Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/337/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205197
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816205197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu: F.. X.. X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v Q., Ž. XXX, zastúpený JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižkova
39, proti žalovanej : Obec Plešivec, so sídlom Plešivec, Čsl. armády 1, IČO : 00 328 642, zastúpený
JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, o zaplatenie
1.361,53 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.
júla 2017 sp.zn. 12C/131/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 26.7.2017 (č.k.
12C/131/2016-145) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.361,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške náhrady
trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.361,53 € s príslušenstvom titulom
nevyplateného platu za funkciu zástupcu starostu a odmeny za výkon funkcie poslanca za mesiac
november 2014.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca bol poverený s účinnosťou od 1.5.2012
starostom obce v zmysle ust. § 13b ods. 1,3 zákona 369/1990 Zb. do funkcie zástupca starostu obce.
Túto funkciu vykonával aj v spornom období mesiaca november 2014. Vykonaným dokazovaním bola

vyvrátená obrana žalovanej, že v mesiaci november 2014 žalobca čerpal dovolenku a súd preto uzavrel,
že za výkon funkcie starostu obce v žalovanom období mu patrí primeraný plat od obce podľa ust. §
25 ods. 8 zákona 369/1990 Zb., ktorý mu bol priznaný rozhodnutím s účinnosťou od 1.6.2014 vo výške
2.081,25€brutto.PlatzástupcustarostuobcebolurčenývsúladesoZásadamiodmeňovaniaposlancov
obecnéhozastupiteľstva Plešivec,ktorébolischválenéuznesenímobecnéhozastupiteľstvač.22-12-04/
OZ-2012 zo dňa 12.4.2012 a boli doplnené v článku 3 s účinnosťou od 4.4.2013. Odmeňovanie zástupcu
starostu obce upravoval článok 3 Zásad odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva v Plešivci.

S obranou žalovanej, že pokiaľ aj žalobca nečerpal dovolenku, na pracovisku nevykonával úlohy
podľa poverenia, ale riešil si tam iba súkromné záležitosti, sa súd vysporiadal tak, že na toto tvrdenie
žalovaná nepredložila žiadne dôkazy. Výkon práce žalobcu na pracovisku pritom vzal súd za preukázaný
výpoveďami svedkov. Pôvodne plánovaná dovolenka žalobcu bola starostom zrušená práve z dôvodupotreby vykonávania nevyhnutných prác na projektoch obce, na ktoré dohliadal žalobca. S obranou
žalovanej, že žalobcovi bola neoprávnene vyplatená odmena vo výplate za mesiac október 2014, ktorú
žiadala započítať oproti žalovanej sume, sa súd vysporiadal tak, že žalovaná iba vo všeobecnej rovine

tvrdila neoprávnenosť vyplatenej odmeny tým, že žalobca nesplnil žiadnu mimoriadnu úlohu a že z
titulu funkcie mu už nepatrili iné odmeny, avšak o tejto skutočnosti nepredložila žiadne relevantné
dôkazy. Uviedol, že žalovaná nepodala vzájomnú žalobu v súlade s ust. § 147 ods. 1,3 CSP, ktorou
by sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z titulu vyplatenej odmeny, keďže jej písomné
podania nespĺňali náležitosti vzájomnej žaloby. Vzájomná žaloba pritom musí spĺňať náležitosti, ktoré sú

predpísané pre žalobu. Pokiaľ žalovaná navrhla započítať jej nárok z titulu bezdôvodného obohatenia
voči pohľadávke žalobcu, súd konštatoval, že pokiaľ by aj bolo možné započítanie, čo v danom prípade
nie je, žalovaná nepreukázala nesprávnosť a nedôvodnosť vyplatenej odmeny. O priznaní odmeny
rozhodol nadriadený a žalobca túto odmenu prijal dobromyseľne. Konštatoval, že v zmysle ust. § 2
ods. 2 Zákonníka práce v spojení s ust. § 137 Zákonníka práce sa na právne vzťahy vyplývajúce z
výkonu verejnej funkcie vzťahuje v ustanovenom rozsahu Zákonník práce, pretože verejnou funkciou sa

