Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205197
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816205197.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: F.. X.. X. G.Í., S..

XX.XX.XXXX,M.Q.,Ž.XXX,práv.zast.JUDr.MarcelDolobáč,PhD.,advokát,sosídlomKošice,Žižkova
39, proti žalovanej: Obec Plešivec, so sídlom Plešivec, Čsl. armády 1, IČO: 00328642, práv. zast.
JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26, v konaní o zaplatenie
1.361,53 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.361,53 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 01.01.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súdpriznávažalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu100%,ktorúbudepovinnázaplatiťžalovaná.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.361,53 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne za čas odo dňa 01.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že bol zvolený v komunálnych voľbách za poslanca Obecného zastupiteľstva
(ďalej len „OZ“) Obce Plešivec. Menovacím dekrétom zo dňa 01.05.2012 bol menovaný do funkcie

zástupcu starostu Obce Plešivec. Funkciu vykonával od 01.05.2012 do 30.11.2014. S účinnosťou od
01.06.2014 mu bol určený hrubý plat za výkon funkcie zástupcu starostu Obce Plešivec vo výške
2.081,25 Eur. Okrem platu za výkon funkcie zástupcu starostu obce, poberal aj odmenu za výkon funkcie
poslanca OZ. Žalobcovi mala byť za výkon funkcie zástupcu starostu obce a výkon funkcie poslanca
OZ za november 2014 pripísaná na účet čiastka 1.779,30 Eur, čo zodpovedá výplatnej páske, ktorú
žalobca dostal. Žalobca súhlasil so zrážkou zo mzdy v sume 417,77 Eur z titulu preplatku na benefitoch
zo sociálneho fondu. Z toho dôvodu teda mal dostať plat namiesto pôvodne uvedenej sumy vo výške

1.361,53 Eur. Táto suma nebola žalobcovi vyplatená vôbec.

3. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá považovala nárok žalobcu za nedôvodný s poukazom
na to, že všetky nároky súvisiace s výkonom funkcie zástupcu starostu boli žalobcovi vyplatené. Práve
naopak, žalovaná sa domnievala, že žalobca sa obohatil na jej úkor. V mesiaci november 2014 žalobca
čerpal dovolenku v dňoch od 04.11.2014 do 28.11.2014. Výplatná páska, ktorú žalobca prevzal od
zamestnávateľa, bola nesprávna, žalovaná si jej existenciu nevie vysvetliť inak, len že bola vystavená

manželkou žalobcu, X.. L. G., v rozpore s príkazmi zamestnávateľa. Žalovaná predložila potvrdenie
o príjme žalobcu. V priebehu roka 2014 boli žalobcovi vyplácané odmeny z verejných prostriedkov, v
zmysle Zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a Zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. Žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplynul nárok na odmeny, ktoré akozástupca starostu poberal. Napríklad v mesiaci október 2014 bola jeho hrubá mzda vo výške 4.862,50
Eur, pretože v tomto mesiaci bola žalobcovi vyplatená aj mimoriadna koncoročná odmena vo výške
2.081,25 Eur. Odmena mala byť vyplatená v zmysle Dodatku č. 3 k Zásadám odmeňovania poslancov

Obce Plešivec, čl. III. písm. f.) zo dňa 28.02.2013. Ustanovenie tohto Dodatku predpokladá mimoriadny
výkon, resp. splnenie mimoriadnej úlohy. Rozhodnutie starostu obce o mimoriadnej odmene zo dňa
07.11.2014 splnenie tejto podmienky neobsahuje, bolo zrušené rozhodnutím zo dňa 20.12.2014. Táto
odmena nebola voči žalobcovi vymáhaná práve z dôvodov preverovania nárokov žalobcu. Žalovaná
trvala na tom, že žalobcovi uhradila mzdu za mesiac november 2014, aj s poukazom na čerpanie 18 dní

dovolenky. Doklad o tom, že bol žalobca odvolaný z dovolenky, sa v pošte obecného úradu nenachádzal
aztohodôvodužalovanávyjadrilapochybnostiopravostitakejtolistinyatrvalanapripojeníoriginálutejto
listiny a na výsluchu svedkov, zamestnancov Obecného úradu (ďalej len „OÚ“) Plešivec k okolnostiam
čerpania dovolenky. K vyjadreniu pripojila aj fotokópiu Potvrdenia o príjme žalobcu za rok 2014.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi založenými v spise a zistil skutkový stav.

5. Z písomného stanoviska žalobcu zo dňa 30.11.2016 je zrejmé, že trval na podanej žalobe. Tvrdenie
o čerpaní dovolenky v období od 04.11.2014 do 28.11.2014 považoval za nepravdivé. Dovolenku v
novembri mal naplánovanú, aj schválenú avšak dovolenka mu bola zrušená rozhodnutím vtedajšieho

starostu obce pred samotným čerpaním. Z toho dôvodu v novembri 2014 nečerpal ani jeden deň
dovolenky, a po celý mesiac riadne vykonával svoje povinnosti vyplývajúce z funkcie zástupcu starostu
obce. Trval na tom, že plat za mesiac november 2014, znížený o sumu benefitov zo sociálneho fondu,
mu náleží. Naviac poukázal na to, že za predpokladu, že by čerpal dovolenku v mesiaci november 2014,
patrila mu náhrada mzdy, čo vyplynulo napr. z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k.

5Co/277/2010, v zmysle ktorých má zástupca starostu, alebo primátora, nárok na dovolenku, náhradu
platu za čerpanie dovolenky a tiež nárok na náhradu nevyčerpanej dovolenky, pretože iný záver by bol v
rozpore s právnymi princípmi právneho poriadku Slovenskej republiky. Pokiaľ teda žalovaná tvrdila, že
čerpaldovolenku,prislúchalamunáhradazadovolenku,ktoránebolavyplatená.Knamietanémuobsahu
výplatnej pásky za november 2014 žalobca uviedol, že táto výplatná páska bola vystavená manželkou

žalobcu, ako zamestnankyňou žalovanej, ale výplatnú pásku podpísal vtedajší starosta obce, P. P.. To
znamená, že výplatná páska za november 2014 nebola vystavená v rozpore s príkazmi zamestnávateľa,
práve naopak, v súlade s príkazmi.

