Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/266/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206275
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714206275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: M. Y., narodený XX. N.
XXXX, bytom W. D. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpeného JUDr. Alenou Cvopovou, advokátkou so sídlom
Nográdyho 37, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: U. W., narodený XX. I. XXXX, bytom T.. G. X/X, XXX
XX F., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 04. apríla
2017 č. k. 17C/73/2014-261, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 04. apríla 2017 č. k. 17C/73/2014-261 potvrdzuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch

dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XX vo vchode
č. X, nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné č. X,X na ulici T. G. a ul. D. vo F., postaveného na
parcelách registra „C“ katastrálne územie F., parcela č. XX/X, XX a XX, pozostávajúci z dvoch izieb a
príslušenstva a vyprataný ho riadne zápisnične odovzdať žalobcovi, a to do piatich dní od právoplatnosti
rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že mal preukázané, že žalovaný uzatvoril 01. októbra 2007 s
právnymi predchodcami žalobcu N. I. a I. I. ako s prenajímateľmi Zmluvu o prenájme bytu č. XX súpisné

číslo X, vchod číslo X na ulici T. G. vo F., zapísaného na LV č. XXXX (ďalej len zmluva o nájme bytu).
Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu neurčitú. Rovnako mal preukázané, že na základe právoplatne
vykonanej dražby 19. septembra 2011 sa stal výlučným vlastníkom tohto bytu žalobca, ktorý vstúpil aj
do nájomného vzťahu ako prenajímateľ.
3. Okresný súd vyhodnotil ako nesporné nasledovné skutočnosti: 1/ žalobca zasielal žalovanému
výpoveď z nájmu predmetného bytu datovanú 18. novembra 2013, a to v zmysle ustanovenia § 711
ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, nakoľko hrubo porušoval svoje povinnosti tým, že nezaplatil

nájomné, resp. úhrady za plnenia, poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, a taktiež
podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetný byt potrebuje pre seba, keďže
ho chce na účely bývania. 2/ výpoveď z nájmu bytu bola daná na poštu 18. novembra 2013 s tým,
že zásielka bola na pošte uložená 19. novembra 2013 a vrátená žalobcovi 10. decembra 2013 ako
neprevzatá v odbernej lehote. 3/ žalobca zasielal žalovanému aj výzvu na dobrovoľné uvoľnenie tohto
bytu z 01. apríla 2014, keďže mu už predtým doručil výpoveď z nájmu bytu, výpovedná doba uplynula
a žalovaný byt nevypratal. Súčasťou výzvy na dobrovoľné uvoľnenie bytu bola aj fotokópia doručenky

o doručovaní výpovede z nájmu bytu a samotná výpoveď z nájmu bytu z 18. novembra 2013. Výzva
bola daná na poštu 01. apríla 2014 s tým, že zásielka bola na pošte uložená 02. apríla 2014 a vrátená
žalobcovi 23. apríla 2014 ako neprevzatá v odbernej lehote.4. Okresný súd vyhodnotil ako spornú otázku, či žalovaný v čase, keď bola zásielka o výpovedi z nájmu
bytu uložená na pošte, či sa v tom čase zdržiaval v mieste svojho bydliska. Rozsiahlym dokazovaním
zistil, že žalovaný podľa čestného vyhlásenia I.. S. S. z 24. júla 2014 sa mal zdržiavať od 18. novembra

2013 do 23. novembra 2013 a od 05. decembra 2013 do 09. decembra 2013 v H. a okolí. I.. S., ktorý je
rodinným priateľom žalovaného a spolu sú spoločníkmi v obchodnej spoločnosti U., s.r.o., tieto dátumy
uviedol na základe svojich aktivít, ktoré mal zaznamenané v tom čase v diári. Svedok S. uviedol, že
žalovaný býval u neho v byte, od ktorého mal aj kľúče. Žalovaný mal v tom čase rokovanie so svedkom S.
a pánom H., ale mal aj svoje vlastné aktivity, teda neboli celý čas spolu. Okresný súd ustálil, že žalovaný

čestným vyhlásením preukázal, že v čase od 18. novembra 2013 do 23. novembra 2013 a od 05.
decembra 2013 do 09. decembra 2013 sa zdržiaval v určitom časovom úseku v H.. Keďže však svedok
S. uviedol, že so žalovaným neboli spolu celý čas, žalovaný nepreukázal, že v uvedených termínoch
sa zdržiaval výlučne len v H.. Okresný súd sa zaoberal tým, či v tomto období, keď sa žalovaný mal
zdržiavať v H., či sa zdržiaval aj na inom mieste. Z výpovedí žalobcu, svedkov H. a Y. okresný súd zistil,
že žalobca sa spolu so svojím otcom, svedkom Y., stretli s pánom H. 18. novembra 2013 (deň pred

