Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 24C/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216217019
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:1216217019.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne L. proti žalovanej Mgr.

Marcele Zummerovej, súdnej exekútorke, so sídlom kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Priznáva žalovanej ako strane úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré je povinná nahradiť žalovanej
žalobkyňa.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 26. 10. 2016 domáhala proti žalovanej náhrady škody vo výške
300 000 euro. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná sa neoprávnene zdržuje na liste vlastníctva číslo XX,

parcela číslo 5 a 6 katastrálneho územia S. okres B.. Uviedla, že je vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti,
pričom žalovaná svoju prítomnosťou verejne zobrazuje na stránkach internetu na liste vlastníctva číslo
XX a znemožňuje predaj jej majetku. Na základe toho ako vlastníčka nemôže predať svoj majetok, čím
jejosobevzniklaškodavovýške300000euro,pričomsitútoškoduuplatňujesúdnoucestou.Uviedla,že
vôbec nemá vedomosť o exekučnom konaní a ju takéto veci ani nezaujímajú, pretože ide o jej súkromný
majetokatentonemalprečobyťcieľomexekučnéhokonania.Vočijejosobesanevediežiadneexekučné
konanie a už vôbec nie zo strany žalovanej. V súvislosti s exekučným konaním jej neboli doručované

žiadne písomnosti ani informácie o predmete exekúcie. Exekutorka znemožnila predaj majetku tým, že
jeprítomnánalistevlastníctvačísloXX, apretojejmajetoknemohlakúpiťkonkrétnaosoba.Výškuškody
300 000 euro určila tak, že na základe hodnoty svojho majetku za túto sumu mala nehnuteľnosť predať.
Za túto sumu mal nehnuteľnosť kúpiť konkrétny kupec. Podľa žalobkyne sú jej tvrdenia aj preukázanie
škody jasné a zrozumiteľné, nakoľko k návrhu pripojila aj list vlastníctva číslo XX, kde sa žalovaná
nachádza v kolónke ťarchy a preukázanie škody je jasné a zrozumiteľné, že je zákonnou vlastníčkou
nehnuteľností vedenej na liste vlastníctva číslo XX katastrálneho územia B. ako aj skutočnosťou, že so

žalovanou nemá nič spoločné a nevie o čo ide a voči nej sa nevedie žiadne exekučné konanie. Škoda
je preukázaná jasne a zrozumiteľne aj tým, že od kúpy jej majetku za cenu 300 000 euro odstúpil
konkrétny kupujúci W.
2.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila LV č. XX k.ú. S.o dňa 22.10.2016 a kópiu žaloby
zo dňa 5.12.2016 adresovanú Okresnému súdu Bratislava II.

3.Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že žalobkyňa žalobu odvodzuje od postupu pri vykonávaní

exekučného konania I.. Uviedla, že žaloba nespĺňa procesné podmienky, za ktorých možno konať
aj rozhodnúť, nakoľko nie je v konaní pasívne legitimovaná, pričom ide o podmienku konania, ktorú
nemožno odstrániť a preto navrhuje konanie zastaviť. Poukázala, že pasívne legitimovaným v konaní
podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. je Slovenská republika, za ktorú konáministerstvo spravodlivosti v prípade, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. K samotnej žalobe uviedla, že vznik škody,
respektíve zodpovednosť za škodu vyžaduje nasledovné kumulatívne predpoklady: nesprávny úradný

postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z
hľadiska naplnenia uvedených podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Žalobkyňa vo veci nepredložila o tom žiadny dôkaz.

4.K dotknutému exekučnému konaniu uviedla, že exekučné konanie vykonáva na základe poverenia

na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Bratislava 2 v konaní 55 Er/283/2015 zo dňa
28. 1. 2015. Dňa 3. 2. 2015 vydala upovedomenie o začatí exekúcie. Na základe uznesenia o
ustanovení opatrovníka povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému dňa
17. 9. 2015, kedy nastali aj účinky doručeného upovedomenia podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písmeno
b) Exekučného poriadku. Lustráciou majetku povinného bolo zistené, že povinný je vlastníkom
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva číslo XX katastrálneho územia S. Na základe návrhu

oprávneného podľa ustanovenia § 167 ods. 2 exekučného poriadku bolo na predmetné nehnuteľnosti
zriadené exekučné záložné právo. Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva bol
Okresnému úradu Galanta, správe katastra nehnuteľností doručený 31. 5. 2016. Na základe uvedeného
zapísala správa katastra na list vlastníctva zriadenie záložného práva. Pokiaľ je žalobkyňa v súčasnosti
vlastníčkou nehnuteľnosti, tak sa stalo potom, čo bolo na predmetnej nehnuteľnosti zriadené exekučné

