Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513204304
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8513204304.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu V. P., nar. X.XX.XXXX, D. O.

XX/XX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému PORFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava,
právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, Kubániho
16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v
Žiline, vydaný rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou, zo dňa 20.5.2013 sp. zn. RK-PC-1458/13-LP.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 23.8.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovským súdom v Žiline sp. zn. RK-
PC-11458/13-LP z 20.5.2013. Žalobu odôvodňoval tým, že 30.3.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej iba „Zmluva o úvere“), na základe ktorej mu bol poskytnutý

úver 780,- eur, dostal sa do omeškania s jeho splácaním, úverom splácal predchádzajúce úvery,
nedokázal oponovať obchodnému zástupcovi a podpísal formulárové listiny vrátane rozhodcovskej
zmluvy, netušil, že Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, že problematická je i sadzba
úroku 80,98 % ročne. Rozhodcovská zmluva obsahuje veriteľom vopred vybraný rozhodcovský súd, na
neprijateľnom mieste, navyše v sídle veriteľa, z toho titulu ju považuje za neplatnú, ako aj z titulu toho,
že je formulárovým aktom, nakoľko núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že
ho vyvolá veriteľ. V súvislosti s obsahom rozhodcovskej zmluvy a zdaním jej individuálneho dojednania

poukazoval na to, že predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Prostredníctvom právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 4.6.2015 poukazoval i na rozpor v identifikácii dotknutého rozhodcovského súdu v
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy oproti vtedy skutočnému stavu; že zákon pozná inštitút žalobnej
odpovede ako možnosť vyjadrenia k všetkým skutočnostiam v návrhu a nie ako opravný prostriedok,
nikde v poučení rozhodcovského rozsudku nie je uvedené, že takou odpoveďou sa má rozsudok zrušiť,
žalobnú odpoveď možno podať len pred vydaním rozhodcovského rozsudku, vzniesol námietku res
iudicata voči rozsudku v rozhodcovskom konaní vydanému 5.12.2014 po podaní žalobnej odpovede

žalovaným. Podaním doručeným súdu 4.9.2017 opäť namietal zákonnú nemožnosť aby rozhodcovský
súd konal v skrátenom konaní a na to, že v zákone nemá oporu argumentácia o zrušení rozhodcovského
rozsudku podaním žalobnej odpovede; ďalej na to, že z textu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva možnosťjeho zmeny, nebolo mu nič v súvislosti s ňou vysvetlené, povedané mu bolo, že ak chce úver získať
musí tieto listiny podpísať.

2. Podaním doručeným súdu 18.11.2013 žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom
poukazoval na to, že žalobca v rozhodcovskom konaní podal žalobnú odpoveď, v dôsledku ktorej došlo
k zrušeniu napadnutého rozsudku, že dohoda o možnosti prejednania sporu zo zmluvného vzťahu
pred rozhodcovským súdom nie je súčasťou žiadnej štandardnej zmluvy ale predstavuje samostatný
právny úkon; jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej Zmluvy o úvere, obsahu je právo

na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní; nie je rozhodcovská zmluva súčasťou nejakých
všeobecných podmienok či inej zmluvy a i pri odmietnutí ju uzavrieť mohol uzavrieť Zmluvu o úvere;
rozhodcovská zmluva teda spĺňa charakter individuálneho ustanovenia; namietal, že by rozhodcovská
zmluva nútila spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu; rozhodcovské konanie bolo vykonané v
rovnakom mieste ako je bydlisko žalobcu a žalobca sa ústneho prejednania nikdy nedomáhal; tvrdenie,
že rozhodcovský súd je v sídle veriteľa je nepravdivé. Podaním doručeným súdu 2.7.2015 žalovaný

poukazoval na to, že rozhodcovský súd nebol v rozhodcovskej zmluve označený iba sídlom; poukazoval
na skrátené konanie pred všeobecnými súdmi formou platobného rozkazu; k námietke res iudicata
poukazoval na to, že napadnutý rozsudok nenadobudol právoplatnosť lebo podaním žalobnej odpovede
bolzrušený;podľajehonázoruZmluvaoúveremalavšetkynáležitostivyžadovanézákonom(tokotázke
námietok k jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti). Podaním doručeným súdu 1.3.2018 (doručenka č.l.

213 spisu, prijímacia pečiatka súdu na č.l. 199spisu „2.3.2018“) poukazoval žalovaný na čl. 15 ods.
3 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu s tým, že podaním žalobnej odpovede sa rozsudok ruší
automaticky.

3. V posledne predkladaných podaniach sa strany vyjadrovali v značnom rozsahu k otázkam náležitostí

Zmluvy o úvere, a to v kontexte prípadnej bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru.

