Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113215143
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113215143.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so
sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.
r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: W. O., nar. X.XX.XXXX,
bytom M.. Y. XXXX/XX, O., o zaplatenie sumy 5.721,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/230/2014 - 118 zo dňa 14. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9C/230/2014 - 118 zo dňa 14. apríla 2016 r u š í a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 9C/230/2014 - 118 zo dňa 14.04.2016 zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcadomáhalodžalovanéhozaplatenia5.721,89eurazdôvodunedoplatkužalovanéhonacelkovom

vyúčtovaní finančného vysporiadania leasingovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.

2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení, podľa ktorých strany
uzatvorili dňa 18.04.2007 kúpnu/leasingovú zmluvu č. 88100102. Jej predmetom bol leasing osobného
motorového vozidla Renault Master 2,5 dci, ktorého nákupná cena bez DPH bola vo výške 777.576,-- Sk
(25.810,78 eura). Žalovaný mal realizovať 48 mesačných splátok po 19.505,-- Sk (647,45 eura). Podľa

protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy činila obstarávacia cena vozidla s DPH sumu
30.714,82 eur. Žalobca vyúčtoval žalovanému z titulu nesplatenej istiny sumu 10.951,53 eur ako rozdiel
medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumami splátok istiny zahrnutých v splátkach
predpísaných do predčasného ukončenia leasingovej zmluvy (splátka č. 1 až č. 29) = hodnota vozidla
bez DPH 25.810,78 eur - jednotlivé splátky. Keďže žalovaný uhradil iba prvých 29 splátok, pričom splátka
č. 26 bola uhradená vo výške 0,08 eura, nedoplatok na splátkach dosiahol výšku 2.589,72 eura. Žalobca

ďalej vyúčtoval žalovanému 493,75 eura ako náklady spojené s odberom predmetu leasingu poukazujúc
na uhradenie faktúry č. 2009/0012 vystavenej spoločnosťou J. M. GROSS s.r.o.. V predmetnej faktúre
všakbolisumárneuvedenénákladyspojenésozaisťovanímpredmetovrôznychlízingovýchzmlúv,ktoré
sa všetky netýkali žalovaného. Iba príloha faktúry identifikovala položky 15 až 18 pozostávajúce zo sumy
355,51eurazaobevozidlá,osvedčenieoevidenciivozidlavovýške19,75eura,servisnáknižkavovýške
39,50 eura a sady kľúčov v hodnote 79,-- eur. Vozidlo bolo podľa preberacieho protokolu žalovanému

odobraté 21.09.2009 s tým, že stav vozidla bol dobrý, zodpovedal jeho veku, bolo poškodené predné
sklo, pravý zadný bok bol oškretý a v protokole bolo zároveň uvedené, že boli odovzdané aj kľúče,
diaľničná známka bola súčasťou výbavy vozidla ako aj servisná knižka. Žalobca vozidlo následne predal
na základe kúpnej zmluvy dňa 12.02.2010 za kúpnu cenu 6.999,-- eur s DPH, pričom vozidlo malo
najazdených 261 101 km. Žalobca predložil k oceneniu vozidla ním vystavený protokol, v ktorom uviedol,
že priemerná výkupná hodnota porovnateľného vozidla činila 17.600,-- eur, po kilometrovej korekcii

vzhľadom na štatistický priemer 10.480,-- eur. Od tejto žalobca odrátal kvôli stavu pneumatík 220,49
eura, náklady na preukázateľné opravy 583,55 eura, technický stav odlišný od priemeru 409,51 euraa kvôli neznámemu servisnému alebo prevádzkovému režimu 366,80 eura, čím v konečnom dôsledku
znížil výkupnú hodnotu na sumu 8.898,-- eur. Priemerná predajná hodnota porovnateľného jazdeného
vozidla bola v protokole uvedená vo výške 19.460,-- eur a po kilometrovej korekcii vo výške 11.590,--

eur, pričom celková predajná hodnota jazdeného vozidla činila 9.840,-- eur. Žalobca poukazoval na to,
že pri predčasnom ukončení zmluvy je v článku 11 písm. d), da), dc) uvedené, čo všetko musí leasingový
nájomca uhradiť pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy.

3. V časti odôvodnenia venovanej právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie poukázal na §

265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Poukázal tiež na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však
účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Napokon poukázal na §
349 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto

dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

4. Súd prvej inštancie popísal podstatu finančného inštitútu leasingu, pričom upriamil pozornosť na
skutočnosť, že leasing nie je ako zmluvný typ upravený ustanoveniami žiadneho hmotnoprávneho
predpisu. Leasingová zmluva má povahu inominátnej zmluvy v zmysle § 51 a § 491 Občianskeho

zákonníka alebo § 269 Obchodného zákonníka. Jej cieľom je konečný prevod vlastníctva predmetu
leasingu na leasingového nájomcu. Žalobou sa žalobca v danom prípade domáhal zaplatenia žalovanej
sumy z titulu nevysporiadaných finančných nárokov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy uzavretej so
žalovaným. Žalobca v bode 6 písm. b) obchodných podmienok tvoriacich súčasť leasingovej zmluvy
uviedol,žeakdôjdekodobratiuvozidla,považujesadeňodobratiapredmetuleasinguzadeňodstúpenia

