Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 3, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220468
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116220468.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: I. T., F.. XX.X.XXXX, T. Š.

C. XXX, zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom vo Stropkove, Námestie SNP 7, p r
o t i žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35805731,
zastúpený: De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, Bratislava, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a prísl. takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie 263,96 Eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 40,31 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 7.10.2016 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
304,27 Eur. Nárok odôvodnila tým, že dňa 9.10.2014 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 360 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 24,20% a poplatkom
za garantovanú službu 63,01 Eur. Zároveň uzavrela aj dobrovoľnú doplnkovú službu zabezpečenia
splátok úveru za odmenu 184,50 Eur. Spolu mala teda žalovanému zaplatiť 603,67 Eur, zaplatila mu

však 664,27 Eur.

2. V žalobe poukázala na to, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinná náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. f/, zákona č. 129/2010 Z.z. a to termín konečnej splatnosti úveru, pretože
formulácia 60 týždenných splátok nespĺňa zákonnú požiadavku, ktorá predstavuje časovú (dátumovú)
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. V dôsledku tejto absencie náležitosti zmluvy je potrebné úver
považovaťzabezúročnýabezpoplatkový.Keďžežalobkyňazaúver360Eurzaplatila664,27Eur,rozdiel

týchto súm predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného.

3. V žalobe žalobkyňa poukázala tiež na to, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedela v
máji 2016 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom však žiadny dôkaz nepredložila.
Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote uviedla, že pokiaľ dodávateľ nedáva svoje zmluvy do súladu
so zákonom o spotrebiteľských úveroch, ide na jeho strane o úmyselné konanie a preto platí desaťročná
objektívna premlčacia lehota.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zdôraznil, že hoci žalobkyňa mala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a zo zmluvy o doplnkovej službe zaplatiť 664,27 Eur, v dôsledku predčasného splatenia úveru jej bolaposkytnutá zľava 41,74 Eur, takže reálne uhradila len 622,53 Eur. Poukázal tiež na to, že v čase podania
žaloby už medzi stranami neexistoval žiadny zmluvný vzťah a obe zmluvy zanikli slnením.

5. Nesúhlasil s názorom žalobkyne o neuvedení termínu konečnej splatnosti úveru, keďže v zmluve je
uvedené, že úver sa poskytuje na dobu x týždňov a termín konečnej splatnosti je 7.deň x-tého týždňa po
dni uzavretia zmluvy. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva,
že musí byť uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ale termín a oba tieto pojmy nie sú synonymá.
Výklad žalobkyne je v rozpore s ústavnými princípmi a zásadami súkromného práva - zásadou zmluvnej

voľnosti, zásadou pacta sund servanda, ochranou autonómie zmluvných strán garantovanou článkom
2 ods. 3 Ústavy SR, princípom ochrany nadobudnutých práv a právnej istoty a zákazom prehnaného
formalizmu. Výklad žalobkyne k chýbajúcej náležitosti zmluvy podľa žalovaného neobstojí ani vzhľadom
na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, ktorá zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej
právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť. Článok 10 ods. 2 citovanej smernice nie je doslovne

premietnutý do § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je potrebné dať prednosť aplikovaniu
článku 10 ods. 2 smernice, ktorý má priamy účinok. Konkrétne v tejto súvislosti poukázal na článok 10
ods. 2 písm. c/, podľa ktorého v zmluve o úvere sa má uviesť dĺžka trvania zmluvy o úvere. Žalovaný
preto dospel k záveru, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo, keďže neprijal
od žalobkyne plnenie, ktoré by nezodpovedalo vzájomnej dohode strán.

