Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/276/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111214468
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111214468.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobkyne: M. Z., J..

X.X.XXXX,G.W.X,H.,zastúpenáopatrovníkomZ.Z.,J..XX.X.XXXX,G.S.XX,H.,právnezastúpeného
JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanej v l. rade: O.
H.H., J.. XX.XX.XXXX, G. H., E. XX, H. M. Ž. I. X. V.: I. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, H., obaja právne
zastúpení JUDr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 v konaní o zaplatenie
1.080 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne z a p l a t i ť žalobkyni sumu 1.080 EUR
spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 540 EUR od 28.10.2011 do zaplatenia, ďalej s 8,75%

ročným úrokom z omeškania zo sumy 270 EUR od 28.10.2012 do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 270 EUR od 28.10.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v l. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne n a h r a d i ť žalobkyni trovy konania vo

výške 51,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 553,77 EUR na účet právneho zástupcu JUDr.
Ľuboša Petrovského do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v l. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne n a h r a d i ť na účet Okresného súdu Košice
I trovy štátu vo výške 214,14 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.5.2011 domáhala voči žalovaným v 1. a
2. rade zaplatenia sumy 860 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.5.2011 do
zaplatenia s odôvodnením, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na X. Č.. XXXX I. H. Ú. N. S.,

Y..Z.. K. K. Č. XXXX/XX, M. žalovaná v l. rade je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných J. X..XXXXX
I. H. Ú. N. S. M. Y. K. K. Č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pričom na žalovaná v 1. rade má na parcele
Č..XXXX/X K. A. N. Č. XXXX, avšak na parcele žalobkyne Č..XXXX/XX N.i žalovaní v l. a 2. rade zriadili
prístupovú cestu k svojej garáži bez súhlasu žalobkyne a túto užívajú bez akéhokoľvek právneho titulu,
čím sa bezdôvodne obohacujú. Touto žalobou si žalobkyňa uplatnila peňažnú náhradu zodpovedajúcu
nájomnému za užívanie výmery 43 m2, čo je výmera príjazdovej cesty užívanej žalovanými za dva roky
spätneodpodaniažaloby,pričomnájomnéstanovilasumou10EUR/m2zarok.Žalobkyňapredpodaním

žaloby opakovane vyzývala žalovaných na úhradu dlžnej sumy, aj prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, avšak žalovaní túto sumu nezaplatili.Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k.38Ro/222/2011-15 dňa 6.6.2011, v ktorom zaviazal žalovaných v
l. a 2. rade, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne
žalovanú sumu, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na tunajšom súde.

Dňa 17.6.2011 žalovaní v l. a 2. rade podali odpor voči vydanému platobného rozkazu s odôvodnením,
že žiadajú návrh zamietnuť a priznať im náhradu trov konania, nakoľko je síce pravdou, že žalobkyňa je
vlastníčkou parcely XXXX/XX, cez ktorú je prístup do garáže žalovaných v l. a 2. rade, garáž však bola
postavená v roku 1998. V povoľovacom konaní príslušného stavebného úradu bolo vydané stavebné

povolenie s tým, že bude nevyhnutný prístup do garáže len cez túto parcelu, pričom v tom čase žalovaní
v l. a 2. rade nevedeli, že táto parcela patrí žalobkyni, ktorá si ju medzi časom vysúdila. Prechádzali cez
tento pozemok s vedomím, že prechod je oprávnený a boli teda dobromyseľní a domnievali sa, že bolo
vydržané vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez uvedenú parcelu jeho dlhodobým trvaním.
Pokiaľbyazdanebolisplnenénáležitostivydržaniavecnéhobremenauviedli,žesabudúdomáhaťpráva
prechodu prostredníctvom vlastníka tohto pozemku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a
to:katastrálnoumapoudanéhoúzemia,listamivlastníctva,nájomnouzmluvoumedzižalobkyňouainým
subjektom, výsluchmi účastníkov konania, písomnými a ústnymi vyjadreniami ich právnych zástupcov,
znaleckým posudkom, dotazom na realitné kancelárie, stavebným povolením, ako aj celým spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav :

Dňa 1.7.1998 bol rozhodnutím Okresného súdu Košice I žalobkyni v súlade s ust. § 192 O.s.p.
pod sp.zn.č. Nc 303/97-35 ustanovený opatrovník na jej zastupovanie z dôvodu, že bola rozsudkom
Okresného súdu č.k.Nc 303/97-28 zo dňa 21.4.1998 pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Z listu vlastníctva Č..XXXX K. Q. H. F., Q. H.- N., H..Ú. N. S. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX.