6. V písomnom podaní zo dňa 02.05.2017 žalovaná uviedla, že trvá na vyjadrení k žalobe, aj na tom,

že žalobcovi boli nesprávne vyplácané nároky, spochybňovala výšku platu za výkon funkcie zástupcu
starostu obce, pretože pri použití Zásad odmeňovania v spojení s ustanoveniami Zákona o právnom
postavení a platových pomeroch starostov a primátorov, nedosahoval uvedenú výšku. V súlade s ust.
§ 3 ods. 1 Zákona č. 253/1994 Z. z., starostovi má patriť plat, ktorý je súčinnom priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca, vyčíslený na základe údajov Štatistického úradu za predchádzajúci kalendárny rok

a násobku podľa ust. § 4 ods. 1, alebo ust. § 4 ods. 7 uvedeného zákona. Plat starostu nemôže byť nižší,
ako je uvedené v ust. § 3 ods. 1 uvedeného zákona, OZ však môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až o
70 %. Žalobca sa v decembri 2016 dozvedel o rozhodnutí o zrušení tzv. koncoročnej odmeny vo výške
funkčného platu, pričom odmena predstavovala bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Žalovaná
tvrdila, že tento nárok bol uplatnený písomným podaním na súde v októbri 2016. Žalovaná trvala na

tom, že žalobca čerpal v mesiaci november 2014 dovolenku v rozsahu 18 dní, nakoľko to zodpovedá zo
záznamu o vybratí tzv. neplateného voľna z rekapitulácie dochádzky žalobcu.

7. V písomnom podaní žalobcu zo dňa 15.05.2017, v rámci repliky, žalobca zdôraznil, že tvrdenie
žalovanej o tom, že čerpal dovolenku, je nepravdivé a rovnako aj tvrdenie, že mu boli vyplácané

nároky v rozpore so Zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, Zákonom o majetku
obcí a s platnými Zásadami odmeňovania poslancov OZ v Plešivci. Zdôraznil, že pokiaľ sa žalovaná
domnievala, že žalobcovi bola vyplatená neoprávnene koncoročná odmena, prípadne v rozpore so
Zásadami, na ktoré odkazovala, nič nebránilo žalovanej domáhať sa nároku na vrátenie tejto sumy v
samostatnom konaní, resp. uplatniť si nárok vzájomnou žalobou. Počas celého konania sa tak nestalo. Z

týchto dôvodov považuje žalobca nárok žalovanej s údajným bezdôvodným obohatením za premlčaný.
Podanie, ktoré bolo realizované žalovanou dňa 09.10.2016, nebolo vzájomnou žalobou, s poukazom na
ust. § 147 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca poukázal na riadne rozhodnutie oplate, ktorý mu bol priznaný za výkon funkcie starostu obce zo dňa 03.07.2014, ktorý zodpovedá platným
právnym predpisom.

8. Žalobca naďalej trval na žalobe, aj na písomných stanoviskách doručených súdu počas konania.
Na pojednávaní dňa 22.05.2017 predložil originály listín: Odvolanie z dovolenky, podpísané P. P. dňa
04.11.2014, Listinu súvisiacu s poverením Obce Plešivec na výkon funkcie zástupcu starostu obce zo
dňa 01.05.2012, Menovací dekrét vystavený Obcou Plešivec pre uvedenú funkciu zo dňa 01.05.2012,
Vzdanie sa funkcie zástupcu starostu obce ku dňu 30.11.2014 - prijaté OÚ dňa 19.11.2014, Čestné

prehlásenie - súhlas na zrazenie sumy 417,77 Eur, Rozhodnutie o plate žalobcovi, s účinnosťou od
01.06.2014 vo výške 2.081,25 Eur, Dodatok č. 3 k Zásadám odmeňovania poslancov OZ v Plešivci zo
dňa 04.04.2013. Pre porovnanie originálu s fotokópiou, bol predložený originál Protokolu o odovzdaní
agendy žalobcu ako zástupcu starostu a právnika Obce Plešivec ku dňu 30.11.2014. Súčasťou
predložených originálov listín boli aj listiny súvisiace s výzvou žalobcu žalovanej na zaplatenie mzdy
za mesiac november 2014, a to listami zo dňa 03.02.2015, 27.01.2015, 21.01.2015, 12.01.2015 a

22.12.2014. Žalobca uviedol, že bol zvolený za poslanca OZ v komunálnych voľbách, od 01.05.2012
vykonával na základe menovacieho dekrétu funkciu zástupcu starostu obce a bola mu určená odmena
v zmysle Dodatku č. 3 k Zásadám odmeňovania poslancov. Od roku 2002, ako poslanec OZ, poskytoval
určité právnické služby, po odstúpení právničky obce, výlučne z dôvodu, že sa javilo Obci Plešivec
hospodárnejšie riešenie, ak bude služby poskytovať poslanec obce, ktorý sa zúčastňuje zasadnutí a

vie vec vyhodnotiť a posúdiť. Odhliadnuc od toho, že riešenie odmeny nebolo podľa názoru žalobcu
predmetom konania, žalobca z opatrnosti reagoval aj na tvrdenia žalovanej o neoprávnenom čerpaní
odmien. Poukázal na to, že z Dodatku č. 3, z čl. III. písm. g.) vyplývalo, že odmeny sa neplatili len
v prípade, že sa zúčastňoval zasadnutia obecnej poslaneckej rady. Všetky iné odmeny, ktoré patrili
poslancom OZ, patrili aj žalobcovi. Potvrdil, že mal zriadenú živnosť, ktorú zrušil 02.07.2014, po

predchádzajúcom pozastavení živnosti, pretože nestíhal túto činnosť vykonávať. Tvrdenie žalovanej o
tom, že odmena z mandátnej zmluvy bola z príjmov podnikateľskej činnosti žalobcu, nebolo pravdivé.
Takúto činnosť z mandátnej zmluvy si totiž ani nemohol započítať do podnikateľskej činnosti. Započítaval
príjmy z tejto činnosti do daňového základu a odvádzal daň z ďalšieho príjmu ako fyzická osoba. Keďže
žalovanánaznačovalavkonaní,ženevykonávalprácu ačinnostivzmyslepovereniastarostuanemohol

dostať mimoriadnu odmenu, poukázal na to, že mimoriadna odmena súvisela so Zmluvou o dielo z
roku 2012, ktorá bola uzavretá so spoločnosťou Skanska a bola podkladom na realizáciu výstavby
kanalizácie. Bola to finančne najnáročnejšia stavba. V čase, kedy bol poverený funkciou zástupcu
starostu, boli spracované len základné dokumenty a v priebehu ďalšieho konania alebo postupu, bolo
potrebné dopracovať ďalších 31 zmien v projektovej dokumentácii, takže stavba nebola ukončená do