od leasingovej zmluvy zo strany leasingového prenajímateľa a odstúpením od zmluvy sa stávajú všetky
neuhradené splátky okamžite splatnými. Toto ustanovenie obchodných podmienok súd prvej inštancie
označil za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku „zo strany navrhovateľa“. Súd prvej
inštancie označil žalobou uplatnený nárok za nedôvodný a v tejto súvislosti uviedol, že žalobca ako
vlastník vozidla po jeho odobratí síce mal právo vozidlo predať, avšak jeho svojvôľa ohľadne výšky

kúpnej ceny nemohla byť na úkor žalovaného, pretože „takýto postup navrhovateľa mohol zvádzať
ku krokom, že vozidlo môže predať za akúkoľvek nízku cenu, pretože následne sa môže rozdielu
domáhať voči bývalému leasingovému nájomcovi“. Žalobca nepreukázal, že kúpna cena 6.999,-- eur
nebola podhodnotená, pričom zároveň nepreukázal, že zníženie hodnoty vozidla bolo vo vzťahu k
jeho technickému stavu opodstatnené. Žalobca nepreukázal potrebu prípadných opráv vozidla. Zároveň

žalobca nezohľadnil, že žalovaný zaplatil prvú zvýšenú leasingovú splátku vo výške 6.142,97 eura. Z
tejto splátky bola žalobcom zohľadnená len suma 2.589,72 eura, čo žalobca zdôvodňoval tým, že po
ukončení zmluvy už nemohol požadovať pri zaplatení ďalších splátok aj poistné a úrok, čo súd prvej
inštancie označil rovnako za neprijateľný postup zo strany žalobcu. Výkon takéhoto práva je podľa súdu
prvej inštancie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva preto právnu ochranu.

Súd tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nezaslal žalovanému odstúpenie od leasingovej zmluvy a
dojednanie obsiahnuté v článku 6 písm. b) obchodných podmienok, podľa ktorého je za odstúpenie od
leasingovej zmluvy potrebné považovať deň odobratia predmetu leasingu, označil súd za odporujúce
ustanoveniam Obchodného zákonníka upravujúcim odstúpenie od zmluvy. Z predloženého protokolu
o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy nie je preukázaná dôvodnosť viacerých položiek, napr.

strata z predaja predmetu leasingu v sume 5.070,02 eura, iné nedoplatky v sume 493,75 eura a iné.
Žalobcanepreukázaldôvodnosťtýchtoďalšíchnákladov,akoaniskutočnostižepredajnácenapredmetu
leasingu bola vo výške 5.881,51 eura bez DPH, keďže v kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena 6.999,--
eur vrátane DPH. Súd prvej inštancie skonštatoval, že cena za ktorú žalobca scudzil predmety leasingu
nebola primeraná veku, stavu a vybaveniu daného vozidla, čo mohlo mať podstatný vplyv na celkovú

výšku prípadného nároku žalobcu uplatneného voči žalovanému. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu plne
úspešnému žalovanému nepriznal iba z dôvodu, že mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie.7. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovanému pri uzavretí zmluvy nemožno priznať právny status
spotrebiteľa. Rovnosť strán v záväzkovom vzťahu by mala byť zachovaná aj v súdnom konaní. Žalovaný
bol počas celého konania nečinný, pričom z jeho strany neprišlo k popretiu či rozporovaniu akékoľvek

tvrdenia prezentovaného žalobcom. Žalovaný rovnako neoznačil žiaden dôkaz na podporu svojich
skutkových tvrdení. Žalobca odmieta tvrdenie súdu, že predal predmet financovania za nižšiu ako
cenu obvyklú. Keďže išlo o jedinú istú formu uspokojenia pohľadávky žalobcu, bolo v jeho záujme
dosiahnuť čo najvyšší výťažok pri samotnom predaji predmetu financovania. Žalobca pri predaji
predmetu financovania postupoval ako jeho výlučný vlastník v rámci svojej zmluvnej voľnosti. Pri

predaji predmetu financovania neporušil žiadnu zákonnú povinnosť. Konajúci súd napriek predloženým
dôkazom bez ďalšieho dospel k záveru, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, avšak
konajúci súd nešpecifikoval, aká povinnosť mala byť zo strany žalobcu vôbec porušená. Žalobca
zdôraznil, že jediným subjektom legitimovaným na vznesenie uvedenej námietky bol žalovaný, a súd
nemôže v konaní nahrádzať jeho úkony. Uvedeným spôsobom súd porušil princíp svojej nestrannosti a
rovnostiúčastníkovkonania.Žalobcapopiera,žebypredmetleasingupredalzacenunižšiuakoobvyklú.

Ak by však aj k tomu došlo, dôkazné bremeno by v tomto smere zaťažovalo žalovaného.