záložné právo. Podľa ustanovenia § 169 exekučného poriadku pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené
exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu
nadobúdateľovinehnuteľnosti.Vtomtoprípadeježalobkyňaneskoršímnadobúdateľomnehnuteľnosti,a
preto nič nebráni predaju nehnuteľnosti na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní
Ex 19/2015. Poukázala na účelovosť žaloby, nakoľko z listu vlastníctva je zrejmé, že v predmetnej

nehnuteľnosti má povinný I. doživotné právo bývania. Následne, keď povinný a žalobkyňa, ktorá je
družkou povinného zistili, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom exekučného konania, túto účelovo
previedli. Tvrdenia žalobkyne o tom, že nevie o žiadnom exekučnom konaní sú nezmyselné, nakoľko
v čase prevodu nehnuteľnosti na žalobkyňu, už záložné právo na liste vlastníctva bolo zapísané a
teda žalobkyňa o tejto skutočnosti vedela. Táto skutočnosť vyplýva aj priamo z listu vlastníctva číslo XX

katastrálneho územia S. zo dňa 22. 10. 2016, ktorý samotná žalobkyňa predložila súdu. Číslo zápisu
exekučného záložného práva je č.z. 307/2016 a titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne je
zápis pod č.z. 348/2016. Žalobkyňa v žalobe nepoukazuje na žiadne porušenie právneho predpisu,
nepreukázala vznik žiadnej škody a údajnú škodu, ktorú vyčíslila, nepreukázala žiadnym spôsobom.

5. Žalovaná predložila poverenie na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, uznesenie
o ustanovení opatrovníka, LV č. XX z 12.4.2016, návrh na zriadenie exekučného záložného práva,
exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva, doručenku katastrálneho úradu z 2.6.2016.

6.Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28. 8. 2017 uviedla, že vo vyjadrení žalovanej sa

uvádzajú nepravdivé a zavádzajúce údaje. Podľa názoru žalobkyne bola žalovaná povinná sledovať
skutkovýstavlistovvlastníctva,ktoréblokujenakatastrálnychúradoch.Pretobolapovinnáajzrušiťzápis
na liste vlastníctva číslo XX vedenom na katastrálnom úrade v B. a nespôsobovať tým škody. Pokiaľ tak
neurobilaadopustilasapoškodzovaniajejosobyamajetkuakoajnezákonnéhokonania,ktorýmnaďalej
zotrváva na liste vlastníctva číslo XX. V danom prípade nejde o nesprávny úradný postup, nakoľko pokiaľ

by malo ísť o takýto postup, nesmeruje proti jej osobe a jej majetku, ktorého vlastníčkou je. Z uvedeného
je dostatočne preukázané, že exekútorský úrad žalovanej používa špekulatívne praktiky a zamotáva súd
predkladaním vyjadrení, ktoré nemajú s jej osobou nič spoločné. Vytvára chaotické udalosti voči súdu,
ktorým chce rozumieť iba ona sama a následne z nich vyťažiť neoprávneným zmocnením sa cudzej
veci. V čase, keď právne oddelenie katastra Galanta rozhodlo o zmene vlastníckeho práva na liste

vlastníctva číslo XX, bola povinná na základe jej povinnosti sledovať si skutkový stav listov vlastníctva a
okamžite bola povinná zrušiť sama zápis a to bez súdnych rozhodnutí. I. ako účastník konania, ktorému
rozsudky predchádzali, sú súčasťou jej vyjadrenia predkladané sú súdu ako súčasť vyjadrenia, že koná
na ich základe, pričom sú zmanipulované a nezákonné. Dôkazom toho je, že I. nebol vypočutý súdom a
neexistuje jeho vyjadrenie sa vo veciach rozsudkov, ktoré sú priložené vo vyjadrení, pre ktoré mal údajne

vzniknúť exekučný titul. Kamuflovaným spôsobom vznikli rozsudky a boli zneužité na získanie cudzej
veci cestou exekútorských úradov Slovenskou informačnou službou, ktorá podľa dnes už verejných
informácií má likvidovať občanov a ako motív toho je ich majetok. Exekútorský úrad je firmou, ktorá sa
na tento účel využíva. Rozsudky boli vydané bez vyjadrenia sa I., pričom každý má právo, aby jeho vecbola prejednaná pred súdom a jeho prítomnosti a každý má právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom,akoajsavyjadriťnahlavnompojednávaní.Ďalejuviedla,žezákonnýmspôsobomodstúpilaod
darovacej zmluvy v zmysle zákona. Zákonnosť katastrálny úrad potvrdil, povolil zmenu zápisu vlastníka

na predmetnú nehnuteľnosť, že postup bol zákonný a správny, a prepísal jej vlastný majetok na jej
osobu. Zmena vlastníckeho práva nastala pred dlhou dobou, čo bolo a súčasne už je dostatočne známe
exekútorskému úradu, ale aj napriek týmto skutočnostiam žalovaná stále násilným spôsobom chce byť
zapísaná na liste vlastníctva číslo XX. Tieto okolnosti sú žalovanej dlhodobo známe, pretože ju na tieto
okolnosti upozorňovala.

