach
II ČVS:ORP-XXXX/X-OSV-KX-XXXX z 27.12.2005, Zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného (O..
S. R.) v trestnej veci, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach II ČVS:ORP-XXXX/X-OSV-

KX-2005 z 21.7.2006 a z 12.10.2006, písomnými padaniami žalobcu a žalovanej) zistil, že žalovaná
nezaplatila dlžné lízingové splátky (č. 21 až 35) po 28.134,00 Sk (422.010,00 Sk) vzniknuté na základe
uzatvorenej Zmluvy o prenájme s následnou kúpou veci č. 510143 z 15.8.2003. Má za to, že je
nemysliteľné, aby žalovaná neprevzala predmet lízingu (tak ako to tvrdí), keďže Protokol o prevzatí
predmetulízingu,ktorýtvoríPrílohuč.3kLízingovejzmluveč.510143obsahuje,želízingovýnájomcaE.
R. a dodávateľ predmetu lízingu HMC, a.s. svojimi podpismi potvrdzujú, že dňom 14.8.2003 dodávateľ

dodal a nájomca prevzal predmet lízingu Lízingovej zmluvy č. 510143 v špecifikácii Honda CRV 2.0 AT
+ cross pack v cene 1.154.000,00 Sk. Navyše súd prvej inštancie zdôraznil, že za konania žalovaná
nespochybnila podpísanie Zmluvy o prenájme s následnou kúpou veci (Lízingovej zmluvy č. 510143)
ani Dodatku č. 1 z 22.3.2004 a Dodatku č. 2 z 29.4.2005. Z uznesenia OR PZ v Košiciach II Úrad
justičnej a kriminálnej polície z 12.10.2006 súd zistil, že vo veci predloženia Dohody uzatvorenej medzi

B.O.F, a.s. Košice OZ a E. R. z 25.4.2005 o ukončení lízingových zmlúv a Potvrdenia o prevzatí
finančných prostriedkov vo výške 2.000.000,00 Sk z 15.4.2005 a ich použitia v presne nezistenom
čase ako pravých sa samostatne vedú trestné stíhania pre trestné činy podvod a sprenevera na
OR PZ UJaKP Odbore ekonomickej kriminality Košice II pod ČVS: ORP-XXX/OEK-KX-XXXX, ORP-
XXXX/OEK-KX-XXXX, ORP-XXXX/OEK-KX-XXXX, ORP-XXXX/OEK-KX-XXXX a ORP-XXX/OEK-KX-

XXXX, a preto uvedenú listinné dôkazy nepovažoval súd za hodnoverné. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že je neštandardné, ak sa pri platbe finančnej čiastky 2.000.000,00 Sk nevystaví výdavkový
pokladničný doklad, resp. príjmový pokladničný doklad. Za konania nebol predložený žiaden takýto
doklad na uvedenú sumu. Sám O.. S. R. (riaditeľ spoločnosti B.O.F. a.s.) v trestnom konaní uviedol,
že ak spoločnosť prijíma finančnú hotovosť, tak sa jedná maximálne o sumy stotisícové a nie miliónové

a pri prijímaní finančnej hotovosti sa vystavuje prijímový pokladničný doklad a nie potvrdenie, akým
sa prezentuje E. R.. V súvislosti s Dohodou uviedol, že je použitá pečiatka, na ktorej je uvedené za
Košiceskratkamaléo.z.,pričomvtejdobeužspoločnosťB.O.F.,a.s.tietopečiatkynepoužívala,nakoľko
odštepné závody boli od 2.2.2005 zrušené.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 489 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 96 ods. 1, 3 O.s.p.) dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže žalobca mal vo veci plný úspech
priznal mu náhradu trov v sume 23.860,00 Sk (792,00 eur), ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho
poplatku.

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby Krajský súd v
Košiciach rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Opätovne poukázala na skutočnosť, že súdu prvého stupňa predložila listinné dôkazy: Potvrdenie
zo dňa 15.4.2005 a Dohodu zo dňa 25.4.2005, z ktorých jednoznačne vyplýva, že leasingové splátky,

ktorých zaplatenia sa žalobca domáha boli zaplatené p. R.. Na vyplatenie lízingových splátok poverila
žalovaná p. R.. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka.12. Pokiaľ ide o hodnotenie predložených listinných dôkazov potvrdenia zo dňa 15.4.2005 a dohody
zo dňa 25.4.2005, v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že je neštandardné, ak sa pri platbe finančnej
čiastky 2.000.000,00 Sk nevystaví výdavkový, resp. prijímový pokladničný doklad. Podľa žalovanej

úlohou súdu v občianskom súdnom konaní je zistiť skutkový stav veci a nie riešenie otázok štandardnosti
alebo neštandardnosti postupov v záväzkových vzťahoch. Nepravosť predmetných dokladov nebola
preukázaná ani v prvostupňovom súdnom ani v inom konaní. Trestné stíhanie vedené pre trestný čin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny bolo zastavené. Spochybnenie pravosti predmetných listín
súd vyvodil zo skutočnosti, že sú vedené trestné stíhania pre trestné činy podvodu a sprenevery. Takéto

hodnotenie dôkazov považuje žalovaná z ohľadom na princíp prezumpcie neviny za neprípustné, keďže
v predmetných trestných konaniach nebolo doposiaľ rozhodnuté.

13. Taktiež poukázala na skutočnosť, že v súdnom konaní bol viackrát navrhovaný výsluch svedka
E. R.. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné vypočuť

tohto svedka s prihliadnutím na písomné vyjadrenie žalovanej a na predložené listinné dôkazy ako aj
z dôvodu, že je manželom žalovanej. Žalovaná má však za to, že príbuzenský vzťah nie je dôvodom
na odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu výsluchom takéhoto svedka. V tejto súvislosti dala do
pozornosti odvolaciemu súdu ust. § 125 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa žalovanej vzhľadom na
obsah listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, výpoveď svedka E. R. bola zásadná, na preukázanie,

či došlo k odovzdaniu predmetu leasingu ako aj ďalších skutočností rozhodujúcich z hľadiska predmetu
tohto súdneho konania. Vypočuť uvedeného svedka považovala za nevyhnutné aj z dôvodu, že on bol
poverený a aj vykonal platby, ktoré mali byť použité na úhradu lízingových splátok, zaplatenia ktorých
sa žalobca voči žalovanej domáha. V prílohe odvolania žalovaná predložila listinné dôkazy, z obsahu
ktorých vyplýva, že E. R. žiadal o použitie zaplatených peňažných prostriedkov vo výške 2.000.000,00

Sk na ukončenie lízingových zmlúv, vrátane tej, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Predmetné
dôkazy mohol predložiť v prvostupňovom konaní E. R., ak by prvostupňový súd nariadil dokazovanie
jeho výsluchom.

14. Ďalej žalovaná uviedla, že súd neskúmal tvrdenie žalovanej v odpore, že finančné prostriedky vo
výške 500.000,00 Sk, ktoré sa mali použiť na úhradu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho
konania, zaplatil E. R. začiatkom roka 2005 zamestnankyni žalobcu. S uvedenou skutočnosťou sa
súd prvého stupňa ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevysporiadal. Preto poukazuje
na ústavnú zásadu rovnosti zakotvenú v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej sú si

všetci účastníci v konaní pred súdmi rovní, konkretizovanú v ustanovení § 18 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého „Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Súd je
povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.“ (viď. rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 59/2000). Uvedeným postupom bolo zasiahnuté do práva žalovanej na rovnaké postavenie
účastníkov konania.

15. V závere odvolania žalovaná opätovne uviedla, že predmet leasingu nikdy neprevzala a ani
nikdy neužívala. Vozidlo nebolo nikdy prihlásené v evidencii motorových vozidiel vedenej dopravným
inšpektorátom. Z ust čl. 2 písm.a/ Všeobecných zmluvných podmienok lízingu vyplýva, že na prevzatie

predmetu lízingu nájomcom od dodávateľa je potrebné splnomocnenie prenajímateľa. Na pojednávaní
žalovaná žiadala, aby žalobca predložil takéto plnomocenstvo, ak existuje. Touto skutočnosťou sa súd
vôbec nezaoberal a nie je obsiahnutá ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Taktiež sa súd vôbec
nezaoberal námietkou žalovanej, že listina - Protokol o prevzatí predmetu lízingu, nie je podpísaná
osobami oprávnenými konať za spoločnosť HMC a.s.. V tejto súvislosti zdôraznila, že podmienkou

účinnosti leasingovej zmluvy je riadne odovzdanie predmetu leasingu nájomcovi v súlade s dohodou. V
odôvodnení rozsudku súd uviedol, že je nemysliteľné, aby boli uzatvorené dodatky k lízingovej zmluve,
keď žalovaná predmet lízingu neprevzala. Medzi týmito úkonmi žalovaná nevidí žiadnu relevantnú
súvislosť. Pokiaľ aj žalovaná podpísala protokol o prevzatí alebo aj uvedené dodatky, konala tak len v
záujme finančného vyporiadania, súd presvedčená o vyplatení pohľadávok E. R..

