Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/240/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204166
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815204166.7

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v sporovej veci žalobkyne: D. P.,
nar. XX.X.XXXX, R. P. XXX, T., právne zast.: JUDr. Dušan Serek, advokát, Hattalova 373/3, Námestovo,
proti žalovanému: I. E., nar. X.X.XXXX, R. P. XXX, T., právne zast.: JUDr. Peter Vevurka, advokát, Mieru
312/13, Námestovo, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielového spoluvlastníctvo žalobkyne D. P., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom

R. P. XXX, T. a žalovaného I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, k nehnuteľnostiam - pozemkom
zobrazeným ako KN-C parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a KN-C parc.
č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. a obec T..

II. Nehnuteľnosti - pozemky zobrazené ako KN-C parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 a KN-C parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaných

na LV č. XXXX k.ú. a obec T. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva v 1/1 žalovanému I. E..

III. Žalovaný je p o v i n n ý titulom výplaty za spoluvlastnícky podiel zaplatiť žalobkyni sumu 4 653,-
Eur, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 6.7.2015 žiadala zrušenie jej podielového
spoluvlastníctva so žalovaným k nehnuteľnostiam - pozemkom zobrazeným ako K-NC parc. č. XXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m? a K-NC parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m? zapísaných na LV č. XXXX k. ú. a obec T., ktoré žiada prikázať do výlučného
vlastníctva v 1/1 žalovanému s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu ako

náhraduspoluvlastníckehopodieluvsume5340,61Eurvlehote15dníododňaprávoplatnostirozsudku.
Zároveň žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania na účet
právneho zástupcu.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností každý v podiele ?-ica. Predmetné nehnuteľnosti využíva výlučne žalovaný spolu so

svojimi rodinnými príslušníkmi, nakoľko na týchto nehnuteľnostiach je postavený rodinný dom so súp.
č. XXX zapísaným na LV č. XXX k.ú. a obec T. vo výlučnom vlastníctve rodičov žalovaného D. E.
a A. E. v 1/1 v BSM. Predmetný rodinný dom je postavený na pozemku K-NC parc. č. XXXX/XX
a pozemok K-NC parc. č. XXXX/XX predstavuje dvor a záhradu prislúchajúcu k rodinnému domu a
taktiež je výlučne užívaný žalovaným a jeho rodinnými príslušníkmi. Predmetné pozemky sú oplotené
a oddelené od susedných pozemkov. S poukazom na § 142 žalobkyňa uviedla, že nemá záujem

zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným v predmetných pozemkoch, nemá záujem ani
možnosť predmetné nehnuteľnosti užívať, nakoľko tieto užíva výlučne žalovaný a jeho ostatní rodinnípríslušníci ako pozemok pod rodinným domom a pozemky predstavujúce dvor a záhradu oddelené
pevnýmoplotením.Vzhľadomnaskutočnosť,žereálnerozdeleniepredmetnýchnehnuteľnostíbynebolo
účelné, keďže na týchto pozemkoch je postavená trvalá stavbe a zvyšná časť pozemkov predstavuje

dvor prislúchajúci k týmto stavbám, ktorý je oddelený pevným oplotením a betónovým základom,
navrhla aby predmetné pozemky boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou
žalovaného vyplatiť jej žalobkyni peňažnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Za účelom zistenia
všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov, si dala vypracovať znalecký posudok č. XXX/XXXX zo
dňa 11.7.2013 u znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, O.. E. H., podľa ktorého

záverov jednotková cena predmetných pozemkov predstavuje v danom mieste a čase sumu 20,66
Eur/m?. Na spoluvlastnícky podiel žalobkyni predmetných pozemkov pripadá výmere 258,50 m?, čo
predstavuje sumu peňažnej náhrady vo výške 5 340,61 Eur. Listom zo dňa 28.5.2015 prostredníctvom
jej právneho zástupcu navrhla žalovanému vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným
pozemkom tak, že žalovaný sa stane ich výlučným vlastníkom s povinnosťou vyplatiť žalobkyni peňažnú
náhradu vo výške 5340,61 Eur. Predmetný návrh bol žalovanému doručený 15.6.2015. V stanovenej

lehote žalovaný na predmetný návrh nereagoval. Telefonicky sa s jej právnym zástupcom skontaktovala
matka žalovaného A. E. s tým, že bola následne vypracovaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve na
predmetné pozemky s vyplatením kúpnej ceny vo výške 5 340,61 Eur, avšak pri osobnom stretnutí v
T. dňa 2.7.2015 túto zmluvu D. E. s A. E. odmietli. Do dnešného dňa k mimosúdnemu vysporiadania
podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom medzi sporovými stranami nedošlo.

3. K žalobe priložila informatívne výpisy z LV č. XXXX a č. XXX k.ú. T., informatívny snímok z katastrálnej
mapy, návrh na mimosúdne vypriadania podielového spoluvlastníctva zo dňa 28.5.2015 a taktiež
znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 11.7.2013 vypracovaný znalcom O.. E. H. dňa 11.7.2013 pre
účel podielového vysporiadania pozemkov C-KN parc.č. XXXX/XX a C-KN parc.č. XXXX/XX k.ú. T.,

zo záverov ktorého vyplynulo, že všeobecná hodnota označených obidvoch sporných pozemkov je 10
681,22 Eur, pričom jednotková hodnota pozemku bola stanovená na sumu 20,66 Eur/ m?.