4. Pojednávanie vykonal súd podľa § 180 CSP napriek neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu, pričom na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a dokazovanie podľa §
204 CSP čítaním, resp. oznamovaním obsahu listín, a to: podanej žaloby, žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere, rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenia žalovaného doručeného súdu 18.11.2013, podania Victoria
rozhodcovského súdu v Žiline doručeného súdu 19.2.2014, podanie Victoria rozhodcovského súdu
v Žiline doručeného súdu 20.2.2015, podania Victoria rozhodcovského súdu v Žiline doručeného
súdu 11.5.2015, vyjadrenie žalovaného doručeného súdu 2.7.2015, podania Stáleho rozhodcovského

súdu Victoria Arbiter doručeného súdu 2.11.2015 a k nemu pripojeného rokovacieho poriadku stáleho
rozhodcovskéhosúduVictoriarozhodcovskýsúdvŽiline,vyjadreniažalobcudoručenéhosúdu4.9.2017,
rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovský súd v Žiline z Obchodného
vestníka 233/2012 zo dňa 3.12.2012, úradného záznamu z 22.2.2018, vyjadrenia žalobcu doručeného
súdu dňa 2.3.2018 (podľa elektronickej doručenky na č.l. 213 doručené už 1.3.2018), podania žalobcu

doručeného súdu 13.3.2018; z pripojeného spisu OS Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/55/2013 : žaloby z č.l.
1-2 uvedeného spisu,
podania žalobcu z č.l. 38 uvedeného spisu, dokladu o založení trvalého príkazu na úhradu a dokladu
o zrušení trvalého príkazu na úhradu z č.l. 66 uvedeného spisu, rozsudku OS Stará Ľubovňa č. k.
6C/55/2013-79 z č.l. 79-84 uvedeného spisu, rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/99/2014

z č.l. 135-138 uvedeného spisu; z pripojeného spisu rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský
súd sp. zn. RK-PC-1458/13-LP : žaloby zo dňa 3.5.2013 a k nej pripojených listín, a to zmluvy o
revolvingovomúverezodňa30.3.2012,pripojenýchzmluvnýchdojednanízmluvyorevolvingovomúvere
a rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.3.2012, oznámenia o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 30.3.2012
a karty klienta - tlač 3.5.2013, doručenky podpísanej žalobcom dňa 25.7.2013, rozhodcovského

rozsudku RK-PC-1458/13-LP zo dňa 20.5.2013, výzvy na podanie žalobnej odpovede z 20.5.2013,
podania žalobcu zo dňa 26.7.2013 a pripojenej obálky, v ktorej bolo podanie doručené, podania z
8.8.2013 adresovaného spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., vyjadrenia k žalobnej odpovedi zo
dňa 3.12.2014, rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1458/13-LP zo dňa 5.12.2014 a pripojenej
doručenky podpísanej žalobcom zo dňa 19.12.2014.

5. Dňa 30.3.2012 uzavreli žalovaný (ako veriteľ) a žalobca (ako dlžník) Zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bolo za tam uvedených podmienok poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 780,- eur, dohodnutý
bol taktiež revolving vo výške 326,97, eur. S ohľadom na obsah Zmluvy o úvere, povahu jej účastníkovje zrejmé, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, ktorý spadá po úpravu v čase jej uzavretia platného a
účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (navyše táto skutočnosť bola právoplatne
ustálená i v konaní tunajšieho súdu vedenom pod sp. zn. 6C/55/2013). Súčasne dňa 26.3.2012 (t.j. v deň

kedy žalobca podpísal samotnú Zmluvu o úvere) podpísal žalobca i rozhodcovskú zmluvu, uzavretá bola
podpisom zo strany žalovaného 30.3.2012. Dňa 13.5.2013 podal žalovaný voči žalobcovi s poukazom
na omeškania žalobcu so splátkami podľa Zmluvy o úvere a okamžitú splatnosť úveru žalobu, ktorou
sa domáhal zaplatenia sumy 1.640,68 eur, zmluvnej pokuty 0,065 % denne a úroku z omeškania 2,525
% ročne z jednotlivých častí žalovanej istiny tak, že tieto spolu neprevýšia 780,- eur a od dňa kedy

zmluvná pokuta a úrok z omeškania dosiahnu spolu 780,- eur žiadal aby bol žalobca zaviazaný na
zaplatenie 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.640,68 eur do zaplatenia, požadoval náhradu
trov rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia v ňom. Rozhodcovský súd rozhodol o podanej
žalobe tak, že jej v celom rozsahu vyhovel, a to rozsudkom vydaným už dňa 20.5.2013 sp. zn. RK-
PC-1458/13-LP. V poučení rozsudku bolo uvedené, že žalobca (v rozhodcovskom konaní teda žalovaný)
môže do 10 dní od doručenia rozsudku podať žalobnú odpoveď s podaním ktorej je povinný zaplatiť

poplatok za žalobnú odpoveď. Ďalej bol poučený o tom, že sa môže do 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku domáhať žalobou podanou na príslušnom súde jeho zrušenia podľa § 40
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., pričom preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom, resp.
iným senátom rozhodcovského súdu je v zmysle čl. 20 ods. 6 rokovacieho poriadku rozhodcovského
súdu vylúčené.

