Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114226641
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114226641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu AB 1 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933,
Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA,
s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín proti žalovanému O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U.
XXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 5.043,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/46/2015-81 zo dňa 26. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrok I. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa nárok na náhradu odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.236,48
eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 80,21 eur a úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne
zo sumy 1.236,48 eur od 27.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok
I./, v zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok II./ a o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 8.12.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 5.043,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 27.11.2014 do zaplatenia ako

aj vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 327,18 eur z dôvodu, že spoločnosť Home Credit
Slovakia a.s., Piešťany uzavrela so žalovaným dňa 8.9.2010 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo
poskytnutiespotrebiteľskéhoúveruvovýške7.000euražalovanýsazaviazalúvervrátiťv84mesačných
splátkach po 159,14 eur. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, došlo k
ukončeniu úverovej zmluvy a žalovaný bol listom zo dňa 23.1.2014 vyzvaný k zaplateniu zostatku úveru,
ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvné pokuty a zo zosplatnených
budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Vymáhaná pohľadávka 5.043,58 eur pozostáva z

istiny vo výške 157,38 eur, z úroku vo výške 212,92 eur, zo zosplatnenej istiny vo výške 4.640,25 eur,
z poistenia Bill protection vo výške 32,13 eur a z poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 0,90
eur, pričom táto pohľadávka bola postúpená žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 23.1.2014. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že žalovaný s právnym
predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. dňa 8.9.2010 uzavreli úverovú zmluvu
č. 4009032613, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver v sume 7.000 eur a
žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť v 84 mesačných splátkach po 154,19 eur pri ročnej úrokovej sadzbe

16,34 % , poplatku za vedenie účtu 1,99 eur (zahrnutý v splátke) a ročná percentuálna miera nákladov
-RPMN od 18,2% do 18,8%. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a
nasledujúce splátky mal žalovaný uhrádzať vždy do 15-tého dňa v mesiaci, pričom lehota splatnosti
úveru bola 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15-tého dňa v poslednom mesiaci. Žalovaný zaplatiliba časť splátok spolu v sume 5.763,52 eur, ktoré žalobca započítal nasledovne: sumu 2.202,37 eur
na istinu, sumu 63,68 eur na poplatok za vedenie účtu, sumu 3.085,30 eur na úrok, sumu 401,07 eur
na poistenie Bill protection, sumu 11,10 eur na poplatok za možnosť zmeny splátky. Ostatné splátky

neuhradil a preto výzvou zo dňa 23.1.20143 ho veriteľ vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške
5.573,67 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zároveň listom zo dňa 12.11.2014 žalobca oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky s tým, že na základe zmluvy zo dňa 12.9.2012 a 23.1.2014 mu
bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere č. 4009032613. Tieto skutočnosti
súd posúdil podľa § 524 ods.1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods.1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. b),

ods. 5, 6, 9, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ( účinného do 30.6.2011), podľa § 9 ods. 2,
§ 7 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného do 31.12.2010) a podľa § 3 ods. 1
a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalovaný namietal
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v § Hlave 17 v § 7 úverových zmluvných podmienok
spol. Home Credit Slovakia, a.s. , ktorá znie :“ Na základe vzájomnej dohody klienta a spoločnosti
bolo určené, že klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju

pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré má
voči spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená pohľadávky z ÚZ, Zmluvy o RÚ I, Zmluvy o RÚ II a z
ostatných zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky spoločnosti postúpiť tretím osobám. V prípade postúpenia
pohľadávky môže spoločnosť na základe dohody s novým veriteľom vykonávať správu postúpených
pohľadávok . Klient súhlasí s tým, že v takomto prípade je spoločnosť oprávnená využívať údaje o

postúpených pohľadávkach na plnenie svojich ostaných práv a povinností z ÚZ, Zmluy o RÚ, Zmluvy
o RÚ II a to aj pokiaľ sú tieto údaje chránené obchodným , či bankovým tajomstvom. Súd preskúmal
námietky žalovaného a dospel k záveru, že o v danom prípade; so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
nie je možné konštatovať neprijateľnosť podmienky v Hlave 17 bod 7 len na tom základe, že žalobca
môže bez súhlasu žalovaného postúpiť pohľadávku na tretiu osobu a žalovaný na jej postúpenie súhlas

potrebuje, v čom má spočívať nerovnováha v právach a povinnostiach. Z obsahu zmluvy o úvere v §
497 Obch. zákonníka ako aj citovaného zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch je zrejmé,
že v tomto prípade dodávateľ má postavenie veriteľa, lebo jeho obchodnou činnosťou je poskytovanie
úverov nebankovým spôsobom, čiže sa na postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere nevzťahuje zákon
o bankách. Nebankové spoločnosti poskytujú úvery z vlastných zdrojov, obvykle osobám, ktoré boli