pôvodných 18 mesiacov, ale pokračovala ďalší rok. Túto stavbu mal na starosti práve žalobca. Dôvodom
prečo žiadal žalobca pôvodne o poskytnutie dovolenky, bola skutočnosť, že žalobca ale aj starosta obce
si chceli robiť predvolebnú kampaň, keďže obaja chceli kandidovať v komunálnych voľbách. Starosta
stále zadával nové úlohy žalobcovi, ktorý sa v dôsledku toho dostal so starostom dňa 03.11.2014 do
konfliktu. Najskôr starosta nervózne reagoval, že mu dovolenku dá a že ho nepotrebuje, ale krátko na

to ho starosta zavolal ešte v dopoludňajších hodinách, že ho sťahuje z dovolenky, pretože ho potrebuje
do konca volebného obdobia. Aj keď sa mu to nepozdávalo, predsa to rešpektoval pod vyhrážkou,
že ho starosta odvolá z funkcie. Z toho dôvodu počas celého mesiaca november 2014 riadne pracoval
na všetkých podkladoch a dokumentoch, okrem toho pripravoval aj riadne zasadnutie OZ, konané dňa
13.11.2014.

9. Žalovaná aj po oboznámení sa s originálnymi listinami predloženými so žalobcom nesúhlasila so
žalobou. Trvala na písomných stanoviskách s poukazom na to, že žalobca nebol plne uvoľnenou osobou
na výkon činnosti zástupcu starostu. V tej súvislosti predložila živnostenský list, ktorým preukazovala
vykonávanie živnosti žalobcom. Naviac žalobca mal uzavretú aj mandátnu zmluvu, na základe ktorej

poberal 200,- Eur mesačne, prostredníctvom ktorej poskytoval právne služby Obci Plešivec. Za týchto
okolností sa žalobkyňa domnievala, že obec nemala platiť žalobcovi za účasť na zasadnutiach, s
poukazomnapriznanýplat.Príjemzmandátnejzmluvypoberalžalobcaodroku2003.Žalovanásúčasne
zdôraznila tú skutočnosť, že žalobca si do dôsledku neplnil všetky svoje činnosti, ktoré mu vyplývali aj z
poverenia a teda z tohto pohľadu naďalej žalovaná trvala na tom, že žalobcovi dôvodne odmietli vyplatiť

koncoročnú mimoriadnu odmenu pre nepreukázanie mimoriadneho pracovného výkonu.
10. Žalovaná spochybňovala vyjadrenia žalobu v tom zmysle, že stav projektu kanalizácie a čističky
bol v novembri 2014 taký, že rozhodne nesmeroval ku skúšobnej prevádzke. V dôsledku posunov
kanalizačných pásov, bolo potrebné vysporiadať pozemky, čo sa robilo celý rok 2015. Starostka obcepotvrdila, že vyplatenie náhrady za mzdy za dovolenku bolo zastavené, s poukazom na rozhodnutie
o zrušení mimoriadnej odmeny. Dohoda o zrážkach zo mzdy so žalobcom, ktorá by oprávňovala
zadržanie platu, uzavretá nebola. Po nástupe do funkcie starostky, sa oboznamovala v decembri

2014 s výplatnými páskami žalobcu. Zistila, že výplatná páska žalobcu z 01.12.2014 bola podpísaná
starostom obce, P., ako jediná v danom období. Manželka žalobcu sa mala vyjadriť, že v novembri
jej manžel- žalobca, dovolenkoval. Podľa zistených skutočností zúčtovali žalobcovi mzdu, výrazne
nižšiu. Žalobca peniaze neprevzal, ani výplatnú pásku. Starostka žalovanej sa dozvedela o odvolaní
zástupcu starostu z dovolenky až vo februári 2015, kedy žalobca odovzdal uvedený dokument. Takýto

dokument však žalovaná nemala vo svojej evidencii a preto pojala podozrenie, že listina môže byť
falzifikát. Žiadala, aby súd jednostranný započítací prejav žalovanej vyhodnotil ako právne relevantný
a neposudzoval ho podľa Zákonníka práce, pretože na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenia
Zákonníka práce. Poukázala na ust. § 580 Občianskeho zákonníka o spôsobe započítania a zániku
navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Rovnako poukázala na uplatnenie ust. § 25 ods.
8 Zákona č. 369/1990 Zb., s účinnosťou od 01.01.2011, v zmysle ktorého patrí poslancovi, ktorý je na

výkon zástupcu funkcie starostu dlhodobo plne uvoľnený, primeraný plat od obce, pričom obec môže
poskytnúť poslancovi aj odmenu v zmysle kritérií určenia výšky tejto odmeny. Kritériá a otázky súvisiace
s odmeňovaním poslancov sú určené záväzným spôsobom vo vnútornom predpise obce v Zásadách
odmeňovania poslancov, ktoré schválilo OZ. Za danej situácie bude podstatné posúdenie, či žalobca
vykonával verejnú funkciu zástupcu starostu ako osoba dlhodobo uvoľnená zo zamestnania. Žalobca

nie je zamestnancom obce a svoju funkciu nevykonával v pracovnom pomere. Výkon jeho funkcie a jeho
odmenu treba posudzovať striktne na základe plnenia úloh vymedzených poverením starostu obce. Vo
vykonávanom dokazovaní sa žalobca obmedzil iba na dokazovanie, že ho niekoľko ľudí videlo na OÚ
v období, kedy mal čerpať dovolenku. Žalobca však nepreukázal plnenie úloh v zmysle poverenia. Za
predpokladu, že by súd ustálil, že žalobca dovolenku nečerpal, žalobca neuniesol dôkazné bremeno o

výkone činnosti podľa poverenia starostu. To, že bol žalobca niekoľkokrát v mesiaci november na OÚ,
kde riešil iba súkromné záležitosti, prípadne záležitosti, za ktoré dostával poslaneckú odmenu, nie sú
dokladom toho, že skutočne vykonával činnosti v prospech obce.

11. Svedkyňa X. Z. uviedla, že od februára 2012 do januára 2015 pracovala na OÚ Plešivec ako

účtovníčka. Potvrdila, že v mesiaci november 2014 evidovala prítomnosť žalobcu na pracovisku,
stretávali sa na chodbe a chodieval cez jej kanceláriu ku starostovi. Podľa jej poznatkov tam bol
žalobca celý mesiac, pretože sa riešili problémy súvisiace s kanalizáciou. Zúčastňoval sa ranných
porád, ktoré prebiehali od 07.30 hod. do 08.00 hod., za prítomnosti starostu, žalobcu aj ako vedúceho
aktivačných prác, p. X., vedúcej príspevkovej organizácie a Ing. M., vedúcej obecných služieb. Uviedla,

že zaznamenala výmenu názoru a konflikt medzi starostom a zástupcom starostu týkajúci sa dovolenky
žalobcu, s ktorou starosta nesúhlasil, pretože sa mala spúšťať skúšobná prevádzka kanalizácie a boli
tamnejaképroblémy.Obecmalarozpracovanýchviacprojektovasúviselostýmmnožstvopráce,zrejme
to bol dôvod nesúhlasu starostu. Asi v ten istý deň prišiel žalobca ku starostovi s dovolenkovým lístkom.
Ďalej sa s vecou nezaoberala, predpokladala, že asi dovolenku nedostal, pretože ho videla nasledujúci

deň v práci.

