Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/215/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223918
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116223918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Mesto Košice, Košice, Trieda SNP
48/A, IČO: 00 691 135, proti žalovanému Ľ. X., T.. XX.X.XXXX, Y.J., H.Ž. T. XX, zast. JUDr. Zuzanou
Semanovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Garbiarska 5, o zaplatenie 68,- eur istiny
s prísl. a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17Csp/109/2016 - 33 z 9.2.2017
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a II.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol, II. žalovanému priznal vo vzťahu
k žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. a III. vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie.

2. Žalobca sa žalobou , došlou súdu 14.10.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia 68,- eur s úrokmi
z omeškania vo výške 5% ročne od 5.10.2015 do zaplatenia, na tom skutkovom a právnom základe, že
žalovaný 17.9.2015 o 10:45 hod. ako vodič parkoval s osobným motorovým vozidlom Š. B. J.: Y. XXXHR
T. O.. Y.G. D. Y. na mieste, kde tvoril prekážku v cestnej premávke a bránil vjazdu a výjazdu motorových

vozidiel. Týmto svojím konaním žalovaný porušil § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke č.
8/2009 Z.z. a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. k) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. Na základe toho z poverenia žalobcu- Mesta Košice,
ako majiteľa a správcu cesty, pracovníkmi Mestskej polície Košice bolo uvedené vozidlo odtiahnuté v
zmysle oprávnenia uvedeného v § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Podľa cit. zák. ust., pri preberaní
vozidla 17.9.2015 o 11:25 hod. žalobca na základe schváleného cenníka odťahovej služby MP Košice
účtoval za odstránenie vozidla 68,- eur, ktorú sumu žalovaný- vodič nemohol na mieste zaplatiť. Súd

vychádzal z § 147 ods. 1 až 4 C.s.p., § 3 ods. 2 , § 3d ods. 3 , ods. 5 písm. d), § 4 ods. 1, 3 písm. f),
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom do 31.12.2015 §
6 ods. 3 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice v platnom znení, § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o
obecnej polícii v platnom znení účinnom do 31.10.2015, § 3 ods. 1 písm. f) a § 25 ods. 1 písm. n) zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení platnom do 30.12.2015, § 43 ods. 1, § 43 ods. 4 písm. a) a
ods. 5, § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 21.12.2015 a §
489 Obč. zák. ( ich znenie citoval). Z protokolu o odstránení vozidla zistil, že žalobca prostredníctvom

Mestskej polície 17.9.2015 o 10,45 hodine na Kováčskej ulici v Košiciach odstránil motorové vozidlo typu
Š. B., J.: Y. z dôvodu, že toto tvorilo prekážku v cestnej premávke a bránilo vjazdu a výjazdu. Vozidlo
prevzal žalovaný toho istého dňa o 11,25 hodine. Zároveň mu bola odovzdaná písomná výzva a poštová
poukážka, prevzatie vecí však žalovaný odmietol podpísať. Podľa výzvy mal žalovaný uhradiť podľa §43 ods. 1,4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. na úhradu nákladov spojených s odstránením predmetného vozidla
v sume 68,- eur do 15 dní od doručenia výzvy. Následne mu bola doručená zásielka 1.1.2016. Z cenníka
odťahovej služby Mestskej polície Košice od 1.7.2012 súd zistil, že pri tzv. nútenom odťahu na základe

zákona o pozemných komunikáciách v súlade so zákonom o obecnej polícii a § 43 ods. 4 a 5 zákona
č. 8/2009 je cena za odstránenie vozidla 68 eur pozostávajúca z jednotlivých tam rozpísaných položiek.
Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, ODI, oddelenia bezpečnosti cestnej
premávky Č..C.. B.-Y.-B.-XXX/XXXX-C. zistil, že OR PZ záznamom z 3.2.2016 odložil vec podozrenia
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l)

zák. č. 372/1990 Zb. , zo spáchania ktorého bol podozrivý Ľ. X. a ktorého sa mal dopustiť 17.9.2015 o
10.45 hodine Zaparkovaním vozidla Š. B. J. Y. T. Y. XX D. Y. pred bránou s popisným č. 37, kde mal
brániť vjazdu a výjazdu vozidiel z účelovej komunikácie do objektu. Správny orgán v rámci objasňovania
priestupku vypočul podozrivého z priestupku, ktorý o.i. uviedol, že na uvedenej ulici má firmu a vie s
určitosťou, že do uvedenej brány vozidla nevchádzajú ani nevychádzajú. Správny orgán tiež vykonal
previerku na mieste priestupku a zistil, že na mieste nie je žiadne zvislé a vodorovné dopravné značenie,

