Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817201790
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817201790.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobkyne: J. F., nar.

X.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX T., právne zastúpenej: JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom
Mieru 312, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: 1/ C. X. G., s.r.o., so sídlom C. XX, XXX XX H., V.:
XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 a 2/ I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX
T., v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v čl. 7 Zmluvy o revolvingovom úvere
č. zmluvy 8000009108 uzavretá 22.11.2005 medzi žalobkyňou a žalovanými v rade 1/ a 2/, j e n e

p l a t n á.

II. Žalovaný v rade 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 15.3.2017 domáha, aby súd určil, že „Dohoda o
zrážkach zo mzdy obsiahnutá v čl. 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. zmluvy 8000009108, uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ zo dňa 22.11.2005, je neplatná“.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným v rade 1/ ako veriteľom (v tom čase vystupujúcim

pod obchodným menom C. G., spol. s.r.o.) uzatvorila ako spoludlžník zmluvu o revolvingovom úvere
na poskytnutie finančných prostriedkov, z ktorej jej neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky. Išlo
o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, kde ona vystupovala ako spoludlžník, pričom dlžníkom
z predmetnej zmluvy je žalovaný v rade 2/. Súčasťou tejto zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo
mzdy (čl. 7 predmetnej zmluvy), na základe ktorej žalovaný v rade 1/ požiadal jej zamestnávateľa
o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej
žalobkyni uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá možnosť priamo

ich zastaviť. Na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú má k dispozícii (iné listiny
jej zo strany žalovaného v rade 1/ poskytnuté neboli) dlžník požiadal o poskytnutie revolvingového
úveru, pričom mu mala byť poskytnutá čiastka 1.361,08 Eur (41.0004,-Sk), ktorú sa zaviazal vrátiť v
mesačných splátkach po 75,61 Eur (2.278,-Sk) po dobu 36 mesiacov so splatnosťou ku 19. dňu v
mesiaci. Žalobkyňa nemá žiadne informácie o tom, či dlžníkovi - žalovanému v rade 2/ vôbec bola
uvedená suma poskytnutá. Napriek uvedenému sú jej vykonávané zrážky zo mzdy u zamestnávateľa,
ktoré u jej zamestnávateľa uplatnil žalovaný v rade 1/. Má za to, že už predložením samotnej žiadosti

o vykonávanie zrážok zo mzdy, o čo požiadal žalovaný v rade 1/ jej zamestnávateľa, je z jej strany
osvedčené aj to, že k výkonu zrážok z jej mzdy dochádza, a to s poukazom na § 551 Občianskeho
zákonníka. Uzatvorením dohody ako súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru bez možnosti
individuálne dojednať podmienky je uvedená dohoda neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu o úvere považuje za problematickú aj
z eurokomforného hľadiska neudržateľnú. V ďalšom poukázala na § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“), v zmysle ktorého je zabezpečenie

pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy neprípustné. Prípustné je to len za
podmienky, že dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou sa zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy je spotrebiteľskou zmluvou, o ktorej platí vyvrátiteľná zákonná domnienka podľa
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, že nie je individuálne dojednaná. Žalobkyňa v čase uzatvorenia

zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné a nemala
možnosť individuálne dojednať jej podmienky. Taktiež poukazuje na to, že v žiadosti o vykonanie zrážok
je uvedená až suma 4.868,-Eur, pričom jej vôbec nie sú známe okolnosti a dôvody tohto navýšenia oproti
sume uvedenej v predmetnej zmluve. Účelom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je najmä dočasne zamedziť realizácii zrážok z jej mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ. Tento účel
vyplýva z jej dôvodnej obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jej mzdy nedošlo k zhoršeniu

jej faktického postavenia (k zvýšeniu eventuálneho preplatku vykonávaných zrážok, ktoré sa môžu v
konaní vo veci samej ukázať ako nedôvodné, čo by na jej strane spôsobilo finančnú ujmu). Zároveň
vykonávanie zrážok z jej mzdy alebo iných príjmov by mohlo mať na ňu a jej rodinných príslušníkov
mimoriadne nepriaznivé následky, nakoľko ako nevydatá matka sa sama osobne stará o maloletého
Z. F., nar. X.X.XXXX, pričom jej príjem predstavuje mesačne v priemere okolo 480,-Eur, z ktorej sumy

zabezpečuje všetky náklady jednak pre seba a tiež maloletého v predškolskom veku.

3. K žalobe priložila fotokópie: žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru /zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8000009108 z 22.11.2005 (č.l. 5), žiadosti žalovaného v rade 1/ o vykonanie zrážok zo mzdy
žalobkyne z 21.2.2017 adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne (č.l. 6), potvrdenia o výške príjmu

žalobkyne zo 7.3.2017 vystavené zamestnávateľom žalobkyne (č.l. 8), rodného listu maloletého syna
žalobkyne (č.l. 9).

4. K žalobe sa prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu 13.4.2017 (čl.
17 - 19) vyjadril žalovaný v rade 1/, ktorý navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a súčasne zaviazať

žalobkyňu zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 184,42 Eur vrátané DPH.
Primárne namietal neprípustnosť určovacej žaloby s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je právny úkon,
ktoré sú v zmysle právnej teórie právnymi skutočnosťami. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy nie je v zmysle aktuálnej úpravy § 137 písm. c) a písm. d) CSP prípustné. Žalobkyňa sa nedomáha
určenia práva a žaloba je neprípustná aj podľa § 137 písm. d) CSP, nakoľko žiadny osobitný zákon takýto

typ žaloby neupravuje. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje
k splneniu povinnosti dlžníka t.j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že
platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu splatný dlh pomocou zrážok zo
mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Na jeho použitie sa teda

neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnych skutočnosti, napr. porušenie povinností
vyplývajúcej zo zmluvy v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút
nebolzospotrebiteľskéhoprávazákonodarcomvylúčenýakoneprípustný.Dohodaozrážkachzomzdyv
čase jej uzavretia ani následne nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v spotrebiteľských
zmluvách. Výkon zrážok je regulovaný zákonom takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný

obsah a základ. To že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť súčasťou uzavretého komplexu zmluvného
vzťahumedziúčastníkmikonaniajepritomrovnocennéakojetomunapr.vprípadehypotekárnehoúveru
pri zriadení záložného práva, vyžadovanie spoludlžníkov, ručiteľov a podobne. Spotrebiteľ v zmysle
žiadneho zákona nemá právo výslovne na poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Dňa
15.12.2015 bola opätovne schválená po vrátení prezidentom SR novela zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá

nadobudla účinnosť dňa 23.12.2015 kde podľa jej článku 6 bod 8 získaním spotrebiteľského úveru
nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o
zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov so záložným právom
dojednaných za podmienok ustanovených zákonom ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský
úver a okolnosti jeho poskytnutia. Ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze

alebo neprijateľnosť zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté. Ak žalobca smeruje
k tomu, že predmetnou dohodou sa môžu vymôcť plnenia z neprijateľných klauzúl je potrebné aby
jeho tvrdenia smerovali ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré uvedené tvrdenia podporujú. Podaná
žaloba následkom absencie konkrétnych okolností pôsobí nezrozumiteľne. Predformulované zneniespotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých
spotrebiteľských vzťahov. Medzi žalobkyňou ako spoludlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom bola
uzavretá dňa 22.11.2005 zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy 8000009108. Pri jej uzavretí bol

žalobkyni predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Z obsahu uvedeného
pritom nemožno objektívne zistiť, žeby žalobkyňa poprela možnosť prečítania resp. oboznámenia sa
s obsahom dohody. V ďalšom odcitoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn
3Cdo/81/2011 týkajúceho sa výkladu právneho úkonu. O tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie
úveru uzatvorenie dohody o zrážkach, žalobkyňa vedela. Z obsahu vykonanej vôle pritom nemožno

zistiť, že by s takýmto zmluvným dojednaním nesúhlasila, mala voči nemu výhrady, námietky a podobne.
Citujúc § 35 od. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že zmyslom písomnej formy právneho úkonu je
okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou
aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté. Teda aký bol obsah vôle a čo prejav
vôle zahrňoval, ako bol urobený. Skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupuje
ako spoludlžník nie je relevantná. Žalobkyňa v zmysle čl. 5 ods. 5.8 zmluvy pristúpila na základe

