Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229223
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115229223.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: LITA, autorská

spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 811 02 Bratislava, IČO: 00 420 166 zastúpeného JUDr. Dagmar
Kubovičovou - advokátkou, so sídlom Nám. Biely kríž 3, P.O.BOX 39, 830 03 Bratislava 33, proti
žalovanému: MPL Real, s.r.o., so sídlom Jarková 1, 080 01 Prešov, IČO: 45 467 013 zastúpenému
JUDr. Ľubou Berezňaninovou - advokátkou, so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov o zaplatenie 951,68
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 951,68 €, úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 951,68 € odo dňa 01.12.2015 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vzájomný návrh žalovaného o nahradenie prejavu vôle žalobcu vo vzťahu k žalovanému ako
používateľovi,uzavrieťsožalovanýmHromadnúlicenčnúzmluvuvčastiLicenčnáodmenaajejsplatnosť
vylučuje na samostatné konanie.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
951,68 € s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že ako organizácia kolektívnej správy v zmysle zákona

č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)
má udelené Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 Ministerstvom kultúry SR zo
dňa 11.05.2010 pod č.k. MK-663/2010-70/6165, a to na výkon kolektívnej správy majetkových práv
autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým,
audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia architektonickým dielam a dielam
úžitkového umenia, a to tak, ako je špecifikované v udelenom oprávnení.
2. Žalobca vykonáva kolektívnu správu aj na použitia diel ním zastúpených autorov prostredníctvom

tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania (retransmisie) prostredníctvom technických zariadení. V
takýchto spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom zvukovoobrazových
alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo iných priestoroch ubytovacích
zariadení, alebo v iných prevádzkach, ako reštaurácie, kaviarne, bary a podobne. V zmysle právnych
predpisov, judikatúry. právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom týchto technických
zariadení pre klientov takýchto prevádzok a zariadení považuje za verejný prenos diel. Na použitie
predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva žalobca takýmto verejným prenosom uzatvára žalobca 5

prevádzkovateľmi daných zariadení hromadné licenčné zmluvy, pričom základom na určenie licenčnej
odmeny je sadzobník žalobcu, a to konkrétne Časť II., sekcia B, odsek 2.
3. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Bélier. ktoré sa nachádza na adrese
Jarková 1. v Prešove, pričom ide o zariadenie v štandarde trojhviezdičkového hotela. Žalobca má zato, že žalovaný v ním prevádzkovanom zariadení používa predmety ochrany spravované žalobcom a to
prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania retransmisie prostredníctvom technických
zariadení. Žalobca má z webovej stránky žalovaného a z ďalších zdrojov voľne prístupných na

internete vedomosť o tom. že v zariadení prevádzkovanom žalovaným dochádza k verejnému prenosu
technickými zariadeniami v nasledovnom rozsahu 20 zvukovoobrazových zariadení v izbách hotela.
4. V zmysle platných právnych predpisov upravujúcich autorské právo, najmä autorského zákona, je
možnépoužiťdieloautoravýlučnenazákladejehosúhlasuudelenéhoprostredníctvomlicenčnejzmluvy,
okrem prípadov zákonných licencií. V danom prípade, nakoľko pri danom spôsobe použitia diel ide o

kolektívne spravované práva, ktoré spravuje žalobca, na takéto použitie diel autorov zastupovaných
žalobcom sa vyžaduje súhlas vo forme hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako
organizáciou kolektívnej správy a žalovaným, ako používateľom diel.
5. Žalobca navrhoval žalovanému uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy na predmetné použitie diel,
avšak napriek tomu doposiaľ k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy nedošlo. Zo strany žalovaného
tak ide o neoprávnené použitie diel, resp. predmetov ochrany spravovaných žalobcom. V zmysle

§ 56 ods. 1 písm. g) zákona 618/2013 Z.z. sa autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo,
môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá
za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto
práva. V zmysle § 81 ods. 1 písm. i) zákona 618/2013 Z.z. je organizácia kolektívnej správy povinná
domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva.
6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu upozornil žalovaného na skutočnosť, že používa
ním spravované predmety ochrany neoprávnene, a zároveň ho vyzval k dobrovoľnému vydaniu
bezdôvodného obohatenia, žalovaný však dobrovoľne žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevyplatil a
naďalej neoprávnene používa predmety ochrany spravované žalobcom. Preto si žalobca uplatnil voči

žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel, a to za obdobie
od 01.01.2015 do 30.11.2015. Sumu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia žalobca vyčísľuje na
951,68 €, a to podľa Sadzobníka licenčných odmien (za 1 rok), podľa ktorého pri trojhviezdičkovom hoteli
je na zvukovoobrazové zariadenie určená sadzba 26 €/rok, čo predstavuje pri 20 zvukovoobrazových
zariadeniachvizbáchhotelaobvyklúlicenčnúodmenuvovýške520€.Výškabezdôvodnéhoobohatenia

ako dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach
v čase neoprávneného zásahu do tohto práva tak za obdobie 01.01. 2015 - 30.11.2015 (334 dní)
predstavuje žalovanú istinu vo výške 951,68 €.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Vo svojich prednesoch poukázal na

zavádzajúce tvrdenia žalobcu, najmä v súvislosti so svojou odpoveďou na výzvu žalobcu v ktorej
žalobcovi oznámil, že nepopiera svoju povinnosť uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, avšak nie za
podmienok, aké si stanovil sám žalobca. Konkrétne namietal výšku poplatku podľa sadzobníka, ktorú
považuje za neprimeranú, určenú svojvoľne bez akéhokoľvek racionálneho základu, a teda svojou
povahou neoprávnenú. Žalovaný pritom má riadne uzavreté hromadné licenčné zmluvy s ostatnými

kolektívnymi správcami autorských práv - SOZA a SLOVGRAM. Úhrady podľa sadzobníkov týchto
kolektívnych správcov autorských práv zohľadňujú okrem počtu hviezd ubytovacieho zariadenia, aj
jeho vyťaženosť, príp. rozlohu priestranstva, kde je príslušné zariadenie umiestnené. Zo sadzobníka
žalobcu podobnú logiku pri určení výšky licenčnej odmeny nevidno. Preto nie je celkom zrejmé, z
čoho vychádza žalobca tvrdením o neoprávnenom užívaní autorských diel, v dôsledku skutočnosti, že

