Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206584
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317206584.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Východoslovenská distribučná,

a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361 proti žalovanému B. A., nar. X. X. XXXX, Q. N. XXX/X, B.,
o zaplatenie 326,88 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 326,88 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby na začatie konania vo výške 19,50 eur Slovenskej
republike na účet Okresného súdu Humenné, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 9. 6. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 326,88 eur a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30. 11. 2015 bola u žalovaného vykonaná kontrola odberného miesta
(odberného zariadenia) Q. N. XXX/X, B.. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom
zriadení) zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle ustanovenia §46 Zák. č. 251/2012 Z.z.. Doba

trvania neoprávneného odberu od 31. 5. 2015 do 30. 11. 2015 bola určená podľa Vyhl. Ministerstva
hospodárstva SR 292/2012 Z.z. na sumu 382,28 eur, ktorá bola žalovanému vyfakturovaná faktúrou.

Žalovaný bol za uvedený skutok trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX z 28. 4.
2016,uznanývinnýmztrestnéhočinukrádeže.Zároveňuvedenýmrozhodnutímbolažalobcovipriznaná
náhrada škody 55,40 eur, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na civilný
proces.

Na základe uvedeného žalobca si podanou žalobou uplatnil zvyšok náhrady škody vo výške 326,88 eur.

2. Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XCsp/
XXX/XXXX zo dňa 14. 3. 2017, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor a preto
súd uznesením zo dňa 1. 8. 2017 č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX platobný rozkaz zrušil.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zápisom
o zistenom neoprávnenom odbere, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
faktúrou, predžalobnou upomienkou + doručenkou, spisom tunajšieho súdu pod sp. zn. XT/XX/XXXX,rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/K., písomnými vyjadreniami strán
sporu a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere vyplýva, že dňa 1. 12. 2015 bol zistený neoprávnený
odber na odbernom mieste Q. N. XXX/X, B., pričom neoprávneným odberateľom bol žalovaný. Z tohto
zápisu vyplýva, že neoprávnený odber sa vykonával tak, že elektromerový rozvádzať (ER) sa nachádzal
v stene pri vchode do bytového domu. V tomto ER nebol nainštalovaný elektromer určený pre registráciu
spotreby v domácnosti žalovaného. Kontrolou bolo zistené, že na vývodovú svorku hlavného ističa s

označením XBS 25A bol pripojený vodič J. X,X mm2. Druhý koniec tohto vodiča bol pripojený priamo,
bez merania, do svorky elektroinštalácie bytu. Takýmto neoprávneným pripojením bez merania a bez
zmluvy bolo spôsobené to, že spotrebovaná elektrická energia v domácnosti nebola meraná a následne
nebola ani fakturovaná. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere ďalej vyplýva, že týmto došlo k
neoprávnenému odberu elektrickej energie podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 251/2012 Z.z.,
keďže sa odber vykonával bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do

distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou.

5. Žalobca vypočítal výšku škody podľa §1 ods. 6 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. tak, že vychádzal z počtu
dní trvania neoprávneného odberu za obdobie posledných 6 mesiacov, čiže od XX. X. XXXX do XX. XX.
XXXX v počte dní XXX. Pri menovitej hodnote ističa XXA bola výška škody pri XX hodinách denného

v počte fáz X, napätí XXX V a prúde XXA vypočítaná na 12 627 kWh elektrickej práce, čo zodpovedá
sume 382,28, ktorá bola žalovanému vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 2. 12. 2015 so
splatnosťou 16. 12. 2015.

6. Predžalobnou upomienkou zo dňa 11. 1. 2016 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu dlhu vo výške

382,28 eur. Žalovaný uvedenú zásielku prevzal dňa 14. 1. 2016.

7. Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 28. 4. 2016 č.k. XT/XX/XXXX-XX súd obvineného
B. A. uznal za vinného, že v dobe od XX. X. XXXX Q. XX. XX. XXXX uskutočňoval neoprávnený
odber elektriny na odbernom mieste v bytovom dome na ul. Q.. N. XXX/X v B., pretože ako odberateľ

elektrickejenergiemalvelektromerovomrozvádzači,umiestnenomnachodbebytovéhodomu,zvývodu
hlavného ističa F. XXA priamo napojený vodič J. - X,X mm2 na elektroinštaláciu bytu bez elektromera
na meranie spotreby elektrickej energie a uzatvorenej zmluvy o pripojení, čím tak Východoslovenskej
distribučnej, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: XXXXXXXX podľa odborného vyjadrenia spôsobil škodu vo
výške 55,40 eur, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a

to rozsudkom Okresného súdu N. sp. zn. XT/XX/XX zo dňa 12.06.2013. Uvedeným skutkom spáchal
prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo bol odsúdený. Týmto trestným
rozkazom zároveň obvinenému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane Východoslovenská
distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, škodu vo výške 55,40 eur s tým, že poškodená so zvyškom nároku
na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 25. 6. 2016.