4. K žaloba sa prostredníctvom právneho zástupca vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s
navrhovanou cenou, ktorú by mal na základe návrhu žalobkyni zaplatiť na vyporiadací podiel. Poukázal

na skutočnosť, že ako vyplýva z pripojeného informatívneho snímku z mapy, sporné pozemky sú
bezprostredne priľahlé ku pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m?, parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere XX m?, parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m?, ktorých výlučným
vlastníkom je otec žalovaného D. E. a tvoria jeden celok v rámci užívania rodinného domu súp. č. XXX.
Na stanovenie všeobecnej ceny pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX bol vyhotovený

znalecký posudok č. XXX/XXXX vyhotovený znalcom O.. E. Z., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu
pozemkov v sume X,XX Eur/1 m?. Podľa jeho názoru znalecký posudok O.. E. H. č. XXX/XXXX
predložený žalobkyňou na preukázanie ceny pozemkov nie je správny, nie je objektívny a najviac má za
to, že znalec pochybil v metodike pri vypracovaní znaleckého posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty
pozemku. S poukazom na uvedenú skutočnosť s návrhom žalobkyne nesúhlasí. Najmä s návrhom na

výšku vyporiadacieho podielu, ktorú od neho žalobkyňa požaduje. Žalobkyňa sa stala spoluvlastníčkou
sporných nehnuteľností na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/135/2011 hoci
tento pozemok odkúpili jeho rodičia od predchádzajúcich vlastníkov a na ňom si v roku 1987 postavili
na základe riadneho stavebného povolenia rodinný dom. Boli k týmto nehnuteľnostiam zapísaní ako
vlastníciv1-účastineočomvedelaajžalobkyňa.Nenamietalatútoskutočnosťavedela,žecelýpozemok

je vlastníctvom jeho rodičov. Proti spomínanému rozsudku podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky, o ktorom v čase podania tohto vyjadrenia dovolací súd ešte nerozhodol, z ktorého dôvodu
žiadal prerušenie konania.

5. K vyjadreniu priložil kópiu znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom O.. E. Z. dňa

30.11.2012 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v k.ú. a obci T. v okrese F. pre účely
zistenia policajného šetrenia, ktorým bola všeobecná hodnota pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/XX druhu orná pôda (vo vlastníctve D. E. - otca žalovaného) stanovená na sumu 192,63 Eur
s tým, že jednotková hodnota pozemku je 4,78 Eur/m?.

6. Vo vzťahu k procesnému návrhu právneho zástupcu žalovaného na prerušenie konania až
do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 8C/135/2011 (bod 4.
tohto rozsudku in fine) súd poznamenáva, že predmetné konanie bolo právoplatne skončené, a to
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Cdo/166/2016-222 z 21.09.2016, ktorýmodmietol dovolanie matky žalovaného z dôvodu, že dovolanie podala osoba, ktorá nie je stranou v
spore v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (toto rozhodnutie dovolacieho súdu bolo
právnemu zástupcovi žalovaného doručené do vlastných rúk 18.10.2016). V označenej veci Krajský

súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 10Co/29/2014 z 26.02.2015 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k.
8C/135/2011-188 z 27.3.2013, ktorým súd určil žalobkyňu za podielovú spoluvlastníčku v podiele ? k
parcelám č. 3175/14 a XXXX/XX k.ú. T. (t.j. sporným parcelám v tomto konaní) a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 140,70 Eur. Túto skutočnosť konštatoval vo
svojej urgencii konania z 5.1.2017 aj právny zástupca žalobkyne. Za danej situácie súd považoval návrh

právneho zástupcu žalovaného za bezpredmetný, z ktorého dôvodu o ňom ani nerozhodoval.

7. Vzhľadom na to, že vec bola súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od
1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len "CSP"), súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky doterajších
procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov sporových strán a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc
ustanovenie § 204 CSP súd upustil od čítania i oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým
stranám v priebehu konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli žiadnou zo sporových strán

spochybnené a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.

9. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe s tým, že sporná zostáva iba
výška peňažnej náhrady pre žalobkyňu. Žalobkyňa predložila spolu so žalobným návrhom znalecký
posudok O.. H. č. XXX/XXXX, zo záveru ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota sporných parciel

predstavuje jednotkovú sumu 20,66 Eur/1 m?. Žalobkyňa predložila súdu aj vyjadrenie znalca, že
závery znaleckého posudku sú aktuálne aj v súčasnosti vzhľadom na dlhší časový odstup vypracovania
znaleckého posudku. Vo vzťahu k námietkam žalovanej strany k požadovanej výške primeranej náhrady
poukázal na to, že žalovaným predložený znalecký posudok O.. Z. č. XXX/XXXX bol vypracovaný
pre účely trestného konania (ktoré sa vedie voči otcovi žalovaného D. E. z dôvodu podozrenia

zo spáchania trestného činu podvodu neoprávneným osvedčením pozemkov, ktoré sú uvedené v
tomto posudku), kde je v záujme obvineného zníženie hodnoty veci pre účely nižšej škody a z toho
vyplývajúcej miernejšej trestnosti obvineného. Tento posudok sa vzťahoval na vedľajšie pozemky,
ktorých hodnotu znalec stanovil v sume 4,78 Eur/1 m?. Poukázal tiež na skutočnosť, že rodičia
žalovaného D. E. a A. E. vystupovali ako žalovaní v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp. zn. 8C/51/2014, predmetom ktorého bolo zrušenie a vyporiadania spoluvlastníctva k bezprostredne
susedným nehnuteľnostiam KN-C parcely č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/
XX, ktorých boli menovaní spoluvlastníkmi. Z predloženého snímku z katastrálnej mapy je zrejmé, kde
sa predmetné parcely oproti tým žalovaným nachádzajú. V tom konaní D. a A. E. dokonca požadovali
náhradu za ich podiely vo výške 45 Eur/1 m?, teda námietku žalovaného, že je ochotný zaplatiť len