žalovaný odmieta uzavrieť s ním hromadnú licenčnú zmluvu. V tejto súvislosti zdôraznil, že autorský
zákon(AZ) v znení platnom v období od 01.01.2015 do 30.11.2015, definuje pojem verejný prenos diela,
ktorý je spôsobom akým žalovaný používa diela vo svojom ubytovacom zariadení. V zmysle § 5 ods. 14
tohto zákona Verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami
na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak,

že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný
prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti. Je potrebné si v tejto
súvislosti uvedomiť zásadnú skutočnosť, že k žiadnemu verejnému prenosu nedochádza v prípade,
že v izbe, kde je umiestnené technické zariadenie umožňujúce verejný prenos autorských diel, nie je
ubytovaný žiaden hosť. Preto v takom prípade ani nemôže dôjsť k porušeniu autorských práv zo strany

žalovaného. V týchto prípadoch je potom aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §
56 ods. 1 písm. g) AZ, uplatnený žalobcom, minimálne pochybný. Pokiaľ je totiž izba neobsadená, je
vylúčené, aby samotnou skutočnosťou, že je v nej umiestnená TV, dochádzalo k naplneniu všetkých
kumulatívne určených podmienok stanovených v § 5 ods. 14 AZ. Vo vzťahu k výkladu pojmu verejnýprenos z technického hľadiska poukázal na znenie smernice, ktorá bola prijatá dňa 07.12.2006 kde sa
argumentovalo určitým prenosom signálu. Medzičasom však technický vývoj napredoval, čo znamená,
že v súčasností už technicky sa takýto prenos neuskutočňuje, naopak hotelové zariadenie žalovaného

má uzavretú zmluvu so spoločnosťou Skylink, ktorá mu poskytuje signál prostredníctvom dekódovacích
kariet a žalovaný tento signál zobrazuje na svojich televízoroch, z čoho vyplýva, že sa nejedná o verejný
prenos do televízora, z čoho by vznikol nárok žalobcu na zaplatenie. Preto sa nejedná sa o verejný
prenos ale o zobrazovanie signálu.
8. Podľa § 81 ods. 1 AZ je organizácia kolektívnej správy povinná pri svojej činnosti postupovať s

náležitou odbornou starostlivosťou. To znamená, že aj pri zostavovaní sadzobníka licenčných odmien je
povinná postupovať tak, aby sa v nich odrazili všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú dopad na reálny
rozsah používania autorských diel, ktorých kolektívnu správu navrhovateľ vykonáva. Zo sadzobníka
žalobcu vyplýva iba to, že výška licenčnej odmeny sa odvíja výlučne od počtu hviezd, ktoré má to-ktoré
ubytovacie zariadenie pridelené a od toho, či v izbe je umiestnené zvukovo-obrazové alebo zvukové
zariadenie. Takéto jednoduché určenie výšky licenčnej odmeny je podľa názoru žalovaného v rozpore s

vyššiecitovanýmust.§5ods.14AZ,atozdôvodu,žeabsolútnenezohľadňujeobsadenosť(vyťaženosť)
ubytovacieho zariadenia v posudzovanom období, za ktoré sa platí licenčná odmena. Žalobca preto pri
zostavovaní sadzobníka licenčných odmien nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a teda
mu nevznikol nárok na odmenu podľa tohto sadzobníka. Keďže namietanú skutočnosť žalobca odmietol
vnavrhovanejhromadnejlicenčnejzmluvezohľadniťavôbecodmietalotomsožalovanýmkomunikovať,

neuzavrel tento so žalobcom predložený návrh zmluvy.
9. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalovaný v zmysle § 56 ods. 1 písm. g) AZ, podľa ktorého
autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže
sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2-násobku odmeny, ktorá je obvyklá za
získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva

uviedol, že žalobca sám zrejme postupoval pri určení sadzieb licenčných odmien v rozpore s AZ, preto
nie je možné, aby sa žalovaný nesplnením povinnosti zaplatiť ním požadovanú odmenu, bezdôvodne
obohatil na jeho úkor.
10. Žalovaný nepoprel svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi licenčnú odmenu za používanie autorských
diel. Musí však byť primeraná, t.j. minimálne zohľadňovať aj obsadenosť ubytovacieho zariadenia, tak

ako je to napr. v prípade SLOVGRAM-u. To znamená, že pokiaľ žalobca požaduje podľa sadzobníka
uhradenie licenčnej odmeny vo výške 520 € ročne, táto odmena by mu patrila iba v prípade, že by
mal žalovaný 100 % obsadenosť. Pokiaľ je obsadenosť nižšia, napr. 30 %, je celkom logické, aby sa
táto skutočnosť odrazila aj na výške licenčnej odmeny, t.j. v takom prípade by bola 156 € ročne. Pre
porovnanie poukázal aj na primeranosť licenčných odmien podľa sadzobníkov niektorých kolektívnych

správcov autorských práv v zahraničí - napr. Česká republika, Rakúsko, Nemecko, z ktorých sadzby
slovenských kolektívnych správcov autorských práv SOZA a LITA, vychádzajú ako vôbec najvyššie.
Pritom pokiaľ ide o sadzby ostatných slovenských kolektívnych správcov autorských práv, SOZA pri
svojich sadzbách zohľadňuje jednak kvalitatívnu úroveň ubytovacieho zariadenia (počet hviezd], pričom
u 3-hviezdového hotela, akým je aj ubytovacie zariadenie žalovaného je sadza vo výške 9,50 € bez DPH/