pre insolventnosť alebo neschopnosť preukázať návratnosť úveru bankou odmietnuté. Tieto spoločnosti
poskytujú úvery s väčším rizikom návratnosti svojich finančných prostriedkov a obvykle aj za vyššiu
odplatu. Povinnosti spotrebiteľa vznikajú obvykle až potom, ako nebanková spoločnosť titulom zmluvy o
úvereposkytnefinančnéprostriedkydlžníkovi-spotrebiteľovi atomutovznikápovinnosťichvdojednanej
dobespolusúrokmi ainýmidojednanýmipoplatkamivrátiť.Nebankováspoločnosťjezozákonapovinná

preveriť ( § 7 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z.) schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského
úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Nebanková spoločnosť má podľa
zásad poctivého obchodného styku právo, aby jej bola požičaná čiastka vrátená od dlžníka, ktorého
schopnosť splácať úver si vopred preverila. Pokiaľ by bolo spotrebiteľovi umožnené postúpiť svoju

pohľadávku zo zmluvy o úvere kedykoľvek a na akúkoľvek ( napr. insolventnú ) tretiu osobu, bez
súhlasu veriteľa, tento by reálne mohol stratiť možnosť získať plnenie, ktoré poskytol, ak by si nového
dlžníka a jeho schopnosť postúpenú pohľadávku splatiť, nemal možnosť preveriť. Podľa § 53 ods.
4 písm. b) Občianskeho zákonníka ( účinného do 30.6.2011) za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a

povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. V danom prípade žalovaný neuviedol,
akým spôsobom sa zmení (zhorší) jeho postavenie, ak bude plniť zahraničnej právnickej osobe, keď
vo vzťahu k nej nemá žiadnu pohľadávku a dlžníkom je on. Z týchto dôvodov súd jeho argumenty
neuznal a považoval postúpenie pohľadávky za platné. Na základe vykonaného dokazovania dospel

súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 5.043,58 eur s príslušenstvom je dôvodná iba
čiastočne, nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva
dňa 8.9.2010, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.000 eur. Súd pri svojom
rozhodovaní musel uvedenú úverovú zmluvu posudzovať podľa § 9 ods. 1, 2 a § 11písm. b) zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu v časti výšky úrokovej sadzby je táto zmluva v
rozpore s dobrými mravmi, keďže podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka sú úroky príslušenstvom
pohľadávky, avšak pokiaľ boli tieto aj dohodnuté v zmluve, tak dohoda nesmie odporovať ustanoveniu
§ 3 ods.1 OZ, čiže nesmie odporovať dobrým mravom a v tomto prípade výška úrokovej sadzby 16,34% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy výška úrokových
sadzieb pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov predstavovala 14,23% ročne a teda pokiaľ v zmluve
medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na 16,34% ročne, tak to jednoznačne odporuje

dobrým mravom a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je v tejto časti zmluva neplatná. V prípade
neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby potom zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu
spotrebiteľskéhoúveruakojednuználežitostípodľa§9ods.2písm.i)zákonač.129/2010Z.z.(keďžeide
o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase
platnou pre obdobné úvery) a preto podľa § 11 ods.1 uvedeného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a to aj s poukazom na skutočnosť, že pri neplatnosti
zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom aj nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. RPMN uvedená v zmluve vo výške od 18,2% do 18,8% nezodpovedá realite, lebo pri 84
splátkach vo výške 154,19 eur mesačne uvedených v zmluve vychádzajú celkové náklady spotrebiteľa
s úverom vo výške 12.951,96 eur, na rozdiel od žalobcom uvádzaných 12.039,72 eur a takéto splátky
zodpovedajú skutočnej RPMN vo výške 21,58%, čo možno označiť za nesprávny údaj o RPMN v

neprospech spotrebiteľa. Keďže úver poskytnutý žalovanému v zmysle vyššie uvedeného je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak žalovaný, ktorému bol úver poskytnutý vo výške 7.000 eur
by mal vrátiť žalobcovi len sumu 7.000 eur, pričom doposiaľ z tejto zaplatil 5.763,52 eur, čo predstavuje
rozdiel 1.236,48 eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.236,48
eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.11.2014 do zaplatenia podľa § 517 ods.2 Občianskeho

zákonníka a § 3 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou zvyšku istiny. Súd vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol, pričom priznal len vyčíslený
ročný úrok z omeškania vo výške 80,21 eur a pri jeho výpočte súd vychádzal z pohľadávky vo výške
1.236,47 eur od 13.2.2014 do 26.11.2014 v sadzbe 8,25% ročne. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd odôvodnil podľa § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/ s tým, že