4,70 Eur/1 m? považuje za špekulatívnu, keďže jeho rodičia v inom konaní, v ktorom im mali plynúť
výhody v podobe väčšej sumy peňazí, žiadali niekoľkonásobne vyššiu sumu za pozemky prakticky
rovnakej hodnoty (teda pozemky zastavané rodinným domom, pozemky vo dvore a pozemky, ktoré
sú oplotené). V uvedenom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 8C/51/2014 žalobkyňa predložila
súdu znalecký posudok O.. H. č. XXX/XXXX, ktorý stanovil hodnotu parciel vo výške 20,66 Eur/1

m?. Súdom ustanovený znalec O.. P. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX určil jednotkovú sumu vo
výške 14,24 Eur/1 m?. Následne súd v rozsudku č.k. 8C/51/2014-148 zo 14.1.2015 stanovil všeobecnú
cenu s priemerovaním týchto súm, a to vo výške 17,45 Eur/1 m?. Predmetný rozsudok bol potvrdený
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č.k. 10Co/333/2015-206 z 30.11.2015. Taktiež poukázal na
dostupnú inzerciu stavebných pozemkov pre k.ú. T. a W. z internetového portálu z ktorých vyplýva, že

vlastníkmi žiadaná cena za takéto pozemky sa pohybuje v rozmedzí od 23 do 25 Eur/1 m?.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v danej veci si žalobkyňa vybrala
pre ňu "najlukratívnejší" spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním spornej
nehnuteľnosti za náhradu žalovanému. Jedným z prvých a zásadných kritérií pri zrušovaní podielového

spoluvlastníctva je kritérium reálnej deľby, ak je možná. Všeobecne i judikatúra preferuje, že u pozemkov
je reálna deľba možná vždy. K žalobkyňou predloženému znaleckému posudku O.. H. uviedol, že ho
považuje nezákonný, nakoľko znalec pri určení ceny za 1 m? použil metódu polohovej diferenciácie, kde
pri výpočte jednotkovej ceny vychádzal z východiskovej ceny E. F. z 80% tejto ceny a v hodnotení použiltzv. povyšujúci faktor na str. 6 posudku pod bodom 5. Podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. za predpokladu, že
znalec použije metódu polohovej diferenciácie pri stanovení ceny podľa prílohy č. 3 v tejto vyhláške D.3
a u pozemkoch E.3 je vylúčené ak sa používa 80% východiskovej ceny hodnoty pozemku obce alebo

mesta o ktorého je zvýšený záujem, nesmie použiť tzv. povyšujúce faktory, pretože povyšujúce faktory
sú zohľadnené už práve v tejto cene. Pozemky ohodnocované znalcom Ing. Z. prakticky bezprostredne
susedia s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto konania, sú rovnakej kvality, v rovnakom mieste, s
rovnakým účelom užívania a preto aj cena týchto pozemkov je rovnocenná cene, teda všeobecnej
hodnote sporných pozemkov. Ako dôkaz, že došlo k pochybeniu znalca, či už úmyselnému alebo

nedbanlivému predložil aj tretiu stranu zápisnice výsluchu ďalšieho znalca O.. arch. D. M. (č.l. 111), ktorý
sa pred vyšetrovateľom Policajného zboru v Dolnom Kubíne v trestnej veci ORP-XXX/OEK-DK-XXXX
PO vyjadroval k všeobecnej hodnote pozemkov v obci T. k parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktorý taktiež
priznal pochybenie vo svojom znaleckom posudku, spočívajúce v nesprávnom použití povyšujúcich
faktorov a podľa jeho stanoviska by sa cena - všeobecná hodnota pozemkov mohla pohybovať okolo
5,70 Eur/m?. Pokiaľ ide o úvahy ohľadne cien, treba si uvedomiť, že pozemky ktoré majú byť predmetom

tohtokonaniasúvsúčasnejdobenevyužiteľné,pretožeužodroku1987jenaparc.č.3175/16postavený
rodinný dom a druhý pozemok slúži ako dvor. Teda nie sú využiteľné na žiadny iný účel ako inzerované
pozemky, poťažme ako pozemky pod stavbou, tam je cenová relácia iná. Je bezpochyby, že ak by došlo
k urovnaniu vlastníckych vzťahov v 90. rokov cena by bola iná.
Žalobkyňa sa už v minulosti domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam, a to ešte s právnymi predchodcami žalovaného na Okresnom súde Dolný Kubín
v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/834/1993, ale po dohode so žalovanými s A. E. a D. E. o
rozdelení sporných nehnuteľností, túto žalobu zobrala späť - teda netrvala na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, hoci jej v tom nič nebránilo už bezmála pred 30 rokmi. Podľa jeho názoru
je konanie žalobkyne minimálne účelové so zištným cieľom, keď napriek tomu, že pred 30 rokmi

mala možnosť dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak neurobila. Utvrdila
právnych predchodcov žalovaného, že nehnuteľnosť, na ktorej majú postavený rodinný dom a slúži im
ako dvor, teda parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX môžu užívať v nezmenenom stav, kde ona si berie hornú
polovicu sporných nehnuteľností, čo možno považovať za reálnu deľbu pozemkov medzi žalobkyňou a
právnymi predchodcami žalovaného.