§ 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku hlavného dlžníka so zmluvy spočívajúceho v
úhrade pôžičky ako aj jej príslušenstva - zmluvných pokút a všetkých ďalších peňažných záväzkov
zo zmluvy. Spoludlžník žalobkyne zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o revolvingovom
úvere. Jej postavenie nie je rovnaké ako postavenie dlžníka pričom uplatnené námietky môže smerovať
iba proti tým skutočnostiam, ktoré sa dotýkajú jej postavenia ako spoludlžníka. Pre vymedzenie

povahy pristúpenia k záväzku podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka podporne vychádza aj z
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/133/2010 28.6.2012, ktorý
zabezpečovací charakter pristúpenia spoludlžníka pristupujúceho k záväzkom dlžníka podľa § 533 ods.
1 Občianskeho zákonníka posúdil nasledovne: „Podľa § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne
písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom

dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne; ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí
obdobne. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku
je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu
a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník
nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu

tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť
dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k
záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi
dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je
veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu je tu potrebné

aplikovať ustanovenie § 511 OZ o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným
a novým dlžníkom. V naposledy uvedenom prípade sa zrejme bude vychádzať z toho, že pokiaľ nebolo
inej dohody, podiely dlžníkov na dlhu sú rovnaké (§ 511 ods. 2 OZ). Splnením záväzku ktorýmkoľvek
dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečenia
záväzku.“ Taktiež popiera tvrdenia žalobkyne ohľadne ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.

250/2007 Z.z. a to z dôvodu zákazu retroaktivity, ktorý je založený na tom, že právna norma nepôsobí
spätne, ale pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle nikoho nemožno postihnúť sankcionovať za také
správanie, ktoré je v čase keď sa uskutočnilo nebolo sankcionovateľné. Nie je možné dodatočne
vyžadovať určité predpoklady a podmienky, ktoré sa v čase jeho vykonania nevyžadovali a podobne.
Vzhľadom na uvedené nie je možné aplikovať znenie právnej normy § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z

s účinnosťou od 1.5.2014 na dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o revolvingovom
úvere z 22.11.2005. S poukazom na § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. t.j. intertemporálne ustanovenie
uviedol, že pre ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) označeného zákona bola upravená a teda pripustená
len nepravá retroaktivita, ktorá spočíva v tom, že sa uznávajú úkony a ich platnosť vykonané pred
účinnosťou novej úpravy.

5. Žalovaný v rade 2/ nevyužil možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe a to, či už písomným podaním alebo
prednesom na pojednávaní a zostal v konaní nečinný.

6. Súčasne s podanou podala aj návrh na nariadenia, ktorým súd žalovanému 1/ a zamestnávateľovi

žalobkyne, ktorým je MAKYTA a.s., uloží povinnosť dočasne zdržať sa použitia predmetnej Dohody
o zrážkach zo mzdy a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O tomto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tunajší súd uznesením, č.k. 11C/10/2017-13 z 21.3.2017
tak, že mu v celom rozsahu vyhovel a neodkladné opatrenie s požadovaným obsahom nariadil.7.SúdvykonaldokazovanievzmysleustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,pričomzistilnasledovný
skutkový stav:

8. Žalovaný 2/ ako dlžník a žalobkyňa ako spoludlžník dňa 7.11.2005 (č.l. 5) navrhli žalovanému 1/ ako
veriteľovi uzavrieť zmluvu č. 8000009108 o revolvingovom úvere s požadovanou výškou úveru 82.008,-
Sk, poskytnutou čiastkou úveru 41.004,-Sk (t.j. 1.361,08-Eur), so splatnosťou úveru 36,19 splátok, s
výškou mesačnej splátky 2.278,-Sk (t.j. 75,61 Eur), poplatkom za poskytnutie úveru 1.500,-Sk (t.j. 49,79

Eur), RPMN po poskytnutí úveru 26,76 %. Žalovaný v rade 1/ ako veriteľ dňa 22.11.2005 akceptoval
uzavretie zmluvy o úvere (bod 6. zmluvy)tak, že schválená výška úveru predstavuje sumu 82.008,-
Sk, splatnosť úveru - počet splátok 36,19; poskytnutá čiastka 41.004,-Sk, mesačná splátka 2.278,-Sk,
poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,-Sk.

