Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104897560
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7104897560.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr
Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Q.. W. Z., Y.. XX. XX. XXXX, E. J. XXX,
G., zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom Idanská 17, Košice, proti žalovaným:
1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava 2. Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava a 3. Slovenská

republika, zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom
Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, o určenie práva vstúpiť do štátnej služby, o náhradu funkčného platu a
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 04. 10 2016 č.k 24C/144/2004-162 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu zo dňa 06. 07. 2004, doručené
mu dňa 08. 07. 2004.

2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca dňa 06. 07. 2004 doručil Okresnému
súdu Košice I podanie označené ako žaloba, v ktorom sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd rozhodol, že 1. žalobca má právo na základe dosiahnutých výsledkov vo výberovom konaní VK

2004/25/800 vstúpiť do stálej štátnej služby ako odborný radca vo funkcii vedúceho živnostenského
podnikania na Obvodnom úrade Košice - okolie, 2. toto právo žalobcu bolo porušené nesprávnym a
diskriminačným úradným postupom pôvodných žalovaných v 1. a v 2. rade (Krajský úrad v Košiciach a
Úrad pre štátnu službu) pri vyhodnocovaní výsledkov výberového konania a určení poradia uchádzačov
a 3. žalovaná v 3. rade (Slovenská republika, pôvodne zastúpená Úradom pre štátnu službu) je povinná
zaplatiť žalobcovi náhradu škody za nesprávny úradný postup pôvodných žalovaných v 1. a v 2. rade

vo výške funkčného platu v danej funkcii za obdobie od 04. 05. 2004 až do doby, kedy žalobcovi bude
umožnené riadne vykonávať túto funkciu. Po tom, čo žalobca svojím listom zo dňa 16. 11. 2005 doplnil
takto formulovaný petit o dátum 04. 05. 2004 ako dátum, kedy mu malo vzniknúť právo vstupu do štátnej
služby a o sumu funkčného platu, ktorý vyčíslil na 21.550,- Sk mesačne s tým, že celková škoda ku
dňu podania návrhu podľa žalobcu, predstavovala sumu 398.675,- Sk (13.233,59 eur), Okresný súd
svojím uznesením zo dňa 18. 02. 2011 postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach s poukazom na svoj

názor, že vec spadá do správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorej sú na preskúmavanie rozhodnutí a postupov správnych orgánov v zásade vecne príslušné krajské
súdy. Krajský súd v Košiciach z dôvodu nesúhlasu s postúpením predložil vec na rozhodnutie o vecnej
príslušnosti Najvyššiemu súdu SR. Tento vo svojom uznesení zo dňa 24. 05. 2011 č.k. 5Nds/3/2011
rozhodol,ženesúhlasKrajskéhosúduvKošiciachspostúpenímvecijedôvodnýatotosvojerozhodnutie
založil na závere, že zo žalobného petitu nie je jednoznačne zrejmé, či cieľom žaloby bolo vydanie

rozsudku podľa § 80 písm. c) O.s.p. (určovaní výrok) a § 80 písm. b) O.s.p. (náhrada škody), alebo
či sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu správneho orgánu podľa § 244 a nasl. O.s.p.Konštatoval, že túto nejasnosť je povinný odstrániť ten súd, ktorému bola žaloba doručená, v tomto
prípade Okresný súd Košice I. Len na základe jednoznačného zistenia, čoho sa žalobca vo veci
domáha, možno určiť režim konania, a teda, či ide o všeobecné občianskoprávne konanie alebo konanie

v správnom súdnictve, a až následne možno určiť vecnú príslušnosť (§ 9 ods. 1, § 246 O.s.p.). Súd prvej
inštancie ďalej poukázal na to, že rešpektujúc právny názor vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom
uznesení zo dňa 08. 10. 2014 pod č.k. 1Co/283/2012-133, ktorým zrušil predchádzajúce uznesenie o
odmietnutí podania svojím uznesením zo dňa 24. 06. 2016 (č.l. 155) opätovne žalobcovi uložil povinnosť,
aby v lehote 15 dní výslovne uviedol, aký konkrétny cieľ mieni žalobou dosiahnuť, t.j. či je za ním a/

určovacívýrok podľa§80písm.c) O.s.p.alebozab/nároknanáhraduškodypodľa§80písm.b)O.s.p.;
alebo c) preskúmania zákonnosti postupu správneho orgánu podľa § 244 a nasl. O.s.p.; alebo d) podľa
žalobcu mieni dosiahnuť súčasne viacero cieľov uvedených pod písmenami a), b) alebo c), uložil mu
súd povinnosť výslovne a jednoznačne priradiť jeden konkrétny zamýšľaný cieľ ku každému z výrokov
žalobného petitu. Konštatoval, že uvedené uznesenie bolo doručené žalobcovi 09. 08. 2016, tento
podaním zo dňa 26. 08. 2016 žiadal predĺženie lehoty na upresnenie petitu, avšak do doby rozhodnutia