Podľa výpisu z listu vlastníctva Č..XXXXX, Q. H. F., Q. H.-N., H..Ú.. N. S. žalovaná v l. rade je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností a to pozemku parcelné číslo XXXX/X-L. Q. I. XXmX, K. Č..XXXX/X - L. Q.
I. XmX, M. K. Č..XXXX/X - L. K. M. J. Q. I. XXmX, na ktorej je postavený atypický garážový box súp.
číslo XXXX.

Z Nájomnej zmluvy, ako prenajímateľ prenajala nájomcovi pozemok zapísaný na liste vlastníctva

Č..XXXX K. Q. H. F., Q. H.- N., H..Ú. N. S., K. K..Č.. XXXX/XX - L. K. M. J. Q. I. XXXmX, K..Č.. XXXX -
L. K. M. J.O. Q. I. XXmX, na ktorej stojí budova trafostanice, za dohodnuté nájomné vo výške 10 EUR/
m2/rok, čo predstavuje nájom 1.030 EUR/rok.

Na pojednávaní dňa 22.2.2012 právny zástupca žalobkyne uviedol, že tomuto pojednávaniu prechádzali

aj mimosúdne jednania so žalovanou stranou, ale k mimosúdnej dohode nedošlo, preto žalobkyňa trvá
na návrhu v celom rozsahu.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 22.2.2012 namietal dôvodnosť návrhu v celom
rozsahu, z dôvodu, že zo strany žalovaných došlo k vydržaniu práva prechodu po spornej parcele, okrem

toho, žalobkyňa nezdôvodnila, akým postupom došli k cene za nájom vo výške 10 EUR za m2/rok. A
ďalej podotkol, že „žalovaní vlastne nikdy netvrdili, že sú vlastníkmi pozemku“.

Opatrovník žalobkyne na pojednávaní dňa 22.2.2012 uviedol, že na na K..Č..XXXX je postavená
trafo stanica, ktorú vlastní Východoslovenská energetika, ďalej sú tam garáže na K..Č..XXXX/X K.

G. X, ďalej garáže na K..Č..XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X M. XXXX, V. N. K. A. J.
K. Ž. K. K..Č..XXXX, XXXX, XXXX, J. K..Č..XXXX/X je postavený rodinný dom žalobkyne a garáž
žalobkyne. Sporný je prechod žalovaného cez pozemok XXXX/XX, ktorý bol čiastočne oplotený, ale
toto oplotenie narušil žalovaný a využíva ho na prístup k svojmu pozemku na K..XXXX, kde má
záhradu a garáž. Uviedol, že žalovaný má prístup k svojmu pozemku aj z ulice E., ale tento nevyužíva,

využívapozemokžalobkyne.ŽalobkyňajevlastníčkouspornéhopozemkupodľarozhodnutiaOkresného
súdu Košice II pod sp.zn.č. 18C/620/93 o určení vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2008. Od toho momentu osadil informačnú tabuľu na pozemok s
oznámením, „zákaz vstupu - súkromný pozemok“, ale žalovaní túto tabuľu nerešpektovali a protiprávnetento pozemok Ž. (K..Č..XXXX/XX) užívajú, už v roku 2005, keď žalovaný v 2.rade začal stavať garáž
užíval pozemok žalobkyne tak, že odobral plot a vstupoval naň, urobil si nádvorie z pozemku žalobkyne,
inokedy si žalovaní si na pozemku žalobkyne urobili skládku odpadu, ktorá bola po dohode s právnym

zástupcom žalovaných odstránená.

Na pojednávaní dňa 22.2.2012 žalovaná v 1.rade uviedla, že J. K..XXXX majú postavený rodinný
dom zhruba 80 rokov a spornú parcelu využívajú zhruba od roku 1998, nie od roku 2005, ako to
tvrdí opatrovník žalobkyne. Rodinný dom postavený na K..XXXX je dvojdom, ktorého jedna časť patrí

susedom spolu s pozemkom K..Č..XXXX/X a druhá časť rodinného domu patrí im spolu so záhradou
pod K..Č..XXXX/X, na ktorej je postavená garáž, ktorej vyústenie je na konci záhrady smerom do
pozemku žalobkyne. Pri výstavbe tejto garáže žiadali o všetky povolenia, aj na výjazd smerom na cestu
na pozemok žalobkyne. Plot, ktorý bol odstránený, patril im, a bol odstránený preto, lebo na pozemok
sa vchádza cez garážové dvere. Podľa názoru žalovanej, žalobkyňa tento pozemok nemôže žiadnym
iným spôsobom využívať, iba ako na príjazdovú cestu, pretože sú na nej stavby, napr. trafo stanica na

K..XXXXnapozemkužalobkynejemurovaná,ďalejjetamnájazdovárampa,ktorújepotrebnéudržiavať.
Uviedla, že tento pozemok používajú iba dva krát denne na príjazd do domu a to ráno a večer.

Na pojednávaní dňa 22.2.2012 žalovaný v 2.rade uviedol, že garáž začal stavať od roku 1998 a oficiálne
užívať od roku 2011, kedy bolo vydané kolaudačné povolenie, pred rokom 1998 tam bola len záhrada,

do roku 1998 bol na hranici medzi jeho pozemkom a pozemkom žalobkyne jeho plot, ktorý priebežne
odstránil, pretože sa odtiaľ vozil materiál, ale dal sa späť, bola to taká prenosná bránička, až v roku
1998 tento plot sa úplne odstránil. Ďalej uviedol, že podľa stavebného povolenia zo dňa 12.8.1998, toto
rozhodnutie obdŕžali rôzne osoby od 1 po 13 na strane 4 tohto rozhodnutia, medzi ktorými sa žalobkyňa,
resp. Jej opatrovník nenachádza. Podľa pôvodnej mapy z katastra pôvodná parcela žalobkyne mala č.

XXXX/XX,ktoréhosapridržiavaliaktorájeuvedenáajvstavebnompovolení,alevsúčasnostiužmátáto
parcela Č..XXXX/XX. Uviedol, že túto nehnuteľnosť užívali 11 rokov s tým, že pozemok je štátny preto sa
domnieva,ževydržalitútocestuvosvojprospech,resp.právoprechoducezcestu.Navyšesadomnieva,
že keď okolo trafo stanice, ktorá je na pozemku, je manipulačný priestor, kde prichádzajú a odchádzajú
veľké autá, nákladné autá, žeriav, a je tam aj vysokonapäťový kábel, tak žalobkyňa nemôže využiť tento

priestor iným spôsobom, napr. na pestovanie poľnohospodárskych plodín, alebo na výstavbu. Preto sa
domnieva, že po 11 rokoch užívania majú mať zadarmo právo prechodu cez pozemok žalobkyne.

Ako vyplýva zo Staveného povolenie vydaného Okresným úradom Košice, Odbor životného prostredia
zo dňa 12.8.1998, pod Č..Ž.-XXXX/XX-H., stavebný úrad I. stupňa povolil umiestnenie a uskutočnenie

stavby atypického garážového boxu s výjazdom do vnútro-blokového priestoru na parcelu Č..XXXX I.
H..Ú.. H.-N., Y..j. na parcelu patriacu žalovaným v l. a 2. rade, ulica E. Č..XX podľa geometrického plánu
o celkovej zastavanej ploche 60m2 s tým, že stavba atypického garážového boxu bude umiestnená na
K. Č..XXXX H..Ú.. H.-N. J. E. K..Č. XXXX.

Na dotaz súdu ohľadom zistenia priemernej ceny nájmu/m2/rok, t.j. za užívanie pozemku v H..Ú.. N.
S. H. Q. I. XXmX na účel prejazdu motorového vozidla do garáže, pričom garáž nie je postavená na
pozemku, cez ktorý sa prechádza, realitná kancelária AA Reality Slovakia, s.r.o. dňa 6.6.2012 uviedla,
že cena nájmu by nemala prekročiť 1-nu trhovej ceny prenájmu garáže ročne t.j. 8 EUR /m2/rok.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 19.11.2012 súdu oznámila, že s uvedenou
cenou súhlasí, že je aj dostatočne preukázaná.

Žalovaní v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.11.2012 uviedli, že cez pozemok žalobkyne
prechádzajú len po krátkom úseku a len v nevyhnutnej miere, čo nie je každý deň, pretože väčšinou

parkuje pred domom na E. ulici, preto sa domnievajú, že jedno použitie pozemku na prechod do garáže,
ktoré trvá len niekoľko sekúnd a to aj len v niekoľkých cm v rozsahu šírky pneumatík na motorovom
vozidlenemôžebyťohodnotenécenounájmupozemku.Ďalejuviedli,žeceztentopozemokprechádzajú
aj ďalší piati majitelia garáží, preto navrhli žalobu zamietnuť s poukazom na to, že medzičasom došlo
k vydržaniu bezodplatného vecného bremena.

Súd Uznesením č.k.38C/276/2011-77 zo dňa 20.5.2013 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru Stavebníctvo odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a ceny nájmu pozemku F.. S. N. a uložil mu
stanoviť obvyklú cenu nájmu/za m2 a rok užívaniu pozemku patriaceho žalobkyni. Znalec v posudkuČ..XX/XXXX zo dňa 18.9.2013, znalec určil všeobecnú hodnotu pozemku zapísaného na X. Č.. XXXX
Q. H. F., obec H.- N. H..Ú.: N. S., K. Č.. XXXX/XX Q. I. XX S.X sumou 5.300 EUR a a cenu nájmu /
m2/rok sumou 270 EUR/ rok.

Podľa §95 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku č.99/1963 Z.z. (ďalej v texte len O.s.p.) navrhovateľ
môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným
účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa §95 ods.2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Na základe výsledkov znaleckého dokazovania žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu

navrhla dňa 2.10.2013 rozšírenie žaloby v znení, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni 1.080 EUR
(za 4 roky užívania pozemku) spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 540 EUR od 26.5.2011
do zaplatenia, ďalej s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 270 EUR od 26.5.2012 do zaplatenia,
s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 270 EUR od 26.5.2013 do zaplatenia a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe uvedeného súd Uznesením č.k.38C/276/2011-117 zo dňa

4.11.2013 (práv.14.11.2013) pripustil zmenu žaloby v znení podľa návrhu žalobkyne.

Na pojednávaní dňa 7.10.2014 právny zástupca žalovaných a rovnako aj žalovaná v l. rade poukázali na
skutočnosť,žeokremžalovanýchcezspornúparceluprechádzajú ajpracovníciVSE,keďženavedľajšej
parcele je umiestnené trafostanica, ako aj ďalšie osoby, napríklad aj spoločenstvo vlastníkov garáží,

ktoré majú na vedľajšej parcele umiestnených 5 garáží. Domnieva sa, že parcelu žalobkyne žalovaní
neobmedzujú natoľko, aby platili celý nájom sami a plnej výške tak, ako je uvedený v znaleckom posudku
vo výške 270 EUR mesačne, uviedol, že primeraný nájom resp. suma zodpovedajúca za užívanie by
bola 1-ina z tejto sumy t.j. vo výške 67,50 EUR. Právny zástupca žalovaných ďalej navrhol, aby sa
účastníci pokúsili uzavrieť zmier v zmysle sumy 1-iny sumy zistenej znalcom, resp. aby bolo doplnené

znalecké dokazovanie v tom zmysle, že znalec presne uvedie sumu zodpovedajúcu právu prechodu
cez pozemok žalobkyne.

Na základe tejto skutočnosti súd Uznesením č.k.38C/276/2011-130 zo dňa 14.10.2014 nariadil
doplnenie znaleckého dokazovania, na základe čoho znalec F.. S. N. v doplnení k znaleckému posudku

Č..XX/XXXX zo dňa 15.2.2015 stanovil okrem všeobecnej hodnoty pozemku zapísaného na X. Č.. XXXX
Q. H. F., Q. H.- N. H..Ú.: N. S., K. Č.. XXXX/XX o výmere 43 m2 (5.300 EUR) a ceny nájmu /m2/rok (270
EUR/ rok) aj všeobecnú hodnotu práv a závad v zmysle prejazdu cez uvedený pozemok K..Č..XXXX/
XX sumou 950 EUR.

Na pojednávaní dňa 16.9.2015 účastníci konania a ich právni zástupcovia po poučení súdom podľa
§120 ods.4 O.s.p. nenavrhli súdu žiadne ďalšie dôkazy, preto súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných
bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho
vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na

účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä
vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný
pozemok, právo odberu vody zo studne alebo z iného vodného zdroja umiestneného na povinnej
nehnuteľnosti, právo odvádzať odpadové vody cez susedný pozemok a pod.

Toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť okrem iného aj výkonom práva -
vydržaním, avšak pri splnení zákonných podmienok (§ 134 OZ), t.j. ak oprávnený držiteľ má vec
nepretržite v držbe po dobu desať rokov v prípade nehnuteľnosti, ďalej za predpokladu, že držiteľom je
osoba, ktorá s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods.1 OZ) a
tiež za podmienky, že držiteľ má vec vo svojej moci, užíva túto vec, disponuje ňou, prípadne vykonáva
činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon (§ 130 ods. 1 OZ).

Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec,
s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej
držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike
držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí.

Žalobkyňa žiada od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných
nehnuteľnostízaobdobieod26.5.2011do26.5.2013,spoluza4roky,kedyžalovaníužívalinehnuteľnosť
bez právneho dôvodu a takto získali majetkový prospech zodpovedajúci sume obvyklého nájmu, pričom
sa žalovaní bránili tým, že im k parcele žalobkyne vydržaním vzniklo bezodplatné právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, nakoľko pozemok dlhodobo užívajú na prejazd do svojej garáže už 11 rokov, od
roku 2001.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný,
nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa je vlastníkom parcely pozemku zapísaného

na X. Č.. XXXX Q. H. F., Q. H.- N. H..Ú.: N. S., K. Č.. XXXX/XX Q. I. XX S.X, ktorá slúži ako prístupová
cesta ku atypickému garážovému boxu súp. číslo XXXX vo vlastníctve žalovanej v l. rade (na parc.
Č..XXXX/X,zastavanéplochyanádvoria).Tútoprístupovúcestunespornerovnakýmspôsobomvyužíva
aj žalovaný v 2. rade. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaní žiadnu úhradu za užívanie pozemku
patriaceho žalobkyni neplatia, naopak domnievajú sa, že im vzniklo právo zodpovedajúce vecnému

bremenu, ktoré nadobudli vydržaním.

V prejednávanom prípade však zo strany žalovaných neboli splnené podmienky pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu v ich prospech pre nedostatok dobromyseľnosti na ich strane o
tom, že by im právo prechodu, resp. právo bezodplatne užívanie pozemku patrilo (§ 129 ods.1 OZ) a

to na základe ďalej uvedených skutočností :
1, od roku 1998 - ako vyplýva zo Staveného povolenia, stavba garáže bola žalovaným povolená na
parcele žalovanej v 1.rade Č..XXXX I. H..Ú.. H.-N. na hranici s parc. číslo XXXX, teda ani v tom
čase, a to ani napriek tomu, že vlastníctvo žalobkyne k spornej parcele ešte nebolo právoplatne
súdom potvrdené (k tomu došlo až Rozsudkom OS KE II pod č.k.18C 620/93-290, ktorý nadobudol

právoplatnosť 11.6.2008) nemohli žalovaní nadobudnúť vedomosť o tom, že im bolo bez ďalšieho
povolené aj užívanie priľahlého pozemku (teraz pod parc.Č..XXXX/XX),
2, žalovaná v 1.rade na pojednávaní dňa 22.2.2012 sama potvrdila, že parcelu žalobkyne užívajú od
roku 1998 a pri výstavbe garáže žiadali o všetky povolenia aj na výjazd smerom na pozemok žalobkyne
z čoho vyplýva, že už v tom čase si boli vedomí, že im sporná parcela nikdy nepatrila,

3, žalovaný v 2.rade na pojednávaní dňa 22.2.2012 uviedol, že pozemok užívajú 11 rokov s tým, že je
štátny, preto k nemu vydržali právo prechodu, avšak toto tvrdenie nepreukázal dôkazmi, naopak,
4, potvrdilo sa, že, žalovaní sa preukázateľne o tom, že im pozemok nepatrí a že nemajú právo ho
bez dohody s jeho majiteľom užívať najneskôr dozvedeli aj z predsúdnej komunikácie so žalobkyňou,
nakoľko opatrovník žalobkyne už od roku 2005 upozorňoval príslušné úrady na konanie žalovaných

v tom zmysle, že neoprávnene zaberajú parcelu žalobkyne, kde voči nim bolo opakované vedené
priestupkové konanie, ďalej opatrovník žalovanej na pozemok v roku 2008 osadil tabuľu s označením
„zákaz vstupu - súkromný pozemok“,5, a napokon aj právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 22.2.2012 uviedol, že žalovaní nikdy
netvrdili, že sú vlastníkmi pozemku.

Na základe týchto skutočností je zrejmé, že pre absentujúcu dobromyseľnosť žalovaných nemohlo na
ich strane dôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúce vecnému bremenu vo vzťahu k pozemku patriacemu
žalobkyni.

Podľa čl. Čl.20 ods.4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné

iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom definíciu ktorého obsahuje priamo Občiansky

zákonník v ustanovení § 123. Vychádzajúc z tohto ustanovenia vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Ak však niekto
užívacudziuvecbeztoho,abymalktomuzákonnýdôvodvznikánajehostranebezdôvodnéobohatenie.

Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah

medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného
obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor

iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného
ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyni vznikol voči žalovaným nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie jej pozemku žalovanými, nakoľko boli splnené
znaky skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, ktorou je ustanovenie § 451 ods. 1 a ods. 2
Občianskeho zákonníka, tzn., že tým, že žalovaní užívajú pozemok žalobkyne bez právneho titulu
(dohody) s ňou, získavajú na jej úkor bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej primeranému
nájomnému za pozemok, ktorá bola v tomto prípade určená súdnym L. F.. S.Š. N. na sumu 270 EUR/rok.

Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných za obdobie 4 rokov je 1.080 EUR (270 x 4) a
je to suma, za ktorú by žalobkyňa reálne prenajala svoj pozemok, a ktorá bola stanovená znalcom
F.. N. ako cena obvyklá (za m2/rok) pri zohľadnení skutočnosti, na ktorú súd znalca upozornil, že ide
o obmedzené užívanie pozemku žalobkyne, len v rozsahu cca 2 krát denne a za účelom prejazdu do

vlastnej garáže. Okrem toho, výška bezdôvodného obohatenia ani nebola sporná, lebo žalovaní výšku
zistenej sumy po jej stanovení znalcom už nenamietali, namietali však dôvodnosť celého nároku.

Nazákladetohosúduznalnárokžalobkynenazaplateniesumy1.080EUR(za4rokyužívaniapozemku)
za dôvodný a žalobe v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.

Žalobkyňa si spolu s istinou uplatnila aj zaplatenie sankcie za omeškanie takto : 9% ročne zo sumy 540
EUR od 26.5.2011 do zaplatenia, ďalej 9% ročne zo sumy 270 EUR od 26.5.2012 do zaplatenia, a 5,5
% ročne zo sumy 270 EUR od 26.5.2013 do zaplatenia.Podľa §517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa §517 ods.2 cit. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o
osem päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je

charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen
z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených
podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia.

Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,

na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné,
že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý
dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z
omeškania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik

omeškaniaspojenýsnárokomveriteľanaúrokzomeškania.Rozhodujúcejetedakedynastalasplatnosť
dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo - právneho vzťahu sa dostáva do omeškania
zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho
dňamôžepožadovaťúrokyzomeškania.Pokiaľneboldlžníkvyzvanýksplneniuužskôr,zakvalifikovanú
výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovaným

doručená. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom,
ak nebolo ani dohodnuté, platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný splniť
dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný.

Za kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je potrebné považovať žalobu na začatie konania,

ktorá bola žalovaným doručená dňa 27.10.2011, a teda omeškanie nastalo deň nasledujúci po tomto
dni, t.j. od 28.10.2011 (aj nasledujúce roky), ku ktorému výška úrokov z omeškania bola 9,5 % ročne
(8 percentuálnych bodov plus 1,50% ako základná úroková sadzba ECB). Nakoľko si žalobkyňa za
1. obdobie uplatnila menej (9%), súd priznal (v súlade so zásadou, že nemožno priznať viac, ako je
žalované) žalovanú výšku úrokov z omeškania takto : 9% ročne zo sumy 540 EUR od 28.10.2011 do

zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 270 EUR od 28.10.2012 do zaplatenia, a napokon aj 5,5 % ročne zo
sumy 270 EUR od 28.10.2013 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu v prevyšujúcej časti o
zaplatenie úrokov z omeškania (v zmysle nároku uplatneného žalobou) zamietol.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §142 ods.3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Vzhľadom na to, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku priznal súd žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnej výške a podľa výpočtu v súlade s ďalej citovanými zákonnými
ustanovenia.