9. Súčasťou tejto zmluvy o revolvingovom úvere bola v bode 7. aj dohoda o zrážkach zo mzdy

napísaná drobným písmom v tomto znení: „Podpisom na žiadosti/ zmluvy uzatvára Dlžník, Spoludlžník
1 a Spoludlžník 2 a Veriteľ v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka Dohodu o
zrážkach zo mzdy. Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 zmluvy
o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia
zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak

boli uplatnené) a náklady súdneho/rozhodcovského, prípadne iného konania, ak vznikli preukázateľne.
Na základe predloženia tejto dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 povinný
vykonávať v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2/,
a to vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere... Strany Dohody
výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške ale v nižšej,

aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či
mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle
všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia,
a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy
budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým Veriteľ zamestnávateľovi písomne oznámi, že

všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo Zmluvou o revolvingovom úvere, sú
splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť
zamestnávateľovi/platcovimzdyDlžníka,Spoludlžníka1,Spoludlžníka2kedykoľvekvpriebehuplatnosti
tejto Zmluvy o revolvingovom úvere“.

10. Prípisom datovaným 21.2.2017 (č.l. 6) spoločnosť Z. s.r.o. v mene žalovaného v rade 1/ ako veriteľa
požiadala na základe plnej moci (č.l. 7) zamestnávateľa žalobkyne - I., a.s. C., o vykonanie zrážok zo
mzdy a z iných príjmov žalobkyne, a to na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou
sa zaviazala zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým,
že veriteľ sa oprávnene domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 4.868,-Eur

k 19.5.2016, vykonaním zrážok zo mzdy alebo iných príjmov spoludlžníka na účet veriteľa, k čomu
spoludlžník dal v predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy výslovný súhlas.

11. Z potvrdenia o výške príjmu žalobkyne vystaveného jej zamestnávateľom vyplýva, že jej čistý
priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2017 - 2/2017 je 486,28 Eur.

12. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 19.12.2017 a 1.2.2018 v neprítomnosti žalovanej strany
(nakoľko žalovaný v rade 1/ svoju neprítomnosť ospravedlnil a žalovaný v rade 2/ svoju neúčasť
na pojednávaní konanom 1.2.2018 nijakým spôsobom neospravedlnil). Na pojednávaní konanom
19.12.2017 právna zástupkyňa žalobkyne zotrvávajúc na podanej žalobe uviedla, že predmetná dohoda

o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu, že sa jedná čisto o formulárovú dohodu, z ktorej obsahom
žalobkyňa nebola riadnym spôsobom zo strany žalovaného v rade 1/ riadne oboznámená. Podmienky,
ktoré sú v nej uvedené neboli so žalobkyňou individuálne vyjednané. Tieto nevedela žiadnym spôsobom
ovplyvniť a nakoľko sa jedná o zmluvu, ktorú je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú nespĺňa všetky
podstatné náležitostí zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a samotná dohoda obsahuje

neprijateľné podmienky a spôsobuje značnú nerovnováhu u spotrebiteľa, v dôsledku toho, že žalovaný v
rade 1/ môže od žalobkyne požadovať peňažné nároky, ktoré sú jednak nedôvodné a takisto ich možno
považovať za premlčané.13. Žalobkyňa k okolnostiam uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere uviedla, že so sestrou žalovaného
v rade 2/ robila v I.. Sestra žalovaného v rade 2/ ju požiadala, či by nešla ručiť jej bratovi. Potom sa
stretli u nej doma v byte, bol tam aj jeden pán žalovaný 2/,ktorého vtedy videla prvý a posledný krát.

Ona im dôverovala, ani presne nevie akú sumu žalovaný v rade 2/ žiadal a nevie koľko dostal na ruku,
ani zrážky zo mzdy. Len to podpísala a šla. Tú zmluvu vôbec nedostala, takže nevie či si zobral tých
40.000,-Sk alebo 80.000,-Sk. Bola to 10 minútová záležitosť. Žalovaný v rade 1/ ju neupozornil ani na
zrážky zo mzdy. Zmluvu predtým nečítala, len ju podpísala a to bolo všetko. Bolo to len formálne, len aby
dostal peniaze. So sestrou žalovaného v rade 2/ nekomunikovala - ani sa ich nepokúsila kontaktovať,

lebo si myslela, že je to splatené. Nič jej zatiaľ nestihli zraziť zo mzdy, lebo to hneď začala riešiť. Pokiaľ
ide o možnosť vykonávania zrážok zo mzdy, keby vedela aké následky má podpísanie, vrátane dohody
o zrážkach zo mzdy, nikdy by ju nepodpísala.