6. Vyššie uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 25.7.2013. Žalobca podal tunajšiemu
súdu žalobu o jeho zrušenie 23.8.2013. V rozhodcovskom konaní podal žalobca dňa 26.7.2013 na
poštovú prepravu podanie, ktoré podľa jeho obsahu bolo posúdené ako žalobná odpoveď, ktoré
podanie rozhodcovský súd zaslal na vyjadrenie žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi)

a po jeho vyjadrení vydal dňa 5.12.2014 rozsudok RK-PC-1458/13-LP, ktorý bol žalobcovi (v
rozhodcovskom konaní žalovanému) doručený 19.12.2014, ktorým dňom mal uvedený rozsudok
nadobudnúťprávoplatnosťavykonateľnosť23.12.2014.Údajoprávoplatnostiavykonateľnostirozsudku
rozhodcovského súdu zo dňa 20.5.2013 nie je na príslušnom rozsudku v spise rozhodcovského súdu
vyznačený.

7. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. - ďalej iba „ZRK“ (v znení platnom a
účinnom v rozhodnom období, t.j. od 13.5.2013 do 31.12.2014), účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 ),
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

8. Podľa § 41 ods. 1 ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36 , lehota začína
plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

9. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli.

10. Podľa § 18 ods. 4 ZRK, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú
určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd
ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku

všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

11. Podľa § 25 ods. 4 ZRK, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných
rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.12. Podľa § 26 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 ZRK, ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne

pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo
vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.
Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými
účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a
vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne.

Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.
Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§
14 ).
Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri riešení sporu.
Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom
svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon,

rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne. Nedostatok zákonných či dohodnutých
podmienok rozhodcovského konania môžu účastníci rozhodcovského konania namietať len do
skončenia ústneho pojednávania, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku.
Účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní
a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred

začatím ústneho pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského
konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným
účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom
rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť
obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom

rozhodovaní..

13. Podľa § 30 ods. 2 ZRK, ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď podľa § 18 ods. 4 , rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez
toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.

14. Podľa § 31 ods. 2, ods. 3 ZRK, v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a
občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky.
Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského

konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného
styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

15. Podľa § 33 ods. 2 ZRK, rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe

alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však
prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre

ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len
tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno
prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

16. Podľa § 35 ZRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §
37 , má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

17. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka - ďalej iba „OZ“ (v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvnépodmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne; bola podaná včas

v zmysle § 41 ods. 1 ZRK; pričom napriek od 1.1.2015 účinnému zneniu § 243d ods. 1 Exekučného
poriadku a skutočnosti, že na podklade tu napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu (ani na
podklade v rozhodcovskom konaní následne 5.12.2014 vydaného rozhodcovského rozsudku) nie je
doposiaľ vedené exekučné konanie voči žalobcovi (úradný záznam o zisťovaní - č.l. 196 spisu) je
daný záujem na navrhnutom rozhodnutí, pretože nie je vylúčené, že by vyššie uvedené ustanovenie

Exekučného poriadku mohlo byť prípadne vyhlásené v budúcnosti za nesúladné s Ústavou SR, nie je
vylúčené, že by napriek jeho zneniu mohol výsledok rozhodcovského konania (priznané nároky) byť
použitý na započítanie prípadnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému a pod..

20. V prvom rade je nevyhnutné vyjadriť sa k otázke samotnej Zmluvy o úvere, s uzavretím ktorej

nepochybne súviselo uzavretie rozhodcovskej zmluvy (viď jej číslo, deň podpisu tou-ktorou zmluvnou
stranou, obsah). Tu poukazuje súd na to, že v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v čase jej uzavretia
je Zmluva o úvere uzavretá 30.3.2012 bez akýchkoľvek pochybností zmluvou spotrebiteľskou (§ 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka - „OZ“) a podlieha právnej úprave zákona č. 129/2010 Z.z., a to jednak
vzhľadom na predmet Zmluvy o úvere (§ 52 ods. 1 OZ, § 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej vzhľadom

na zrejmú povahu jej zmluvných strán (čo sa týka veriteľa - tu žalovaného - viď § 52 ods. 3 OZ, § 2
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo sa týka žalobcu ako dlžníka - § 52 ods. 4 OZ, § 2 písm. a/ zákona
č. 129/2010 Z.z.).