súdu prvej inštancie vady svojho podania neodstránil. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom
na ust. § 127 ods. 1, § 132 ods. 1 - 3 a § 129 ods. 1 C.s.p., § 129 ods. 1 - 4 C.s.p. odmietol podanie
žalobcu vzhľadom k tomu, že bol toho názoru, že tento svoje podanie doručené súdu 08 07. 2004 v
lehote stanovenej súdom nedoplnil, resp. neopravil, pričom v jeho podaní absentujú základné náležitosti
vyžadované zákonom pre žalobu, a preto nemožno pokračovať v konaní.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o jeho nároku v zmysle ním špecifikovaných
petitov. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, keďže vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa

doplnil dostatočne svoj žalobný petit, čo súd prvého stupňa konštatoval už vo svojom uznesení zo dňa
18. 02. 2011 pod č.k. 24C/144/2004, ktorým vec postúpil na prejednanie Krajskému súdu v Košiciach.
S poukazom na znenie § 79 ods. 1 O.s.p. má za to, že účastník konania nie je povinný v žalobe
uvádzať právne posúdenie svojho nároku. Takéto právne posúdenie je irelevantné, keďže v zmysle tohto
ustanovenia je povinnosťou žalobcu opísať iba rozhodujúce skutočnosti, teda skutočnosti skutkového

a nie právneho charakteru. Má za to, že takýto záver potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej občianske
súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia. Poukázal aj na bližšie nešpecifikované rozhodnutie
ústavného súdu, v ktorom mal tento judikovať, že výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. musí v
celom rozsahu rešpektovať právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Prílišný
formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na

doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre
ochranu zákonností nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Súd má v zásade
skúmať návrh na začatie konania (žalobu) len po formálno-právnej stránke (nie však formalisticky) v
tom zmysle, či žaloba obsahuje potrebné náležitosti z hľadiska ich formy, t.j. nie z pohľadu, či sú tieto
náležitosti aj obsahovo správne, t.j. či je skutkový stav vymedzený dostatočne, resp. či sú na jeho

preukázanieoznačenérelevantnédôkazy.Neuneseniebremenatvrdenia,akoajdôkaznéhobremenasa
premieta do meritórneho vecného rozhodnutia, ale v každom prípade to nie je dôvodom na odmietnutie
žaloby, resp. prekážky pre začatie konania. Za jedinú výnimku materiálneho prieskumu žaloby považuje
to, čo žalobca žalobou sleduje (petit), nakoľko súd musí vziať do úvahy, aby bol petit žaloby presný,
dostatočne určitý z pohľadu jeho materiálnej vykonateľnosti.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1 - 3 rade. Títo navrhli napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť s tým, že sa stotožňujú aj s jeho dôvodmi.

5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 380 C.s.p. a na základe toho

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s náležitosťami žaloby v občianskom súdnom konaní a
aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ podanie žalobcu zo dňa 06. 07. 2004 odmietol, keďže toto trpí
nedostatkami, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať.

7. Otázkou, či návrh žalobcu vo forme, ako ho tento podal na súde vrátane jeho doplnenia listom zo dňa
16. 11. 2005 spĺňa náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom
uznesení zo dňa 24. 05. 2011 pod č.k. 5Nds 3/2011. V dôvodoch tohto uznesenia uviedol, že každépodanie, ktoré je adresované súdu musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou
požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon
takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Ak podanie nemá predpísané osobitné náležitosti, potom sa jeho

správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie
týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitosti každého podania tak, ako je to uvedené v § 42
ods. 3 O.s.p. Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastnosti
písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní. V nadväznosti na to konštatoval, že
zo žalobného petitu, tak ako bol tento upravený žalobcom nie je jednoznačne zrejmé, či cieľom žaloby

bolo vydanie rozsudku podľa § 80 písm. c/ (určovací výrok) a § 80 písm. b/ O.s.p. (náhrada škody)
alebo či sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu správneho orgánu v zmysle § 244 a násl.
O.s.p. Konštatoval, že túto nejasnosť je povinný odstrániť súd, na ktorý žaloba napadla, v tomto prípade
Okresný súd Košice I.

8. Týmto právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom uznesení je viazaný tak

odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie. V zmysle týchto záverov formulácia petitu žaloby, tak ako
ju vykonal žalobca, neumožňuje súdu ani vyhodnotenie otázky vecnej príslušnosti na prejednanie a
rozhodnutie vo veci a na takomto závere sa nezmenilo nič ani v priebehu ďalšieho konania, keďže
žalobca napriek výzve súdu prvej inštancie a poučeniu v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p. neodstránil
podstatné vady svojho návrhu, teda neodstránil jednu z procesných podmienok konania, ktoré bránia

súdu v možnosti prejednať a rozhodnúť vec, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. Pre nedostatok procesnej podmienky konania,
ktorý nebol odstránený napriek výzve a poučeniu súdu zo strany žalobcu nemožno uznesenie súdu prvej
inštancie považovať za odňatie práva účastníkovi na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.