Čo sa týka námietky, že predložený znalecký posudok O.. Z., ktorý bol vyhotovený v rámci trestného
konania s cieľom znížiť prípadnú škodu, ktorá by mohla byť trestným činom spôsobená, zdôraznil, že
predmetný posudok nepredložil obvinený (otec žalovaného), ale bol vyhotovený na základe uznesenia
vyšetrovateľa Policajného zboru, ako to vyplýva aj zo záhlavia tohto posudku a vyšetrovateľ určite
nemohol mať záujem na tom, aby bola zistená škoda "čo najnižšia", skôr naopak. Čo sa týka pripojenej

inzercie, inzercia nie je dôkaz o cene, to je cenová ponuka, ktorá nič nehovorí o skutočných cenách za
ktorésaprípadnénehnuteľnostiskutočneajpredajúataktiežinzerovanácenaniejevšeobecnáhodnota.
Súd musí v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vychádzať z objektívnej
všeobecnej hodnoty nehnuteľností a túto môže stanoviť iba znalecký posudok.
Navrhol, aby súd vypočul žalobkyňu, hlavne na otázky týkajúce späťvzatia žalobného návrhu o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v roku 1993.
V posudzovanom prípade existuje možnosť reálnej deľby, napr. s výnimkou pozemku pod domom;
parcela č. XXXX/XX susedí s miestnou komunikáciou. Pre prípad, že by súd uvažoval o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva za náhradu, navrhol nariadiť vykonanie znaleckého
dokazovania za účelom ocenenia nehnuteľností s tým, že znalec bude vychádzať z ceny obce T..

11. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že návrh žalovaného na reálne rozdelenie týchto
pozemkovpovažujezaobštrukciu,pretožetonielenženepovažujezamožné,aleanirodičiažalovaného,
ktorí obývajú rodinný dom, by nechceli mať žalobkyňu ako vlastníčku pozemku v ich dvore. Aj keď s nimi
mimosúdne jednal a bol u nich doma, nikdy nepadla možnosť deľby pozemku. Pozemok je oplotený a

časť pozemku, ktorý navrhuje právny zástupca žalovaného reálne rozdeliť, využívajú rodičia žalovaného
na parkovanie auta, prístup ku garáži, k zadným stavom ktoré majú za rodinným domom. Takéto
rozdeleniebyneboloúčelné.Žalobkyňatietopozemkynevyužívaaaninevyužívala.Zfotodokumentácie,
ktorá je prílohou znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyplýva, že sporné pozemky sú oplotené, dlhodobo
využívané rodinnými príslušníkmi žalovaného, čo napokon potvrdil aj právny zástupca žalovaného. Na

týchto pozemkoch je postavený rodinný dom, sú tam spevnené plochy, je tam betónové oplotenie.
Reálne rozdelenie na dve rovnaké časti by aj vzhľadom na umiestnenie tohto domu nebolo možné.
Vznikli by tým dva úzke pozemky, ktoré nemajú využitie. Žalobkyňa má svoj rodinný dom, kde si
môže parkovať niekoľko áut. Pozemok vo dvore žalovaného ani bezprostredne nesusedí s pozemkamivo vlastníctve žalobkyne, nakoľko v dôsledku rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín už nie je
ich spoluvlastníčkou. Teda reálne rozdelenie by nenapĺňalo kritérium účelného využitia veci na takto
rozdelenom pozemku vzhľadom na jeho šírku a zákonné odstupy stavieb od hraníc pozemku. Žalobkyňa

by si tu nemohla postaviť žiadnu stavbu. Navyše reálne rozdelenie vo dvore žalovaného by viedlo opäť
by k ďalším sporom medzi sporovými stranami.
Čo sa týka výsluchu žalobkyne, vzťahom na jej vek a zdravotný stav to nepovažuje za potrebné,
určite nie v budove súdu. Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby v predchádzajúcom konaní poukázal na
to, že na Okresnom súde Dolný Kubín sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva pôvodne k celej pozemnoknižnej parcele, ktorú nadobudla kúpou v hornej a dolnej
časti tejto parcely. Je pravdou, že ako žalovaní boli označení aj pôvodní vlastníci žalovaných parciel
D. E. a A. E. a žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva aj v tamtom konaní
- k žalovaným parcelám. Avšak nakoľko v tom čase nebola podielovou spoluvlastníčkou týchto parciel
(výlučnými vlastníkmi v 1/1 boli D. E. a A. E.), zobrala žalobkyňa žalobu späť. Po skončení konania
na Okresnom súde Dolný Kubín a vysporiadaní spoluvlastníctva k ostatným C-KN parc. mimo C-KN

parciel, ktoré sú predmetom tohto konania, iniciovala žalobkyňa konanie o určenie vlastníckeho práva
na tunajšom súde, nakoľko v rozsahu ?-ice D. E. a A. E. boli neopravenými vlastníkmi. Konanie sa viedlo
na tunajšom súde pod sp.zn. 8C/135/2011, ktoré právoplatne skončilo tak, že súd určil, že žalobkyňa je
spoluvlastníčkou v ?-ici žalovaných parciel. Výsluch žalobkyne k otázke prečo v konaní na Okresnom
súde Dolný Kubín zobrala žalobu späť by nebol pre toto konanie relevantný. Súd vychádza z údajov

katastra, ktoré sú v tomto prípade záväzné.
Taktiež poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý predložil právny zástupca
žalovaného, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v roku 2011, teda v roku kedy došlo k právoplatnému
skončeniu tohto konania, súd dopytoval realitné kancelária v akej cene sa pohybujú pozemky v danom
katastrálnom území a zistil, že cena sa pohybuje 20,75 Eur /1 m?. Sporové strany počas konania na

