Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202235
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716202235.7

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcov: v
rade 1): C. Ž., O.. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. L. Č.. XXX, XXX XX L., štátna príslušnosť SR, v rade 2): W.
Ž., O.. Ž., L.. X.X.XXXX, P. J. L. Č.. XXX, XXX XX L., štátna príslušnosť SR, v rade 3): W.. C. Ž., O..
Ž.S., L.. X.XX.XXXX, P. J. L. Č.. XXX, XXX XX L., štátna príslušnosť SR, v rade 4): C.O. G., O.. Ž., L..
XX.X.XXXX, P. J. L. D. Č.. XXXXX, L. D., štátna príslušnosť SR, všetci právne zastúpení JUDr. Milotou

Ferenčíkovou, PhD., advokátkou so sídlom Malý Čepčín č. 5, pracovisko Pavla Mudroňa č. 505/5, 036
01 Martin, proti žalovanému I. Ž., O.. Ž., L.. X.X.XXXX, P. J. L. Č.. XXX, XXX XX L., štátna príslušnosť
SR, právne zastúpený Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom so sídlom ul. Na priekope č. 174/13, 010
01 Žilina (adresa na doručovanie: 010 01 Pošta 1, Žilina), v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Martin katastrálny odbor, na
LV č. XXX, k. ú. L., parc. registra E č. XXX o výmere XXXX C.X orná pôda a odstránil oplotenie časti

tejto nehnuteľnosti.

II. Žalobcovia v rade 1) - 4) majú voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v rade 1) až 4) sa žalobou doručenou súdu dňa 29.2.2016 domáhali voči žalovanému, aby
musúduložilpovinnosťvyprataťnehnuteľnosťaodstrániťoploteniepozemkuparcelyregistraR.Č..XXX

- orná pôda o výmere XXXX C.X v katastrálnom území L. zapísanom na LV č. XXX, vydaného Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, pričom žalobu odôvodnili tým, že sú v podielovom vlastníctve
vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti a to žalobkyňa v rade 1) v podiele 6/36-tín, žalobca 2) v podiele
7/36-tín, žalobca v rade 3) v podiele 7/36-tín, žalobkyňa v rade 4) v podiele 7/36-tín a žalovaný vlastní
podiel 9/36-tín uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaný bez súhlasu žalobcov v rade 1) až 4) oplotil časť
pozemku, ktorý je ich spoločným vlastníctvom a preto ho vyzvali na odstránenie oplotenia. Žalovaný

však na výzvu nereagoval, pričom nakladá s pozemkom, ako so svojim vlastným. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný ako podielový spoluvlastník bez súhlasu väčšinových spoluvlastníkov oplotil časť pozemku,
čím im znemožnil prístup a užívanie predmetu vlastníctva, tak sa žalobcovia v rade 1) a 2) domáhajú
právnej ochrany.

Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými
dôkazmi, ako aj obhliadkou a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že zo strany
žalovaného došlo k oploteniu časti pozemku bez súhlasu väčšinových vlastníkov tohto pozemku a stav

oproti podanej žalobe sa zmenil v tom, že sa tam nachádzajú už aj drobné stavby, na ktoré nie je vydané
stavebné povolenie.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, lebo citový vzťah
žalobcov k nehnuteľnosti nebol preukázaný. Tiež navrhol, aby bola vykonaná obhliadka, lebo z

fotodokumentácie predloženej žalobcami nie je zrejmé, že drobné stavby sa nachádzajú práve na
spornej parcele.

V záverečnom návrhu právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žiada, aby súd návrhu v celom rozsahu
vyhovel s tým, že žalovaný zmenil 1/3-tinu pozemku z ornej pôdy na trvalý porast, nevykonal ani ďalšie

úkonypotrebnékdočasnémuvyňatiupoľnohospodárskejpôdyprenepoľnohospodárskeúčely.Žalovaný
neumožnil užívanie spoločnej nehnuteľnosti ostatným spoluvlastníkom, ktorí nemajú možnosť prístupu
na uvedený pozemok. Je tam vybudované oplotenie, ktoré je považované za stavbu.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že chce poukázať, že spoluvlastnícky podiel má charakter
ideálneho podielu, t.zn. že spoluvlastník nie je výlučným vlastníkom časti spoločnej veci a preto nemôže

previesť na iný subjekt reálnu časť spoločnej veci. To však neznamená, žeby so spoluvlastníckym
podielomnebolomožnénakladať.Zahospodáreniesospoločnouvecoutrebapovažovaťtieúkony,ktoré
sa týkajú ekonomickej strany spoločnej veci na vykonanie ktorých však z hľadiska platnosti nie je nutný
súhlasvšetkýchspoluvlastníkov.PoukázalnaustanovenieObčianskehozákonníka,ktorýuprednostňuje
dohodu spoluvlastníkov, ako zákonnú formu likvidácie spoluvlastníckeho vzťahu s tým, že zo strany

žalobcov nie je vôľa na takúto dohodu. Žalobcovia tiež nepreukázali, žeby mali k nehnuteľnosti citový
vzťah.

