Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205989
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817205989.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: L.. F. A., X.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX G.

F., zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Advokátska kancelária Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov,
IČO: 35 510 722, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35
724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava o zdržanie sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy spolu s návrhom na vydanie „NO", takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o pôžičke č.
XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2007 uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnou predchodkyňou žalovanej
Consumer Finance Holding, a. s. na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosťzdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdyuvedenejvZmluveopôžičkeč.XXXXXXXXXX
zo dňa 21.12.2007.

2. V podanej žalobe sa žalobkyňa zároveň domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd

uložil žalovanému, aby sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o pôžičke č.
XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2007, uzavretej medzi žalobkyňou a právnou predchodkyňou Consumer
Finance Holding, a.s., na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia vo veci samej.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa dňa 21. 12. 2007 s právnou predchodkyňou žalovanej
(Consumer Finance Holding, a.s.) uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli
poskytnuté finančné prostriedky. Dňa 08. 03. 2012 postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding,

a.s. svoju „pohľadávku“ vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy žalobkyni (spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o.). Súčasťou uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, v
zmysle ktorej: „Svojim podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade ak si nesplním svoj záväzok
splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa
tejto zmluvy, aby spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky
zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky spoločnosti voči
mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy.

Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto zmluva súčasne aj dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ Citovaný text je uvedený
drobným písmom v spodnej časti zmluvy označenej ako klient, pričom je vsunutý do rozsiahleho textu
rôznych prehlásení. Pri citovaní vyššie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bolopotrebné použiť lupu. O existencii samotnej dohody o zrážkach zakomponovanej do spotrebiteľskej
zmluvy sa žalobkyňa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, ktorým je H. M. &. M. R. R.. K.. S...
Žalovaná totiž jej zamestnávateľovi zaslala Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 04. 05.

2017. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21. 12. 2007 som uzatvárala ako spotrebiteľ s právnou
predchodkyňou žalovanej ako právnickou osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Právny vzťah, ktorý medzi nami vznikol má spotrebiteľský charakter, preto je v
súvislosti s ním nutné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Spotrebiteľskú zmluvu je z uvedeného
dôvodu potrebné podrobiť súdnej kontrole. V konaní namieta neprijateľnosť dohody o zrážkach zo

mzdy z dôvodu, že predmetná dohoda s ňou nebola individuálne dojednaná, ale táto bola súčasťou
formulára spotrebiteľskej zmluvy, ktorú vopred pripravila právna predchodkyňa žalovanej a žalobkyňa
žiadnym spôsobom nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Žalovaná mohla Zmluvu o úvere ako
celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému jej predformulovanému obsahu. Vôľa žalobkyne smerovala
výhradne k uzavretiu Zmluvy o úvere a nie k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Dodávateľ ju nijakým
spôsobom neupozornil na dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú v spotrebiteľskej zmluve.

Konanie dodávateľa, ktorý spotrebiteľom podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy
považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodávateľ má
totiž mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných
štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje práve on. Okrem uvedeného má väčšiu
profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať

finančné prostriedky žalobkyňa nemala inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spolu so
všetkýmijejustanoveniamipodpísať.Podľa§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľovaozmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákon
o ochrane spotrebiteľa) platného a účinného v čase podania žiadosti o výkon zrážok zo mzdy: „Orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá na dobu určitú so splatnosťou poslednej
splátky v mesiaci január 2009 (100 dní + 10 mesačných splátok od 21.12.2007). Pohľadávka, ktorú si

žalovaná uplatňuje prostredníctvom spornej dohody o zrážkach zo mzdy je tak evidentne už niekoľko
rokov premlčaná. V zmysle uvedeného si žalovaná prostredníctvom požadovaných zrážok zo mzdy voči
mne uplatňuje nedôvodnú pohľadávku. Zároveň z predloženej žiadosti nie je zrejmé, ako sa žalovaná
vlastne dopracovala k výške uplatnenej pohľadávky. Bez akejkoľvek súdnej či inej kontroly nezávislým
orgánom si žalovaná ako dodávateľ sama určila výšku dlhu. Takýto postup v spotrebiteľských právnych

vzťahochpovažujezaneprípustný.Vtejtosúvislostiopakovanepoukazujenaskutočnosť,žežalovanási
prostredníctvom dohody o zrážkach uplatňuje nedôvodnú pohľadávku. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok
ani nie je zrejmé, aká má byť výška jednotlivých mesačných zrážok ako aj skutočnosť, po akú dobu
sa má požadovaný výkon zrážok skutočne realizovať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne
rozhodnutie, ktorým by bola žalovaná zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanej, zamestnávateľ

má povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na
to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Veriteľ tak výšku dlhu sám jednostranne diktuje
bez akejkoľvek súdnej kontroly, čim sa mu poskytuje priestor siahnuť na majetok žalobkyne a vymáhať
pohľadávky bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská
zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami

právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa.

4. Súd uznesením č. k. 11C/38/2017-12 v danej právnej veci vydal neodkladné opatrenie a uložil
žalovanej povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uvedenej v Zmluve
o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2007, uzavretej medzi žalobkyňou a právnou predchodkyňou

Consumer Finance Holding, a.s., na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia vo
veci samej.

5. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že podľa ust. § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších právnych predpisoch (ďalej len „Občiansky zákonník“) „uspokojenie

pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.“ Podľa ust. § 551 ods. 2
Občianskeho zákonníka „proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.“ Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitostipotrebné pre svoju platnosť. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje ust. § 551
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej
dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa

súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne
uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas
dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa
stala zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia

dohody platiteľovi mzdy. Následne je platiteľ mzdy dlžníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky
z dlžníkovej mzdy, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Poukázal na skutočnosť,
že žalobca v Zmluve o pôžičke zo dňa 21.12.2007 (ďalej len „Zmluva“) výslovne súhlasil, aby v
prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, banka je oprávnená požadovať od zamestnávateľa
dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi.

Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa Zmluvy, pričom zrážky
zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Názor
žalobcu, že ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemal možnosť
ich odmietnuť sú nepreukázané. Podľa názoru žalobcu mohla zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa
podrobiť jej predformulovanému obsahu. Obsah Zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred

pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu
v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobca na obsahu dohody
alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Žalovaný je názoru, že Zmluva neobsahovala žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu Dohodu o zrážkach zo
mzdy a dala možnosť výberu spotrebiteľovi Zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Žalovaný zastáva názor,

že žalobca doposiaľ nepreukázal, že bol predmetnú Zmluvu nútený podpísať. Žalobca svojím podpisom
potvrdil, že Zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a zároveň že si
ju prečítal, porozumel jej obsahu a súhlasil s obsahom. Predmetné ustanovenie o Dohode o zrážkach
zo mzdy neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobca mal možnosť si Zmluvu
a dohodu o zrážkach zo mzdy prečítať a následne vyjadriť svoj súhlas s podpisom, resp. nesúhlas

a Zmluvu za daných okolností nepodpísať. Žalovaný poukazuje na názor Okresného súdu Prešov zo
dňa 14.01.2016, sp.zn.:9C/389/2015: „Podľa procesného súdu ustanovenie § 5a vyriešilo časový stret
právnych noriem ústavne súladným spôsobom a to tzv. nepravou retroaktivitou. Už z tohto ustanovenia
argumentom a contrario (dôkazom opaku) vyplýva, že ak zákonodarca pri ustanovení § 5a ods. 1
písm. a) neustanovil na rozdiel od ustanovení iných nepravú retroaktivitu tak uvedená právna norma

môže pôsobiť iba do budúcnosti a na právne vzťahy vzniknuté po jej účinnosti. Nemožno sa preto
absolútne stotožniť s uvedeným rozhodnutím KS v Nitre, ktorý pri absencii prechodného ustanovenia
pri hmotnoprávnej norme, vychádza z pravej retroaktivity. Podľa tohto názoru teda v prejednávanej
veci mal mať veriteľ v roku 2007 keď bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy „čarovnú guľu“ a do
tejto Dohody inkorporovať aj požiadavky zákona, ktorý sa stal účinným o 8 rokov neskôr. Takýto výklad

považuje súd za absurdný a neprijateľný.“ Keďže žalobca neuhradil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoje povinnosti zo Zmluvy, uplatnil si žalovaný iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok a Zmluvy a to v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, pri
ktorej Consumer Finance Holding, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok
sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu

postúpenia pohľadávky, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok.
Konanie žalobcu spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení, následnej nečinnosti
počasveriteľovejsnahyomimosúdneurovnanieveci,považujemezaneakceptovateľné.Jeneprípustné,
aby v čase kedy zmluvné záväzky žalobcu postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobca
začal namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu

žalovaného. Žalobcovi predsa boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej zmluvy, a teda
je logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradil. Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, účelom ochrany však nemôže byť zbavenie spotrebiteľa
zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Podľa nášho názoru by súd vybočil z medzí
a účelu ochrany spotrebiteľa, kedy negoval hmotnoprávny inštitút upravený v ust. § 551 Občianskeho

zákonníka. V zmysle uvedeného nesúhlasíme s podanou žalobou, a žiadame žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.6. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa vyjadrením (replikou) zo dňa 04.04.2018 v ktorom
uviedla, že samotný predformulovaný súhlas spotrebiteľa zahrnutý v spleti textu spotrebiteľskej zmluvy
neznamená, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná. Túto

skutočnosť potvrdzuje aj žalovaná vo svojom vyjadrení, kde uvádza: „ žalobca na obsahu dohody
alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 21. 12.
2007 vrátane dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemala vedomosť, čo inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy znamená, aké sú jeho právne následky a nebola jej daná možnosť odmietnuť predmetnú
dohodu. V snahe získať úver podpísala zmluvu o pôžičke vrátane v nej inkorporovanej dohody o

zrážkach zo mzdy. Vôľa žalobkyne vôbec nesmerovala k uzatvoreniu ďalšieho právneho úkonu, a to
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaná doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázala, že spotrebiteľku
poučila a náležitým spôsobom jej vysvetlila zmysel dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako
aj samotnú podstatu tohto inštitútu. Za nesprávne považuje konštatovanie žalovanej, že žalobkyňa
doposiaľ nepreukázala svoje tvrdenia. Prenos dôkazného bremena z dodávateľa na spotrebiteľa
považuje za neprípustnú modifikáciu. Spotrebiteľská zmluva, v ktorej je zahrnutá Dohoda o zrážkach

zo mzdy, obsahuje v časti „KLIENT" text týkajúci sa množstva aj iných inštitútov a je navyše napísaný
drobným písmom. Oboznámenie sa s týmito zmluvnými ustanoveniami predstavuje aj pre nadpriemerný
subjekt práva veľmi náročnú úlohu a už samotné prečítanie predmetných ustanovení vrátane VOP
zaberie množstvo času, nehovoriac o ich náležitom objasnení a vysvetlení. Uzatváranie spotrebiteľskej
zmluvy vrátane dohody o zrážkach zo mzdy je totiž nevyhnutné posudzovať komplexne. Žalovaná

sa nemôže alibisticky vyviniť z povinnosti náležitým spôsobom poučiť spotrebiteľa o jednotlivých
ustanoveniach vzťahujúcich sa na spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaná konala v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti, keď žalobkyni podsunula na podpis takúto spornú dohodu o zrážkach zo mzdy, čo
považujezanekalúobchodnúpraktikupodľaust.§7zákonaoochranespotrebiteľa.Konaniedodávateľa
predstavuje obchodnú praktiku, ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické

správanie priemerného spotrebiteľa. Žalovaná doposiaľ ani v žiadosti o vykonávanie zrážok a ani vo
svojom vyjadrení neozrejmila skutočnosť aká má byť výška jednotlivých mesačných zrážok, ako aj
skutočnosť, po akú dobu sa má požadovaný výkon zrážok skutočne realizovať. Zároveň žalovaná ani
nešpecifikovala, ako sa vlastne dopracovala k výške uplatnenej pohľadávky. Z týchto dôvodov naďalej
tvrdí, že žalovaná si uplatňuje nedôvodnú pohľadávku.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o pôžičke č.
XXXXXXXXXX, vyjadrením žalovaného zo dňa 06.03.2018 a zo dňa 18.04.2018, vyjadrením žalobkyne
zo dňa 04.04.2018, Žiadosťou o výplatu zrážok zo mzdy.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci:

9. Právny predchodca so žalobkyňou uzatvorili Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX. Zmluva bola
uzatvorená dňa 21.12.2007. V zmysle uvedenej zmluvy právny predchodca žalovaného poskytol
žalobkyni pôžičku vo výške 3.358,00 Sk na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena bola 5.142,00 Sk,

pričom žalobkyňa uhradila akontáciu 30 % vo výške 1.784,00 Sk. Mesačná splátka predstavovala sumu
413,00 Sk. Počet splátok bolo dohodnutý na 10. RPMN predstavovala 30,20 %. Celková suma pôžičky
tak predstavovala sumu 5.914,00 Sk.

10. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená priamo v zmluve

o pôžičke.

11. Z listu žalovaného zo dňa 04.05.2017 adresovaného spoločnosti H., so sídlom C. V. XA, XXX XX
F. vyplýva, že v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka žalobca vyzval zamestnávateľa žalobcu na
realizáciu zrážok zo mzdy. Dlh žalobcu mal predstavovať sumu 417,81 eur.

12. Vo vyjadrení zo dňa 18.04.2018 žalovaný uviedol, že v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2007
(ďalej len „Zmluva“), kúpna cena predstavovala 170,68€ (5142Sk), akontácia predstavovala 59,22€
(1.784Sk), a teda finančné plnenie predstavovalo 111,46€ (3.358Sk), ktoré sa zaviazal žalobca uhradiť
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 13,71€ (413Sk). Žalobca neuhradil dlžnú sumu ani

čiastočne. Keďže žalobca neuhradil v stanovených termínoch dohodnuté splátky, čím porušil svoje
povinnosti zo Zmluvy, uplatnil si žalovaný iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávokaZmluvyatovsúladesprílohoukZmluveopostúpenípohľadávok.Keďžežalovaný(veriteľ)
nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania ažalobca (dlžník) predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznával, teda žalovaný nepodal žalobu
na príslušný súd. Následne žalovaný pristúpil k uplatneniu dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko žalobca
výslovne súhlasil, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch

mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, veriteľ je oprávnený
požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých
pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok
úveru podľa Zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia
stanovené osobitným predpisom.

13. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

14.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

23.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 137 písmeno c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti

právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým
so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP umožňujúcich riešenie práva
súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v

spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú
otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Petit návrh je v súlade

s ust. § 137 CSP.

28. Žalovaný dňa 04.05.2017 zaslal zamestnávateľovi žalobkyne list, ktorým inicioval realizáciu dohody
o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX. V predmetnej veci bola realizácia dohody o
zrážkach zo mzdy pozastavená na základe vydaného neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania

súdu tu bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez
takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté, súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu
na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel
vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá
žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo

mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu žalobcu.

29. Žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že deklarovaním neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

30. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

31. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

32. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmyslepodmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ).

33. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

34. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

35. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

36. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

37. Nepochybne zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je teda

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

38. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§
34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala.

39. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že ak žalobkyňa chcela uzavrieť zmluvu o úvere,
muselauzavrieťajdohoduozrážkachzomzdyzakomponovanúdozmluvydrobnýmpísmom.Žalobkyňa
nemala možnosť uzavrieť túto zmluvu bez dohody o zrážkach zo mzdy. Vsunuté ustanovenie o dohode o
zrážkach zo mzdy do zmluvy nepôsobí určito a zrozumiteľne a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka neplatné.

40. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).41. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

42. Uvedenie menšieho písma v zmluve o úvere ohľadne tak významného zabezpečovacieho inštitútu,
akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku
pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa je nepochopiteľný. Rozhodne takáto
závažná klauzula nemala byť uvedená drobným písmom uprostred súvislého textu zmluvy. Priemerný

spotrebiteľ sa celkom dôvodne môže spoliehať na to, že menším písmom sú uvedené už menej závažné
a menej podstatné dojednania a tak podcení túto časť zmluvy.

43. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže

spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných
podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel,
ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09
(ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne
text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy.

44. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného

súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

45. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenú drobným písmom v zmluve o úvere podrobil preskúmaniu
aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je
zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

46. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

47. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona

č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

48. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

49. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno

rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

50.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky

na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).51. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

52. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva.
Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách

morálky,priktorýchjedanývšeobecnýzáujemichrešpektovania.Posúdeniekonkrétnehoobsahupojmu
dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva,
ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa
stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,
než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v
rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia

súdu potrebného na právneho vzťahu.

53. Zámer právneho predchodcu žalovaného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky bez súdnej kontroly
podpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú žalobca podpísal, súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to

nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa.

54. Žalobca nemal vedomosť o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je zakomponované do
zmluvy drobným písmom, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalobcu

uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy.

55. Právny predchodca žalovaného v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobkyni
na podpis zmluvu, ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uzavretie dohody je
cieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako

ovplyvniť. Dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že
bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený
text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý
právnych dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by žalovaný postupoval s odbornou
starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú

v strede textu písaného drobným písmom, týkajúceho sa ďalších skutočností (napríklad inkorporovanie
Všeobecných obchodných podmienok do zmluvy). Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa
prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

56. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica

Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

57. V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako je
to vyššie uvedené sa žalovaný snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy
o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj
náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup právneho predchodcu žalovaného, ktorý je výslovne
špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže

požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel
vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o
zrážkach zo mzdy žalovaný môže sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobcu tejto zrážať.

58. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica

Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 Smernice
Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá,
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluveo spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

59. Článok 4 a 14 Smernice rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré, sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s

ustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl.4 uvedenej smernice, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy ( znenie písomných podmienok európskej komisie vo veci
C-30/12 P.G. T./POHOTOVOSŤ, s.r.o. ).

60.Súdpoukazujepodporneajnaaktuálnuprávnuúpravu§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.oochrane

spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

61. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)

62.Ajvprípade,žesúdpriamoneaplikujeustanovenie§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.napredmetnú
zmluvu uzavretú v roku 2012, môže ustanovenie zmluvy týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy
vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup žalobcu popísaný
vyššie ako nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX
nebola dojednaná individuálne, žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva ako celok mala

formulárový charakter. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je obsiahnutá v Zmluve o poskytnutí
účelovej pôžičky a nie je uzavretá vo forme osobitnej listiny. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú.
Tento nárok je preto dôvodný.

63. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,

najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel. Drobným písmom vsunuté ustanovenie
o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o úvere, nepôsobí určito a zrozumiteľne, preto je v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Zároveň sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda

neplatnú, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac
bola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky, ako súd uviedol vyššie.

65. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvádzané skutočnosti, súd vyhovel žalobe v

celom rozsahu, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

66. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

67. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.68. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

69. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnému žalovanému
plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.