Okresnom súde Dolný Kubín uzatvorili mimosúdnu dohodu ohľadne niektorých parciel. Z tejto dohody
súd zistil, že tam bola dohodnutá cena 17 Eur/1 m? (v roku 2011), pričom priemer týchto súm je 18,80
Eur/1 m?. Vzhľadom na polohu pozemkov, ich veľkosť súd (Okresný súd Dolný Kubín) konštatoval, že
primeraná náhrada bude 16 Eur/1 m?. Pri stanovaní primeranej náhrady za vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom len jedným z dôkazov, z ktorých

možno zistiť primeranú hodnotu platnú v danom mieste a čase. Ďalšími dôkazmi môžu byť aj vyjadrenia
realitných kancelárii, prípadne zmluvy uzatvorené na obdobné nehnuteľnosti. V danom prípade je
potrebné prihliadať aj na rozhodnutie súdu ako najvyššej autority určujúcej výšku primeranej náhrady,
teda nie iba znaleckej. Keď dva súdy k susedným nehnuteľnostiam stanovili náhradu v roku 2011 OS
DK vo výške 16,-Eur/ 1 m? a v roku 2015 OS NO vo výške 17,45 Eur/1 m?, námietka žalovaného, že

v danom prípade by sa primeraná cena mala pohybovať okolo 5 Eur/1 m? už aj z činnosti a vedomosti
súdu pre obdobné nehnuteľností v danej lokalite nemôže byť cenou primeranou. Vzhľadom na žiadosť
žalovaného o reálnu deľbu sporných pozemkov navrhol vykonať ohliadku na mieste samom.
Predložený znalecký posudok č. XXX/XXXX je v súlade so zákonom. Pozemky, ktoré boli predmetom
konania na Okresnom súde Dolný Kubín, boli polohovo a využitím rovnaké pozemky. Aj táto hodnota

pozemkov pre určenie súdu je vychádzajúca.
Zároveň navrhol, aby žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko
sa pokúšala vyhnúť tomuto sporu a to či už osobnou návštevou u rodičov žalovaného ako aj doručením
mimosúdnej výzvy, ktorú priložila k žalobnému návrhu.

12. Právny zástupca žalovaného v rámci svojej záverečnej reči okrem iného uviedol, že skutočnosť,
či žalobkyňa rokovala s rodičmi žalovaného považuje za právne irelevantnú, pretože spoluvlastníkom
nie sú rodičia. Žalovaný nikdy rodičov nesplnomocnil aby v jeho mene rokovali so žalobkyňou ohľadne
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a je možné že za predpokladu reálne ponúknutej sumy by
bol dospel k dohode. Ak žalobkyňa použila na určenie jednotkovej ceny znalecký posudok, ktorý súd

nemôže akceptovať z dôvodu jeho nezákonnosti, nemôže ani od žalovaného očakávať, že sa stotožní
s takto navrhovanou jednotkovou cenou. Žalovaný mal k dispozícii posudok na pozemky, ako je z
pripojenej kópie katastrálnej mapy zrejmé, tvoriace súčasť areálu v ktorom je postavený rodinný dom
rodičov žalovaného. Tieto pozemky nie sú ničím ohraničené a ani oddelené. Tvoria jednu pozemkovú
súčasť s pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania. Teda sú tej istej kvality a totožného využitia.

V posudku Ing. Z. sa uvádza, že pozemky sú v intraviláne obce slúžiace ako záhrada k rodinnému
domu rodičov žalovaného. Teda všeobecná hodnota týchto pozemkov nemôže byť tak markantne
rozdielna od bezprostredne s nimi susediacich pozemkov. Sú oplotené jedným plotom všetky spoločne.
Síce žalobkyňa argumentovala rozsudkom tunajšieho súdu kde je stanovená iná cena než sa domáhažalobkyňa v tomto konaní, ale tento spis nie je súčasťou tohto konania. Strana žalobkyne nevyčerpala
možnosti, ktoré jej dáva príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka na možnosť uzavretia dohody,
pretože sa nepokúsila o reálnu dohodu. Ak sa v rámci dohody navrhuje nereálnu cenu, nemožno

očakávať zhodný výsledok. Úmyslom žalobkyne nebolo uzavretie dohody o mimosúdnom vyporiadaní,
pretože nenavrhla primeranú cenu, ktorá by mohla byť akceptovaná žalovanou stranou, ale úmyselne
navrhla takú cenu o ktorej vedela, že je neprijateľná. S teda poukazom na tieto skutočnosti, ak by aj súd
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, navrhol ani jednej zo strán nepriznať nárok na náhradu
trov konania.