Vykonanou obhliadkou za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov bolo preukázané, že ohliadka sa
vykonávala na pozemku, ktorý je predmetom sporu s tým, že z ohliadky vyplynulo, že časť pozemku

je oplotená, pričom pravá a ľavá strana oplotenia tvorí hranicu so susediacimi pozemkami a oplotenie
tvorí zadnú hranicu pozemku, pričom pozemok, ktorý sa nachádza za oplotením tiež je v podielovom
vlastníctve strán sporu a tvorí jeden pozemok ako celok. Vstupná brána na oplotenú časť pozemku je
uzamknutá a právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že jej klienti nemajú kľúče od brány oplotenia, ani na
neoplotenú časť nemajú žalobcovia prístup bez toho, aby kráčali po cudzom pozemku.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vydaného Okresným úradom Martin, odbor katastrálny, Katastrálne
územie L. na parcelu č. XXX o výmere XXXX C.X vyplýva, že ide o druh pozemku orná pôda, pričom C.
Ž., O.. J., L.. XX.X.XXXX vlastní 1/12-tinu, W. Ž., L.. X.X.XXXX vlastní 1/12-tinu, C. Ž., L.. XX.X.XXXX
vlastní 1/12-tinu, W.. C. Ž., L.. X.XX.XXXX vlastní 1/12-tinu, W. Ž.S., L.. X.X.XXXX vlastní 1/9-tinu a C.

G. O.. Ž., L.. XX.X.XXXX vlastní 1/9-tinu, C. Ž., L.. X.XX.XXXX vlastní 1/9-tinu a I. Ž., L.. X.X.XXXX
vlastní 1/3-tinu uvedenej nehnuteľnosti.

Zfotodokumentáciepredloženejžalobcamivyplývaoploteniepozemku,zfotodokumentácievyhotovenej
súdom pri obhliadke vyplýva oplotenie pozemku, ako aj zriadenie troch drobných stavieb (chatiek).

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedostane, rozhodne na návrh, ktoréhokoľvek vlastníka súd.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie a zistený skutkový stav veci súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Bolo preukázané, že predmetom sporu je vypratanie nehnuteľností a to parc. Registra E, č. XXX
zapísanej na B. Č.. XXX Okresným úradom Martin - katastrálny odbor, pričom práve z tohto LV mal

súd preukázané, že žalobcovia v rade 1) - 4) po sčítaní ich podielov sú vlastníkmi všetci spolu 3 - tín
uvedenej nehnuteľnosti a žalovaný je vlastníkom zostávajúcej 1 -tiny. Vykonaným dokazovaním a to
predovšetkým obhliadkou uvedenej nehnuteľnosti, ako aj fotodokumentáciou predloženou žalobcami
bolo preukázané, že časť tejto nehnuteľnosti žalovaný oplotil, pričom táto časť bola žalobcom ako
ostatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti neprístupná, pretože oplotenie časti pozemku bolo uzamknuté.

Na oplotenej časti pozemku žalovaný vystavil drobné stavby ako vyplýva z fotodokumentácie a
túto časť aj sám obhospodaruje. Táto skutočnosť bola medzi žalobcami v rade 1) - 4) a žalovaným
nesporná. Vykonaným dokazovaním je zrejmé, že žalobcovia v rade 1) - 4) ako spoluvlastníci uvedenej
nehnuteľnosti nemôžu užívať uvedenú nehnuteľnosť a to ani časť, ktorú žalovaný oplotil, ale ani
neoplotenú časť, ktorá sa nachádza za oplotenou časťou, pretože prístup k tejto neoplotenej časti je
možný len po pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcov 1) - 4). Je zrejmé, že žalobcovia v

rade 1) - 4) ako spoluvlastníci nemôžu predmet svojho vlastníctva užívať, používať jeho plody a úžitky,
pretože konaním žalovaného im bolo v tomto zabránené. Z ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Vykonaným dokazovaním je zrejmé, že žalobcovia v rade 1) - 2) pri sčítaní ich
podielov predstavujú väčšinu, ktorá s takýmto užívaním nehnuteľností v spoluvlastníctve žalobcov, ako

aj žalovaného nesúhlasia, pričom rozhodnutie tejto väčšiny žalovaný nerešpektuje, pričom žalobcom
bráni, aby predmet svojho vlastníctva užívali. Ani skutočnosť, že žalovaný je podielovým vlastníkom
uvedenej nehnuteľnosti ho neoprávňuje k tomu, aby si pre svoje vlastné potreby oplotením oddelil časť
pozemku a užíval ju výlučne sám, pretože vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva sa počas trvania
spoluvlastníka medzi spoluvlastníkov reálne - fakticky nerozdeľuje, ale nerozdelená zostáva spoločnou

pre všetkých spoluvlastníkov. Za trvania spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel určuje najmä to, akou
mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch a prírastkoch,
ako majú prispievať na náklady vynaložené na vec, ako aj náklady spojené s užívaním a udržiavaním.
Spoluvlastnícky podiel je teda mierou účasti na vzťahu k spoločnej veci. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalobcom v rade 1) - 4) je konaním žalovaného zabránené v užívaní spoločnej

veci a teda žalobcom ako spoluvlastníkom prislúcha právo na ochranu. Každý zo spoluvlastníkov má
právo uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho spoluvlastníckeho podielu. Je samozrejmé,
že prednosť má dohoda spoluvlastníkov o hospodárení na spoločnej veci, avšak ako vyplynulo z
dokazovania takáto dohoda nie je medzi účastníkmi sporu možná a preto sa žalobcovia oprávnene
domáhali ochrany súdnou cestou a to návrhom na vypratanie nehnuteľností.

Keďže v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalovaný ako menšinový vlastník nehnuteľnosti neoprávnene zasahuje do
vlastníckych práv ostatných spoluvlastníkov, ktorých spoluvlastníctvo predstavuje väčšinu, súd týmto

väčšinovým vlastníkom - žalobcom poskytol ochranu uložením povinnosti žalovanému vypratať uvedenú
nehnuteľnosť a odstrániť oplotenie predmetnej nehnuteľnosti tak, aby všetci spoluvlastníci uvedenej
nehnuteľnosti mohli predmet svojho spoluvlastníctva nerušene užívať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech

priznal voči žalovanému právo na 100 % - tnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.