8. Žalobca ďalej namietal proti záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nezohľadnil celú prvú zvýšenú
splátku uhradenú žalovaným. Takéto tvrdenie súdu podľa žalobcu nezodpovedá skutočnosti a žalobca
túto s poukazom na splátkový kalendár a protokol o finančnom vysporiadaní započítal v celom rozsahu.

9. Žalobca v rozpore s tvrdením súdu riadne zdokladoval náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s odobratím
predmetu financovania. Na rozporovanie uvedených nákladov bol povinný žalovaný.

10. Žalobca záverom svojho odvolania zdôraznil, že v obdobných prípadoch bol jeho nárok vyhodnotený

ako dôvodný. Poukazoval preto na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho
štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, pričom citoval relevantnú judikatúru
Ústavného súdu SR. Je preto legitímnym očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený
aj v predmetnom konaní.

11.Zuvedenýchdôvodovžalobcaoznačilnapadnutýrozsudokzavychádzajúciznesprávnehoprávneho
posúdenia veci, pričom konanie vykazuje vady v dôsledku vznášania námietok súdom, na ktoré tento
nebol legitimovaný. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu rovnako dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa preto domáhal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade opodstatnené

a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť.

13. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom.

14. Odvolací súd mal v danom prípade za to, že k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v
danom prípade došlo v dôsledku nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré má za
následok jeho nepreskúmateľnosť. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca

z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. (čiže z procesného predpisu účinného v čase rozhodnutia
prvoinštančného súdu) znamená právo strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia a jeho porušením sa strane odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne

konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie obsiahnuté v práve na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne askutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z ustálenej
judikatúry Ústavného súdu SR, napr. III. ÚS 909/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/06).

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že bod 6 písm. b) obchodných
podmienok tvoriacich súčasť leasingovej zmluvy (v zmysle ktorého podľa žalobcu došlo k odstúpeniu od
predmetnej leasingovej zmluvy) je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Odôvodnenie
prvoinštančného rozsudku však neobsahuje žiadne úvahy, ktoré by vysvetľovali, ako súd prvej inštancie
k takémuto právnemu záveru dospel. Súd prvej inštancie rovnako bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia

v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že cena za ktorú bol predmet leasingu následne
odpredaný, nebola primeraná veku, stavu a vybaveniu daného vozidla, čo mohlo mať podstatný vplyv
na celkovú výšku prípadného nároku žalobcu uplatneného voči žalovanému. Súd prvej inštancie v
tejto súvislosti neuviedol, akú predajnú cenu by vo vzťahu k predmetnému vozidlu v čase jeho predaja
považoval za primeranú a ani to, na základe akých dôkazov dospel k zisteniu o tom, čo je za
primeranú cenu v danom prípade potrebné považovať. Nedostatkom vysvetľujúcich dôvodov tiež trpí

tá časť odôvodnenia prvoinštančného rozsudku, v rámci ktorej súd žalobcovi vytýka, že do konečného
vyúčtovania leasingu nezahrnul platbu prvej zvýšenej leasingovej splátky v plnej výške. Akým spôsobom
súd prvej inštancie k takémuto záveru dospel už nie je možné z odôvodnenia napadnutého rozsudku
zistiť. Absenciou bližšieho odôvodnenia je taktiež postihnuté holé konštatovanie prvoinštančného súdu,
podľa ktorého spôsob ukončenia zmluvného vzťahu upravený v bode 6 písm. b) obchodných podmienok

leasingu je v rozpore s bližšie neidentifikovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka o odstúpení od
zmluvy. V danom prípade nie je možné totiž zistiť, v čom súd videl údajný rozpor dohody obsiahnutej v
citovanom bode obchodných podmienok, a akým konkrétnym ustanoveniam hmotnoprávneho predpisu
o odstúpení od zmluvy majúcim kogentný charakter by táto dohoda mala odporovať.

16. Absenciu dostatočného a zároveň zrozumiteľného odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ohľadne
posúdenia týchto okolností, ktoré mali rozhodujúci vplyv na posúdenie žalobou uplatneného nároku,
považuje odvolací súd za odňatie práva na spravodlivý proces, keďže nedostatočne odôvodnený
rozsudok odvolateľovi znemožňuje plne rozvinúť polemiku s jeho dôvodmi a podať vyčerpávajúceho
odvolanie. Tento nedostatok spôsobujúci odňatie práva na spravodlivý súdny proces už v odvolacom

konaní vzhľadom na jeho povahu nie je možné napraviť.

17. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Podľa § 391 ods. 3 CSP je povinnosťou odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to,
ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Tu sa žiada zdôrazniť, že súd prvej inštancie nové
rozhodnutie vo veci odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia
nového rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi úvahami pri hodnotení dôkazov a z nich vyplývajúcimi
skutkovými zisteniami na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, tak aby toto odôvodnenie

tvorilo logický celok. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiada v odôvodnení nového rozhodnutia vo
veci aj s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí o veci.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa.