Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111214468
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111214468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobkyne M. Z., J.. X.X.XXXX, W. X,
H., zastúpená opatrovníkom Z. Z., J.. XX.X.XXXX, G. S. XX, H., zast. JUDr. Ľubošom Petrovským,
advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanej l) O. H., J.. XX.XX.XXXX, H., E. XX, H.
M. Ž. X) I. H., J.. XX.XX.XXXX, H., E. XX, obaja zast. JUDr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 1.080 €s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Košice I, č.k. 38C/276/2011-181 z 16.9.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade
sú povinní spoločne a nerozdielne z a p l a t i ť žalobkyni sumu 1.080 € spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 540 € od 28.10.2011 do zaplatenia, ďalej s 8,75% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 270 € od 28.10.2012 do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 270 € od
28.10.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol a 3. výrokom vyslovil, že žalovaní v l. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 51,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 553,77 € na

účet právneho zástupcu JUDr. Ľuboša Petrovského do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným
výrokom (4.) rozhodol, že žalovaní v l. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť na účet
Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 214,14 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal z toho súd prvej inštancie, že opatrovník žalobkyne na pojednávaní dňa 22.2.2012 uviedol,
že na na parc.č.2251 je postavená trafo stanica, ktorú vlastní Východoslovenská energetika, ďalej
sú tam garáže na parc.č.2239/3 pod bodom 8, ďalej garáže na parc.č.2248, 2247, 2246, 2245, 2244,

2239/2 a 2243, rovnako sú postavené garáže na pozemku žalobkyne pod parc.č.2252, 2253, 2254, na
parc.č.2250/1 je postavený rodinný dom žalobkyne a garáž žalobkyne. Sporný je prechod žalovaného
cez pozemok 2239/18, ktorý bol čiastočne oplotený, ale toto oplotenie narušil žalovaný a využíva ho
na prístup k svojmu pozemku na parc.2275, kde má záhradu a garáž, preto žalovaný má prístup k
svojmu pozemku aj z ulice Havlíčkovej, ale tento nevyužíva, využíva pozemok žalobkyne. Žalobkyňa je
vlastníčkou sporného pozemku podľa rozhodnutia Okresného súdu Košice II pod sp.zn.č. 18C/620/93 o
určení vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2008. Od toho

momentu osadil informačnú tabuľu na pozemok s oznámením, „zákaz vstupu - súkromný pozemok“, ale
žalovaní túto tabuľu nerešpektovali a protiprávne tento pozemok žalobkyne (parc.č.2239/18) užívajú, už
v roku 2005, keď žalovaný v 2.rade začal stavať garáž užíval pozemok žalobkyne tak, že odobral plota vstupoval naň, urobil si nádvorie z pozemku žalobkyne, inokedy si žalovaní si na pozemku žalobkyne
urobili skládku odpadu, ktorá bola po dohode s právnym zástupcom žalovaných odstránená.

3. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhla dňa 2.10.2013 rozšírenie žaloby v znení, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni 1.080 €
(za 4 roky užívania pozemku) spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 540 € od 26.5.2011
do zaplatenia, ďalej s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 270 € od 26.5.2012 do zaplatenia,
s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 270 € od 26.5.2013 do zaplatenia a to všetko do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe uvedeného súd Uznesením č.k.38C/276/2011-117 zo dňa
4.11.2013 (práv.14.11.2013) pripustil zmenu žaloby v znení podľa návrhu žalobkyne.

4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný,
nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa je vlastníkom parcely pozemku zapísaného
na LV č. XXXX okres Košice I, obec Košice- Sever k.ú: N.É. S., parcela č. 2239/18 o výmere 43

m2, ktorá slúži ako prístupová cesta ku atypickému garážovému boxu súp. číslo 2930 vo vlastníctve
žalovanej v l. rade (na parc. č.2275/5, zastavané plochy a nádvoria). Túto prístupovú cestu nesporne
rovnakým spôsobom využíva aj žalovaný v 2. rade. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaní žiadnu
úhradu za užívanie pozemku patriaceho žalobkyni neplatia, naopak domnievajú sa, že im vzniklo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré nadobudli vydržaním.

5. V prejednávanom prípade však zo strany žalovaných neboli splnené podmienky pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu v ich prospech pre nedostatok dobromyseľnosti na ich strane o
tom, že by im právo prechodu, resp. právo bezodplatne užívanie pozemku patrilo (§ 129 ods.1 OZ) a
to na základe ďalej uvedených skutočností :