6. Žalovaný nesúhlasil s desaťročnou objektívnou premlčacou lehotou a zdôraznil, že žalobkyňa
nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie úmyselného obohatenia, konkrétne nepreukázala, že
žalovaný vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie ani to, že žalovaný chcel obohatenie
získať a nepreukázal ani to, že žalovaný vedel, že svojim jednaním obohatenie získať môže a že

s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. Nestačí teda, ak by povinný získal
bezdôvodné obohatenie neúmyselne a úmysel k získaniu bezdôvodného obohatenia, či už priamy alebo
nepriamy, musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Preto námietka premlčania pre
nedodržanie objektívnej lehoty pre uplatnenie nároku podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
dôvodná a v tejto súvislosti poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu Banská

Bystrica 17Co/968/2013 zo dňa 10.2.2015.

7. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 17.3.2017 označeným ako vyjadrenie rozšírila žalobu o
ďalšie skutkové zdôvodnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (nesprávnu výšku RPMN v
dôsledku nezahrnutia poplatku zo zmluvy zo zabezpečenia splátok úveru), ale zmena žaloby sa týkala

aj o rozšírenia ďalších žalobných petitov o vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere ohľadom administratívneho poplatku a tiež v zmluve o zabezpečení splátok
úveru ohľadom odmeny za dohodnutú službu.

8. Žalovaný dňa 27.6.2017 (v štádiu pred začatím konania vo veci samej, teda otvorením pojednávania)

poukázal žalobkyni poštou sumu 263,96 Eur, predstavujúcu časť žalovanej sumy titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, keďže mal za to, že žalobkyni prislúcha nárok len v tejto výške ako rozdiel
medzi úverom 360 Eur a jej úhradami vo výške 623,96 Eur.

9. Následne podaním zo dňa 3.8.2017 doručeným súdu 4.8.2017 žalobkyňa zobrala žalobu o zaplatenie

263,96 Eur späť, trvala však na žalobe ohľadu zvyšku finančného nároku, teda sume 40,31 Eur
s odôvodnením, že podľa potvrdenia žalovaného z 27.5.2016, ktoré tvorí prílohu žaloby, žalobkyňa
uhradila z predmetnej úverovej zmluvy sumu 664,27 Eur.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 22.9.2017 zotrval na tvrdení, že žalobkyňa z predmetných zmlúv

mu zaplatila len 623,96 Eur a to z dôvodu, že úver uhradila predčasne už 21.7.2015, aj keď k splateniu
malo dôjsť až 3.12.2015. Žalovaný už preto nemohol inkasovať celý úrok a poplatky, ale len tú časť,
ktorá zodpovedala predčasnému splateniu a z toho dôvodu v jeho internej evidencii je uvedené, že
žalobkyni bola poskytnutá „zľava“, ktorá by mala byť aj v karte splátok, ktorú však mala k dispozícii len
žalobkyňa. Do karty splátok zástupca žalovaného zaznačil prijatie splátky od žalobkyne a potvrdil to

svojim podpisom. Žalovaný uviedol aj to, že pre praktické potreby zákazníkov žalovaný v spomínanom
potvrdení zo dňa 27.5.2016 uviedol, že žalobkyňa splatila úver v celej výške 664,27 Eur, ak by to tak
nebolo uvedené, zákazníci by boli v neistote, či pri predčasnom splatení nemajú ešte doplatiť zvyšok
úveru podľa pôvodného znenia zmluvy.11. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobkyne, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok

úveru zo dňa 9.10.2014, potvrdením o doplatení pôžičky zo dňa 27.5.2016, protokolom z platobnej
histórie zákazníka, kartou splátok a zistil tento skutkový stav:

12. Dňa 9.10.2014 bola medzi stranami uzavretá formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX. Žalobkyni bol ňou poskytnutý úver 360 Eur s úrokovou sadzbou 24,20% p.a. t.j. vo výške

55,86 Eur a s poplatkom za garantovanú službu 63,01 Eur. Žalobkyňa sa celkovo zaviazala zaplatiť
žalovanému 478,87 eur v 60 týždenných splátkach po 7,99 Eur, okrem poslednej vo výške 7,26 Eur. V
zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 66,90 % a jeho priemerná hodnota vo výške 44,06%. V zmluve
je konkretizované aj to, za čo sa platí poplatok za garantované služby a uvedené sú aj predpoklady pre
výpočet RPMN.