14. V prvom rade k námietkam žalovaného v rade 1/ týkajúcich sa procesnej neprípustnosti podanej
žaloby súd podotýka, že nová právna úprava modifikovala možnosť podávania určovacích žalôb, resp.

prijala už ustálený názor judikatúry v tom zmysle, že požiadavka na určenie práva má v zásade
predchádzať požiadavke na určenie inej právnej skutočnosti, ktorá sa javí byť ako predbežnou vo
vzťahu k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je. Z tohto pohľadu filozofia ustanovenia § 137 písm. c)
CSP vychádza zo zásady, že podľa tohto pravidla možno postupovať v prípade sporu o existenciu, či
neexistenciu práva, ak je na tom naliehavý právny záujem (naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu). Naproti tomu znenie § 137 písm. d) CSP umožňuje
žalobcovi formulovať žalobný petit vo vzťahu k akejkoľvek inej právnej skutočnosti, pokiaľ uvedené
vyplýva z osobitného predpisu. Samotné určenie neplatnosti právneho úkonu teda v zásade nemožno v
súdnom spore požadovať, ibaže konkrétne regulácie s ohľadom na charakter dotknutého vzťahu takýto
postup pripúšťajú (napr. v kontexte spotrebiteľského práva od 1.1.2019 /Čl. XVII zákona č. 279/2017/

nadobudne účinnosť § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.).

15. Žalobu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy za súčasnej právnej úpravy treba

považovať za vyjadrenie žalobnej požiadavky podľa § 137 písm. d) CSP, v kontexte ktorého hodnotil
súd žalobný návrh a vychádzal pritom zároveň zo znenia § 298 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd
môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku

znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Citované ustanovenie predstavuje odôvodnenú
výnimku z dispozičného princípu a z princípu „ne ultra petitum“. Skúmanie neprijateľných zmluvných
podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov
s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky, prepravné poriadky,

reklamačné poriadky a pod.), pretože ak boli dodržané podmienky hmotného práva, predstavujú súčasť
spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ právna úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve bez návrhu a rozhodnúť určovacím výrokom o neplatnosti zmluvy/zmluvnej
podmienky, možno z toho vyvodiť, že aktívna požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením
určovacieho petitu je plne oprávnená a má svoj právny základ v spomínanom ustanovení § 298

ods. 1 CSP. S odkazom na dané ustanovenie sa potom súd považoval žalobu o určenie neplatnosti
spotrebiteľských zmlúv - dohôd o zrážkach zo mzdy za spôsobilú pre meritórny prieskum.

16. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že v režime úpravy Občianskeho súdneho poriadku
(t.j. pred 1.7.2016), sa súdy Slovenskej republiky k otázke danosti naliehavého právneho záujmu na

určovacích žalobách spotrebiteľov postavili pozitívne (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky: rozsudok sp.zn. 5 Obo 47/2010 z 20.4.2011, uznesenie sp.zn. 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009)
a učinili to aj za existencie judikatúry, ktorá v zásade akcentovala potrebu riešenia sporu žalobou
na plnenie a nepripúšťala podanie žaloby na určenie, pokiaľ by táto mala znamenať vyriešenie len
predbežnej otázky.

17. Z dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere je tzv. štandardná
(formulárová) zmluva, ktorú odporca vopred pripravil pre vopred neurčený počet záujemcov o úver v
podobe predtlačeného formulára. Zároveň je nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysleustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že právny vzťah sporových strán má
spotrebiteľský charakter - pri uzatváraní úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy konal žalovaný
v rade 1/ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaný v rade 2/ a žalobkyňa

nevstúpili do právneho vzťahu v kontexte svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52
ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka). Rovnako možno konštatovať, že zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá 22.11.2005 založila medzi sporovými stranami vzťah zo spotrebiteľského úveru v zmysle
definícieformulovanejv§2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnom
v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 30.6.2006 (ďalej aj len „zákon č. 258/2001 Z.z.“).