8. V odpore proti platobnému rozkazu a vo svojich ďalších písomných vyjadreniach, žalovaný namietal
výšku náhrady škody, ktorú žalobca nedostatočne preukázal. Má za to, že výška vymáhanej sumy je
neprimerane vysoká a to vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej sa žalovaný so svojou

rodinou nachádza, spotrebiče v byte užívajú minimálne - len v nevyhnutnej miere. Žalovaný býva v
malom dvojizbovom byte a nemá veľa elektrospotrebičov. Ide o rýchlovarnú kanvicu, starú chladničku
zn. J. a jedna 40 wattová žiarovka na svietenie. Taktiež používajú televízor zn. D. a zn. M., ktoré však
veľa nepozerajú, skrinky na príjem signálu. Na svietenie používajú lampu, avšak len v nočných hodinách
a takisto jednu 60watovú žiarovku. Podľa názoru žalovaného, za obdobie od 31. 5. 2015 do 30. 11.

2015 spotreba elektriny v technických jednotkách 12 627 kWh nepredstavuje skutočnú výšku škody
vzhľadom na vyššie uvedené spotrebiče, ktoré sa nachádzajú v byte a vzhľadom na ich obmedzené
užívanie, nemôže celková spotreba elektriny za dané obdobie dosahovať hodnotu, ktorú vyčíslil žalobca.
Jenereálne,abyspotrebaelektrickejenergiedosahovalatakéhodnoty,ktorébyzodpovedalisume54,81
eur pri mesačnej platbe. Poukázal na trestný rozkaz, kde podľa odborného vyjadrenia bola žalobcovi v

dobe od 31. 5. 2015 do 30. 11. 2015 spôsobená škoda vo výške 55,40 eur.

9. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to,
že dňa 30. 11. 2015 bol na odbernom mieste Q. N. XXX/X, B. zistený neoprávnený odber a to odber bezuzavretej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke
elektriny a odber elektriny bez určeného meradla. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, ktorý stanovuje

vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny(ďalej len vyhláška). Pasívna legitimácia žalovaného ako
osoby povinnej na náhradu škody vyplýva aj z predloženého rozhodnutia súdu v trestnej veci.

V prípade neoprávneného odberu v danej veci neexistujú žiadne objektívne a spoľahlivé podklady

pre určenie skutočne vzniknutej škody. Špeciálna úprava rozsahu náhrady škody zákona o energetike
určuje, že skutočná škoda má byť určená len na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.
Žalovaným uvádzaná skutočnosť o množstve, užívaní spotrebičov a s tým súvisiacej veľkosti spotreby
elektriny ako objektívny a spoľahlivý podklad neobstojí a ani výpoveďou žalovaného nie je možné
dospieť k skutočnému množstvu odobratej elektriny a teda k skutočne spôsobenej škode. Žalovaný
užívanie jednotlivých spotrebičov, ich dobu užívania vníma subjektívne, pričom nie je v jeho fyzických

možnostiach byť stále prítomný pri užívaní jednotlivých spotrebičov a presne zaznamenať ich dobu
používania. Vyjadrenia žalovaného o minimálnom užívaní spotrebičov v dôsledku nepriaznivej finančnej
situácie je len účelové a nelogické, nakoľko však nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom, sú aj
právne irelevantné.