16. Leasing, ako právny vzťah založený leasingovou zmluvou je v štádiu rozhodujúcom z hľadiska
predmetu tohto konania potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcichnájom veci. Aj lízingové splátky za užívanie predmetu lízingu sú svojou povahou nájomným. V tejto
súvislosti žalovaná v odvolaní citovala ust. § 663, § 664 a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorých
je zrejmé, že ak žalovanej nebol predmet lízingu nikdy odovzdaný a tento ani neužívala, žalobca nemá

právo požadovať od nej ani úhradu nájomného - lízingových splátok.

17.Pokiaľideozmluvnúpokutuvovýške11.238,00Sk,žalovanejniejeznáme,akobolaurčenájejvýška
a navyše ani prvostupňový súd sa s uvedenou skutočnosťou v napadnutom rozsudku nevysporiadal.

18. Dňa 4.1.2008 bolo Krajskému súdu v Košiciach doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla,
že s rozhodnutím odvolacieho súdu o veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a O.s.p.
nesúhlasí.

19. Krajský súd v Košiciach nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 24.4.2008 o 10.00 hod..

20. Dňa 22.4.2008 žalovaná doručila Krajskému súdu v Košiciach ospravedlnenie na vytýčené
pojednávanie 24.4.2008 z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 9K/30/2007 z

11.2.2008 bol na majetok žalovanej E. R. vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurz sa všetky súdne
konania, týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi prerušujú podľa ust. § 47
ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

21. Krajský súd v Košiciach z uvedeného dôvodu vytýčené pojednávanie odročil na neurčito a dňa
23.9.2008 vec vrátil súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 47 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Súdu prvého stupňa uložil povinnosť spis vrátiť na rozhodnutie o odvolaní po skončení konkurzu,
prípadne po súhlase správcu konkurznej podstaty podľa § 47 ods. 3 ZKR.

22. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 9K/30/2007-336 z 24.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
17.11.2016zrušilmalýkonkurzvyhlásenýnamajetokúpadcu:E.R.,nar.X.X.lXXX,bytomT.XX,XXXXX
P. z dôvodu splnenia konečného rozvrhu výťažku. Z uvedeného dôvodu bol spis opätovne predložený
Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní žalovanej.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

24. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 29.11.2007, teda za účinnosti Zákona č.

99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

26. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

27. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu

existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnostiskoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).

28. V priebehu tohto konania bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz a to uznesením Okresného
súdu Košice I z 11.2.2008, č.k. 9K/30/2007-40.

29. Po schválení konečného rozvrhu výťažku Okresným súdom Košice I uznesením z 2.2.2016, č.k.
9K/30/2007-312 bol uznesením tohto súdu z 24.10.2016 č.k. 9K/30/2007-336 tento konkurz na majetok
žalovanej zrušený.

30. Následne uznesením z 18.5.2017 sp.zn. 9K/30/2007 Okresný súd Košice I oddlžil žalovanú od

pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu vyhláseného na jej majetok a v konaní v oddlžení
neuspokojené, čím sa stali voči nej nevymáhateľné.

31. Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že jeho zverejnením v Obchodnom vestníku v

zmysle ust. § 206f zák.č. 7/2005 pohľadávky, ktoré žalovanej vznikli do 15.2.2008 a ktoré zároveň zostali
po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na skutočnosť, či tieto boli alebo neboli do konkurzného
konania prihlásené v zmysle ZKR, nezanikajú, ale stávajú sa voči žalovanej nevymáhateľné. Týmto sa
voči nej menia na naturálne obligácie, ktoré naďalej existujú, avšak ich nie je možné s úspechom uplatniť
voči nej súdnou cestou.

32. Za takejto situácie žalobca nemôže mať právny záujem na vyriešení daného právneho stavu, a preto
odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Totiž v danom prípade
ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred 15.2.2008.

33. Odvolací súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal podľa § 257 CSP a dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajú v tom, že v priebehu tohto konania došlo k oddlženiu žalovanej a práve z tohto dôvodu
bola žaloba zamietnutá.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.