ktoré by upozorňovalo na zákaz parkovania tak, ako je to pred susednými bránami na uvedenej ulici
a dospel k záveru, že zaslané oznámenie o priestupku neodôvodňuje začatie konania o priestupku. Z
vykonaného dokazovania bolo tak zrejmé, že žalovaný parkovaním motorovým vozidlom na Y. D. Y. dňa
17.9.2015 o 10.45 hod. neporušil ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z.,
netvoril prekážku v cestnej premávke ani nebránil vjazdu a výjazdu motorových vozidiel, a teda v konaní

nebolo preukázané, že sa žalovaný dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a že z toho dôvodu tak boli príslušníci Mestskej polície Košice z poverenia Mesta Košice ako majiteľa a
správcu cesty oprávnení dať odstrániť vozidlo na náklady žalovaného, preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262

ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnený nárok na náhradu škody, poukázal na to, že ide
o neúplnú vzájomnú žalobu, že nakoľko nie sú splnené podmienky na spojenie vecí, v súlade s § 147
ods. 4 až 4 C.s.p. vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

4. V odvolaní opakoval skutočnosti uvádzané v žalobe a v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol,
že žalovaný svojím konaním porušil § 23 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. a
dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § -u 22 ods. 1 písm. k) zák.

o priestupkoch č. 372/1990 Zb., že na základe toho z poverenia Mesta Košice pracovníkmi Mestskej
polície Košice bolo vozidlo žalovaného odtiahnuté a za odstránenie vozidla bol žalovanému účtovaný
poplatok 68 €. K vykonanému priestupkovému konaniu uviedol, že toto nie je pre neho právne záväzné,
pretože právo na odstránenie vozidla nemusí byť spojené s priestupkovou zodpovednosťou (uznesenie
NS SR č.k. 3Cdo/140/2008). Navrhol rozsudok zrušiť v celom rozsahu, príp. rozhodnúť v jeho prospech.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie odmieta v celom rozsahu, , pretože nespĺňa
náležitosti odvolania, ktoré vyžaduje C.s.p. v § 363, že neobsahuje ani jediný odvolací dôvod, ktoré
vyžaduje C.s.p. v § 365. Nie je v ňom uvedený ani jeden z takýchto dôvodov, v čom považuje žalobca
rozhodnutie súdu za nesprávne, dokonca neobsahuje ani odvolací návrh, čoho sa odvolateľ domáha ,

že žalobca nepoukázal na žiadne pochybenie prvoinštančného súdu pri jeho rozhodovaní. Žalobca
vo svojom "odvolaní" iba znova popisuje vo svoj prospech účelovo prispôsobenú situáciu, ktorá je
predmetom sporu. Poukázal na to, že v súlade s § 366 C.s.p. - Novoty v odvolacom konaní - v odvolacom
konaní už nie je možné použiť prostriedky procesnej obrany, či procesného útoku (poukázanie žalobcu
na judikát NS SR 3Cdo/140/2008). Zdôraznil, že aj poukázanie na cit. judikát potvrdzuje účelovosť a

dôkaznú núdzu žalobcu v danej veci, že použitá veta z judikátu (nie úplne presná) je účelovo vytrhnutá
z jeho kontextu. Tvrdil, že naviac sa tento judikát netýka skutkového stavu, aký je predmetom toho
konania, že sa jedná sa o celkom inú skutkovú ale aj právnu situáciu, aj keď sa v ňom jedná o odťah
osobného motorového vozidla. Zastával názor, že príslušníci MP svojim konaním prekročili kompetencie
príslušníkov MP, danú im zákonom SNR Č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v platnom znení, a to v § 3