21. Čo sa týka samej rozhodcovskej zmluvy, táto bola v danom prípade predložená žalobcovi na podpis

v deň kedy podpísal samotnú Zmluvu o úvere. Rovnako tak žalovaný podpísal rozhodcovskú zmluvu
v deň samotného podpisu Zmluvy o úvere z jeho strany. Rozhodcovská zmluva v danom prípade z
pohľadu súdu, už i vzhľadom na znenie jej bodu 3. a úvodnej časti bodu 5. bola uzatváraná jednoznačne
vpríčinnejsúvislostisosamotnýuzavretímZmluvyoúvere,vzťahujesana„spory,nezrovnalosti,nároky“
z nej vyplývajúce a v tomto kontexte súd musí rozhodcovskú zmluvu v širšom meradle taktiež považovať

za zmluvu v podstate spotrebiteľskú, resp. za súčasť samotnej Zmluvy o úvere pre rozhodovanie o
nárokoch z ktorej bola rozhodcovská zmluva uzavretá.

22. V danom prípade však má súd za to, že rozhodcovskú zmluvu nemožno ani za situácie, že bola
uzavretá na osobitnom tlačive, považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovská zmluva v danom

prípade je uzavretá v rovnaký deň ako sama Zmluva o úvere, je uzavretá na formulárovom tlačive
používanom žalovaným vo vzťahu k neurčitému okruhu osôb, bola uzavretá na osobitnej listine v
rovnaký deň ako Zmluva o úvere, čo preukazuje fakt, že žalovaný už na začiatku zmluvného vzťahu
využil postavenie žalobcu - spotrebiteľa, ktorý sa v čase jej uzavretia v porovnaní so žalovaným
ako dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu i úroveň

informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky rozhodcovskej zmluvy vopred
pripravené, a to bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, respektíve poznať ich
zmysel. To, že podmienky rozhodcovskej zmluvy nie sú individuálne dojednané vyplýva aj zo samotnej
obsahovej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva v danom prípade je formulárové
typizované tlačivo, do ktorého sú doplnené iba č. Zmluvy o úvere, osobné údaje žalobcu, podpisy a

dátumy podpisu (u žalobcu ešte aj miesto podpisu). Žalobca z pohľadu súdu nijako nemohol reálne
ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy.23. Rozhodcovská zmluva bola navrhnutá vopred, jej podstatu žalobca ako spotrebiteľ nemohol reálne
ovplyvniť, nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Nič na tom
nemeníaniobsahbodu1.rozhodcovskejzmluvy(jesúčasťouvopredpripravenéhoformulára),aniobsah

bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ktorý z pohľadu súdu už ako aj samotné jej uzatváranie na osobitnom
tlačive má iba navodiť dojem individuálneho dojednania.

24. To, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu vyplýva aj zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej
zmluvy, bola navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu

žalobca ako spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, pričom treba zvýrazniť, že i keď sa v bode 4. uvádza,
že sa veriteľ a dlžník na nasledovnom znení tejto zmluvy dohodli, je zrejmé, že i body 5., 6., 7.
rozhodcovskej zmluvy boli už vopred naformulované a teda žalobca nemal možnosť ovplyvniť okruh
tam uvedených rozhodcovských súdov, nemal možnosť niektorý z nich vylúčiť, nemal možnosť navrhnúť
prípadne iný rozhodcovskú súd. Zoznam rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve v
bode 5. bol vopred určený, a to žalovaným, navyše o formulárovosti tohto určenia svedčí i to, že už

dlhšie pred jej podpisom boli príslušné údaje nakoniec žalovaným osloveného rozhodcovského súdu
(názov, sídlo, i sídlo je zriaďovateľa) iné (a riadne zverejnené v obchodnom vestníku) ako sa uvádza
v tomto formulári. Okrajové spomínanie „príslušného súdu“ v bode 5. rozhodcovskej zmluvy z pohľadu
súdu má len ten význam, aby rozhodcovská zmluva navodzovala dojem určitej možnosti „voľby“ medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským, avšak z vyššie uvedeného vyplýva bez pochybností, že ide iba

o pokus o zahmlenie skutočnej podstaty rozhodcovskej zmluvy ako takej.

25. Súd má za to, že žalobca s uzavretím rozhodcovskej zmluvy musel súhlasiť, ak chcel získať úver
podľa Zmluvy o úvere - prvé čo je v rozhodcovskej zmluve uvedené je „dlžník vyhlasuje a svojim
podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy“. Zrejme si jej uzavretie sám

nevymienil a vyvstáva otázka prečo mu vôbec bola ponúkaná na uzavretie a ak už mu jej uzavretie bolo
ponúknuté, prečo išlo o zmluvy v celom podstatnom obsahu vopred naformulovanú.

26. Jednostrannosť a nekalosť rozhodcovskej zmluvy v tejto veci spočíva v tom, že faktickým subjektom,
ktorý v konečnom dôsledku definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade stále samotný žalovaný, ktorý

zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej listine. Žalovaný tak v
dôsledku jej uzavretia mohol na jej základe vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý v
konečnom dôsledku sám určil, a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Žalobca týmto stratil právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný

návrh. Sám žalovaný však formulárovo zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy, teda jednostranne určil,
komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude môcť byť vec predložená.