V prípade uplatneného nároku na náhradu škody je podstatnou a významnou skutočnosťou, že
zodpovednosť vznikla na základe protiprávneho činu žalovaného a to úmyselne. Bolo by v rozpore
so samotným účelom náhrady škody a to poskytnutie ochrany poškodenému, ako aj reparačnou
a prevenčnou funkciou náhrady škody, aby osoba ktorá sa dopustila protiprávneho činu, vytvorila
protiprávny stav, sama na základe svojho uváženia určovala následok, náhradu, resp. výšku škody,

aby uvedená osoba bola prostriedkom pre jej určenie. Vytvorenému protiprávnemu stavu chýba
podstatná zložka legálneho záväzkového vzťahu pri dodávke elektriny a to odplatnosť. Osoba úmyselne
uskutočňujúca neoprávnený odber elektriny bez určeného meradla, je si vedomá, že neexistuje v danom
prípade objektívny prostriedok na určenie skutočnej spotreby, protiprávny čin uskutočňuje v úmysle
vyhnúť sa plateniu za takýto odber elektriny a to práve tým že množstvo odobratej elektriny nie je

zaznamenané. Takýto odber žiadnym spôsobom neprispôsobuje svojim schopnostiam a možnostiam
platiť odplatu.

Teda v danej veci absentujú objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie skutočnej škody, preto rozsah
náhrady škody v takomto prípade je daný vyhláškou č. 292/2012 Z.z.. Nárok žalobcu na náhradu škody,

spôsobenej neoprávneným odberom, v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 1650,28 eur bez DPH.
Takto určená škoda však môže predstavovať neprimeranú tvrdosť zákona, preto žalobca si v rámci
dispozičnej zásady uplatnil voči žalovanému len sumu 382,28 eur, kde z tejto sumy v adhéznom konaní
bola už časť priznaná a teda v tomto konaní si žalobca uplatnil sumu 326,88 eur.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná.

Podľaustanovenia46ods.1písm.a)bod1zákonač.251/2012Z.z.,neoprávnenýmodberomelektrinyje
odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej
sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou.

Podľa ustanovenia §46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

podľa §95 ods. 1 písm. i).

Podľa ustanovenia §1 ods.1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012
Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny

počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej
elektriny podľa odseku 2.Podľa ustanovenia §1 ods.2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z.,
cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy

cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012
Z.z., ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a

prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako
súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom
pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

Podľa ustanovenia §1 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z.,
celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov
5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania

neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa
nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

Podľa ustanovenia §1 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z.,

denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa

vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

Podľa ustanovenia §1 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z.,
denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín

za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený

odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.Podľa ustanovenia §1 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z.,
kškodevypočítanejpodľaodseku1sapripočítajúnevyhnutnénákladyprevádzkovateľasústavyspojené

so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

11. V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že kontrolou dňa 30. 11. 2015 žalovaný na odbernom
mieste Q. N. XXX/X, B. neoprávnene odoberal elektrickú energiu, t.j. bez uzavretej zmluvy o pripojení
do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy. Taktiež súd mal za preukázané, že za

uvedený skutok bol aj odsúdený v trestnom konaní.

12. V zmysle ustanovenia §46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., je preto žalovaný povinný uhradiť
žalobcovi skutočnú škodu. Ak však nie je možné skutočnú škodu vyčísliť na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, spôsob výpočtu škody stanovuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z..

13. Podľa názoru súdu, obrana žalovaného, že vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a
jeho rodiny, spotrebiče v byte sa využívajú len v nevyhnutnej miere, neobstojí v tomto konaní o náhradu
škody. Tieto tvrdenia žalovaného odrážajú jeho subjektívny postoj, bez možnosti zistiť v rozhodnom čase
skutočnú reálnu spotrebu elektrickej energie.

V trestnom konaní bolo vypracované Odborné vyjadrenie č. XX/XXXX Q.. Y.. A. Q. s výsledkom celkovej
spotreby elektrickej energie v období od 31. 5. 2015 do 30. 11. 2015, vo výške 55,40 eur. Z obsahu tohto
vyjadrenia vyplýva, že znalec započítaval konkrétny počet hodín spotreby pri jednotlivých elektrických
spotrebičoch, napr. pri chladničke J. bola započítaná doba jej využitia len 1hodinu denne, pri žiarovke

1ks 40 W doba jej využitia 2hodiny denne, rýchlovarná kanvica 0,15 hod. denne, atď..

Súd má za to, že pri neoprávnenom odbere žalovaný nebol ničím limitovaný a jeho skutočnú spotrebu,
t.j. koľko hodín ktorý spotrebič denne skutočne reálne využíval v rozhodnom období, nie je možné v
tomto konaní preukázať.