- Základné úlohy, a to tým, že nesprávne vyhodnotili danú situáciu (miesto) a nesprávne ju aj právne
posúdili. V súlade so základnými princípmi C.s.p. čl. 11 ods. 3, poukázal aj na neodbornosť odvolania.
Zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané ani parkovanie na vyhradenom parkovisku žalovaným - § 43
ods. 4 písm. b) z.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ani tvorenie prekážky, či spáchanie priestupku protibezpečnosti a plynulosti cestnej premávky- § 22 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení, v
spojení s § 137 ods. 2 z.č. 8/2009 Z.z. žalovaným. Z vykonaného dokazovania tiež nebolo zistené,
v čom videl žalobca závažnejší spôsob podľa osobitného predpisu. Zastával názor, že rozhodovať

o porušení ust. zákona o cestnej premávke je výlučne v kompetencii štátnej polície, OR PZ OD.
Keďže k porušeniu žiadneho právneho predpisu zo strany žalovaného nedošlo, príslušníci MP neboli
oprávnení dať odstrániť osobné motorové vozidlo žalovaného. Odťah motorového vozidla žalovaného
bol nedôvodný a nezákonný. Rozhodnutie súdu považuje za vecne správne. Navrhol odvolanie žalobcu
odmietnuť v súlade s § 386 písm. d) C.s.p. a rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne v súlade s § 387

ods. 1) C.s.p. a priznať mu trovy konania v celom rozsahu v súlade s § 255 C.s.p.

6. Rozsudok vo výroku III. o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie odvolaním
nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní
preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadil
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
v napadnutej časti vo výroku I., II. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd
úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v

celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané
odvolanie žalobcom.

8. Aj keď žalobca v odvolaní neuviedol konkrétny odvolací dôvod , podľa jeho obsahu, ho možno priradiť
pod odvolací dôvod uvedený v § 385 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že súd vec nesprávne právne posúdil.

9. Uvedený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je daný.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav,t.zn.vyvodzujezoskutkovéhozistenia,aképrávaapovinnostimajústranysporupodľapríslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

11. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

12. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, s
ktorými sa súd presvedčivo vyporiadal vo svojom rozhodnutí.

13. Žalobca v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci v podstate odôvodňuje tým, že súd použil
správny právny predpis, avšak v prejednávanej veci ho nesprávne aplikoval, pričom poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/140/2008, z ktorého mu vyplynulo, že priestupkové konanie
nie je pre žalobcu právne záväzné, pretože právo na odstránenie vozidla nemusí byť spojené s
priestupkovou zodpovednosťou. K uvedenému je potrebné dodať, že v prejednávanej veci nejde o
obdobný prípad, keďže v cit. rozhodnutí NS SR sa riešilo oprávnenie Mestskej polície na odťah
motorového vozidla ako právneho subjektu, pričom v uvedenom konaní nebolo sporné, že žalovaný

vodič sa dopustil priestupku podľa zákona o premávke na pozemných komunikácia, keď parkoval s
vozidlom na vyhradenom parkovisku pre invalidov, ktoré bolo riadne vyznačené dopravnou značkou D12
a Mestská polícia vydala protokol o odstránení vozidla v zmysle zákona č. 315/1996 Z.z. a v ten istý deň
aj rozhodnutie o úhrade nákladov za odstránenie motorového vozidla.

14. V prejednávanej veci sa možno stotožniť v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie, že z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný parkovaním motorového vozidla na ul. Kovačskej v
Košiciach 17.9.2015 o 10.45 hod. neporušil § 23 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke č. 8/2009
Z.z. a nevytvoril prekážku v cestnej premávke, ani nebránil v jazde a výjazde motorových vozidiel a žev konaní nebolo preukázané, že sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a že z toho dôvodu boli príslušníci Mestskej polície z poverenia Mesta Košice ako majiteľa a správcu
cesty oprávnení dať odstrániť jeho vozidlo na jeho náklady.

15. Je potrebné opätovne poukázať na znenie § 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení platnom do 30.12.2015, že správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste
vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej

premávky.

16. Keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že motorové vozidlo žalovaného nestálo
na ceste vrátane chodníka na mieste, ktoré tvorilo prekážku cestnej premávky, nebolo Mesto Košice
prostredníctvom Mestskej polície oprávnené dať odstrániť vozidlo žalovaného a uplatňovať si voči nemu
náklady, ktoré vznikli žalobcovi za odstránenie motorového vozidla. Žalobcov výklad cit. zák. ust., by v

podstate znamenal, že v každom prípade, aj v prípade neoprávneného odťahu motorového vozidla, by
si žalobca mohol účtovať náklady spojené s jeho odťahom.

17. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok vo výroku I. a II. potvrdiť ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.

19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a úspešnému žalovanému vznikli
trovy odvolacieho konania, preto žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).