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21. Posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy,
ktorú strany sporu neuzatvorili samostatne a ktorá mala slúžiť na zabezpečenie nárokov žalovaného v
rade 1/ zo zmluvy o revolvingovom úvere. Preskúmavaná dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá
na vopred predpísanom tlačive ako neoddeliteľná súčasť zmluvného textu a je písaná veľmi malým
a len ťažko voľným okom čitateľným písmom. Spotrebiteľ nemal možnosť znenie dohody o zrážkach

ovplyvniť ani jej uzatvorenie odmietnuť, resp. vylúčiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy zakladá značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Dôsledkom tejto dohody, ktorá bola jednostranne formulovaná
je, že umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok žalobkyne i žalovaného 2/(spotrebiteľov) bez toho, aby
boli nároky veriteľa (oprávnenosť čo do základu aj výšky) podrobené súdnemu prieskumu a zároveň
umožňuje veriteľovi realizovať svoje právo prostredníctvom tohto inštitútu aj na neprípustné plnenie a

neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a bez časového obmedzenia (a to prípadne aj po
uplynutí zákonnej premlčacej doby). Uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej
súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnej kontroly uplatnenej veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávaniu v

rozsahu uplatnenom z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Práve z tohto dôvodu, že
spotrebiteľ nemá právo o takejto dohode vyjednávať, táto musí byť podrobená súdnemu prieskumu.22. Inak povedané ako vyplýva zo samotného znenia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,
zamestnávateľ spotrebiteľa je povinný tieto splátky a teda zrážky zo mzdy vykonávať v prospech
veriteľa až do doby, kým veriteľ (žalovaný v rade 1/) zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho

pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené
a teda do vyplatenia všetkých úverov, prípadných revolvingov s príslušenstvom, zmluvných pokút a
nákladov súdnych /rozhodcovských konaní, ak vznikli preukázateľne. Je teda možné, že v rámci takto
žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto
vyňatá zo súdneho prieskumu. Inými slovami sám žalovaný v rade 1/ ako dodávateľ meritórne rozhodne

o celkovej výške dlhu žalovaného 2/ a žalobkyne čo by spotrebiteľov voči nemu, a teda žalovaný v rade
1/ ako dodávateľ rozhoduje o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú
so žalovaným 2/ a žalobkyňou uzavrel (§ 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 1.1.2008). Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a navrhovateľka ako spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo
strany dodávateľa. Vykonaním zrážok bez priamej súdnej kontroly veriteľ má možnosť vymôcť prípadne

aj plnenia, ktoré sami o sebe môžu mať charakter neprijateľný zmluvných podmienok, napr. neprimerane
vysoké zmluvné pokuty, poplatky, ktorých oprávnenosť takto nie je preskúmaná nezávislým orgánom.
Súdu musí teda konštatovať, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je formulovaná v bode
7. zmluvy o revolvingovom úvere umožňujú žalovanému v rade 1/ obchádzať účinnú justičnú kontrolu a
z toho dôvodu ju súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

23.Dohodaozrážkachzomzdyslúžitaknazabezpečenie,akoajnauspokojenieveriteľovejpohľadávky.
Zrážky zo mzdy nepredstavujú len jednoduchý zabezpečovací prostriedok, ale aj o spôsob úhrady dlhu,
v dôsledku čoho sa pozícia veriteľa v danom prípade javila silnejšia, keďže neexistovala „autorita“,
ktorá by dohliadla na správnosť rozsahu vykonávaných zrážok. Inými slovami - ak by veriteľ uskutočnil

svoje práva prostredníctvom žaloby, teda dosiahol by judikovanie svojho práva a následnú exekúciu,
prebiehal by proces zásahu do majetkových práv spotrebiteľa plne v súlade s aktuálnymi štandardmi
spotrebiteľsko-právnej ochrany, ako to vyplýva s množstva súdnych rozhodnutí slovenských súdov tak
v nachádzacích konaniach, ako aj v exekučných konaniach.