13. Na samostatnej listine bola v ten istý deň uzavretá medzi stranami v súvislosti s predmetnou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere aj zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru za
odmenu 185,40 Eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať taktiež v 60 týždenných splátkach po 3,09
Eur a poslednú vo výške 3,04 Eur. Služba spočívala v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru.

14. Žalovaný vydal dňa 27.5.2016 žalobkyni potvrdenie o tom, že dňa 21.7.2015 splatila v plnej výške
pôžičku XXXXXXXXX v celkovej výške 664,27 Eur.

15. Podľa protokolu o platobnej histórii, ktorý má k dispozícii žalovaný, žalobkyňa mala uhrádzať od

20.10.2014 do 30.11.2015 po 11,08 Eur a posledná splátka bola splatná 7.12.2015 vo výške 10,55
Eur. Žalobkyňa však uhrádzala rôzne sumy a naposledy 20.7.2015 sumu 100,17 Eur, kedy už v tomto
protokole bol pri tejto platbe vyznačený nulový zostatok úveru. Podľa tohto prehľadu žalovaná celkovo
zaplatila 623,96 Eur.

16. Žalobkyňa na pojednávaní nevedela uviesť akú sumu celkovo žalovanému zaplatila, v podstate na
nič si nepamätala a potvrdila, že od žalovaného mala 7 úverov. Doložila však kartu splátok, ktorú jej
odovzdala zástupkyňa žalovaného, do ktorého svojim podpisom zástupkyňa žalovaného potvrdzovala
prevzaté splátky od žalobkyne. Ide o však o neúplnú kartu splátok, v ktorej posledný dátum inkasovania
splátky je 6.7.2015. Podľa tejto neukončenej karty žalobkyňa zaplatila 484 Eur.

17. Porovnaním predloženej karty splátok a protokolu o platobnej histórii žalobkyne však možno
konštatovať, že nezhodujú sa termíny úhrady splátok, ani ich výška.

18. Nárok žalobkyne súd posúdil podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Či došlo v tomto prípade na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v dôsledku plnenia
žalobkyne bez právneho dôvodu, súd vyvodil z posúdenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane
súvisiacej zmluvy o zabezpečení splátok úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (v znení účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014).

23. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

27.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

28. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/,r/ a y/.

30. Súd sa v tomto prípade stotožnil s názorom žalobkyne o absencii povinnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010. Z.z.. Súd teda sa nestotožnil
s argumentáciou žalovaného, že postačí ak údaj o termíne konečnej splatnosti úveru si spotrebiteľ
dokáže vypočítať z ďalších údajov v zmluve, pričom v danom prípade by išlo o 7.deň 60. týždňa po

dni uzavretia zmluvy. Rozhodne nemožno termín splatnosti úveru nahrádzať matematickým výpočtom
osobitne pri početných týždenných splátkach, ako to bolo v prípade danej zmluvy. Spotrebiteľ totiž
musí mať jasno už pri uzavretí zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, veď práve to je
účelom citovaného zákonného ustanovenia. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne
konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný.

V tejto súvislosti súd pripomína, že počet splátok je ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy a to podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, preto zákonodarca nemohol mať na mysli pri stanovení doby
trvania zmluvy a termínu splatnosti úveru počet splátok. Súd pre úplnosť dodáva, že aj podľa smernice
EurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.4.2008ozmluváchospotrebiteľskomúveresúpovinné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v článku 10 ods. 2 a medzi nimi pod písm. h/ sa

uvádza počet splátok a pod písm. c/ dĺžka trvania zmluvy o úvere. Súd zdôrazňuje, že dobu trvania
zmluvy nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia byť
určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok Súdneho dvora EÚ C/42/15 zo dňa 9.11.2016). Aj podľa
citovanej smernice teda počet splátok nemôže predstavovať dĺžku trvania zmluvy, keďže počet splátok

sa uvádza pri ďalšej spomínanej náležitosti zmluvy.