rozumie aj funkcia poslanca v obecnom zastupiteľstve, ako aj funkcia starostu a jeho zástupcu, a to aj za
predpokladu, že úprava postavenia orgánov obce a ich kompetencie sú upravené osobitným zákonom č.
369/1990 Zb. Uzavrel, že nárok vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním,
pretože povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú spôsobom presne vymedzeným zákonom
(uspokojením nároku, uplynutím doby, smrťou, uplynutím prekluzívnej lehoty). Iným, v Zákonníku práce

neuvedeným spôsobom, nie je možné, aby došlo k zániku pohľadávky z pracovnoprávneho vzťahu.
Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku súvisiacu s nárokom žalobcu na zaplatenie primeraného
platu za výkon verejnej funkcie, súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné aj za predpokladu,
že by žalovaná riadne preukázala nárok na započítanie, vyhovieť návrhu na započítanie plnenia z titulu
bezdôvodného obohatenia. Započítanie pritom nie je možné, aj keby s tým strany súhlasili, čo v danom

prípade ani nebolo relevantné vzhľadom na postoj strán. Konštatoval, že za mesiac november 2014 mal
byť žalobcovi vyplatený čistý priemerný plat vo výške 1.779,30 €, po znížení zrážok benefitov 417,77
€ zostala k výplate žalobcovi suma 1.361,53 €. Z týchto dôvodov zaviazal žalovanú na vyplatenie tejto
sumy.Výplatamalabyťrealizovanánajneskôrvpriebehudecembra2014,pričomžalobcapreukázateľne
niekoľkokrát vyzýval žalovanú na zaplatenie platu, naposledy výzvou zo dňa 27.1.2015. Keďže žalovaná

svoju povinnosť nesplnila ani v dodatočnej lehote, súd ju zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania
podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zák. od 1.1.2015, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí výplatného termínu,
ktorý bol v decembri 2014.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok

na plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/, g/ a h/ CSP a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Vytýkala súdu, že postupoval nesprávne, ak si osvojil tvrdenia svedkov, najmä svedka P. P.

(starostu-poznámka odvolacieho súdu) o vykonávaní činnosti žalobcu v rozhodnom období v zmysle
poverenia, teda o vykonávaní činnosti zástupcu starostu. Za nesprávne vyhodnotený považoval aj
jednostranný započítací prejav žalovanej, ktorý podľa jej názoru nemožno posudzovať podľa ustanovení
Zákonníka práce, pretože medzi účastníkmi konania nešlo o pracovnoprávny vzťah. Na vzájomné
započítanie preto nie je možné aplikovať Zákonník práce. Argumentovala tým, že započítací prejav

bolo potrebné posúdiť podľa § 580 Obč. zák. Podľa jej názoru súd nesprávne vyhodnotil aj otázku
odmeňovania žalobcu. Zástupca starostu obce musel mať v rozhodnom období jednoznačne stanovené
podmienky nárokov v zásadách odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva. S poukazom na §
25 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v zmysle ktorého poslancovi, ktorý je na výkon
funkcie zástupcu starostu dlhodobe plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej

odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce, považovala za rozhodné v posudzovanom spore, či
žalobca vykonával svoju verejnú funkciu zástupcu starostu obce ako osoba dlhodobo uvoľnená zo
zamestnania. Na túto skutočnosť pritom žalobca dal zápornú odpoveď na pojednávaní dňa 22.5.2017.
Je pritom nesporné, že zástupca starostu nie je zamestnancom obce a svoju funkciu nevykonával v
pracovnom pomere, išlo o verejného funkcionára. Výkon jeho funkcie a odmenu zaň treba preto striktne

posudzovať na základe plnenia úloh vymedzeného v poverení starostu obce. Žalobca nepreukázal v
spornom období plnenie úloh v zmysle poverenia. Z týchto dôvodov mu preto nepatrí plat starostu obce.
Koncoročná odmena žalobcu bola zrušená v decembri 2016, pričom rozhodovanie o tejto odmene spadá
do kompetencie starostu obce, ako vyplýva zo zásad odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva.Žalobca sa teda bezdôvodne obohatil vo výške tejto odmeny, ktorá bola ako obrana zo strany žalovanej
uplatnená najneskôr písomným podaním z októbra 2016. Trvala na tom, že žalobca riešil v mesiaci
november iba súkromné záležitosti, prípadne záležitosti, za ktoré poberal poslaneckú odmenu. Súd