TV/rok. Zároveň SOZA poskytuje zľavu z tejto sadzby vo výške 20 % až 30 %. SLOVGRAM má pre 3-
hviezdovéhotelystanovenúsadzbu12€sDPH/TV/rok.SLOVGRAMprivýpočtevýškylicenčnejodmeny
zohľadňuje aj vyťaženosť hotela. Sadzby licenčných odmien určené v sadzobníku LITA odstupňované
podľa počtu hviezd, sú v očividnom nepomere. Pri sadzbe licenčnej odmeny v 5 hviezdovom hoteli vo
výške 34 €/TV/rok, kde cena za 1 noc je cca o 1/3 vyššia ako cena za 1 noc v 3 hviezdovom hoteli a

sadzbe 26 €/TV/rok, by mala byť aj táto sadzba cca o 1/3 nižšia, t.j. cca l2 €/TV/rok. Preto je žalovaný
ochotný žalobcovi uhradiť iba odmenu primeranú, t.j. 12 €/TV/rok, pri zohľadnení vyťaženosti hotela.
11. Základný problém, ktorý v prejednávanej veci vznikol je podľa žalovaného vznik protiprávneho
stavu, kedy si žalobca vyberá odmeny podľa sadzobníka, ktorý si svojvoľne vytvoril, nezohľadňujúc
pritom všetky zákonom predvídané skutočnosti. Autorský zákon účinný do 31.12.2015, v § 82 rieši

situáciu, keď sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na uzavretí hromadnej licenčnej
zmluvy. V zmysle § 82 ods. 1 AZ ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne s používateľom na
uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy alebo s právnickou osobou združujúcou
používateľov na uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie predmetov
ochrany, ku ktorým spravuje práva podľa tohto zákona (ďalej len „spravované predmety ochrany"),

môže, ak ide o licenčnú zmluvu alebo hromadnú licenčnú zmluvu, organizácia kolektívnej správy alebo
používateľ, a ak ide o kolektívnu licenčnú zmluvu, organizácia kolektívnej správy alebo právnická osoba
združujúca používateľov predmetov ochrany požadovať, aby obsah takejto zmluvy vrátane odmeny za
použitie spravovaných predmetov ochrany určil súd. Súd pri určení obsahu zmluvy prihliada na druhspravovaného predmetu ochrany, spôsob, rozsah a účel jeho použitia, na čas, v ktorom sa spravovaný
predmet ochrany bude používať, a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h). Pri rozhodovaní súdu
o žalobe podľa § 82 AZ platí, že súd môže rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho

zamietne; sám však nemôže obsah zmluvy modifikovať. To, že predmetná hromadná licenčná zmluva
nie je medzi účastníkmi uzavretá sa rozhodnutím o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia,
nezmení. Preto konanie o tejto žalobe žalovaný považuje z pohľadu hmotného práva za neúčelné a
preto podal vo veci žalobu podľa § 82 AZ, pričom návrh Hromadnej licenčnej zmluvy, v ktorej žiada súd
o nahradenie vôle žalobcu, iba v rozsahu určenia výšky licenčnej odmeny, ktorá je upravená v čl. III.

predmetného návrhu nasledovne: Súd nahradzuje prejav vôle žalobcu - LITA vo vzťahu k žalovanému
ako Používateľovi, uzavrieť so žalovaným Hromadnú licenčnú zmluvu v časti Licenčná odmena a
jej splatnosť, v tomto znení: Článok III - Licenčná odmena a jej splatnosť : Používateľ sa zaväzuje
riadne a včas zaplatiť licenčnú odmenu za súhlas udelený v článku II tejto Zmluvy. Výška licenčnej
odmeny je 12 € za 1 zvukovoobrazové zariadenie ročne. Táto odmena predstavuje základnú sadzbu
licenčnej odmeny, pripadajúcu na 100 % vyťaženosť ubytovacieho zariadenia Používateľa. V prípade

nižšej vyťaženosti je Používateľ povinný zaplatiť pomernú časť licenčnej odmeny pripadajúcu na rozsah
vyťaženosti ubytovacieho zariadenia v posudzovanom období.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, oprávnenia
na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004, listu zo dňa 28.07.2015, listu zo dňa 16.09.2015,

predžalobnej výzvy - odpoveď zo dňa 30.11.2015, Sadzobníka autorských odmien za používanie
hudobných diel prostredníctvom technických zariadení (verejný prenos) SOZA účinného od 01.01.2015
Sadzobníka SLOVGRAM-u platného od 01.01.2015, Hromadnej licenčnej zmluvy - návrh, ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. vyzval žalovaného
ako na vydanie bezdôvodného obohatenia, s čím žalovaný nesúhlasil, ako je to vyššie uvedené.

14. Žalobca vo svojich prednesoch k obrane žalovaného poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu
a rady č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi

súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej Smernica), ktorej poznanie a rešpektovanie je pre
eurokonformný výklad zákona č. 618/2003 Z.z., ktorým sa riadia nároky uplatňované žalobou (ďalej len
AZ), nevyhnutné. Podľa ods. 9 úvodných ustanovení Smernice : „Akákoľvek harmonizácia autorských
práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú
podstatou pre duševnú tvorbu. Ich ochrana pomáha zaistiť udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme

autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, kultúry, priemyslu a verejnosti ako celku. Duševné
vlastníctvo sa preto považuje za integrálnu súčasť vlastníctva.“ Na duševné vlastníctvo, ako súčasť
vlastníctva, sa tak v plnom rozsahu vzťahuje ochrana vlastníctva a nedotknuteľnosti podľa Ústavy
Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd. Ústavná zásada ochrany výsledkov tvorivej
duševnej činnosti, a tiež pravidlo ustanovené v ČI. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré

uvádza, že „výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“ sa tak musia aplikovať v plnom rozsahu pri
rozhodovaní o prejednávanom prípade. Akýkoľvek zásah a obmedzenie vlastníckeho práva je preto
možný len v rozsahu stanoveným zákonom a extenzívne výklady obmedzovania vlastníckych práv
sú nedovolené a v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Pri výklade práv autorov tak