7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:

8. Na návrh oprávneného J.. začalo exekučné konanie proti povinným Z. a I.. Exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok číslo OS 120/2014 zo dňa 12.12.2014. Dňa 28.1.2015 Okresný súd
Bratislava II. v konaní 55Er/283/2015 poveril vykonávaním exekúcie súdnu exekútorku Mgr. Marcelu

Zummerovú. Súdna exekútorka dňa 3.2.2015 vydala upovedomenie o začatí exekúcie pod Ex 19/2015
a vyzvala povinných na úhradu vymáhaného nároku. Dňa 26.5.2016 podal oprávnený návrh na
zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného I., okrem iných aj na nehnuteľnosti
nachádzajúcesavovýlučnomvlastníctvepovinnéhoevidovanénaLVč.XX k.ú.S.Dňa31.5.2016súdna
exekútorka vydala exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva. V exekučnom príkaze

sa uvádza, že sa prikazuje Okresnému úradu Galanta zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosti
povinného v druhom rade zapísaných na LV č. XX, a ktoré sú evidované na vlastníka I., rod. L.. Exekučný
príkaz bol doručený Okresnému úradu Galanta, katastrálnemu odboru 2.6.2016. Exekučné záložné
právo bolo zaevidované pod Z 2938/2016 a zapísané pod č.z. 307/2016.

9.Podľa LV č. XX k.ú. S. zo dňa 12.4.2016, bol k tomuto dňu ako vlastník tam evidovaných nehnuteľností
zapísaný I. r. L. titulom daru. Vklad bol povolený dňa 22.12.2015 pod č.z. 723/2015. V časti C: Ťarchy
bolo pod č.z. 698/2013 zapísané zriadenie vecného bremena práva doživotného bývania pre I..

10.Podľa LV č. XX k.ú. S. zo dňa 22.10.2016, k tomuto dňu bola ako vlastníčka nehnuteľností

evidovaná žalobkyňa titulom odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa 2.2.2016. Odstúpenie od zmluvy
bolo zaevidované pod Z 3240/2016 a zapísané pod č.z. 348/2016.

11.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s
činnosťou podľa tohto zákona.

12.Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanej právo na náhradu škody, ktorú jej mala spôsobiť žalovaná
ako súdna exekutorka pri vykonávaní exekúcie v konaní Ex 19/2015. Žalovaná namietala svoju vecnú
pasívnu legitimáciu v konaní s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., podľa
ktorého je v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej súdnym exekútorom daná zodpovednosť
štátu. K tejto námietke súd uvádza, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti

vykonávanej z poverenia súdu zodpovedá popri štáte aj exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33
ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a závisí na rozhodnutí oprávnenej osoby, či bude
požadovať náhradu škody od štátu alebo priamo od exekútora (napr. 3Cdo/75/2015).

13.Z ustanovenia § 33 Exekučného poriadku vyplýva, že zodpovednosť exekútora za škodu spôsobenú

pri výkone exekučnej činnosti je objektívnou zodpovednosťou, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie. Aj v
prípade zodpovednosti za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku sú však predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu protiprávne konanie, vznik škody, a preukázanie príčinnej súvislosti medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním exekútora a tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Ak
chýba čo i len jeden z nich, nie je možné škodu priznať. V prípade súdneho exekútora škoda musí

preukázateľne vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekúcie exekútorom a jeho konaním. Podľa názoru
súdu žalobkyňa nepreukázala ani jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.14.Žalobkyňa tvrdila, že sa žalovaná napriek opakovaným upozorneniam „neoprávnene zdržiava na liste
vlastníctva“, čo jej znemožnilo predať nehnuteľnosti evidované na dotknutom liste vlastníctva za kúpnu
cenu 300 000,00 Eur, ktorá cena predstavuje škodu na jej majetku.