13. Pokiaľ ide o návrhy sporových strán na vykonanie ďalších dôkazov súd zamietol vykonať výsluch
žalobkyne, a to nielen vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, ale najmä z dôvodu, že sa týka
okolnosti absolútne nepodstatnej pre rozhodnutie (s poukazom na to, čo v tejto súvislosti uviedol
právny zástupca žalobkyne, súd by ani za iných okolností nepovažoval za podstatné zisťovať dôvody,
ktoré viedli žalobkyňu k späťvzatiu žaloby v predchádzajúcom konaní, nakoľko žalobkyňa ak by jej

v tom čase svedčalo spoluvlastnícke právo ako každý iný spoluvlastník má právo v rámci výkonu
svojho spoluvlastníckeho práva sa kedykoľvek rozhodnúť, či chce byť v pozícii spoluvlastníka alebo
nie a v prípade, že sa v istom momente z akýchkoľvek pohnútok rozhodne v spoluvlastníckom vzťahu
zotrvať, nestráca tým nárok na zmenu svojho rozhodnutia pro futuro). Súd zamietol vykonať i žalujúcou
stranou navrhnutý dôkaz ohliadky na mieste samom, nakoľko táto by podľa názoru súdu neviedla k

inému záveru než, k akému súd už dospel (t.j. k záveru o neúčelnosti reálneho rozdelenia pozemkov).
Vzhľadom na snahu predísť ďalšiemu predlžovaniu tohto konania súd zamietol i návrh na nariadenie
znaleckého dokazovanie súdom ustanoveným znalcom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
sporných pozemkov.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa a žalovaný sú zapísaní ako ideálni podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam - pozemkom
zobrazeným ako KN-C parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a KN-C parc.
č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 na LV č. XXXX k.ú. a obec T., a to každý v
rovnakompodiele?-ica.Natýchtonehnuteľnostiachjepostavenýrodinnýdomsosúp.č.XXXzapísaným

na LV č. XXX k.ú. a obec T. vo výlučnom vlastníctve rodičov žalovaného D. E. a A. E. v 1/1. Predmetný
rodinný dom je postavený na pozemku K-NC parc. č. XXXX/XX a pozemok K-NC parc. č. XXXX/XX
predstavuje dvor a záhradu prislúchajúcu k rodinnému domu. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou
znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom O.. E. H. (č.l. 27), je zrejmé, že predmetné
pozemkysúoplotenéaoddelenéodsusednýchpozemkov.Medzistranaminebolosporné,žepredmetné

nehnuteľnosti sú výlučne užívané žalovaným a jeho rodinnými príslušníkmi.

15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Podľa § 216 ods. 2 CSP súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú,
iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom
spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, o
to viac ak sa fakticky na užívaní nehnuteľnosti, ku ktorej mu patrí spoluvlastnícky podiel, ani nepodieľa.
Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva je praktický najmä vtedy, keď sa iné spôsoby jehozrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (podľa § 140 Občianskeho zákonníka) alebo dohodou
spoluvlastníkov (podľa § 141 Občianskeho zákonníka) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné
dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania

spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode upravuje ustanovenie 142 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale
uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre súd záväzné.

17. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo
sporových strán k predmetnej nehnuteľnosti bolo zrušené a vyporiadané. Žalobkyňa, hoci jej prináleží
ideálny spoluvlastnícky podiel, predmetné pozemky nijakým spôsobom fakticky neužíva, t.j. nemá zo
svojho spoluvlastníctva žiaden osoh, či už v podobe užívania pozemkov alebo finančných prostriedkov.
Tento stav zrejme vyhovuje žalovanému (resp. jeho rodinným príslušníkom), ktorý predmetné pozemky
v celosti bezplatne užíva ako výlučný vlastník hoci mu toto vlastnícke právo v takom rozsahu nesvedčí.

Zároveň súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený.

18. Keďže prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva je rozdelenie veci,
súd v prvom rade skúmal, či je vec - predmetné pozemky možné reálne rozdeliť. Je faktom, že pozemok

je v zásade vždy deliteľný. Toto však neznamená, že musí byť v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva rozdelený vo všetkých prípadoch (viď zákonný obrat "dobre možné" § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najmä pozemky priliehajúce k obytným domom vytvárajú spravidla
jediný funkčný celok slúžiaci k lepšiemu využitiu domu a tiež blízkosť obytného domu v ktorom vlastník
záhrady zlepšuje využitie záhrady. V zmysle judikatúry aplikovateľnej aj podmienkach nášho právneho

poriadku nie je v rozpore so zákonom postup, pri ktorom súd, ktorý rozhoduje o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, prikáže pozemok, záhradu priľahlú k domu tomu, komu prináleží dom bez
toho aby previedol - uskutočnil jeho delenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 22
Cdo 1181/2008).