12. Zo svedeckej výpovede O. Z. vyplynulo, že od marca 2014 pracuje ako asistentka starostu. Uviedla,
že od 11. do 20. novembra 2014 čerpala dovolenku, bola v zahraničí. Nevedela presne uviesť, či sa
pred dovolenkou alebo po dovolenke stretla so žalobcom na pracovisku. Vysvetlila to tým, že pracovala

nielen ako asistentka, ale mala na starosti nájomné byty a bola často mimo OÚ. Pamätala sa však
na to, že žalobca spomínal, že sa chce pripravovať na kampaň niekedy na októbrovom zasadnutí,
ale čo sa týka dovolenky, k tomu sa nevedela vyjadriť. Rovnako si nespomínala na nejaké okolnosti
s dátumom 03. a 04. novembra 2014, ani na to, že by bola manželka žalobcu, p. G., uplatňovala
nárok na náhradu dovolenky. Vedela, že sa hovorilo o skúšobnej prevádzke kanalizácie, ktorá nebola

dokončená do novembra 2014, pretože ešte po tomto období sa robili ďalšie práce s majetko-právnym
vysporiadaním, neboli dokončené potrubia. Potvrdila, že žalovaná komunikovala so svedkyňou, bola
oboznámená s tým, že sa má zúčastniť pojednávania a bolo jej uvedené aj to, čo je predmetom konania.
Už aj v predchádzajúcom období bola kontaktovaná ako svedkyňa, ale jednalo sa o inú vec súvisiacu s
mandátnou zmluvou. Ako asistenta starostu viedla aj registratúrne záznamy. Zaznamenala po príchode

z dovolenky, že jej žalobca odovzdal list, ktorý súvisel so vzdaním sa funkcie. Či po odovzdaní tohto listu
žalobca zotrval naďalej na pracovisku, sa svedkyňa vyjadriť nevedela.13. Svedok P. P. uviedol, že pôsobil ako starosta obce v období 2010 až 2014. V tom čase sa rozbiehalo
množstvo projektov, medzi nimi aj veľký projekt - čističky a kanalizácie, čo si vyžadovalo množstvo práce
aúsilia.Keďžeprebiehaliajďalšieprojekty,potrebovalzástupcu.Tietočinnostiaprojektypovymenovaní

zástupcu, mal na starosti práve žalobca. Riadil chod úradu, mal na seba presunutú časť kompetencií
a všetky stavby, ktoré sa realizovali v Q.. Bolo to náročné, preto mu vypomáhal E.. A.. Pred záverom
roku 2014 panovalo značné napätie na úrade, pretože sa pripravovali voľby a bolo potrebné predstaviť
výsledky práce a pripravovalo sa ukončenie niekoľkých stavebných projektov. Situácia nebola najlepšia,
pretožesavyskytlirôznetechnickézávady,ktorémohlispôsobiťto,žebynebolazrealizovanárefundácia

vynaložených nákladov. Samozrejme pred voľbami si poslanci robili kampane a takúto kampaň si robil
aj svedok. Záujem o kandidovanie v ďalšom období mal aj žalobca. V čase kedy sa chcel aj on venovať
kampani, bolo ešte živých 22 projektov. Pripustil, že v novembri 2014 si chcel žalobca zobral dovolenku,
chcel sa venovať svojej kampani, pohádali sa a vynadali si. Svedok sa nahneval, lebo považoval za
nemysliteľné, aby si zobral žalobca dovolenku v čase pre ukončením projektov. Po hádke mu najskôr
dovolenku podpísal, asi okolo 08.00 hod. ráno kedy mali porady. Potom odišiel na druhú stranu budovy,

do svojej kancelárie, celé si to rozmyslel a napísal žalobcovi odvolanie z dovolenky. Žalobca prišiel
späť, odvolanie si prevzal a podpísal ho. Svedok jednoznačne trval na tom, že žalobca v novembri
2014 pracoval celý mesiac. Potvrdil, že dovolenkový lístok bol vyplnený zrejme už deň predtým, na
základe avizácie dovolenky žalobcom, ale predpokladal, že snáď žalobca dovolenku čerpať nebude
a k rozkolu medzi ním a žalobcom došlo ráno 04. novembra, na druhý deň ráno. Dôvodom aj pre

odvolanie dovolenky bolo to, že žalobca bol styčnou osobou vo vzťahu k firme Skanska a riešil všetky
záležitostiokolokanalizácie.Svedokpotvrdil,žepísmonadovolenkovomlístkuniejejeho,jedinepodpis,
ktorý je na dovolenkovom lístku, je jeho podpisom. Okrem toho svedok uviedol, že prítomnosť žalobcu
na pracovisku bola nevyhnutná, každý deň bola porada ráno o 08.00 hod. a o 14.00 hod., kde bolo
referované,čovybavilstarosta. Svedok sinepamätal,čiboldovolenkovýlístokodovzdanýpersonalistke

a či bol riadne zaznamenaný v registratúrnom zozname, pretože tieto veci mala na starosti p. Z..
Svedok sa vyjadril aj v tom zmysle, že po ukončení volebného obdobia, sa so žalobcom nestretávajú,
nenavštevujú.Nato,žebysabolnanovembrovomzasadnutízmienilotom,žežalobcačerpádovolenku,
sa nepamätal. K okolnostiam podpísania výplatnej pásky dňa 01.12.2014 svedok uviedol, že ju zrejme
podpisoval z dôvodu, že len žalobca končil k 30.11.2014 funkciu, ostatní zamestnanci nekončili a preto

nebol dôvod na podpísanie výplatnej pásky iným zamestnancom pred uplynutím výplatného obdobia.

14. Svedok Š. P. uviedol, že pracoval pre Obec Plešivec v roku 2014 ako informatik OÚ a mal spoločnú
kanceláriu so žalobcom, administratívne vypomáhal žalobcovi. Jednoznačne potvrdil, že žalobca bol
v mesiaci november 2014 v práci, videl ho, sedeli v jednej kancelárii, dokončovali sa určité projekty.