žalobca nemal v konaní plný úspech a preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho je postúpenie pohľadávky na
žalobcu neplatné. V danom prípade žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou

a preto nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takéto neprijateľné podmienky sú absolútne
neplatné. Práve takúto neprijateľnú podmienku obsahujú všeobecné obchodné podmienky spoločnosti
dodávateľa Home Credit Slovakia a.s., Piešťany, keď klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho
písomného súhlasu banky postúpiť svoje práva a záväzky ale banka je oprávnená kedykoľvek

postúpiť, či previesť ktorékoľvek zo svojich práv či záväzkov na tretiu osobu. Nerovnováha v právach
a povinnostiach zmluvných strán je v neprospech spotrebiteľa a spôsobuje tak neprijateľnosť tejto
zmluvnej podmienky. Postúpenie pohľadávky na žalobcu tak bolo v rozpore so zákonom, dobrými
mravmi a preto neplatné. Záverom žalovaný poukázal na to, že aj keď sa v rozsudku súdu prvej inštancie
uvádza opak, tak mu nebolo doručené žiadne predvolanie na súdne pojednávanie. Navrhol preto, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu žalobcu zamietol.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo

výrokoch I. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba žalobcu v zostávajúcej časti
zamietnutá, odvolaním napadnutý nebol a preto je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný
a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP/.
6. Preskúmaním veci v odvolaní žalovaného napadnutej časti dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvej inštancie pri rozhodnutí o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.236,48 eur, vyčíslený ročný
úrok z omeškania vo výške 80,21 eur a úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.236,48
eur od 27.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./ vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelomrozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva
nasledovné:
7. V prvom rade bolo potrebné vyporiadať sa s odvolacou námietkou žalovaného, že nebol riadne

predvolaný na pojednávanie pred súdom prvej inštancie.
8. V zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 /napríklad doručovanie
profesionálnemu vojakovi cestou Ministerstva obrany Slovenskej republiky/ a adresát neuviedol inú
adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri

obyvateľov Slovenskej republiky.
9.Podľa§111ods.3CSPaknemožnodoručiťpísomnosťnaadresupodľa§106,písomnosťsapovažuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
10. V zmysle § 178 ods. 2 CSP sa predvolanie na pojednávanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi
tak,abymalidostatokčasunaprípravu,spravidlanajmenejpäťdnípredodňom,keďsamápojednávanie
konať.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci sa uskutočnilo v konaní pred súdom prvej inštancie
jedno pojednávanie, dňa 26. apríla 2017, na ktorom bola vec prejednaná a rozhodnutá napadnutým
rozsudkom. Na toto pojednávanie súd prvej inštancie písomne predvolal právneho zástupcu žalobcu,
ktorý si predvolanie prevzal dňa 31.03.2017, ako o tom svedčí k predvolaniu pripojená doručenka. Tiež
predvolal žalovaného, ktorý si však predvolanie doručované mu poštou do vlastných rúk na adresu

trvalého pobytu Mníchova Lehota 450 neprevzal a táto zásielka bola súdu vrátená ako nedoručená
dňa 20.04.2017. V zmysle ustanovení § 106 a § 111 CSP potom platí, že dňom 20.04.2017, kedy
bola súdu prvej inštancie vrátená ako nedoručená zásielka s predvolaním na pojednávanie adresovaná
žalovanému do miesta jeho trvalého pobytu, sa považuje predvolanie žalovaného na pojednávanie
za doručené. Keďže pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa 26.04.2017, mal žalovaný po

doručení predvolania zákonom minimálne stanovených 5 dní na prípravu na pojednávanie. Predvolanie
na pojednávanie teda bolo žalovanému riadne doručené, bola zachovaná aj lehota na prípravu
pojednávania a odvolací súd tak v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenie,
ktorým by bolo zasiahnuté do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
12. Čo sa týka druhej odvolacej námietky žalovaného, ktorá sa už týkala merita veci - neprijateľnosť

zmluvnej podmienky o postupovaní práv a záväzkov zo zmluvy na tretiu osobu, ani táto nebola podľa
zistenia od volacieho súdu dôvodná. Žalovaný namietal neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky /hlava
17 § 7 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s./ už pred súdom prvej
inštancie. Súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovaného zaoberal, uvedenú zmluvnú podmienku
posudzoval a dospel k záveru, že túto nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú. Svoje závery potom

súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil. Z tohto
odôvodnenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami ohľadne žalovaným napadnutej zmluvnej
podmienky a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane
druhej. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil a z ich odôvodnenia v rozsudku
nevyplýva ich jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s
posúdením predmetnej zmluvnej podmienky tak ako ho vykonal súd prvej inštancie, teda že sa nejedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by tak bola absolútne neplatná.
13. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobcovi v odvolacom konaní žiadne
trovy konania preukázateľne nevznikli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).