19. Okrem vyššie vysloveného právneho názoru súd poznamenáva, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam v
zásade platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením
samostatné vecí, alebo ich časti vzniknuté rozdelením z hľadiska povahy a funkčného využitie nemohli
slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z
posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikácii a účelného technického spôsobu

navrhovaného riešenia. Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar, aj celkovú plochu
(Rc 54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných
pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to
buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno
zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (R

1/ 89, str. 8). Pri skúmaní možnosti reálnej deľby pozemkov je podľa názoru súdu okrem vyššie
spomínaných "technických parametrov" týkajúcich sa pozemkov potrebné zohľadniť aj "ľudský faktor",
a to i v podobe reálneho očakávania vzájomnej koexistencie potenciálne budúcich výlučných vlastníkov
rozdelených pozemkov - ak totiž títo nemajú medzi sebou optimálne vzťahy ako spoluvlastníci, je len
málo pravdepodobné (i keď nie vylúčené úplne), že sa ich vzťahy zlepšia, ak budú musieť byť pri výkone

svojho vlastníckeho práva v pozícii susedov. Súdne rozhodnutie má spory riešiť, resp. eliminovať, a nie
byť podkladom pre ich potenciálne vytváranie.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností berúc do úvahy, že v posudzovanom prípade ide
o zastavaný pozemok (na pozemku je postavený rodinný dom vo vlastníctve rodičov žalovaného) a

pozemok priliehajúci k rodinnému domu, slúžiaci ako dvor a záhrada, vytvára jediný funkčný celok
slúžiaci k lepšiemu využitiu domu, súd dospel k záveru, že reálna deľba pozemku neprichádza do
úvahy.Žalovanýnedeklarovalvýslovnýzáujemnareálnerozdeleniepozemku(zatakýtoprejavnemožno
považovať návrh jeho právneho zástupcu, keďže tento bol prednesený len ako zákonná možnosť bez
jej ďalšieho reálneho a reálne mieneného základu). Podľa názoru súdu reálne rozdelenie predmetných

pozemkov na dve rovnaké časti by nebolo dobré možné, nakoľko by ním vznikli dva úzke pozemky,
ktorých využitie by bolo obmedzené a nezodpovedalo by účelnému využitiu ani jednou zo sporových
strán. Nevyužiteľnosť sporných pozemkov konštatoval i samotný právny zástupca žalovaného (bod 10.
tohto rozsudku). Naviac takéto vyporiadanie by ani neviedlo k spokojnosti, či už žalovaného, resp. jehorodičov a ďalších rodinných príslušníkov žalovanej strany a ani samotnej žalobkyne. Spory iniciované
medzi sporovými stranami nesvedčia o ich dobrých a korektných vzťahoch. Aj z tohto dôvodu si súd
nevedel predstaviť akým spôsobom by žalobkyňa mohla nerušene vykonávať svoje vlastnícke právo k

pozemku, nachádzajúcom sa v oplotenom dvore žalovaného.

21. Keďže prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania - rozdelenie pozemkov súd nepovažoval za
"dobre možné", pristúpil k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania, a to prikázanie pozemkov za
primeranú náhradu druhému spoluvlastníkovi, prihliadajúc pritom na to, aby sa pozemky mohli účelne

využiť. V zmysle konštantnej judikatúry (Rc 37/2012 - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 Cdo 33/2010) v konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ
samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka
voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale

vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo
vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Vzhľadom na to, že sporové strany sú spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností v ideálnom podiele (v ?-ici) kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu
nesvedčí žiadnej z nich. Nakoľko však predmetné pozemky využíva výlučne žalovaný, resp. jeho rodinný
príslušnícikritériumúčelnéhovyužitiavecisvedčívcelomrozsahulenžalovanému.Vprejednávanejveci

za rozhodujúce považoval kritérium účelného využitia veci a pri úvahe o účelnom využití veci prihliadol
na tie isté dôvody, ktoré znemožňovali reálnu deľbu - a to, že predmetné pozemky sú sčasti zastavané
rodinným domom vo vlastníctve rodičov žalovaného a vo zvyšku priliehajú k rodinnému domu (ako dvor
a záhrada), pričom vytvárajú jediný funkčný celok slúžiaci k lepšiemu využitiu domu. Len pre úplnosť súd
uvádza, že v posudzovanom prípade by pri vyporiadaní týmto druhým spôsobom ani nemohol rozhodnúť

inak, pretože by svojim rozhodnutím vytvoril protiprávny stav, ak by "pozemok s cudzou stavbou" prikázal
tomu, kto nie je vlastníkom stavby, resp. rodinným príslušníkom vlastníka stavby.
22. V súdenej veci bola v podstate jediným problematickým elementom výška navrhovanej náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Občiansky zákonník hovorí o primeranej náhrade za spoluvlastnícky
podiel, čo konštantná judikatúra (ZSP 50/2004) definuje ako príslušný podiel všeobecnej ceny veci.

Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov,
ktoré boli prisúdené jednému spoluvlastníkovi. Primeranú náhradu podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny z celej veci, nie cenou za ktorú by
bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.

23. V snahe o urýchlené rozhodnutie predmetnej veci, ktorá je vecou "sťažnostnou", uvedomujúc si i
to, že rýchlosť konania nemôže byť na úkor spravodlivého rozhodnutia, súd vo veci nenariadil znalecké
dokazovanie za účelom stanovenie všeobecnej hodnoty sporných pozemkov súdom ustanoveným
znalcom, ktoré by za iných okolnosti bolo nariadené, nakoľko toto by predmetné konanie len predĺžilo a

oddialilo rozhodnutie vo veci, na ktoré žalobkyňa vo vyššom veku (90 rokov) čaká takmer 2 roky.