24. V súčasnosti je použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch výslovne zakázané
v § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. s výnimkou individuálneho dojednania po dôslednom poučení o
dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť. V čase, keď sporové strany
uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá obsahuje i dohodu o zrážkach zo mzdy, však takéto
ustanovenie v slovenskej právnej úprave nebolo. Na druhej strane však nemožno ignorovať skutočnosť,

že v tom čase Občiansky zákonník obsahoval ustanovenie § 53, ktoré zakazuje, aby spotrebiteľská
zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

25. Vzhľadom na skutkové okolnosti súdenej veci súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo

mzdy dojednaná medzi sporovými stranami je práve takým ustanovením, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha
sa prejavuje v tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez
toho, aby sa musel obrátiť na súd za účelom získania exekučného titulu. Týmto spôsobom v podstate
znemožní dlžníkovi, aby sa v súdnom konaní bránil námietkou premlčania v prípade, že veriteľ otáľal s

vymáhaním jeho splatnej pohľadávky po takú dlhú dobu, že uplynie premlčacia doba. V dôsledku tejto
dohody by sa naviac veriteľ mohol vyhnúť súdnemu konaniu, v rámci ktorého by súd preskúmaval i
primeranosť odplát, ktoré veriteľ požaduje za poskytnutie úveru (v danom prípade sa poskytnutú čiastku
41004,-Sk požadoval veriteľ zmluvnú odmenu v rovnakej výške). Vzhľadom na hore uvedené súd dospel
k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy výrazne zjednodušuje postavenie veriteľa a to až do takej

miery, že dochádza minimálne k oslabeniu dlžníka brániť sa tomu, aby od neho nebola vymáhaná vyššia
suma, na akú by mal veriteľ v zmysle objektívneho práva nárok. Zároveň je potrebné poukázať i na to,
že žalobkyni i žalovanému v rade 2/ bola daná dohoda o zrážkach zo mzdy predložená na formulári na
listine obsahujúcej zároveň zmluvu o úvere, keď jeho primárnym cieľom bolo získať úver, bez akejkoľvek
možnosti túto odmietnuť, pričom v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by žalovaný v rade 1/ (jeho

zamestnanci) postupovali s odbornou starostlivosťou a žalobkyňu pred podpisom upozornil na obsah,
význam a následky dohody o zrážkach zo mzdy.26. V posudzovanom prípade naviac nemožno opomenúť, že žalobkyňa sa podľa jej vlastného tvrdenia,
ktoré v konaní žalovaná strana nerozporovala, dostala v dôsledku svojej dôverčivosti a snahy pomôcť
pre ňu neznámej osobe za nedbalého zváženia všetkých dôsledkov s tým spojených, pričom z úveru

poskytnutého žalovanému v rade 1/ nijakým spôsobom neprofitovala, ba práve naopak, keďže zo strany
žalovaného v rade 1/ boli podniknuté kroky smerujúce k realizácii zrážok z jej mzdy - t.j. k siahnutiu na
jej finančne prostriedky.

K rozhodnutiu o náhrade trov konania

27. O trovách konania (výrok II. tohto rozsudku) rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1
CSP, pričom vychádzal z toho, že žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná, keďže žalobe žalobkyne
bolo vyhovené, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pokiaľ ide o určenie
subjektu vystupujúceho na žalovanej strane, ktorej má byť uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania (t.j. voči ktorému má byť žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania) súd vychádzal z

toho, že žaloba musela smerovať voči všetkým, ktorí predmetnú dohodu uzavreli (a to buď ako žalobcom
alebo žalovaným), nakoľko účastníci dohody vystupujú ako nerozluční spoločníci s tým, že subjektom,
ktorý predmetnú dohodu naformuloval (a spôsobil jej neplatnosť) a ten, kto dal podnet na jej realizáciu -
bol len žalovaný v rade 1/. Nebyť toho, že žalovaný 1/ učiní kroky k realizácii tejto dohody - k vykonávaniu
zrážok zo mzdy žalobkyne, k iniciovaniu tohto konania by zrejme nedošlo. O výške náhrady trov konania,

pokiaľ tieto budú jednotlivými žalovanými uplatnené (čo je ponechané na ich vôli), bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, t.j. na Okresný súd Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).