Žalobkyňa si náhradu trov konania vyčíslila prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 21.9.2015

sumou za právne zastúpenie 859,30 EUR a za súdny poplatok 51,50 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobkyni podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
v texte len vyhlášky).

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých
aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky 1.080 EUR (§10 ods.2 vyhl.) predstavuje hodnota jedného úkonu

právnej služby sumu 61,41 EUR, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na náhradu za nasledujúce
úkony právnej služby :
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 4.3.2011,
2. písomné podanie na súd - žaloby dňa 23.5.2011,
3. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu dňa 29.6.2011,

4. účasť na pojednávaní dňa 22.2.2012,
5. písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 2.10.2013,
6. účasť na pojednávaní dňa 7.10.2014,
7. písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 18.3.2015,
8. účasť na pojednávaní dňa 16.9.2015,

spolu : 491,28 EUR (8 x 61,41 EUR), plus režijný paušál za rok 2011/22,23 EUR (7,41 EUR x 3), za
rok 2012/7,63 EUR, za rok 2013/7,81 EUR, za rok 2014/8,04 EUR, za rok 2015/16,78 EUR (8,39 EUR
x 2), spolu 553,77 EUR.

Súd nepriznal žalobkyni odmenu pre advokáta za tieto úkony právnej pomoci :

- za účasť na pojednávaní dňa 25.4.2012 - nakoľko sa žiadne pojednávanie v tom čase v tejto veci
nekonalo, nebolo súdom nariadené,
- za vyjadrenie zo dňa 19.11.2012 - nakoľko toto vyjadrenie bolo iba púhou odpoveďou na dotaz súdu,
nebolo vyvolané správaním účastníckej strany, preto nemôže byť na jej ťarchu a navyše, toto vyjadrenie
neobsahovalo žiadne relevantné skutočnosti vo veci samej,

- za poradu s klientom dňa 26.9.2013 - nakoľko ani jej realizácia, a ani dôvodnosť prípadnej porady
neboli súdu preukázané,- za účasť na pojednávaní dňa 14.3.2014 - nakoľko toto pojednávanie bolo zrušené ešte dňa 10.3.2014,
o čom bol právny zástupca žalobkyne súdom telefonicky dňa 11.3.2014 a aj prostredníctvom e-mailu
dňa 11.3.2014 informovaný,

- za poradu s klientom dňa 16.9.2015 - nakoľko ani jej realizácia, a ani dôvodnosť prípadnej porady
neboli súdu preukázané.

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nakoľko žalobkyňu, ktorá bola v konaní úspešná a bola jej priznaná náhrada trov konania sú žalovaní,
ktorým bola uložená povinnosť náhrady týchto trov, povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobkyne, JUDr. Ľuboša Petrovského a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa §151 ods.8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Vzhľadom na procesný neúspech žalovaných, zaviazal ich súd aj k náhrade trov konania žalobkyni vo
výške zaplateného súdneho poplatku 51,50 EUR a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách štátu súd rozhodol v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu
súd priznal.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 5.11.2013 č.k. 38C/276/2011-113 priznal odmenu znalcovi z
odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností Ing. S. N. za vypracovaný znalecký K.
Č.. XX/XXXX vo výške 149,14 EUR, ktorá bola vyplatená predbežne z finančných prostriedkov štátu.
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 20.2.2015 č.k. 38C/276/2011-162 priznal odmenu znalcovi z
odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností F.. S. N. za doplnenie č. 1 k znaleckému

posudkuč.XX/XXXXvovýške65EUR,ktorábolataktiežvyplatenápredbežnezfinančnýchprostriedkov
štátu.

Trovy štátu teda predstavujú vyššie uvedené znalečné vyplatené znalcovi v celkovej výške 214,14 EUR
z prostriedkov štátu.

V zmysle trov konania priznaných pre žalobkyňu podľa § 142 ods. 3 O.s.p. súd zaviazal v zmysle
§ 148 ods. 1 O.s.p. žalovaných aj k náhrade trov štátu, ktoré boli preddavkovo hradené zo štátnych
prostriedkov, ktoré predstavujú znalečné v celkovej sume 214,14 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.