27. Len veľmi ťažko možno predpokladať, lepšie povedané vôbec sa nemožno stotožniť s tým, že by
si žalobca ako spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej

zmluvy nesie, a to napriek jej zneniu v bode 3. „veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej
zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s uzatvorením zmluvy
o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy....“ atď. a
tiež „spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva

na žalobcovi.“ Z uvedeného je zrejmé, že nebol žalobca zo strany žalovaného nijako oboznámený o
podrobných dôsledkoch, odlišnostiach, postupe konania atď. v prípade konania na rozhodcovskom súde
oproti konaniu na súde všeobecnom (a už určite mu neuviedol, že či už ako žalobca alebo ako žalovaný
je v konaní na všeobecnom súde zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov, oproti konaniu na súde
rozhodcovskom). Predtlačený obsah poučenia v rozhodcovskej zmluve nepovažuje súd kvalifikované

vysvetlenie všetkých dôsledkov takéhoto konania, ako by sa na prvý pohľad z obsahu rozhodcovskej
zmluvy mohlo zdať - žalovaný opak nijako nepreukázal.

28. Žalovanému ako dodávateľovi nič nebránilo predložiť žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby

prijať alebo neprijať takýto návrh, aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní i o jeho podrobnom
priebehu - osobitne v odlišnostiach od konania na všeobecnom súde. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkomslobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerýmiriešeniamiainformácieotom,čotáktorávoľbakonkrétneznamená/viďiuznesenieNSSRsp.
zn. 6 Cdo 217/2012 zo dňa 21.3.2013/. O individuálne dojednanú zmluvu ide len vtedy, ak je dostatočne

zrejmé, že informovanému spotrebiteľovi bola zo strany dodávateľa poskytnutá možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh tak, aby bola zmluva výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán /porovnaj i
uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013/.

29. Súd má za to, že ani skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie

rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a je poskytnutá možnosť na
odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Zo
skutočnosti, že žalobcovi boli predložené obe zmluvy (i Zmluva o úvere, i rozhodcovská) v jeden deň a
ako vopred pripravené na predtlačenom formulári, je zrejmé, že tento nemal nijakú možnosť vpisovať
do nich svoje prípadné pripomienky a akokoľvek meniť ich obsah, prípadne vpísať do rozhodcovskej
zmluvy ním vybraný rozhodcovský súd alebo rozhodcu. Rozsah možnosti upraviť rozhodcovskú zmluvu,

obmedzený iba na osobné údaje, číslo zmluvy zodpovedajúce č. Zmluvy o úvere, dátum a podpis, nijako
nemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvu, pokiaľ ide o ďalší obsah zmluvy. Z predložených
listín nevyplýva, že by si uzavretie zmluvy v takomto znení vymienil spotrebiteľ. Ak rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná, potom takáto zmluva, síce sa nachádzajúca na samostatnom
tlačive, avšak pod rovnakým číslom, tvoriaca v zásade jednu zmluvu so samotnou Zmluvou o úvere,

môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Opačnému
záveru nesvedčí ani okolnosť, že obe zmluvy s rovnakým číslom boli podpísané predtým ako žalobca
vôbec obdržal finančné prostriedky. Formulárovosť rozhodcovskej zmluvy má súd preukázanú aj zo
svojej činnosti, keď rovnaké zmluvy s rovnakými ustanoveniami a rovnakými vybratými rozhodcovskými
súdmi boli predkladané spotrebiteľom aj v iných veciach. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že

rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne spočívalo na strane žalovaného,
ktorý sa v zásade obmedzoval iba na skutočnosť, že je na samostatnej listine a na jej obsah, čo však
na preukázanie jej individuálneho dojednania vzhľadom na všetko vyššie uvedené nepostačuje.

30. Žalovaný takýmto spôsobom ako dodávateľ nadobudol voči žalobcovi ako spotrebiteľovi

neprimeranú výhodu v tom, že v dopredu naformulovanej rozhodcovskej zmluve určil, kto s konečnou
platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom v
prípade podania žaloby zo strany samotného dodávateľa. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany dodávateľa
je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory

zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď „cestou príslušného súdu v súdnom konaní“ alebo pred jedným
z vybraných rozhodcovských súdov. Ak teda spor vyvolal dodávateľ - tu žalovaný - podaním žaloby
na rozhodcovskom súde, žalobca ako spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel
podrobiť, keďže podanie žaloby na rozhodcovskom súde malo rovnaké účinky, ako keby bola podaná
na súde všeobecnom, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a

rozhodovať na všeobecnom súde. Žalovaný v danom prípade tu na úkor spotrebiteľa vybral vopred
konkrétnerozhodcovskésúdy,atososídlomvBratislavealebovBanskejBystrici(vdanomčasevšakuž
v skutočnosti v Žiline), čo taktiež spotrebiteľovi sťažuje účasť na rozhodcovskom konaní (s tým súvisiace
náklady napr. na cestovné, nahliadanie do spisu a pod.). Praktickým dôsledkom znenia rozhodcovskej
zmluvy tak, ako je formulované v jej bode 5., je, že spotrebiteľovi - žalobcovi - bola fakticky odopretá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak podal žalobu na rozhodcovský súd
žalovaný.