31. Žalobkyňa by teda mala žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 360 Eur. Zaplatila
mu však nepochybne viac a preto má nárok na vrátenie rozdielu medzi jej úhradami a poskytnutým
úverom. Súd v tejto súvislosti dodáva, že takzvanú doplnkovú službu o zabezpečení splátok úveru

je potrebné považovať za zmluvu súvisiacu s úverovou zmluvou a preto aj poplatky dohodnuté v
tejto súvisiacej zmluve (hoci označené pod termínom odmena) strácajú právny základ v dôsledku
záveru vyplývajúceho z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Nemožno tolerovať praktiku žalovaného,
ktorý spôsob úhrady úveru zakomponuje do samostatnej listiny s označením dobrovoľnej doplnkovej
služby, čím vyvoláva zdanie samostatnej zmluvy. Takýmto postupom sa obchádza účel právnych noriem

slúžiacich na ochranu práv spotrebiteľa, či už v súvislosti so súdnym prieskumom neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ktorý je vylúčený pri hlavnom predmete zmluvy, ale aj už citovaným § 11 ods. 1,
ktorý sankcionuje veriteľa tým, že nemá nárok na všetky poplatky súvisiace s úverom a teda aj poplatky
za spôsob úhrady splátok.32. V tomto prípade však spornou bola skutočnosť v akej výške žalobkyňa vrátila úver s príslušenstvom.
Podľa potvrdenia samotného žalovaného by malo ísť o sumu 664,27 Eur, čo je suma, ktorú by žalobkyňa

mala zaplatiť pri dohodnutej dobe splatnosti úveru, pričom podľa interného prehľadu žalovaného však
žalobkyňa mu zaplatila len 623,96 Eur. Je pritom nepochybné, že žalobkyňa úver splatila predčasne
zhruba o 5 mesiacov, čo je 20 týždňov. Už tento fakt znamená, že žalovaný nemá nárok na platenie
poplatku za inkasovanie splátok, keď už túto službu za uvedenú dobu nerealizoval, čo finančne by
predstavovalo 61,8 Eur (20 x 3,09 Eur). Žalovaný prehlásil, že v dôsledku predčasného splatenia úveru,

teda už 21.7.2015 bola žalobkyni poskytnutá „zľava“ 41,74 Eur (vyjadrenie zo dňa 4.11.2016 z č.l.
18). Súd musí poznamenať jemu z obdobných sporov so žalovaným známu skutočnosť, že žalovaný
poskytuje tzv. zľavy pri skoršom splatení úveru, k čomu zrejme došlo aj v tomto prípade. Bolo však
potrebné zistiť v akom rozsahu žalovaný túto zľavu žalobkyni poskytol a aby následne súd mohol
určiť akú sumu v skutočnosti žalobkyňa žalovanému celkovo uhradila. Žalovaný pritom v spomínanom
vyjadrení k žalobe uviedol zľavu 41,74 Eur, ale v jeho internom doklade - platobnej histórii je uvedená

zľava až vo výške 84,91 Eur. Už toto vlastné tvrdenie žalovaného v porovnaní s ním predloženým
listinným dôkazom je v rozpore. Žalovaný svoje tvrdenie o skutočnej úhrade zo strany žalobkyne vo
výške 623,96 Eur opiera len o tento svoj interný doklad o splátkach, avšak údaje v ňom sa nezhodujú s
kartou splátok (hoci neúplnou), ktorú vypisoval jeho zástupca, keď prijímal splátky od žalobkyne. Dátumy
a ani výška jednotlivých úhrad v týchto dokumentoch sa totiž nezhodujú. Žalovaný túto rozpornosť

nevysvetlil a preto tento interný doklad súd nemohol vyhodnotiť ako hodnoverný. Uvedenú dôkaznú
situáciu si teda skomplikoval sám žalovaný a preto musí niesť za to aj procesnú zodpovednosť. Súd
pretopriprijatízáveruoskutočnejvýškeúhradžalobkynevychádzalzpotvrdeniasamotnéhožalovaného
tvoriaceho prílohu žaloby a teda vychádzal z toho, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 664,27 Eur.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené závery žalobkyni teda vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému vo výške 304,27 Eur a keďže žalovaný tento svoj dlh čiastočne splnil a to
úhradou sumy 263,96 Eur, súd považoval za právne dôvodné zaviazať žalovaného na zaplatenie zvyšku
žalovanej sumy t.j. sumy 40,31 Eur.