24. Vzhľadom na takto zvolený procesný postup pri stanovení výšky "primeranej náhrady" za
spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k daným nehnuteľnostiam -
pozemky - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere spolu XXX m2 súd vychádzal jednak zo

znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, (znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 11.7.2013
vypracovaný znalcom O.. E. H.), ktorého závery sú podľa vyjadrenia menovaného znalca použiteľné
i v súčasnosti a ktorý súd hodnotil ako listinu (vzhľadom na absenciu znaleckej doložky v zmysle
§ 209 ods. 2 CSP súd nemohol predložený znalecký posudok považovať za súkromný znalecký
posudok), pričom sa inšpiroval rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 8C/51/2014-148 zo 14.1.2015, ktorým

bola stanovená výška primeranej náhrady spriemerovaním jednotkových hodnôt pozemku určených
znaleckým posudkom O.. E. H. (20,66 Eur/ m2 ) a znaleckým posudkom Ing. D. P. (14,24 Eur/ m2 ) na
konečnú jednotkovú hodnotu 17,45 Eur/ m2 . Jednalo sa pritom o susediace pozemky s pozemkami,
vyporiadanie ktorých je predmetom tohto konania, identického druhu (zastavané plochy a nádvoria).
Vzhľadom k tomu, že ceny pozemkov majú stúpajúcu tendenciu, čo vyplýva i z rozhodnutia Okresného

súdu Dolný Kubín, č.k. 4C/834/1993-602 z 11.5.2011, ktorým bola primeraná náhrada obdobných
pozemkov (zastavané plochy a nádvoria) stanovená v roku 2011 na sumu 16,-Eur/ m2 , súd dospel
k záveru, že sumu 18,-Eur/ m2 možno považovať za primeraný hodnotový ekvivalent. Vzhľadom k
tomu, že predložená inzercia ohľadne pozemkov v Bobrove (č.l. XXX) sa týka pozemkov vhodnýchna výstavbu rodinných domov o výmere 900 m2 - teda pozemkov nezastavaných, súd nepovažoval
za smerodajnú inzerovanú cenu 24 Eur/m2, nakoľko pozemky vyporiadavané v tomto konaní majú
limitovanejšie využitie (na jednom stojí rodinný dom a druhý slúži ako dvor rodinného domu).

25. K námietkam žalovanej strany spochybňujúcej zákonnosť znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca
O.. E. H. súd len stručne poznamenáva, že ich nepovažoval za relevantné, nielen preto, že predmetný
znalecký posudok hodnotil ako listinu (bod 24. tohto rozsudku), ale i preto, že znalecký posudok je
len jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny veci (výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky

podiel). Žalovaný mal dostatok času na to, aby súdu predložil vlastný súkromný znalecký posudok,
ktorým by bola stanovená všeobecná hodnota sporných pozemkov. Žalovanou stranou predložený
znalecký posudok č. 126/2012 vypracovaný znalcom O.. E. Z. nielenže je ešte staršieho dáta a bol
vypracovaný na účely trestného konania, ale týka sa i pozemkov druhu "orná pôda" s menšou výmerou
(parcela č. XXXX/X má výmeru XXX m2, parcela č. XXXX/X má výmeru XX m2, parcela č. XXXX/XX
má výmeru XXX m2). Naviac z predložených súdnych rozhodnutí (bod 24. tohto rozsudku) jednoznačne

vyplýva, že súdy tak v roku 2011 ako i v roku 2015 považovali za primeranú náhradu za spoluvlastnícke
podiely obdobných pozemkov v obci T. sumy 16,-Eur/m2 a 17,45 Eur/m2, čo (odhliadnuc od toho, že vo
všeobecnosti ceny nehnuteľnosti majú v súčasnosti rastúcu tendenciu), minimálne 3-násobne (takmer
4-násobne) prevyšuje jednotkovú hodnotu 4,78 Eur/ m2 určenú menovaným znalcom.

26. Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti autoritatívnym
rozhodnutím súdu neprichádza žalobkyňa o hodnotu svojho podielu; v dôsledku vyporiadania
spoluvlastníctva dochádza na jej strane len k premene formy majetku z podielu na nehnuteľnosti na
finančné prostriedky, a to ako ekvivalent peňažnej náhrady jej spoluvlastníckeho podielu. Pri výpočte
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne súd vychádzal z podielu žalobkyne, v dôsledku

čoho alikvotná čiastka hodnoty podielu žalobkyne predstavuje sumu 4 653,- Eur (258,5 m? x 18 Eur/
m?), ktorú sumu je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

27.Otrováchkonaniarozhodolsúd (§262ods.1CSP)podľa§255ods.1CSP,pričomvychádzalztoho,

žežalobkyňabolaúspešná(keďžejejžalobebolotakmervcelomrozsahuvyhovené,pričomrozhodnutie
o výške primeranej náhrady záviselo od úvahy súdu), v dôsledku čoho jej priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde sú rozhoduje o spôsobe
vyporiadania a to z dôvodu, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by
sa sama dohodla na vyporiadaní. Skutočnosť, že žalovaná sa snažila riešiť spor mimosúdne vyplýva z

mimosúdneho návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 28.5.2015 (č.l. 7) adresovanom
žalovanému, ktorú si žalovaný prevzal 15.6.2015 (č.l. 9), o tento spôsob vyporiadania však žalovaný
neprejavil záujem, keďže takýto "modus spoluvlastníctva" zjavne výhodný len pre jednu stranu mu
zrejme vyhovoval a nemal dôvod v tomto smere čokoľvek meniť. V konaniach ako je i toto, kedy závisí
od rozhodnutia súdu komu dá z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu, je druhá strana škodná

tým, že trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe ale aj protistrane spôsobila súdne
trovy. O výške náhrady trov konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.