14. Súd má teda za to, že v danej veci nie je možné vyčísliť škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov. Zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ukladá
povinnosť používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je používanie ustanovené a na daný účel
existuje druh meradla, ustanovený všeobecne záväzným predpisom. V zmysle vyhlášky Úradu pre

normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR 210/2000, je pri elektrických veličinách týmto meradlom
elektromer.

Podľa názoru súdu, objektívnym a spoľahlivým podkladom pre určenie skutočnej škody v prípade
zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny by boli údaje zaznamenané na to

určeným meradlom - elektromerom. V danej veci však ide o neoprávnený odber elektriny bez určeného
meradla - elektromera.

15. Keďže v danej veci nie je možné skutočnú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, preto je potrebné postupovať v zmysle Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky č. 292/2012 Z.z..

V zmysle ustanovenia § ods. 4 tejto vyhlášky je určená celková spotreba elektriny v technických
jednotkách vo výške 12627 kWh, celková spotreba sa vypočíta vynásobením dennej spotreby a počtu
dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. V danej veci nebolo možné určiť skutočný čas trvania

neoprávneného oderu, preto tento čas bol určený v zmysle právnej domnienky podľa §1 ods. 4 druhá
veta vyhlášky a to na obdobie posledných 183 dní, teda na obdobie od 31. 5. 2015 do 30. 11. 2015.
Denná spotreba bola určená podľa §1 ods. 6 písm. b) vyhlášky, čiže na výpočet bola použitá menovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu, prostredníctvom ktorého bol
neoprávnený odber uskutočňovaný, čo v uvedenom prípade predstavuje hodnotu 25 A a to za časového

využitia 12 hodín za deň, keďže nebola zistená dlhšia doba využitia. Pri týchto údajoch sa pre výpočet
dennej spotreby použije vzorec, ktorý predstavuje súčin denného využitia, napätia, a hodnoty praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča, čo v matematickom vyjadrení predstavuje súčin 12 * 230 * 25= 69000
wh, čo predstavuje 69 kwh dennej spotreby. Po vynásobení takto určenej dennej spotreby počtomdní neoprávneného odberu predstavuje po zaokrúhlení celková spotreba 126271 kWh. Vynásobením
celkovej spotreby cenou neoprávnenej odobratej elektriny je určená škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny. Cena neoprávnene odobratej elektriny je v zmysle §1 ods. 2 vyhlášky súčtom

jedenapolnásobku ceny elektriny na straty, tarify za distribúciu elektriny a ostatných taríf, poplatkov a
odvodov (tarifa za distribučné straty a odvod do jadrového fondu).

V roku 2015 boli uvedené hodnoty v nasledujúcej výške bez DPH:
- X,XXXXXX eur/kWh ako jedenapolnásobok ceny elektriny na straty (cena elektriny na straty vo výške

X,XXXXXXX eur/kWh, cena elektriny na straty v zmysle Rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E URSO znížená
o náklady na odchýlku)
- 0,063100 eur/kWh ako tarifa za distribúciu elektriny vrátene prenosu elektriny (v zmysle Rozhodnutia
č. XXXX/XXXX/E P.)
- 0,007277 eur/kWh ako tarifa za distribučné straty (v zmysle Rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E P.)
- 0,0031200 eur/kWh ako odvod do jadrového fondu.

V zmysle vyššie uvedeného výpočtu podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.
292/2012 Z.z. vypočítaná výška náhrady škody by bola 1650,28 eur. Žalobca si však uplatňuje len výšku
škody 382,28 eur, kde z tejto sumy už mu bola v trestnom konaní priznaná suma 55,40 eur.

16. Súd v tomto konaní mal preukázané rozhodujúce skutočnosti, t.j. nárok žalobcu na náhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie s tým, že skutočnú výšku tejto škody nie
je možné určiť. Preto výpočtom podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.
292/2012 Z.z. súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu a preto jej vyhovel.

17. Podľa ustanovenia §251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia §262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
Preto mu patrí náhrada trov konania. Žalobcovi však žiadne trovy konania nevznikli. Preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

18. Podľa ustanovenia §2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd

jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie
je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o
neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

V danej veci žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm.
j) Zák. č. 71/1992 Zb., pričom bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. Preto podľa výsledku konania súd
uložil žalovanému povinnosť uhradiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 19,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.