31. Na uvedených záveroch nemení nič ani námietka žalovaného, že žalobca mohol od rozhodcovskej
zmluvyodstúpiť.Odzmluvyjemožnéodstúpiťibavprípade,žejeplatná.Odabsolútneneplatnejzmluvy,

ktorou vzhľadom na všetko vyššie uvedené v danom prípade rozhodcovská zmluva je, sa odstúpiť nedá.
Ak je rozhodcovská zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné
zrušenie. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou
podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Inak by išlo o popretie celej filozofie ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje taktiež na tú

skutočnosť, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať za
súhlas, ani za nesúhlas.32. OZ s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti

(§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby sa jej spotrebiteľ dovolával. Ak
teda dojednaná rozhodcovská zmluva ukladajúca v konečnom dôsledku spotrebiteľovi podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, nemohlo byť
riadne vykonané ani rozhodcovské konanie. Rozhodcovský súd mohol vec v rozhodcovskom konaní

prejednať len ak by medzi zmluvnými stranami rozhodcovská zmluva (§ 3 ZRK) bola uzavretá platne,
čo v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo. Vychádzajúc totiž v danom prípade z
kompletného obsahu rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú,
za formu nekalej obchodnej praktiky, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa (a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie - C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05), nakoľko jej

zrejmým účelom bolo iba navodiť zdanie jej individuálneho dojednania ale v konečnom dôsledku
len a priori umožniť žalovanému ako dodávateľovi uplatňovať prípadné nároky zo Zmluvy o úvere
na rozhodcovskom súde, a to nakoniec na rozhodcovskom súde, ktorého rokovací poriadok bol v
čase konania, podľa názoru súdu, v rozpore s úpravou vtedy platného a účinného ZRK (viď nižšie).
Rozhodcovská zmluva preto v danom prípade je podľa súdu postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti

v zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení platnom a účinnom v rozhodnom období.

33. Pritom iba platná rozhodcovská zmluva mohla založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu -
Victoria rozhodcovského súdu v Žiline na konanie, prejednanie a rozhodnutie veci ním vedenej pod sp.
zn. RK-PC-1458/13-LP. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s

právomocou prejednať daný spor, nie je všeobecný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

34. V danom prípade má súd za to, že vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej stranami
sporu 30.3.2012 nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci

RK-PC-1458/13-LP.

35. K samotnému rozhodcovskému konaniu vo veci RK-PC-1458/13-LP treba poznamenať, že v ňom
bola jednoznačne a v maximálne možnej miere porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania. Podľa § 17 ZRK každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká

možnosť na uplatnenie jeho práva a na ich ochranu.

36. Rozhodcovský súd postupom konania akým vydal napadnutý rozsudok (sp. zn. RK-PC-1458/13-LP
zo dňa 20.5.2013) postupoval vyslovene mimo rámec stanovený zákonom o rozhodcovskom konaní, a
to bez ohľadu na to, že daný rozsudok vydal v tzv. zrýchlenom konaní podľa čl. 15 jeho rokovacieho

poriadku. Na takéto „zrýchlené konanie“ nebol nijako oprávnený a nijako nemôže obstáť poukaz na
„paralelu“ takéhoto konania s konaním všeobecných súdov v súvislosti s vydaním platobného rozkazu,
pretože ZRK na možnosť takého postupu neodkazoval a z ustanovení ZRK taký postup bol jasne
vylúčený.

37. Totiž, logickým a gramatickým výkladom, podľa § 18 ods. 4 ZRK „v lehote, na ktorej sa dohodli
účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď
na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V
žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.“ Podľa
§ 30 ods. 2 ZRK „ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď podľa § 18 ods. 4 , rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby
považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.“

38. V danom prípade teda nebolo možné a ani v súlade so zákonom konanie rozhodcovského súdu síce
podľa svojho rokovacieho poriadku avšak v „zrýchlenom konaní“, ktoré však bolo vzhľadom na § 18 ods.