1, od roku 1998 - ako vyplýva zo Staveného povolenia, stavba garáže bola žalovaným povolená na
parcele žalovanej v 1.rade č.2275 v k.ú. H.-N. na hranici s parc. číslo 2176, teda ani v tom čase, a to ani
napriek tomu, že vlastníctvo žalobkyne k spornej parcele ešte nebolo právoplatne súdom potvrdené (k
tomu došlo až Rozsudkom OS KE II pod č.k.18C 620/93-290, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.6.2008)
nemohli žalovaní nadobudnúť vedomosť o tom, že im bolo bez ďalšieho povolené aj užívanie priľahlého

pozemku (teraz pod parc.č.2239/18),
2, žalovaná v 1.rade na pojednávaní dňa 22.2.2012 sama potvrdila, že parcelu žalobkyne užívajú od
roku 1998 a pri výstavbe garáže žiadali o všetky povolenia aj na výjazd smerom na pozemok žalobkyne
z čoho vyplýva, že už v tom čase si boli vedomí, že im sporná parcela nikdy nepatrila,
3, žalovaný v 2.rade na pojednávaní dňa 22.2.2012 uviedol, že pozemok užívajú 11 rokov s tým, že je

štátny, preto k nemu vydržali právo prechodu, avšak toto tvrdenie nepreukázal dôkazmi, naopak,
4, potvrdilo sa, že, žalovaní sa preukázateľne o tom, že im pozemok nepatrí a že nemajú právo ho
bez dohody s jeho majiteľom užívať najneskôr dozvedeli aj z predsúdnej komunikácie so žalobkyňou,
nakoľko opatrovník žalobkyne už od roku 2005 upozorňoval príslušné úrady na konanie žalovaných
v tom zmysle, že neoprávnene zaberajú parcelu žalobkyne, kde voči nim bolo opakované vedené

priestupkové konanie, ďalej opatrovník žalovanej na pozemok v roku 2008 osadil tabuľu s označením
„zákaz vstupu - súkromný pozemok“,
5, a napokon aj právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 22.2.2012 uviedol, že žalovaní nikdy
netvrdili, že sú vlastníkmi pozemku.

6. Súd citoval čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, §§ 451, 488, 489 OZ a dôvodil, že bezdôvodné obohatenie
je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu
občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde,
je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho
charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie,
podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol, a tým, že jeho výška bezdôvodného obohatenia na

strane žalovaných za obdobie 4 rokov je 1.080 € (270 x 4) a je to suma, za ktorú by žalobkyňa
reálne prenajala svoj pozemok, a ktorá bola stanovená znalcom F.. N. ako cena obvyklá (za m2/rok)
pri zohľadnení skutočnosti, na ktorú súd znalca upozornil, že ide o obmedzené užívanie pozemku
žalobkyne, len v rozsahu cca 2 krát denne a za účelom prejazdu do vlastnej garáže. Okrem toho,výška bezdôvodného obohatenia ani nebola sporná, lebo žalovaní výšku zistenej sumy po jej stanovení
znalcom už nenamietali, namietali však dôvodnosť celého nároku, preto súd uznal nárok žalobkyne na
zaplatenie sumy 1.080 € (za 4 roky užívania pozemku) za dôvodný a žalobe v tejto časti v celom rozsahu

vyhovel.

7. Z citovaných zákonných ustanovení (citoval súd § 517 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.)
je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na
plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj

mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného
obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka
vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento
dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej,
je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie §
517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem

plnenia aj úroky z omeškania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo
2895/99). Za kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je potrebné považovať žalobu na začatie
konania, ktorá bola žalovaným doručená dňa 27.10.2011, a teda omeškanie nastalo deň nasledujúci po
tomto dni, t.j. od 28.10.2011 (aj nasledujúce roky), ku ktorému výška úrokov z omeškania bola 9,5 %
ročne (8 percentuálnych bodov plus 1,50% ako základná úroková sadzba ECB). Nakoľko si žalobkyňa

za 1. obdobie uplatnila menej (9%), súd priznal (v súlade so zásadou, že nemožno priznať viac, ako
je žalované) žalovanú výšku úrokov z omeškania takto : 9% ročne zo sumy 540 € od 28.10.2011 do
zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 270 € od 28.10.2012 do zaplatenia, a napokon aj 5,5 % ročne zo sumy
270 € od 28.10.2013 do zaplatenia.

8. S poukazom na §§ 137, 142 O.s.p., §§ 9, 10, 16 vyhl. č. 655/2004 Z.z., keď od klienta možno
požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu
vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, túto sumu môže advokát
požadovaťajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodol,súdpriznalprihodnotepeňažnej
pohľadávky 1.080 € (§10 ods.2 vyhl.) predstavuje hodnota jedného úkonu právnej služby sumu 61,41 €,

na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na náhradu za nasledujúce úkony právnej služby : prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 4.3.2011, a ďalšie, spolu : 491,28 € (8 x 61,41 €), plus režijný paušál za rok
2011/22,23 € (7,41 € x 3), za rok 2012/7,63 €, za rok 2013/7,81 €, za rok 2014/8,04 €, za rok 2015/16,78
€ (8,39 € x 2), spolu 553,77 €.

9. Trovy štátu (214,14 €) teda predstavujú vyššie uvedené znalečné vyplatené znalcovi v celkovej výške
214,14 € z prostriedkov štátu (platí ich neúspešný účastník), a v zmysle trov konania priznaných pre
žalobkyňu podľa § 142 ods. 3 O.s.p. súd zaviazal v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. žalovaných.

10. V podanom odvolaní v podstate navrhli žalovaní zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Za účelom zistenia výšky tejto náhrady bolo nariadené znalecké dokazovanie, v ktorom znalec určil
hodnotu práva prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalobkyne v obmedzenom rozsahu, t.j. 2x
denne, na 950 € jednorázovo. S týmito závermi znalca sme v podstate súhlasili a boli sme ochotní aj v
tomto zmysle sa s navrhovateľkou dohodnúť a vyporiadať. Ak sa prvostupňový súd priklonil k názoru,
že ide o nájomný vzťah, nevyporiadal sa so všetkými náležitosťami a určil neprimerane vysokú náhradu

za nájom. Napr., bolo zistené stanovisko realitnej kancelárie podľa ktorej, cena nájmu v danej lokalite za
účelom len prejazdu motorového vozidla do garáže by nemala prekročiť 1/4-inu trhovej ceny ročne, t.j.
8 €/m2/rok. Pri určení výšky nájmu treba vychádzať aj z toho, akú náhradu by dostal vlastník pozemku,
keby nami používaný pozemok, resp. jeho minimálnu časť v rozsahu šírky motorového vozidla, či šírky
pneumatík na kolesách prenajal inej osobe. Treba si uvedomiť, že aj k danému stavu v prírode si

nemožno ani predstaviť, že by nami používanú časť pozemku niekomu bolo vôbec možné prenajať. Po
celom pozemku, ako už bolo uvedené, kde je postavených 5 ďalších garáží a trafostanica elektrárni je
pozemok ani jeho časť neprenajímateľný. S touto okolnosťou sa súd náležíte nevyporiadal a nezohľadnil
daný stav pri výpočte výšky nájmu.

11. Keďže tento daný stav môjho vstupu do garáže trvá už nejakých 17 rokov, som názoru, že s
predchádzajúcim vlastníkom pozemku, t.j. s mestom sme uzavreli dohodu o mojom práve prechádzať
cez pozemok a touto dohodou je viazaný aj právny nástupca, teda terajšia navrhovateľka. Napokon, ani
p. Z. nám nikdy v podstate nebránil v prechode cez pozemok, len teraz sa domáha aj odplaty.12. Poukázali na skutočnosť, že oni cez danú parcelu prechádzajú motorovým vozidlom už od roku
1998, kedy bol ten vo vlastníctve mesta Košice, v povoľovacom konaní bolo zohľadnené aj to, že

novopostavenej garáže bude možné vojsť len cez parcelu č. 2239/18, zohľadnilo sa to aj v stavebnom
povolení. Keď žalobkyňa získala ten do svojho vlastníctva oni len pokračovali v už vytvorenom právnom
a faktickom stave, ráno pri odchode z domu a večer pri návrate peši po určitom úseku parcely z mestskej
komunikácie do ich garáže (2x denne).

13. V podanom vyjadrení (č. l. 198 spisu) navrhla žalobkyňa potvrdiť rozsudok ako vecne správny,
lebo k vydržaniu práva vecného bremena ako to neustále tvrdia žalovaní nedošlo, o oprávnenej
držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu nemohli ani uvažovať žalovaní, cez cudziu nehnuteľnosť je
možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov. Žalovaní ani nemohli vedieť a ani sa nemohli
domnievať, že im právo prechodu patrí, zo znaleckého posudku vychádza súd prvej inštancie pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia.

14. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže

odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti posúdil podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného
sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby
bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho

konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného predpisu (O.s.p.).

15. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem.)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§380ods.1,2CSPazistil,žesú

splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP) rozsudku, a preto ho potvrdil ako vecne správny.

16. Žalovanými uplatnený odvolací dôvod § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. zodpovedá § 365 ods. 1
písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok

nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.) spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods. 2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods. 1 O. s. p. (teraz § 171 ods.
1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods. 1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania

potrebné,rozhodnutieovecibeznariadeniapojednávania(§177ods.2CSP),ikeďpretonebolisplnené
podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného
stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli
pred súdom uplatnené [§ 205a ods. 1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že
pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.),

napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok
nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a
p.. Procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.17. Podľa čl. 46 ods. 1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

19. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

21. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s

ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tak ako citované
ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods. 1, 2
CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod

rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý
súdny proces.

22. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,
t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,

zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod.

23. K naplneniu tohto odvolacieho dôvodu dôjde, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. K neprávnym procesným postupom možno zaradiť aj taký procesný postup alebo

aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané
mu CSP ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu)
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06,

III. ÚS153/07).

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť hotak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v

ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 CSP, úspešnej žalobkyni ich
nepriznal, lebo aj bez vyjadrenia by mal rozhodnúť o odvolaní odvolací súd, tieto trovy nepovažuje za
účelné. Stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý náležite vysvetlil a

výstižne ustálil, čo bolo predmetom sporu, o aký nárok ide a prečo čiastočne vyhovel žalobe.

27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.