34. Žalovaný síce vzniesol námietku premlčania, ktorú však súd vyhodnotil ako nedôvodnú a zrejme k
tomuto záveru dospel aj sám žalovaný, keďže dobrovoľne svoj dlh voči žalobkyni v prevažujúcej časti
uhradil.

35. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

36. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

37. Súd zastáva názor, že tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota plynie odo dňa úhrad
žalobkyne nad istinu úveru, pretože pri začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je
relevantné to, kedy žalobkyňa získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť

bezdôvodné obohatenie a jej právne vedomie je irelevantné, ale v tomto prípade vzhľadom na to, že
zmluva bola uzavretá 9.10.2014 a prvá splátka bola splatná až 20.10.2014, pričom žaloba bola podaná
7.10.2016, rozhodne uplatnená pohľadávka premlčaná nie je.

38. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.

39. Pokiaľ ide o procesný návrh na pripustenie zmeny žaloby súd na pojednávaní za prítomnosti
právnych zástupcov oboch strán túto zmenu žaloby nepripustil s poukazom na § 143 ods. 1 CSP a
zásadu hospodárnosti. Súd totiž zastáva názor, že niet dôvodu na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore, ak zmluvný vzťah medzi stranami je už ukončený

plnením a súd nerozhoduje o žalobe o plnení, ktorá súvisí s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako to
vyplýva z § 298 CSP. V tomto prípade totiž pre záver súdu o bezdôvodnom obohatení žalovaného stačilo
vychádzať z fikcie nastolenej v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru v dôsledku chýbajúcej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.40.Aktuálnysporovýporiadoktotižumožňujepodaťžalobuourčenieprávnejskutočnosti(čosúajžaloby
o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky) len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Za tento

osobitný predpis možno považovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne § 3 ods. 3,
5. Logicky však z týchto ustanovení je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli prípady, keď zmluvný vzťah
medzi dodávateľom a spotrebiteľom trvá, pretože len vtedy možno konkrétneho spotrebiteľa chrániť
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami alebo chrániť ho pred porušením jeho spotrebiteľských
práv. Ak je zmluvný vzťah už ukončený, vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky pre konkrétneho

spotrebiteľa nemá žiadny význam, ak teda sa nežaluje a nepriznáva plnenie, ktoré súvisí s neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Aktuálna právna úprava neumožňuje podávanie nezmyselných žalôb, ktoré
nič neriešia a vyvolávajú tzv. spor pre spor. Ochranu spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami poskytuje konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v § 301 až 306 CSP,
v ktorom príslušný súd uvedený v § 31 ods. 1 CSP skúma neprijateľné zmluvné podmienky. Účelom
tejto právnej úpravy je prispieť k zjednoteniu judikatúry v spotrebiteľských veciach a k prehľadnosti

systému právnej ochrany spotrebiteľa. Predíde sa ňou tomu, aby súd rôzne posudzovali tú istú zmluvnú
podmienku, keď niektoré ju považovali za neprijateľnú a iné dospeli k opačnému záveru. Na podporu
tohto názoru možno poukázať aj na komentár CSP autorov Šteffček a posl., vydavateľstvo B.H.BECK,
str. 1037.

41. Úspešnej žalobkyni bol priznaný aj nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP v náväznosti na § 256 ods. 1 CSP. K zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby,
ale kvôli dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného, preto žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému, keďže vo zvyšku jej žalobe bolo vyhovené.

42. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.