Počas tohto obdobia nezaznamenal, že by žalobca poskytoval nejaké právne služby, aj keď žalobcu
poznali ako právnika a poskytoval v prípade potreby právne rady. V danom období pracoval na projekte
kanalizácie, rozostavanej materskej škôlky a asfaltovaní chodníkov v obci. Vykonával dohľad na týchto
stavbách. Či sa zúčastňoval každého kontrolného dňa, svedok nevedel uviesť, pretože to nespadalo
do jeho kompetencie. Podľa názoru svedka, mal byť na týchto kontrolných dňoch, o tom musel mať

prehľad nadriadený žalobcu. Nepamätal sa na to, že by sa vyjadril na pracovisku v tom zmysle, že by
žalobca na pracovisku nebol. Práve naopak, pracovali na týchto projektoch nielen cez týždeň, ale aj v
sobotu, a v nedeľu, aby vedeli veci dokončiť.

15. Zo svedeckej výpovede J. M. vyplynulo, že pracoval pre Obec Plešivec ako kontrolór od roku

2009. Kontakty so žalobcom boli bežné, stretávali sa na poradách u starostu, na zasadnutí obecnej
rady, na OZ. Inak sa nekontaktovali. Naposledy sa stretol so žalobcom dňa 13.11.2014, na poslednom
zasadnutí OZ, kde uviedol žalobca, že nepracuje, že čerpá dovolenku. Svedok nevedel označiť v
zápisnici text, z ktorého by vyplynulo tvrdenie žalobcu o čerpaní dovolenky. Potvrdil, že hovoril s p.
G., manželkou žalobcu, ohľadom vykázania pracovnej činnosti žalobcu v novembri 2014. Manželku

žalobcu poznal, mali vedľa seba kancelárie na obecnom úrade. Dohodli sa na tom, že vo výkaze bude
uvedenéneplatenévoľno.Tátoradavyplynulazpresvedčeniasvedkaotom,žezástupcastarostu,nemá
nárok na dovolenku, jeho pracovný čas je neobmedzený, nemusí viesť osobitnú dochádzku. Svedok
mal informácie o tom, že bola požiadaná náhrada za dovolenku od starostky. Nevedel uviesť, či bol
žalobca v novembri 2014 na pracovisku, vychádzal len z toho, že sa stretli dňa 13.11.2014 na poslednom

zasadnutí OZ.

16. Menovacím dekrétom zo dňa 01.05.2012 bol poverený žalobca výkonom funkcie zástupcu starostu
obce, s účinnosťou od 01.05.2012. Starostom obce bol P. P.. Rozhodnutím o plate - odmene bolžalobcovi určený primeraný hrubý plat - odmena, s účinnosťou od 01.06.2014, vo výške 2.081,25 Eur. Z
ďalšieho textu listiny vyplynulo, že primeraný plat bude vyplatený v stanovených výplatných termínoch a
zároveň mu bol priznaný nárok na riadnu dovolenku a ostatné sociálne zabezpečenia v zmysle platných

právnych predpisov. Primeraný plat tvorilo 75 % platu starostu obce, prijatého Uznesením č. 47-02-07/
OZ-214, ktorým bol starostovi zvýšený plat od 01.06.2014 na sumu 2.775,- Eur.

17. Z Poverenia Obce Plešivec zo dňa 01.05.2012 vyplynulo, že starosta obce, P. P., udelil poverenie
žalobcovi v zmysle Zákona č. 369/1990 Z. z. v znení neskorších noviel, pre účely zastúpenia starostu

obce podľa ust. § 13b ods. 3 uvedeného zákona. Poverenie obsahovalo v bode A. základné činnosti,
ktoré musí vykonávať žalobca v období počas prítomnosti starostu obce, a v bode B. činnosti, ktoré
musí vykonáva v čase neprítomnosti starostu alebo jeho nespôsobilosti na výkon starostu obce. Súd
konštatuje, že poverenie zahŕňa širokú škálu činností, ktoré mal žalobca vykonávať počas prítomnosti
starostu obce, okrem iného koordinácia činnosti komisií OZ s OÚ, poslaneckou radou, s príspevkovými
organizáciami, zabezpečenie materiálno-technických podmienok pre výkon činnosti poslancov OZ a

zamestnancov OÚ, kontrola prerokovania a riešenia návrhov, podnetov a pripomienok v komisiách OZ,
podieľanie sa na spracovaní koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obcí spolu so starostom,
zúčastňovanie sa previerok, kontrol a vybavovania sťažností a oznámení uskutočňovaných orgánmi
obce,zastupovanieobcevoblastispoločenskej,kultúrnejpodohodesostarostom,kontrolaadohľadnad
odpadovým hospodárstvom obce, koordinácie kanalizácie obce, ČOV, projektu Obec-občan a aktivačnej

činnosti, koordinácia projektu štvortriednej materskej škôlky v obci, vedenie koncepcie protipovodňovej
ochrany územia obce a ďalšie aktivity súvisiace s programom o ochranu životného prostredia, o
turizmus, cestovný ruch, týkajúcej sa rómskej národnostnej menšiny, školstva a v neposlednom rade
zabezpečovanie prípravy zasadnutia OZ a ďalšie činnosti vykonávané podľa pokynov starostu obce.

18. Uznesením č. 47 - 02 - 07/OZ - 2014 OZ konaného dňa 02.07.2014, bolo v časti uznesenia B
schválené pod bodom 15 zvýšenie platu starostu o 15 % na 70 % v zmysle Zákona č. 253/94 Z. z., s
účinnosťou od 01.06.2014. Výška mesačného platu po zmene bude činiť 2.775,- Eur.

19. Z výplatnej pásky za november 2014 bolo zrejmé, že čistá mzda v prípade žalobcu bola vykázaná

vo výške 1.813,76 Eur. Čo sa týka čerpania dovolenky, výplatná listina obsahovala záznam o čerpaní
dovolenky v rozsahu 18 dní, 144 hodín, čomu zodpovedala suma 1.873,12 Eur ako náhrada mzdy.

20. Čestným vyhlásením zo dňa 22.12.2014 žalobca písomne udelil súhlas na zrazenie sumy 417,77
Eur z platu za mesiac november 2014, z titulu preplatku benefitov zo sociálneho fondu.

21. Žalovaná do spisu pripojila aj ďalšie listiny: Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej
polície, 1. oddelenie vyšetrovania v Rožňave, č. ČVS- ORP-434/1- VYS - RV 2014 zo dňa 28.02.2016,
ktorým bolo zastavené trestné stíhanie za prečin neoprávneného podnikania voči žalobcovi.

22. Z predloženého dovolenkového lístka vystaveného žalobcom vyplynulo, že žiadal dovolenku na
zotavenie za kalendárny rok 2014 v čase od 04.11.2014 do 28.11.2014, t. j. 18 pracovných dní.
Dovolenkový lístok vystavil dňa 03.11.2014, bol podpísaný žalobcom a v časti schválenia dovolenky sa
vyskytoval nečitateľný podpis.

23. Z listiny označenej ako Písomné odvolanie z dovolenky zo dňa 04.11.2014 bolo zistené, že starosta
Obce Plešivec, P. P., oznámil písomne žalobcovi, že síce schválil čerpanie dovolenky žalobcovi od
04.11.2014 do 28.11.2014, avšak súčasne odvolal uvedené schválenie dovolenky a prikázal žalobcovi
prerušenie dovolenky z dôvodu, že žalobca musel nastúpiť do zamestnania ešte dňa 04.11.2014, za
účelom zabezpečenia a splnenia úloh, s ďalšími zamestnancami OÚ Plešivec, s Obecnými službami

Plešivec, za účelom zabezpečenia výkopových prác na vodovodnej prípojke ČOV (čistička odpadových
vôd), zabezpečenia územného konania vo veci parku za inkubátorom, prípravy zasadania OZ, prípravy
agendy zástupcu starostu na odovzdanie po komunálnych voľbách najneskôr do 28.11.2014.

24. Z listu označeného ako zrušenie rozhodnutia o mimoriadnej koncoročnej odmene, vystaveného

žalovanou a adresovaného žalobcovi súd zistil, že Obec Plešivec zrušila rozhodnutie o mimoriadnej
koncoročnej odmene žalobcovi vo výške jedného funkčného platu 2.081,25 Eur, nakoľko nebol uvedený
dôvod pridelenia mimoriadnej koncoročnej odmeny v zmysle Dodatku č. 3 k Zásadám odmeňovania
poslancov Obce Plešivec. Žalovanej nebolo zrejmé, že by išlo o väčšiu náročnosť výkonu funkcie.25. Listom zo dňa 18.11.2014 oznámil žalobca, že sa vzdáva mandátu poslanca OZ k 30.11.2014 a
súčasne sa vzdal aj funkcie zástupcu starostu obce k rovnakému termínu. K uvedenému dňu zaniklo

poverenie na zastupovanie starostu obce zo dňa 01.02.2013.

26. Na základe Protokolu o odovzdaní agendy zástupcu a právnika Obce Plešivec zo dňa 30.11.2014
bola odovzdaná protokolárne žalobcom agenda zástupcu a právnika - žalobcu a bola prevzatá P. P..

27. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie mzdy za mesiac november 2014 vo výške 1.361,53 Eur,
o čom svedčia pripojené listinné dôkazy zo dňa 27.01.2015, doručené OÚ dňa 27.01.2015, 21. 01.
2015,12.01.2015,doručenéOÚ13.01.2015,22.12.2014,doručenéOÚdňa23.12.2014.Ďalšiapísomná
urgencia o zaplatenie dlžnej sumy vyplývala z listu žalobcu adresovanej žalovanej zo dňa 03.02.2015.
Žalovaná reagovala písomne na výzvu listom zo dňa 26.01.2015, kedy oznámila žalobcovi, že na
základe priebežnej kontroly mzdovej agendy dospela k záveru, že vyúčtovanie náhrady za dovolenku

bolo nesprávne, bolo zistené neoprávnené čerpanie benefitov zo sociálneho fondu, pričom žalovaná
súčasne uznala, že tieto benefity žiadal žalobca zraziť zo mzdy ešte pred reakciou žalovanej. Žalobca
bol v tomto liste informovaný o tom, že bude prepočítaný jeho plat za obdobie november 2014 a správne
vyúčtovaný zostatok bude poukázaný na jeho bankový účet.

28. Z predloženej Zápisnice z 54.mimoriadneho zasadnutia OZ v Plešivci, konaného dňa 13.11.2014
vyplynulo, že žalobca bol počas zasadnutia bol, bol určený za overovateľa zápisnice. Z obsahu zápisnice
je zrejmé, že niekoľkokrát žalobca reagoval a vystupoval k jednotlivým bodom a tiež v diskusii, pričom
práve v tejto zápisnici bolo zachytené aj to, že žalobca informoval prítomných poslancov o postupe pri
prácach súvisiacich s kanalizáciou a konštatoval, že denne chodí kontrolovať zamestnancov, vrátane

aktivačných a informoval o stave týchto prác.

29. Zo Žiadosti o odôvodnenia vrátenia mzdy adresovanej žalovanou žalobcovi dňa 19.02.2015
vyplynulo, že na účet žalovanej bola vrátená dňa 11.02.2015 suma 135,61 Eur, ktorá bola pôvodne
prevedená na účet žalobcu ako vyúčtovanie mzdy v zmysle ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Keďže

nebol zrejmý dôvod vrátenia peňažných prostriedkov, žalovaná sa dotazovala, či sa jedná o vzdanie sa
práva, alebo o dar žalobcu, vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu obce.

30. Žalobca trval na tom, že započítanie v tomto prípade nie je možné, pretože aj keď sa nejedná
o pracovný pomer, je to iný pracovno-právny pomer s poukazom na ust. § 2 Zákonníka práce. Nad

rámec uvedeného konštatovania zdôraznil, že počas celého konania nebol predložený žalovanou žiadny
konkrétny započítací úkon spôsobilý na započítanie a rovnako nie je možné v tejto súvislosti akceptovať
pre účely rozhodovania zrušenie rozhodnutia o priznaní koncoročnej odmeny, pretože jednak si to
vyžaduje súhlas OZ, ktorý nebol preukázaný a ďalej je tu zákaz retroaktivity, tzn. že nie je možné zrušiť
rozhodnutie o priznaní odmeny. Pokiaľ sa žalovaná domnievala, že žalobcovi nepatrila odmena, nič

jej nebránilo, aby sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a preukázala zákonný dôvod na
taký postup. V tomto prípade nebola splnená ani jedna z týchto podmienok vôbec na to, aby došlo k
zrušeniu odmeny. Keďže gestorom zákona o obecnom zriadení je MV SR, vyžiadal žalobca stanovisko
od ministerstva a ZMOSU týkajúce sa sociálneho postavenia osoby menovanej do verejnej funkcie. Z
tohto stanoviska je zrejmé, že vôbec nie je podstatné, aké je sociálne postavenie danej osoby, jediným

podstatným dôvodom je, že to musí byť osoba z radov poslancov a tieto podmienky boli v prípade
žalobcu splnené.

31. Žalovaná trvala na svojich stanoviskách, navrhla žalobu zamietnuť s poukazom na to, že v
danom čase existovali účinné Zásady odmeňovania poslancov a tieto umožňovali starostovi obce

zrušiť aj predchádzajúce rozhodnutie týkajúce sa odmeňovania. Naďalej považovali za podstatné za
preukázanie to, či žalobca bol plne uvoľnenou osobu na výkon funkcie zástupcu starostu obce aj s
poukazom na to, že pred menovaním funkcie bol nezamestnaný.

32. Podľa ust. § 2 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce ( ďalej len „ZP“), na právne vzťahy

vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa vzťahuje tento zákon, ak to výslovne ustanovuje alebo ak to
ustanovuje osobitný predpis.33. Podľa ust. § 137 ods. 1 ZP, verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme
je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
34. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie

povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a
obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných
predpisov.

35. Verejnou funkciou sa v zmysle ustanovení § 137 ZP rozumie činnosť, o ktorej to výslovne ustanovuje

Zákonník práce alebo o ktorej to ustanovuje osobitný predpis. Verejnou funkciou sa rozumie aj funkcia
v obecnom zastupiteľstve, ako aj funkcia starostu a jeho zástupcu.

36. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 253/1994 Z. z., o právnom postavení a platových pomeroch starostov
obcí, starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom
hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci

kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7. Plat sa zaokrúhľuje na
celé euro nahor.

37. Podľa ust. § 4 ods. 2 uvedeného zákona, plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3
ods. 1. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až o 70%.

38. Podľa ust. § 13b ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení , starostu zastupuje zástupca
starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia
sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu starostu zvolí obecné zastupiteľstvo. Zástupca starostu môže
byť len poslanec. Ak obec má viac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže poveriť zastupovaním dvoch

zástupcov starostu, pričom určí ich poradie. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak
starosta odvolá zástupcu starostu, poverí zastupovaním ďalšieho poslanca do 60 dní od odvolania
zástupcu starostu.
39. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom
starostom v písomnom poverení.

40. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, zástupcovi starostu, ktorý plní úlohy starostu podľa odseku
4, patrí plat podľa osobitného zákona.

41. Podľa ust. § 25 ods. 8 uvedeného zákona, poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu
dlhodobe plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní

primeraný plat od obce. Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za
podmienok podľa osobitných predpisov.
42. Podľa odseku 9 uvedeného ustanovenia, poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na
úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov.

43. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol zvolený v komunálnych voľbách za
poslanca OZ Obce Plešivec. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná a rovnako ani to, že žalobca
bol menovaný Menovacím dekrétom zo dňa 01.05.2012 do funkcie zástupcu starostu s účinnosťou od
01.05.2012, v zmysle ust. § 13b ods. 1,3 Zákona č. 369/1990 Zb. Spornou okolnosťou bol uplatnený
nárok žalobcu na plat za mesiac november 2014. Podľa tvrdenia žalovanej nepatril žalobcovi plat

za uvedený mesiac, v uplatnenom rozsahu, pretože v období od 04.11.2014 do 28.011. 2014 čerpal
dovolenku.

44.Napreukázanietvrdenístránsporubolivypočutísvedkovianavrhnutístranamisporu.Zosvedeckých
výpovedí X. Z., Š. P., predovšetkým bývalého starostu obce P. P., je zrejmé, že žalobca počas mesiaca

november 2014 vykonával prácu na pracovisku, nečerpal dovolenku, pretože jej čerpanie zrušil starosta,
z dôvodu nevyhnutných prác na projektoch obce. Ďalší svedkovia sa vo veci čerpania dovolenky
vyjadrovali nejednoznačne, alebo nemali vedomosti o čerpaní dovolenky (O. Z.Á.) alebo sa riadili
informáciami, pravdivosť ktorých nebola preukázaná (hlavný kontrolór J. M. mal informácie, že žalobca
na zasadnutí OZ v novembri uviedol, že čerpá dovolenku, pričom z obsahu zápisnice zo dňa 13. 11.

2014 vyplynul opak tvrdenia). Svedeckú výpoveď hlavného kontrolóra obce o tom, že presne nevedel
o uplatňovanom nároku žalobcu, pričom súčasne poradil manželke žalobcu, aby do výkazu za mesiac
november2014zaznačila neplatenévoľno,súdhodnotíakonepresvedčivú,ato ajvkontextestvrdením
žalovanej, podľa názoru ktorej manželka žalobcu participovala na nesprávnom výpočte platu, od ktorejodvíjal svoj nárok žalobca. Za tej situácie by určite nevykonala manželka žalobcu záznam o neplatenom
voľne do zúčtovania platu.

45. Súd konštatuje, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobca dovolenku v mesiaci november
2014 nečerpal a patril mu teda primeraný plat od obce podľa ust. § 25 ods. 8 Zákona č. 369/1990
Zb. Primeraný plat bol v súlade s Rozhodnutím o plate poslanca zástupcu starostu, ako poslanca
dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie, s účinnosťou od 01.06.2014. Od uvedenej účinnosti sa zvýšil
mesačný plat starostu v súlade s ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 253/1994 Z. z., na sumu 2.775,- Eur

mesačne. V zmysle ust. . § 25 ods. 9 Zákona o obecnom zriadení, poslancovi možno poskytnúť odmenu
najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov. Z
predloženého Dodatku č. 3 Zásad odmeňovania poslancov OZ Plešivec je nepochybné, že Zásady boli
schválené Uznesením OZ č. 22-12-04/OZ- 2012 zo dňa 12. 04. 2012 a boli doplnené v časti článku 3, s
účinnosťou od 04.04. 2013. V súlade so Zásadami , čl. 3 písm. b.), e.) zástupcovi starostu obce dlhodobo
uvoľnenému na výkon funkcie patrí primeraný plat vo výške 75 % starostu. Plat starostu bol 2.775,-

Eur starostu, z toho 75 % predstavuje 2.081,25 Eur. V tejto výške patril žalobcovi hrubý primeraný plat
aj za mesiac november 2014.
46. Žalovaná za predpokladu, že nebude preukázané čerpanie dovolenky žalobcom tvrdila, že pokiaľ aj
bol žalobca v novembri na pracovisku „...riešil tam iba súkromné záležitosti, za ktoré poberal poslaneckú
odmenu.“ Na uvedené tvrdenie nepredložila žalovaná žiadne dôkazy. Argumentácia žalovanej, že po

voľbách už obec nemá zástupcu starostu dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie, je právne irelevantná,
pretože nárok je uplatnený za obdobie do komunálnych volieb, nie po nich. Rovnaké je aj konštatovanie
súdu v prípade predložených Zásad odmeňovania poslancov schválených OZ dňom 01.12.2014, nie sú
totiž účinné a použiteľné pre obdobie mesiaca november 2014.

47. Počas konania žalovaná ako obranu voči nezaplateniu primeraného platu použila okrem vyššie
uvedených dôvodov, aj neoprávnené vyplatenie odmeny žalobcovi vo výplate za mesiac október 2014.
Okrem všeobecnej argumentácie, že žalobca si nezaslúžil odmenu, pretože z rozhodnutia nevyplynulo,
že by splnil nejakú mimoriadnu úlohu a tiež z argumentácie, že žalobcovi z titulu výkonu funkcie už
nepatriliinéodmeny,žalovanánepredložilažiadnerelevantnédôkazy.Možnokonštatovať,žeajvýplatne

listiny predložené pre účely konania spolu s pripojenou rekapituláciou dochádzky za mesiac november
2014, nezodpovedajú zistenej skutočnosti, čo však nemôže znevýhodňovať žalobcu, pretože žalovaná
zodpovedá za zúčtovanie platu, nie žalobca.

48. Žalovaná počas konania nepodala vzájomnú žalobu v súlade s ust. § 147 ods.1, 3 Zákona č.

160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok (ďalejlen„CSP“), ktoroubysadomáhalavydaniabezdôvodného
obohatenia z titulu vyplatenej odmeny. Podanie zo dňa 21. 10. 2016, ani ďalšie písomné podania
žalovanej počas konania, nespĺňali náležitosti vzájomnej žaloby. Na vzájomnú žalobu sa primerane
použijú ustanovenia o žalobe, teda aj ustanovenia o povinných náležitostiach žaloby v zmysle ust. §
137 CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

49. K návrhu žalovanej o započítanie jej nároku z titulu bezdôvodného obohatenia na plnenie voči
pohľadávke žalobcu, pre neoprávnené vyplatenie odmeny v mesiaci október 2014, súd konštatuje, že
pokiaľ by aj bolo možné započítanie (v danom prípade nie je), žalovaná nepreukázala nesprávnosť
a nedôvodnosť vyplatenej odmeny. O priznaní odmeny totiž rozhodoval nadriadený, nie žalobca, ktorý
odmenu prijal dobromyseľne. V zmysle ust. § 2 ods. 2 Zákonníka práce, v spojitosti s ust. § 137

Zákonníka práce, sa na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie vzťahuje ustanovenom
v rozsahu Zákonník práce, pretože verejnou funkciou sa rozumie aj funkcia poslanca v obecnom
zastupiteľstve, ako aj funkcia starostu a jeho zástupcu, a to aj za predpokladu, že úprava postavenia
orgánov obce, ich kompetencie, sú upravené osobitným predpisom ( napr.: Zák. č. 369/1990 Zb.).

50. Nárok vyplývajúci z pracovno-právnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním, pretože povinnosti
z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobom presne vymedzeným zákonom (uspokojením nároku,
uplynutímdoby,smrťou,uplynutímprekluzívnejlehoty).InýmvZákonníkupráceneuvedenýmspôsobom
nie je možné, aby došlo k zániku pohľadávky z pracovno-právneho vzťahu. Keďže v danom prípade sajedná o pohľadávku súvisiacu s nárokom žalobcu na zaplatenie primeraného platu za výkon verejnej
funkcie, súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné aj za predpokladu, že by žalovaná
riadne preukázala nárok na započítanie, vyhovieť návrhu na započítanie plnenia z titulu bezdôvodného

obohatenia. Započítanie nie je možné, aj keby s tým strany súhlasili, čo v danom prípade nie je
relevantné, vzhľadom na postoj strán sporu.

51. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia
primeraného platu zníženého o vykonanú zrážku z titulu preplatku na sociálnych benefitoch, ktorý bol

realizovaný so súhlasom žalobcu. Bolo povinnosťou žalovanej zostávajúcu sumu vo výške 1.361,53
Eur vyplatiť žalobcovi, pretože medzi žalobcom a žalovanou nebola uzavretá žiadna dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá by oprávňovala žalovanú k inému postupu. Za mesiac november 2014 mal byť vyplatený
žalobcovi čistý primeraný plat vo výške 1.779,30 Eur, po znížení zrážky benefitov 417,77 Eur, ostala k
výplate žalovanému sumu 1.361,53 Eur .

52. Povinnosťou žalovanej bolo vyplatiť primeraný plat žalobcovi v najbližšom výplatnom termíne,
vzhľadom k tomu, že jeho funkcia bola ukončená po komunálnych voľbách, k 30. 11. 2014, výplata
mala byť zrealizovaná najneskôr v priebehu mesiaca december 2014. Žalobca preukázateľne vyzýval
niekoľkokrát žalovanú na vyplatenie platu, o čom svedčia písomné výzvy zo dňa 22.12.2014, doručené
OÚ dňa 23.12.2014, dňa 12.01.2015, doručené OÚ 13.01.2015, 21. 01. 2015, 27.01.2015. Žalovaná

svoju povinnosť nesplnila, z toho dôvodu sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku v
zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 01.01.2015,
aj keď podľa názoru súdu si mohol uplatniť úrok od uplynutia výplatného termínu v decembri 2014. Súd
je viazaný žalobou, z toho dôvodu priznal zákonný úrok z omeškania, tak ako bol uplatnený žalobcom.

53. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
54. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
55. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

56. Základná sadzba ECB ku dňu omeškania 01.01.2015, predstavovala 0,05 %, ku ktorej súd pripočítal
5 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol priznaný vo výške 5,05 % ročne.

57. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal
zaplatenia sumy 1.361,53 Eur, spolu s priznaným úrokom z omeškania. Na uvedené rozhodnutie nemá
vplyv ani skutočnosť, že žalobca vrátil žalovanej sumu, ktorá mu bola poukázaná na účet vo výške
135,61 Eur, pretože nemal informácie o tom, o akú sumu sa jedná, zvlášť za stavu, že jeho primeraný
plat mal tvoriť niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako bola suma zúčtovaná a prevedená na účet žalobcu.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania
v tomto rozsahu, ktorú bude povinná zaplatiť žalovaná právnemu zástupcovi žalobcu, po rozhodnutí

o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).