musia byť zohľadnené ústavné princípy maximalizácie ochrany súkromných práv a zákazu svojvoľného
zasahovania do súkromných práv zo strany tretích subjektov, v tomto prípade žalovaného. Autorské
právaautorovzastúpenýchnavrhovateľomsúchránenézákonomaústavouamedzinárodnýminormami
do najvyššej možnej miery. Autori zastúpení žalobcom môžu so svojimi právami nakladať podľa vlastnej
vôle a nikto do ich práv nesmie zasahovať, tak ako to robí v tomto prípade žalovaný. Autorské práva

sú pritom svojou povahou právami absolútnymi, pôsobia erga omnes, a teda z ich výkonu sú vylúčené
všetky ostatné osoby, pokiaľ im to subjekt týchto práv neumožní, pričom autorských práv sa nemožno
vzdať, ani ich previesť. Podľa ods. 10 úvodných ustanovení Smernice „Ak majú autori alebo výkonní
umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať
primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby bolo schopní financovať túto prácu. Investície potrebné

na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne produkty a služby, ako sú
služby„napožiadanie“,súznačné.Primeranáprávnaochranaprávduševnéhovlastníctvajenevyhnutná
na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícii.“ Podľa
ods.11úvodnýchustanoveníSmernice„Jednýmzhlavnýchspôsobovzabezpečeniapotrebnýchzdrojovpre európsku kultúrnu tvorivosť a produkciu a zabezpečenia nezávislosti a dôstojnosti umeleckých
tvorcov a interpretov je prísny a účinný systém ochrany autorských práv a súvisiacich práv.“ Podľa
ods. 22 úvodných ustanovení Smernice „Cieľ, ktorým je primeraná podpora šírenia kultúry sa nesmie

dosahovať za cenu obetovania prísnej ochrany práv ...“ Podľa § 18 ods. 2 písm. h) AZ „Autor má právo
udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na : ... h) verejný prenos diela. Podľa § 18 ods. 4 AZ
„Iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v prípadoch ustanovených týmto zákonom.“
15. Žalovaný sa dopúšťal neoprávneného používania autorských diel, keďže zasahoval do práv autorov
bez súhlasu autorov, resp. žalobcu ako zástupcu autorov.

16. Žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že s dielami autorov je možné nakladať len na základe ich
súhlasu udeleného licenčnou zmluvou, o čom svedčí aj ním tvrdená skutočnosť, že má uzatvorené
hromadné licenčné zmluvy so SOZA a SLOVGRAM, teda s inými organizáciami kolektívnej správy.
Napriek tejto vedomosti a bez toho, aby mal uzatvorenú licenčnú zmluvu so žalobcom nakladal s dielami
autorov formou verejného prenosu diel.
17. Pri ďalšom verejnom prenose vysielania ide o použitie diel prostredníctvom zvukovoobrazových

zariadení (televízory) alebo zvukových zariadení (rádiá), ktoré sú umiestnené v izbách alebo iných
priestoroch ubytovacích zariadení, alebo v iných prevádzkach, ako reštaurácie, kaviarne, bary a
podobne. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa samotné poskytovanie
signálu prostredníctvom týchto technických zariadení pre klientov takýchto prevádzok a zariadení
považuje za verejný prenos diel. To znamená, že ak má žalobca vo svojej prevádzka umiestnené

zvukovoobrazové zariadenia vybavené televíznym príjmom, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu
verejnému prenosu. Žalobca má za preukázané, že už samotným umiestnením týchto zariadení do izieb
a ostatných priestorov hotelového zariadenia, pričom tieto zariadenia sú vybavené televíznym signálom,
sú naplnené podmienky uskutočňovania ďalšieho verejného prenosu diel, resp. predmetov ochrany
spravovaných žalobcom.

18. Žalobca vo svojom sadzobníku zohľadňuje iba kategóriu ubytovacieho zariadenia. Vyťaženosť,
na ktorú žalovaný poukazuje, žalobca nezohľadňuje. Hromadnou licenčnou zmluvou žalobca udeľuje
používateľom právo a nie povinnosť používať diela verejným prenosom s tým, že je na používateľovi
do akej miery toto právo využíva a žalobca ani nekontroluje využívanie tohto práva používateľom. Na
tomto základe je založená prevažná väčšina organizácii kolektívnej správy pôsobiacich v EÚ. Jednou

z mála organizácii kolektívnej správy v EÚ, ktorá zohľadňuje vyťaženosť je aj SLOVGRAM. na ktorú
poukázal žalovaný. SOZA však pri výške licenčnej odmeny nezohľadňuje vyťaženosť. Pri SOZA túto
skutočnosť žalovaný akceptoval a súhlasil s ňou. pri žalobcovi to však namieta. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že okruh ním zastupovaných autorov je veľmi široký, neporovnateľný s ostatnými
organizáciami kolektívnej správy. V rámci svojej činnosti zastupuje autorov audiovizuálnych diel (ide

najmä o režiséra, autora dialógov a autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel,
dramatických, hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel (diela daných autorov sú
často použité ako preexistentné pre tvorbu audiovizuálnych diel alebo sú priamo zaradené do vysielania,
ide aj o autorov prekladu a úpravy dialógov pre dabing audiovizuálnych diel), autorov výtvarných
diel, fotografií a úžitkového umenia (v prípade animovaných audiovizuálnych diel, diel kostýmových

výtvarníkov, alebo diel ktoré sú priamou súčasťou vysielania) a architektonických diel (v danom
prípade najmä scénografov). Žalobca pritom zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe
recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných
poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta. Je teda zrejmé, že podiel predmetov
ochrany autorov zastupovaných žalobcov v televíznom vysielaní je značne vysoký, nakoľko žalobca

zastupuje autorov, ktorí sú hlavnými pôvodcami televíznej a filmovej tvorby, a to nielen slovenskej,
ale aj zahraničnej, ktorá je vo veľkej miere zastúpená v obsahu televízneho vysielania aj slovenských
televíznych vysielateľov, žalobca takto v Slovenskej republike zastupuje napríklad významnú časť
americkej televíznej a filmovej tvorby. Podiel predmetov ochrany autorov zastupovaných žalobcom je
tak podstatne vyšší oproti podielom predmetov ochrany autorov zastupovaných SOZA A SLOVGRAM.

19. Súčasne žalobca odmietol argumentáciu žalovaného, ktorý namietal aj samotnú existenciu
verejného prenosu technickým výkladom, keď uviedol, že v jeho prípade nedochádza k verejnému
prenosu, nakoľko vysielanie nie je technicky zabezpečené šírením signálu ako je to uvádzané v
Rozsudku Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-306/05 zo dňa 07. decembra 2006. Žalovaný si reštriktívnym,
špekulatívnym spôsobom vykladá rozsudok Súdneho dvora EÚ, čo je neprípustný výklad. Žalobca v tejto

súvislosti poukazal aj na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12. marca 2012 vo veci Phonographic
Performance (Ireland) limited proti írsku, sp..zn. C-162/10, kedy Súdny dvor EU v rámci prejudiciálnej
otázky uviedol : „Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne
alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejnýprenos ....“ Obdobne vyplýva aj z Uznesenia Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18. marca 2010 vo veci
Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustikon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi
Xenocheaki kai Touristiki Etairai, a to vzhľadom na jeho výrok : „Prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni

do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na základe tejto
samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle Článku 3 ods. 1 smernice “.
20. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na výzvu generálneho sekretariátu Komisie európskych
spoločenstiev z 18.10.2005 zaslanú MZV ČR. ČR vo svojej právnej úprave zaviedla režim, kedy poskytla
ubytovacím zariadeniam výnimku v tom zmysle, že poskytovanie televízneho a rozhlasového vysielania

v izbách ubytovacích zariadení nepovažovala za sprístupňovanie diel. Komisia ES však vyjadrila názor,
že prenášanie signálu do hotelových izieb je druhotným použitím, je sprístupňovaním verejnosti, teda
verejným prenosom, a vyžaduje súhlas autorov a nositeľov práv. Na základe uvedenej výzvy ČR
vypustila zo svojej právnej úpravy uvedenú výnimku. Taktiež Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp.zn.
C-351/12(bod25)určilže,„Najprvtreba„prenos“chápaťtak,žesatýkaakéhokoľvekšíreniachránených
diel bez ohľadu na použitý technický prostriedok alebo technický postup.

21. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe teda, ak má žalovaný vo svojej
prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovoobrazové zariadenia, ktoré sú schopné prijímať prenos
vysielania a to akýmikoľvek technickými prostriedkami, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu
verejnému prenosu.
22. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa splnenia podmienky „verejnosti“ žalobca poukázal

na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý sa v Rozsudku sp.zn. C-306/05 zaoberal definovaním pojmu
verejnosti v kontexte verejného prenosu v bodoch 37 až 42. Takisto v Rozsudku sp.zn. EÚ C-162/10
vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti írsku sa Súdny dvor EÚ opätovne sa zaoberá
pojmom verejnosti a verejného prenosu, kedy jeho stanovisko je rovnaké ako v predchádzajúcich
rozhodnutiach a v bode 42 koná záver „Súdny dvor už rozhodol, že hostia hotelového zariadenia

predstavujú celkom významný počet osôb, takže sa musia považovať za verejnosť.“ Navyše žalovaný
uzatvoril licenčné zmluvy na používanie predmetov ochrany verejným prenosom v roku 2015 s inými
organizáciami kolektívnej správy, a to SLOVGRAM a SOZA, čím potvrdil existenciu verejného prenosu
vo svojom ubytovacom zariadení. Uzatvorením zmluvy so SLOVGRAM získal súhlas výkonných
umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov

a iných nositeľov týchto a uzatvorením zmluvy so SOZA súhlas autorov a iných nositeľov práv k
hudobným dielam k použitiu uvedených typov predmetov ochrany formou verejného prenosu. Žalovaný
však nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým,
choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým
dielam a dielam úžitkového umenia. Je nesporné, že súčasťou každého verejného prenosu v roku

2015 nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické,
audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia. Žalovaný pred
začatím používania nezískal súhlas ani len jediného z autorov uvedených diel, napriek tomu nakladal s
dielami týchto autorov a iných nositeľov práv zastúpených žalobcom formou verejného prenosu diel.
23.Knamietanejvýškebezdôvodnéhoobohateniažalobcazdôraznil,žejehovýškasaodvíjaodobvyklej

odmeny, súd preto má skúmať, za akú odmenu obvykle v čase, keď došlo zo strany žalovaného
k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv žalobca poskytoval licencie
iným používateľom. Obvyklá odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli
poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Žalobca uzatvoril 218
hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola odmena dohodnutá podľa Sadzobníka

žalobcu, čo ju robí odmenou obvyklou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo
poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí
si plnia svoje povinnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky II.ÚS 101/2011 z 24.marca 2011, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že „ak by autori diel nemali zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre

používateľov alebo pre právnické osoby združujúce používateľov iba za „rovnakú a primeranú“ odmenu,
nepochybne by to pre nich znamenalo, najmä pokiaľ ide o určovanie výšky odmien za používanie
autorských - hudobných diel, úplné vystavenie sa svojvôli používateľov, a práve tým by dochádzalo k
popretiuvýznamuaúčeluautorsko-právnejochrany.“Uzatvorenielicenčnýchzmlúvsinýmipoužívateľmi
podľa sadzobníka odmien Ústavný súd Slovenskej republiku zároveň považoval za dôkaz toho, že iní

používatelia (celkovo 150) na rozdiel od sťažovateľa považovali odmenu za primeranú.
24. Pokiaľ ide o samotný Sadzobník žalobcu, jeho posudzovanie nie je a ani nemôže byť predmetom
tohto konania, napriek tomu žalobca uviedol, že počet žalobcom zastupovaných autorov a nositeľov
práv je veľmi široký. V rámci svojej činnosti zastupuje autorov audiovizuálnych diel (ide najmä orežiséra, autora dialógov a autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel, dramatických,
hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel (diela daných autorov sú často použité
ako preexistentné pre tvorbu audiovizuálnych diel alebo sú priamo zaradené do vysielania, ide aj o

autorov prekladu a úpravy dialógov pre dabing audiovizuálnych diel), autorov výtvarných diel, fotografií
a úžitkového umenia (v prípade animovaných audiovizuálnych diel, diel kostýmových výtvarníkov,
alebo diel ktoré sú priamou súčasťou vysielania) a architektonických diel (v danom prípade najmä
scénografov). Žalobca pritom zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv
so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení zastupuje

aj zahraničných autorov z celého sveta. Podiel predmetov ochrany autorov zastupovaných žalobcov
je značne vysoký, nakoľko žalobca zastupuje autorov, ktorí sú hlavnými pôvodcami najmä televíznej
a filmovej tvorby, a to nielen slovenskej, ale aj zahraničnej, ktorá je vo veľkej miere zastúpená v
obsahu televízneho vysielania aj slovenských televíznych vysielateľov, žalobca takto v Slovenskej
republike zastupuje napríklad významnú časť americkej, francúzskej, nemeckej, talianskej, anglickej,
českej a ďalšej televíznej a filmovej tvorby (zoznam zmlúv o zastúpení je uvedený na webovej stránke

žalobcu). Organizácie kolektívnej správy pri tvorbe sadzobníka odmien za použitie predmetov ochrany
(diel u autorov a umeleckých výkonov u výkonných umelcov) zohľadňujú viaceré kritéria. Okolnosti
použitia predmetov ochrany, ale najmä samotný charakter toho - ktorého použitia (Či ide napr. o
televízne vysielanie, verejné vykonanie na scéne, atď) je jedným z kritérií. Počet zastupovaných
nositeľov práv je samozrejme tiež jedným z kritérií. Ďalším kritériom je rozsah typov predmetov

ochrany zastupovaných jednotlivými organizáciami kolektívnej správy. V tomto smere má najširšie
portfólio zo všetkých organizácii kolektívnej správy jednoznačne žalobca, ktorý zastupuje majetkové
práva autorov k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym a
fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia
(SOZA zastupuje len práva autorov k hudobným dielam). Ďalším kritériom je počet použitých predmetov

ochrany, ktorý narastá s počtom televíznych kanálov. Avšak, jednoznačne najdôležitejším kritériom, na
ktorom je vždy nevyhnutné stavať sadzobníky odmien za použitie predmetov ochrany, je váha, význam
a charakter jednotlivých zložiek predmetov ochrany (t.j. portfólio organizácie kolektívnej správy) v rámci
toho - ktorého spôsobu použitia. Pri televíznom vysielaní audiovizuálnych diel (ako aj jeho verejnom
prenose v hotelových izbách, čo je sekundárne použitie diel primárne použitých televíznym vysielaním)

sú prvotným, nevyhnutným a podstatným základom tvorivé zložky zastupované žalobcom (najmä réžia,
scenár a dialógy). Bez týchto zložiek by sa totiž ani nemohlo hovoriť o audiovizuálnom diele, tobôž
nie o jeho televíznom vysielaní, prípadne verejnom prenose jeho televízneho vysielania. Z povahy
veci je zrejmé, že žalobca zastupuje nositeľov práv a spravuje predmety ochrany, ktoré tvoria výraznú
väčšinu tvorivej, autorsko-právne relevantnej zložky televízneho vysielania používaného žalovaným,

keďže zastupuje najmä autorov audiovizuálnych diel, ktorými sú medzi inými aj režisér a scenárista
audiovizuálneho diela, alebo aj autorov literárnych diel. ktorými sú medzi inými aj autori prekladu a
úpravy dialógov zahraničných audiovizuálnych diel (autori tzv. dabingu, ktorý je používaný vo veľkej
väčšine u nás vysielaných audiovizuálnych diel). SOZA síce takisto zastupuje vysoký počet nositeľov
práv, avšak to nemôže nič meniť na skutočnosti, že ide výhradne o autorov hudobných diel a teda ide

o predmety ochrany, ktoré v porovnaní s predmetmi ochrany spravovanými žalobcom tvoria podstatne
menšiu časť tvorivej autorsko-právne relevantnej zložky televízneho vysielania používaného žalovaným.
Rovnako tak vysoký počet výkonných umelcov zastupovaných SLOVGRAM nemení nič na skutočnosti,
že v prípade televízneho vysielania ide o výkonných umelcov, ktorí z veľkej časti len realizujú predmety
ochrany spravované samotným žalobcom, keďže nejde o autorov diel, a tiež rovnako ide o veľký počet

výkonných umelcov, ktorých výkony sa z povahy veci takmer nikdy nestanú obsahom televízneho
vysielania používaného žalovaným, napr. v prípade tanečných zborov alebo hudobných telies a pod.
Rovnako teda aj v prípade SLOVGRAM ním zastupovaní nositelia práv a spravované predmety ochrany
predstavujú značne menšiu časť tvorivej autorsko-právne relevantnej zložky televízneho vysielania
používaného žalovaným v pomere predmetov ochrany spravovaných žalobcom.

25. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe
zastupuje. V roku 2015 žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2.933 slovenských nositeľov
práv. Pokiaľ ide o uvedené zahraničné organizácie kolektívnej správy poukazujeme na skutočnosť, že
žalobca zastupuje v SR všetkých autorov, ktorých uvedené organizácie kolektívnej správy zastupujú v
ich domovských štátoch.

26. Žalobca osobitne poukázal na skutočnosť, že je potrebné nerozlišovať medzi právami autorov a
právami súvisiacimi s autorskými právami, a teda medzi licenčnou odmenou a primeranou odmenou.,
čo žalovaný opomína. Teda poukázal na vzťah autorských práv a práv súvisiacich s autorskými právami.
Akozichpomenovaniavyplýva(„právasúvisiacesautorskýmiprávami“),tietoprávasúsvojousamotnoupodstatou odvodené od práv autorov (výkonní umelci len vykonávajú diela autorov) a preto nemajú
a ani nikdy nemôžu mať silnejšiu povahu ako autorské práva. Zatiaľ čo autori musia predom udeliť
súhlasnapoužitieichdiel(licenciu),výkonnýmumelcomvznikálennároknatzv.primeranúodmenu,bez

toho, aby udeľovali licenciu. Ani prípadný vyšší počet použitých umeleckých výkonov alebo vyšší počet
zastupovaných výkonných umelcov inou organizáciou kolektívnej správy ako je žalobca, preto nemôže
v konečnom dôsledku priznať výkonným umelcom lepšie postavenie ako autorom, ktorých tvorivý vklad
predchádza akémukoľvek umeleckému výkonu, je jeho základom a podmienkou jeho vzniku. Licenčná
odmena sa tak týka nositeľov práv zastúpených SOZA a žalobcom, nakoľko títo zastupujú autorov a

títo nezohľadňujú obsadenosť ubytovacieho zariadenia. Primeranú odmenu uplatňuje za nositeľov práv
SLOVGRAMatentovzhľadomnacharakterpráv,ktoréspravuje,zohľadňujevyťaženosť,t.j.obsadenosť
ubytovacieho zariadenia. Poukázal v tej súvislosti aj na novú právnu úpravu (zákon č. 185/2015 Z.z.),
ktorá reflektovala na otázku využívania licencie používateľom, keď sa v § 69 ods. 3 výslovne uvádza, že
nadobúdateľnemáprávonavrátenieodmenyalebojejčasti,aklicenciunevyužijevôbecalebolensčasti.
27. Preto keďže žalovaný používal predmety ochrany t.j. literárne, dramatické, hudobnodramatické,

choreografické, audiovizuálne, fotografické dielam, diela výtvarného umenia, architektonické diela a
dielam úžitkového umenia, formou verejného prenosu, porušoval tým výhradné autorské práva keď
bez súhlasu žalovaného používal predmety ochrany verejným prenosom, a preto mu vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

28. Podľa ust. § 81 ods. 1 písm i) zákona č. 618/2003 Z. z. - Autorského zákona organizácia kolektívnej
správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia
domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to
oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne

29. Podľa ust. § 5 ods. 14 Autorského zákona verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela
akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo
ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by
ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a
sprístupňovanie verejnosti.

30. Podľa ust. § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. - Autorského zákona v platnom a účinnom znení
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom
vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí,
ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

31. Žalobca si v danej veci uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný
používal predmety ochrany formou verejného prenosu čím porušoval výhradné autorské práva. Na
posúdenievznikuprávnehovzťahuanárokovznehovyplývajúcich,akoajnaprávazozodpovednosti sa
vtomtoprípadeaplikujúustanoveniazákonač.618/2003Z.z.oautorskompráveaprávachsúvisiacichs

autorským právom (autorský zákon) v znení účinnom ku dňu podania žaloby na súde - t. j. k 04.12.2015.

32. Pod pojmom „nositeľ práv“ je potrebné primárne rozumieť autora, ďalej osobu vykonávajúcu
majetkové práva autora (napr. nadobúdateľ licencie, zamestnávateľ pri zamestnaneckom diele, škola
pri školskom diele), a v neposlednom rade aj osobu vykonávajúcu majetkové práva súvisiace

s autorským právom (napr. výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu, zvukovo-obrazového
záznamu, audiovizuálneho diela, rozhlasového alebo televízneho vysielateľa).

33. Ako vyplýva z prednesov strán spornou skutočnosťou bol výklad pojmu verejný prenos podľa
ust. § 5 ods. 14 uvedeného autorského zákona (618/2003 Z. z.). V zmysle citovaného ustanovenia sa

verejným prenosom rozumie: šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami
na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak,
že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný
prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti. Vysielanie je verejný
prenos uskutočňovaný vysielateľom, a to aj v prípade, ak ho technicky zabezpečuje iná osoba pod

vedením pôvodného vysielateľa a na jeho zodpovednosť vrátane verejného prenosu pomocou satelitu.
(ako v prípade hotela Beliér prostredníctvom poskytovania satelitného vysielania cez dekódovacie karty
spoločnosti Skylink). Verejnému prenosu v hotelovej izbe sa venoval aj Súdny dvor Európskej únie,
ktorý vo svojom prelomovom rozhodnutí o prejudiciálnej otázke, číslo konania C-306/05 SociedadGeneral de Autores y Editores de Espaňa (SGAE) proti Rafael Hoteles SA, zo dňa 07.12.2006
uviedol: „Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v
zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých

aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu
hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách
tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle
článku 3 ods. 1 tejto smernice." Zároveň Súdny dvor EÚ konštatuje: „Súkromná povaha hotelových
izieb nebráni tomu, aby sa v nich uskutočňovaný prenos diela prostredníctvom televíznych prijímačov

považoval za verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29."
34. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na čl. 8 Zmluvy svetovej organizácie WIPO o autorských právach
prijatej v Ženeve dňa 20.12.1996, z ktorej vychádzal aj Súdny dvor EÚ v citovanom spore SGAE, ktorý
znie: „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 11 ods. 1 bodu ii), článku llbis ods. I bodov i) a
ii), článku liter ods. I bodu ii), článku 14 ods. I bodu ii) a článku 14bis ods. I Bernského dohovoru majú
autori literárnych a umeleckých diel výhradné právo udeľovať súhlas na akékoľvek vysielanie svojich

diel pre verejnosť drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane takého sprístupnenia svojich
diel verejnosti, keď jednotlivci môžu mať prístup k týmto dielam z miesta a v čase, ktorý si individuálne
zvolia." Uvedenú zmluvu WIPO Copyright Treatv Slovenská republika (SR) ratifikovala dňa 14.01.2000 a
je pre SR účinná od 06.03.2002. Na medzinárodnej diplomatickej konferencii konanej dňa 20.12.1996 v
Ženeve bolo k uvedenému článku 8 medzinárodnej zmluvy WCT dohodnuté vyhlásenie v nasledovnom

znení: „Rozumie sa, že len zabezpečenie fyzických zariadení, ktoré umožňujú alebo dovoľujú vysielanie
samo osebe, nemožno pokladať za vysielanie v zmysle tejto zmluvy alebo Bernského dohovoru."

35. Z uvedeného je preto zrejmé, že nárok žalobcu ako autorskej spoločnosti v zmysle zákona je čo
do jeho základu daný, keďže zastupuje práva autorov a zároveň výkonných umelcov v rámci filmových

diel a tie je možné sledovať na zvukovoobrazových zariadeniach v hotelových izbách hotela Beliér,
prevádzkovaného žalovaným, čo žalovaný ani nepopieral. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku však
žiadal zohľadniť skutočnosť, že v neobsadenej izbe nie sú daní hoteloví hostia ako zvláštna verejnosť,
ktorej doteraz obsah diel nebol sprístupnený a ktorá si môže zvoliť sledovanie diel individuálne, to
znamená podľa času a miesta, ktoré si zvolí, teda obsadenosť izieb ako aj počet aktívnych dekódovacích

kariet pre satelitné vysielanie.

36. Organizácie kolektívnej správy práv autorov a práv príbuzných autorským právam požívajú
postavenie monopolov, ktoré je akceptované aj Európskou Komisiou z dôvodov, že ide o výkon práva
vo verejnom záujme. Avšak ani pri výkone činnosti vo verejnom záujme by organizácie kolektívnej

správy práv autorov nemali sklznuť k praktikám tzv. patentových trollov (patent trolls), ktorí sú držiteľmi
patentu, nevyvíjajú ho, nijak nevyužívajú, ale uplatňujú ho len šikanóznym spôsobom na súde za
účelom získania licenčných poplatkov. Takýto šikanózny výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi a
celosvetovo nepožíva právnu ochranu. Výšku žiadaného licenčného poplatku by si mala vedieť každá
organizácia kolektívnej správy práv vedieť obhájiť a to predovšetkým preukázaním administratívnych

nákladov spojených so spravovaním práv v tejto organizácii, ako aj preukázaním ktorých autorov a
umelcov konkrétne zastupujú vo vzťahu k právu udeliť súhlas na verejný prenos, keďže aj mnohé veľké
produkčné americké firmy si vykonávajú správu niektorých svojich práv samostatne, nie cez kolektívne
organizácie. Kolektívne organizácie skôr zastupujú malých autorov a umelcov, ktorí nemajú vybavenie a
prostriedky ochraňovať si svoje práva samostatne, a tým vyplácajú následne odmeny za použitie ich diel.

37. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je kvázi deliktuálnym vzťahom a nie typicky
zodpovednostným vzťahom v zmysle teórie občianskeho práva, preto sa súd musel zaoberať aj
tým, či sa v danom prípade nebude uplatňovať už nový autorský zákon - zákon č. 185/2015 Z. z. v
platnom a účinnom znení, ktorý zmiernil prísnosť zákona 618/2003 Z. z. a pri porušení práv autora (a

teda aj práv príbuzných autorským právam) umožňuje v zmysle ust. § 58 citovaného zákona žiadať
okrem náhrady škody, náhrady nemajetkovej ujmy aj klasické vydanie bezdôvodného obohatenia v
intenciáchobčianskehoprávahmotného(bezodkazunaobvyklúodmenuprilicenčnejzmluve).Vzmysle
všeobecnej (aj ústavnej) zásady sa neskorší zákon použije, keď je pre porušovateľa (teda páchateľa)
priaznivejší.

38. Zároveň však musel súd vziať v úvahu aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnej
otázke, č. k. sp. zn. C-367/15 z 25.01.2017 vo veci Stowarzyszenie „Otawska Telewizja Kablowa" proti
Stowarzyszenie Filmowców Polskich, ktorý znie: „Článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je dotknutá právna úprava vo veci samej, podľa ktorej
môže majiteľ práv duševného vlastníctva, ktoré boli porušené, požadovať od porušovateľa týchto práv

buď náhradu spôsobenej ujmy so zohľadnením všetkých náležitých aspektov konkrétneho prípadu,
alebo zaplatenie sumy zodpovedajúcej dvojnásobku primeranej odmeny, ktorá by sa mala zaplatiť z
titulu oprávnenia používať dotknuté dielo, bez toho, aby tento majiteľ práv musel preukázať existenciu
skutočnej ujmy."

39. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne a vychádzajúc z aktuálnej
judikatúry dospel súd k záveru, že v danom prípade ide zo strany žalovaného o neoprávnené použitie
predmetov ochrany spravovaných žalobcom, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi ako organizácii
kolektívnej správy práv autorov a práv príbuzných autorským právam a vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných
zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva tak, ako to vyplýva z vyššie

uvedeného prednesu žalobcu.

40. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

41. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

42. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

43. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Žalovaný nezaplatením pohľadávky v lehote určenej žalobcom vo výzvach zo dňa 28.07.2015 a
16.09.2015 dostal sa dňom nasledujúcim po uhynutí určenej lehoty do omeškania som splnením svojho

peňažného záväzku. Preto je povinný zaplatiť v zmysle citovaných ustanovení žalobcovi uplatnený úrok
z omeškania, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

45. Vzájomný návrh žalovaného o nahradenie prejavu vôle žalobcu vo vzťahu k žalovanému ako
používateľovi,uzavrieťsožalovanýmHromadnúlicenčnúzmluvuvčastiLicenčnáodmenaajejsplatnosť

súd v zmysle ustanovenia § 166 ods. 2 CSP vylúčil na samostatné konanie, nakoľko o tomto nároku je
potrebné vykonať samostatné dokazovanie prekračujúce rámec predmetu konania.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

47. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., žalobca bol
v konaní úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho saodvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).