Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417203656
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417203656.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci
oprávnenej maloletá W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXXX/XX, XXX XX I., zast. matkou Z. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXXX/XX, XXX XX I., proti povinnému I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. C. XX/XX, XXX XX F. T. R., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, Exekútorský úrad

so sídlom Jilemnického 12, 03601 Martin, pod sp.zn. EX 432/2017, o vymoženie výživného, o odvolaní
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/188/2017-18 zo dňa 19. júna
2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/188/2017-18 zo dňa 19. júna 2017 v napadnutej
časti výroku, ktorou návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 5Er/188/2017-18 zo dňa 19. júna 2017 návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol. Ďalej zamietol návrh povinného na odklad exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie a na odklad exekúcie v podstate poukázal len na to, že výživné za obdobie február 2017 až
máj uhradil. Dňa 19.05.2017 povinný súdu oznámil, že dňa 19.05.2017 uhradil aj výživné za mesiac jún

2017 na účet zástupcu oprávneného.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol s platením výživného v omeškaní a oprávnený podaným
návrhom žiadal, aby súd okrem vymoženia zameškaného výživného od 01.02.2017 do 28.02.2017 vo
výške 100,-- Eur vymohol aj bežné výživné od 01.03.2017 do budúcna vo výške 100,-- Eur mesačne,
mal súd prvej inštancie za to, že nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinný

nebude platiť bežné výživné pravidelne v zmysle exekučného titulu, súdny exekútor pristúpi k výkonu
exekúcie. Súd prvej inštancie mal za to, že prísľub povinného, že bude výživné platiť pravidelne a včas,
nie je dôveryhodný, nakoľko bol s platením výživného aj uplynulé mesiace v omeškaní. Nakoľko súd
prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nebol dôvod ani na povolenie odkladu
exekúcie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh
na odklad exekúcie zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorou zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. V odvolaní uviedol, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje náležitosti podľa ust.§ 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, najmä jasné a výstižné vysvetlenie súdu,
akoposúdiljehopodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumenty,zktorýchdôkazovvychádzalaakoich
vyhodnotil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je presvedčivé. Súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia vôbec neuviedol, že výživné za mesiace február 2017 až apríl 2017 zaplatil
skôr, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie (28.04.2017), t.j. skôr, ako sa o exekúcii
dozvedel. Výživné za mesiac marec 2017 zaplatil skôr, ako súd poveril exekútora vykonaním exekúcie.
Takisto sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, že výživné za mesiace máj 2017 a jún 2017 uhradil
dobrovoľne a že v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie nemal dlh na vyživovacej povinnosti.

Poukázal na to, že návrhom sa domáhal zastavenia exekúcie podľa ust. § 80 Exekučného poriadku
v spojení s ust. § 57 Exekučného poriadku, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia povinný mal za zrejmé,
že súd vychádzal len zo skutočnosti, ktorú účastníci konania nepopierajú, a to že bol v omeškaní s
plnením vyživovacej povinnosti. Svojim rozhodnutím súd prvej inštancie popiera zmysel a účel ust. §
80 Exekučného poriadku. Namietal, že právo priznané exekučným titulom - výživné môže zaniknúť len

zánikom vyživovacej povinnosti a keďže táto nezanikla, exekúciu nie je možné zastaviť podľa ust. § 57
ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Ďalej namietal, že súd mu pred vydaním napadnutého rozhodnutia
a ani súčasne s napadnutým rozhodnutím nedoručil vyjadrenia oprávnenej a exekútora k jeho návrhu na
zastavenieexekúcie,čímmuneumožnilvyjadriťsaknim.Taktiežnepovažovalzaspravodlivévymáhanie
odmenysúdnehoexekútora,ktorájenepomernevyššia,akojehodlhnavýživnom.Navrhol,abyodvolací

súd uznesene súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorou návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie.

5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie povinného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,

že odvolaniu povinného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku, ktorou zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie ako vecne
správne potvrdil.

7. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 01.03.2017 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice

spísaný návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie proti povinnému. Návrhom na vykonanie exekúcie
sa oprávnená domáhala vymoženia zameškaného výživného za obdobie od 01.02.2017 do 28.02.2017
vo výške 100,-- Eur a bežného výživného mesačne od 01.03.2017 vo výške 100,-- Eur. Následne
súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej
inštancie dňa 28.03.2017 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci

je rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20P/69/2015-83 zo dňa 14.01.2016, ktorým súd
schválil rodičovskú dohodu, v ktorej sa otec (povinný) zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou
100,-Eurmesačne,počnúcdňom15.12.2015,vždydo20.dňavmesiacivopredkrukámmatkymaloletej
a zročné výživné za obdobie od 15.12.2015 do 31.01.2016 v sume 110,-- Eur sa otec zaviazal zaplatiť
v dvoch splátkach po 55,-- Eur so splatnosťou prvej splátky do 20.02.2016 a so splatnosťou druhej

splátky do 20.03.2016. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.05.2017 povinný podal návrh
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 80 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku a návrh na odklad exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že dlžné výživné za
mesiacfebruár2017vovýške100,--Euruhradildňa25.04.2017,zamesiacmarec2017dlžnévýživnévo
výške 100,-- Eur uhradil 15.03.2017, za mesiac apríl 2017 dlžné výživné vo výške 100,-- Eur uhradil dňa

25.04.2017 a za mesiac máj 2017 dlžné výživné uhradil dňa 03.05.2017. Zároveň sa zaviazal, že bežné
výživné bude ďalej plniť dobrovoľne. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 19.05.2017 povinný
uviedol, že dňa 19.05.2017 uhradil bežné výživné vo výške 100,-- Eur na mesiac jún 2017. Podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.06.2017 sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadrila
oprávnená. Vo vyjadrení uviedla, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný z

dôvodu, že povinný si povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu včas a riadne neplní, pričom poukázala
na nepravidelné platby za obdobie od januára 2017 do apríla 2017. Na doplnenie uviedla, že proti
povinnému bol podaný aj ďalší návrh na vykonanie exekúcie u súdnej exekútorky F.Z. z dôvodu, že
povinný neplnil povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu prispievať na tvorbu úspor maloletej W. H.sumou 20,-- Eur mesačne so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci. Vo vyjadrení k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko tento návrh
považuje za špekulatívny s úmyslom vyhnúť sa úhrade trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie

uznesením č.k. 5Er/188/2017-18 zo dňa 19. júna 2017 návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

8. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

9. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa ust. § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo
mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný

bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

11. Citované ust. § 80 Exekučného poriadku umožňuje zastavenie exekúcie na základe iniciatívy
povinného,hocieštepohľadávkaoprávnenéhonebolaceláuspokojenáaexistujepretozákonnýpodklad
na ďalšie pokračovanie v exekúcii. Tento dôvod prichádza do úvahy len vtedy, ak exekúcia zrážkou

zo mzdy sa vedie iba v prospech pohľadávky bežného výživného, povinný podá návrh na zastavenie
exekúcie na súd, pričom nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie nebráni tomu, aby súd návrhu
povinného vyhovel a existuje predpoklad, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne. Pri
zisťovaní predpokladu, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne je potrebné brať do úvahy
celkové správanie povinného, jeho prístup k plneniu si ostatných platobných povinností a pod.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie aj napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia necitoval
ust. § 80 Exekučného poriadku posudzoval, či u povinného sú splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisu preukázané, že povinný

si svoju povinnosť platiť výživné vyplývajúcu mu z exekučného titulu neplnil riadne a včas. Súd prvej
inštancie preto dospel k správnemu záveru, že v danom prípade neexistuje predpoklad, že povinný bude
bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne, pričom len prísľub povinného, že si bude v budúcnosti plniť svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletej oprávnenej nestačí.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti výroku, ktorou návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

14. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).