sa pritom nezaoberal skutočnosťou, či výkon činností pre žalovanú žalobca nevykonával z titulu
poskytovania iných služieb. Zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva v Plešivci, účinné
v čase pôsobenia žalobcu vo funkcii zástupcu starostu, nepredpokladali jeho dlhodobé plné uvoľnenie
zo zamestnania pre potreby výkonu tejto funkcie, preto nedošlo k naplneniu predpokladov podľa § 25
ods. 8 zákona o obecnom zriadení a žalobcovi nepatrí primeraný plat od obce.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal
na to, že argumentácia žalovanej bola predostretá v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s
ňou presvedčivo vysporiadal a svoje úvahy dostatočne odôvodnil. Zopakoval, že funkcia zástupcu
starostu obce je výkonom funkcie vo verejnom záujme, ktorý je označovaný ako obdobný pracovný
vzťah.Obdobnýpracovnývzťahjeobdobnýpracovnémupomeru,ktorýjeupravenýosobitnýmiprávnymi

predpismi, v okolnostiach daného prípadu zákonom 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Pre tieto vzťahy
sa uplatňuje delegovane, ale aj analogicky Zákonník práce. Vo všeobecnosti pre pracovné vzťahy platí,
že nárok na vyplatenie odmeny nemôže zaniknúť započítaním, čo potvrdzuje aj Najvyšší súd SR vo
svojom uznesení z 29.9.2009 sp.zn. 2 Cdo 103/2008. Dôležitým je aj to, že k započítaciemu úkonu ani
nedošlo, nehovoriac o tom, že pohľadávka žalovanej, ktorá sa má započítať, je právne nezdôvodniteľná.

Pre započítanie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa odvoláva žalovaná, musia byť
splnené všetky zákonné predpoklady. Jedným z nich je aj právny úkon smerujúci k započítaniu (odkaz
na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2012 sp.zn. 4 M Cdo 14/2011). Žalobcovi pritom nebol
doručený žiaden započítací prejav. Žalovaná iba všeobecne tvrdila, že po vyplatení odmeny došlo
následne k jej zrušeniu (novou starostkou), a teda odmena bola vyplatená nezákonne. Žiaden započítací

prejav však nebol predložený. K námietkam k svedeckým výpovediam žalobca uviedol, že v konaní boli
vypočutí viacerí svedkovia, ktorých výpovede sú vo vzájomnej súvislosti a naozaj len podporujú súdom
zistený skutkový stav. Žalovanou tvrdené skutočnosti, že žalobca riešil súkromné záležitosti a záležitosti,
za ktoré poberal poslaneckú odmenu, resp. vykonával iné činnosti v prospech žalovanej, sú len čírymi
špekuláciami.Výpovedesvedkovdokazujúopakaplnenieúlohžalobcomvyplývaajzlistinnýchdôkazov,

konkrétne zo zápisnice z 54. mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva v Plešivci z 13.11.2014,
kde žalobca reagoval k jednotlivým bodom a v diskusii informoval poslancov o vykonaných prácach.
Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním preukázal, že v rozhodnom období dovolenku nečerpal. Z
týchto dôvodov navrhol potvrdiť rozsudok a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.

9. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2018 o 9.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 22.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

11. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke aktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

13. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené) je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne

námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým
spôsobom poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil

svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

18. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Žalovaná argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci. Ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a ktoré by umožňovali prijať iné závery a boli by spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle
ktoréhožalobcovizavýkonfunkciezástupcustarostuobcepatríplatzamesiacnovember2014vovýške,
ako bola priznaná napadnutým rozsudkom.

21. K odvolacej námietke žalovanej, že žalobcovi nepatrí primeraný plat od obce v zmysle § 25 ods. 8
zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, lebo nedošlo k naplneniu predpokladov podľa § 25 ods. 8 -
žalobca nebol dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, lebo pred
zvolením za poslanca bol nezamestnaný, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia je nenáležitá.

22. Podľa § 25 ods. 5 zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení funkcia poslanca sa zásadne vykonáva
bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obec poskytnúť odmenu.Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s výkonom funkcie poslanca vznikli,
podľa osobitných predpisov platných pre zamestnancov v pracovnom pomere.