15.Protiprávnosť konania žalobkyňa vidí v tom, že sa exekútorka „neoprávnene zdržiava na liste
vlastníctva“. Žalobkyňa má zrejme na mysli zápis o zriadení exekučného záložného práva na LV
č. XX k.ú. S.. V konaní však nebolo preukázané, že by zriadenie exekučného záložného práva
bolo vykonané v rozpore so zákonom, a teda že by sa súdna exekútorka dopustila protiprávneho

konania. Z listín predložených žalovanou súd zistil, že k zriadeniu exekučného záložného práva došlo
na základe návrhu oprávneného v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len
na návrh oprávneného. Z listu vlastníctva č. XX k.ú. S. a z exekučného príkazu, ktorým sa zriadilo
exekučné záložné právo vyplýva, že v čase jeho vydania dňa 31. 5. 2016 bol povinný v druhom rade
pán Hakl evidovaný ako vlastník nehnuteľností na liste vlastníctva číslo 13 a ako vlastník je uvedený

aj v exekučnom príkaze. Exekučný príkaz bol doručený katastrálnemu odboru dňa 2. 6. 2016, teda
v čase, keď bol ako vlastník evidovaný povinný v druhom rade. V opačnom prípade by katastrálny
odbor nezapísal zriadenie exekučného záložného práva, pretože tento zabezpečovací prostriedok je
možný iba v prípade, ak je vlastníkom nehnuteľnosti povinný (§170 Exekučného poriadku). O tejto
skutočnosti vypovedá aj evidencia záznamu o zriadení exekučného záložného práva, z ktorého vyplýva,

že exekučné záložné právo bolo zaevidované pod Z2938/2016 a zapísané pod č.z. 307/2016. Až po
zápise exekučného záložného práva bolo katastrálnemu odboru doručené odstúpenie od darovacej
zmluvy, čo vyplýva zo záznamu na liste vlastníctva číslo XX, podľa ktorého odstúpenie od darovacej
zmluvy bolo zaregistrované pod Z 3240/2016 a zapísané pod č.z. 348/2016. Odstúpenie od zmluvy tak
muselo byť doručené katastrálnemu odboru až potom, ako bolo zapísané exekučné záložné právo, tak

ako to tvrdila aj žalovaná vo svojich vyjadreniach. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie §
169 Exekučného poriadku, podľa ktorého pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné
právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi
nehnuteľnosti. V prípade, ak došlo k odstúpeniu od darovacej zmluvy, žalobkyňa nadobudla vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam aj s tam evidovanou ťarchou. Aj pri exekučnom záložnom práve sa tak

vychádza zo všeobecnej právnej úpravy záložného práva a to, že so zálohom možno nakladať, ale
záložného právo prechádza na právnych nástupcov (§151h Obč.zák.).Ak prechádza alebo sa prevádza
záloh zaťažený záložným právom, tak záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu. To znamená,
že nadobúdateľ nadobudne záloh aj naďalej zaťažený záložným právom. Bez právneho významu sú
preto námietky žalovanej, že nie je účastníčkou exekučného konania a nemá o ničom vedomosť.

Opätovným nadobudnutím vlastníckeho práva žalobkyňa nadobudla aj ťarchu, ktorou je nehnuteľnosť
zaťažená. Ak sú pochybnosti v otázke vlastníctva, resp. v otázke, či nehnuteľnosť môže byť predmetom
zálohu v rámci vykonávania exekúcie, túto otázku nie je oprávnený riešiť súd v konaní o náhrade škody.
Zo súčasného dôkazného stavu vyplýva, že súdna exekútorka pri vykonávaní exekúcie postupovala v
súlade so zákonom, preto nebolo zistené jej protiprávne konanie pre vznik nároku na náhradu škody.

16.Keďže súd nemal preukázané protiprávne konanie súdnej exekútorky pri zápise exekučného
záložného práva, nie je možné škodu priznať. Navyše žalovaná tvrdenú výšku škody žiadnym spôsobom
nepreukázala. Hodnota nehnuteľnosti v sume 300 000,00 Eur ako aj zmarenie kúpy pre zápis záložného
práva na liste vlastníctva, zostali iba v rovine tvrdení žalobkyne bez akéhokoľvek dôkazu alebo návrhu

na dokazovanie.

17.Žalobkyňa vo svojich podaniach spochybňovala exekučný titul, uvádzala, že Eduard Hakl nebol
vypočutý pred vydaním rozsudku, rozsudky boli zneužité a sú nezákonné. Táto argumentácia žalobkyne
presahuje predmet konania a súdu v rámci konania o náhradu škody neprináleží hodnotiť zákonnosť

alebo nezákonnosť exekučných titulov. Okresný súd Bratislava II. v konaní 55Er/283/2015 poverenie
pre súdnu exekútorku vydal. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase vydania
poverenia, súd vydá poverenie iba v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade relevantných námietok týkajúcich
sa vykonávania exekúcie je potrebné využiť inštitúty prípustné v rámci Exekučného poriadku, alebo v

rámci zák. č.244/2002 Z.z., keďže exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.18.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanej ako strane
úspešnej v konaní. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.