4 a § 30 ods. 2 ZRK vylúčené - totiž ak v § 30 ods. 2 ZRK je upravené, že ak žalovaný v lehote podľa
§ 18 ods. 4 neoznámi svoju žalobnú odpoveď tak rozhodcovský súd p o k r a č u j e v konaní, tak
nemôže rozhodcovský súd dovolávajúc sa svojho rokovacieho priadku vyvolať stav tomu odporujúci, a
to ten, že vyzve na žalobnú odpoveď spolu s doručením samotného rozsudku - jednak týmto procesneslabšiu stranu (v danom prípade spotrebiteľa bez rutiny znalostí práv a povinností z úverových zmlúv,
konkrétnych možností obrany nielen formálnych ale najmä materiálnych) dostáva do určitej stresujúcej
situácie vyvolanej už tým, že má podať žalobnú odpoveď avšak už je tu aj rozsudok, ktorý ho zaväzuje

(hoci neprávoplatne) na plnenie; zároveň čo v prípade ak by subjekt v rozhodcovskom konaní žalovaný
za takej situácie žalobu nepodal - no zrejme by rozhodcovský súd v rozpore s ustanovením § 30 ods. 2
ZRK už nemal ako napriek nepodaniu žalobnej odpovede v konaní pokračovať a to pokračovať v zmysle
§ 30 ods. 2 ZRK „bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu“.

39. „Zrýchlené konanie“ v zmysle článku 15 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu v danej
veci bolo neprípustné, nezákonné, vyžiadaním žalobnej odpovede spolu s doručením rozsudku bolo
porušením zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania spočívajúce v tom, že žalobcovi (t.j.
v rozhodcovskom konaní žalovanému) nebolo umožnené podať žalobnú odpoveď tak, aby nebol
ovplyvnený už obsahom súčasne mu zaslaného rozsudku, ktorý mu ukladal povinnosti presne podľa
podanej žaloby, teda aby nebol pod tlakom toho, že žalobu rozhodcovský súd v zásade len na základe

tvrdení žalujúceho subjektu uznal za dôvodnú.

40. Rozhodcovský súd taktiež pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné predpisy na ochranu opráv
spotrebiteľa. Napadnutý rozsudok (sp. zn. RK-PC-1458/13-LP zo dňa 20.5.2013) je (odhliadnuc od
vyššie uvedených vád) prostým formulárovým a nepreskúmateľným rozhodnutím. I s ohľadom na obsah,

celý obsah pripojeného spisu rozhodcovského súdu, treba uviesť, že ochranu spotrebiteľa rozhodcovský
súd doslova pustil k vode. V rozhodnutí celé odôvodnenie jeho výrokovej časti prispôsobil obsahu
žaloby a potrebám, resp. záujmom tam žalujúcej strany. Všetko čo mohol odôvodnil tak, aby bolo
možné v rozhodcovskom konaní podanej žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Absolútne sa v rozhodnutí
nevysporiadal:

- s otázkou či je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi výška „dohodnutého“ úroku z úveru 70,03 % a
v súvislosti s tým s oprávnenosťou jednotlivých nárokov,
- či skutočne boli alebo neboli dané podmienky na tzv. predčasné zosplatnenie úveru - veriteľ v podanej
žalobe síce poukazoval na to, že postupoval podľa § 565 OZ a údajne v súlade s § 53 ods. 8 OZ (zrejme
mal na mysli § 53 ods. 9 OZ) - rozhodcovský súd to vzal za preukázané, avšak pritom v rozhodcovskom

konaní veriteľ ani príslušnými listinami, ani dokladmi o ich podaní na poštovú prepravu (nieto ešte o
doručení) nijako nepreukazoval riadne splnenie týchto postupov (pokus o zmier zo 4.4.2013 ako je v
rozhodcovskom spise je bez dokladu o doručení a nemôže slúžiť ako dôkaz o skutočnom vykonaní
úkonov tam spomínaných),
- či vôbec bolo možné požadovať predčasné jednorazové splatenie úveru - a to v zmysle § 11 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z.z.,
- či spotrebiteľom dovtedy vykonané platby boli alebo neboli započítané na jednotlivé nároky v poradí
vyžadovanom ustanoveniami OZ, atď., atď..
Napadnutý rozhodcovský rozsudok je v podstate okopírovanie žaloby, obsahu Zmluvy o úvere a citácia
článku15rokovaciehoporiadku-abymalnáležitériadnemeritórneodôvodnenienemožnohovoriťaniso

zavretými očami, zdôvodneniu prijateľnosti tam priznaných sankcií sa venuje ako môže, avšak ochrane
práv spotrebiteľa podľa všeobecne záväzných predpisov ani pro forma. Z konania a obsahu rozsudku
nemožno vyvodiť záver, že by rozhodcovský súd plne dodržal povinnosti podľa § 26 ods. 2 ZRK - aby
sa skutkový stav zistil úplne, podľa § 31 ods. 3 ZRK - vziať do úvahy zásady dobrých mravov, podľa
§ 33 ods. 2 ZRK - neprisúdiť čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom

a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

41. Súd vzhľadom na obsah podaní strán, ktorými sa vyjadrovali v tejto veci k splneniu, či nesplneniu
náležitostí Zmluvy o úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., k otázke bezúročnosti či bezpoplatkovosti

úveru, k otázkam neprijateľných zmluvných podmienok a pod., musí v súvislosti s vyššie uvedeným
zároveň uviesť, že v tomto konaní nemôže toto hodnotiť, nemôže v tomto konaní posudzovať platnosť
či neplatnosť Zmluvy o úvere, resp. jej jednotlivých podmienok (okrem s ohľadom na predmet tohto
konania samotnej platnosti rozhodcovskej zmluvy), prípadnú bezúročnosť či bezpoplatkovosť úveru a
pod., nakoľko týmto by neprípustne prejudikoval výsledok prípadného ďalšieho konania medzi stranami

vzhľadom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd vyššie uvedeným len konštatuje, že riadnym
a preskúmateľným neodôvodnením samotných v rozhodcovskom konaní požadovaných nárokov, ich
dôvodnostiaoprávnenostiichpožadovaniarozhodcovskýsúdporušiltakýmtorozhodovanímvšeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa - tuto žalobcu.42. Napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený 25.7.2013, žalobu podal v zákonnej lehote, a to
konkrétne 23.8.2013. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd podanej žalobe

vyhovel a rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp.
zn. RK-PC-1458/13-LP zo dňa 20.5.2013 zrušil, pretože bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ ZRK), pretože bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania (§17) - § 40 ods. 1 písm. g/ ZRK, pretože pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ ZRK). Vzhľadom na podrobne uvedené

dôvody pre ktoré súd napadnutý rozsudok zrušil, má súd za to, že by bolo nadbytočné a nehospodárne
vyjadrovať sa k ďalším čiastkovým tvrdeniam žalovaného v rámci jeho obrany, nakoľko na výsledok
vyššie uvedených záverov nemôžu mať relevantný vplyv.

43. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že podaním žalobnej
odpovede napadnutý rozhodcovský rozsudok „sa zrušil“, že toto nezodpovedá skutočnosti. Súd

poukazuje na obsah článku 15 ods. 3 rokovacieho poriadku v zmysle ktorého postup mal byť taký,
že „rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok zruší“. V zmysle uvedeného rokovacieho poriadku sa
rozhodcovský rozsudok nezrušoval sám od seba prostým podaním žalobnej odpovede - v predloženom
rozhodcovskom spise však nie je vôbec žiaden úkon rozhodcovského súdu, ktorým by samotný
rozhodcovský súd v súlade s vlastným rokovacím poriadkom - článkom 15 ods. 3 - po podaní žalobnej

odpovede napadnutý rozsudok riadne zrušil. Teda žaloba dôvodne bola podaná proti rozsudku z
20.5.2013, rozsudok z 5.12.2014 je za takej situácie bezdôvodným duplicitným rozhodnutím v tej istej
veci.

44. Ďalej pre úplnosť súd poznamenáva, že podľa rozhodcovskej zmluvy mal primárne mať každý z

účastníkov právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z
osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu - viď i znenie vety druhej a vety
tretej bodu 6. rozhodcovskej zmluvy. Nič také ale nebolo splnené, podľa záveru str. 2 napadnutého
rozhodcovského rozsudku „keďže žalobca nenavrhol za rozhodcu žiadnu osobu ..... rozhodcu pre toto
rozhodcovské konanie ustanovil predseda rozhodcovského súdu“ - rozhodca bol teda určený v rozpore

s obsahom rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej mal rozhodcovský súd konať, navyše o určení rozhodcu
predsedom rozhodcovského súdu (ako, kedy, za akých kritérií) nie je v spise rozhodcovského súdu ani
zmienka.

45. K otázke samotnej právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku treba taktiež súčasne

poznamenať na to, tieto sú napriek všetkému z pohľadu súdu nepreukázané. Podľa § 25 ZRK -
žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Nikde
v rozhodcovskom spise nie je doklad o doručení napadnutého rozsudku i spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., resp. jej právnemu zástupcovi v rozhodcovskom konaní (a to ani rozsudku z 5.12.2014,

ani výzvy na základe ktorej bola nimi podané vyjadrenie k žalobnej odpovedi) - to len potvrdzuje
dôvod uvedenia príslušného stáleho rozhodcovského súdu v rozhodcovskej zmluve a dôvody jej
neplatnosti ako je popísané vyššie, nakoľko vysvetliť si uvedené inak ako tým spôsobom, že konanie
rozhodcovského súdu sa prispôsobuje a je koordinované s potrebami menovanej spoločnosti, sa
za akej situácie ani nedá. Z toho dôvodu teda súd ani nerozhodoval o návrhu žalobcu na odklady

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, podanom ešte 3.1.2014, nakoľko pretože za takej situácie
samotnú vykonateľnosť rozsudku, o ktorej odklade by malo byť rozhodnuté ani nemá preukázanú.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. V danom konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd voči plne neúspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

48. O príslušnom súdnom poplatku súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.