23. Podľa § 25 ods. 6 cit. zák. poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani
nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru. Zamestnávatelia umožňujú poslancom
výkon funkcie podľa osobitných predpisov; to platí aj o členoch komisií, ktorí nie sú poslancami. Obec
uhrádza zamestnávateľom na požiadanie náhradu za vyplatenú náhradu mzdy alebo inej odmeny za
prácu. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom alebo obdobnom pomere, obec poskytuje náhradu ušlého

zárobku.

24. Podľa § 25 ods. 8 cit. zák. poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu dlhodobo plne
uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce.
Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa osobitných
predpisov.

25. Podľa § 25 ods. 9 cit. zák. poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú
náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov.

26. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkcia poslanca sa vykonáva bez prerušenia

pracovného alebo obdobného pomeru, ak takýto pomer existuje a v tomto prípade môže obec poskytnúť
poslancovi odmenu a musí mu poskytnúť náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
výkonom funkcie poslanca.

27. Uvedené však neznamená, že poslancom nemôže byť osoba nezamestnaná, na dôchodku, osoba

na rodičovskej dovolenke a podobne.

28. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom alebo obdobnom pomere, obec poskytuje náhradu ušlého
zárobku (viď § 25 ods. 6 poslednej vety cit. zák.).

29. Zástupcom starostu môže byť len poslanec.

30. Pokiaľ teda zástupca starostu vykonáva túto funkciu bez prerušenia pracovného alebo obdobného
pomeru, môže mu byť obcou poskytnutá odmena v zmysle zásad odmeňovania poslancov, schválených
obecným zastupiteľstvom.

31. Ak ale poslanec - zástupca starostu obce je plne uvoľnený zo zamestnania, t.j. funkciu zástupcu
starostu nevykonáva popri zamestnaní, ale na plný úväzok, patrí mu primeraný plat od obce ako náhrada
príjmu zo zamestnania.

32. Uvedené je potrebné aplikovať aj na prípady, kedy poslanec - zástupca starostu obce pred nástupom
do funkcie nebol v pracovnom alebo obdobnom pomere, lebo aj takýto poslanec vykonáva funkciu
zástupcu starostu obce na plný úväzok, t.zn. nie popri zamestnaní alebo obdobnom pomere, z ktorého
by mal príjem.

33. Takýto poslanec, ak by nebol zástupcom starostu, mal by nárok na náhradu ušlého zárobku podľa
§ 25 ods. 6.

34. Z vyššie uvedených dôvodov súd správne uzavrel, že žalobcovi patril primeraný plat od obce podľa
§ 25 ods. 8 zákona 369/1990 Zb. (žalobca bol pred zvolením za poslanca nezamestnaný-poznámka

odvolacieho súdu), aj keď tento záver neodôvodnil z hľadiska vznesených námietok, preto odvolací súd
dôvody rozhodnutia v tejto časti doplnil v zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP a dal tak odpoveď na podstatné
tvrdenie žalovanej tak v prvoinštančnom konaní, ako aj v odvolaní.

35. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky, tieto sú opakovaním argumentácie prednesenej v konaní

pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a
s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje odvolací súd a na túto v celom rozsahu odkazuje a na tomto
mieste ju neopakuje.36. Súd prvého stupňa správne z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca v mesiaci november
2014 nečerpal dovolenku a plnil si úlohy, ktoré mu vyplývali z funkcie zástupcu starostu obce, pričom
tvrdenia žalovanej, že si riešil iba súkromné záležitosti, prípadne vykonával iné činnosti, za ktoré

poberal poslaneckú odmenu, preukázané neboli a správne sa súd vyporiadal aj s návrhom žalovanej na
započítanie ňou tvrdeného, no nepreukázaného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc
z neexistencie pohľadávky, ktorá má byť započítaná, je bez právneho významu zaoberať sa otázkou
(ne)možnosti započítania a splnenia predpokladov pre započítanie.

37. Pokiaľ ide o namietaný postup hodnotenia dôkazov odvolací súd už len dopĺňa, že súd nevychádzal
výlučne z výpovede svedka P. P., ale túto výpoveď hodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými
vykonanými dôkazmi a so zreteľom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a výpoveď tohto svedka
korešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi. Výpovede svedkov sú vo vzájomnej logickej súvislosti
a nie sú v rozpore ani so skutočnosťami zistenými z listinných dôkazov.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o trovách
konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu
odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).