pojednávaním v inej veci 19. novembra 2013) a taktiež zhruba o týždeň v kancelárií pána H.. Pán H.
im 18. novembra 2013 povedal, že videl žalovaného vo F., nevedel uviesť konkrétny deň. Pri druhom
stretnutí pán H. uviedol, že videl žalovaného koncom týždňa po pojednávaní, vo štvrtok na námestí
pred jeho bytom doobeda okolo 11.00 hod. a piatok v tej istej lokalite. Nezrovnalosti vo výpovediach
svedkov ohľadom miesta stretnutia okresný súd vyhodnotil tak, že s odstupom času medzi stretnutím a

výpoveďami svedkov je pravdepodobné, že si miesto stretnutia už nemuseli pamätať správne. Okresný
súd mal výpoveďami týchto svedkov preukázané, že sa žalovaný vo štvrtok a v piatok po pojednávaní
(21. novembra 2013 a 22. novembra 2013) zdržiaval vo F. pri svojom byte, kde ho videl svedok H.. Hoci v
tom čase bolo preukázané, že sa žalovaný zdržiaval aj v H., to samo o sebe nevylučuje, že 21. novembra
2013 a 22. novembra 2013 bol žalovaný aj vo F.. Vzhľadom aj na cestu medzi H. a F., ktorá trvá menej

ako dve hodiny, je ľahko možné, že pokiaľ aj žalovaný bol v tom čase v H., mohol ísť z nejakého dôvodu
do F., a potom sa vrátiť späť do H.. Čestným vyhlásením G. G. C. - C. R. z 15. júla 2014, ktoré vyhotovil U.
P.,malokresnýsúdpreukázané,žežalovanýsaod23.novembra2013do05.decembra2013zdržiavalv
C. za účelom obchodných rokovaní a bol ubytovaný v „ich športovom zariadení“. Nezrovnalosti ohľadom
miesta ubytovania, vlastníckych vzťahov k „ich športovému zariadeniu“, keďže G. G. C. - C. R. žiadne

ubytovacie zariadenie nevlastní, mal okresný súd odstránené výpoveďami a vyjadreniami svedkov U. P.
a C. H.. Podľa výpovedí týchto svedkov pre potreby G. G. C. - C. R. bola v ubytovacom zariadení -
R. G., ktoré vlastní športový klub G. C. a Z. G. C., s.r.o., ale prevádzkuje obchodná spoločnosť X. G. C.,
s.r.o. ako nájomca, rezervovaná jedna izba, kde G. G. C. - C. R. bolo poskytované bezplatné ubytovanie
v prípade potreby. Nezrovnalosti vo výpovediach svedka P. ohľadom vydania čestného vyhlásenia

okresný súd vyhodnotil časovým odstupom medzi vydaním čestného vyhlásenia a výpoveďami svedka,
a keďže nešlo o významné okolnosti, bolo možné, že svedok P. si tieto nezapamätal. Nezrovnalosti
vo výpovedi svedka P. ohľadom vlastníckych vzťahov k R. G., podľa okresného súdu nemali vplyv na
vierohodnosť výpovede svedka a čestného vyhlásenia ohľadom samotného pobytu žalovaného v C..
Keďže spoluvlastníkom R. G. je aj športový klub G. C., aj keď nie priamo športový klub G. C. - C. R., ale

tento patrí pod športové oddiely samotnej G. C., okresný súd vyhodnotil, že svedok P. ako sekretár G.
G. C. - C. R. mohol vnímať, že R. G. patrí aj im, teda G. G. C. - C. R..
5. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný sa zdržiaval 21. novembra 2013 a 22. novembra
2013 v mieste svojho bydliska, kde bola doručovaná zásielka ohľadom výpovede z nájmu bytu, mal
teda možnosť si túto zásielku prevziať, a preto v zmysle v tom čase účinného § 46 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku sa výpoveď z nájmu bytu považuje za doručenú dňom, kedy táto bola vrátená, aj keď
sa žalovaný o uložení nedozvedel, teda 10. decembra 2013. Trojmesačná výpovedná lehota začala
plynúť 01. januára 2014 a uplynula 31. marca 2014. Po zániku nájomného vzťahu už žalovaný nemá
právo tento byt užívať a je povinný ho vypratať. Neplatnosť výpovede z nájmu bytu mohol žalovaný
ako nájomca uplatniť do troch mesiacov od doručenia tejto výpovede podľa § 711 ods. 6 Občianskeho

zákonníka. V konaní bolo preukázané, že takúto žalobu žalovaný nepodal. Nakoľko nájomný vzťah
zanikol uplynutím výpovednej doby a žalovaný predmetný byt dobrovoľne nevypratal, okresný súd
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného predmetný byt vypratať a riadne odovzdať žalobcovi.
6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane
sporu priznal plné právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný nešpecifikoval žiadny
odvolací dôvod. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia
na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Žalovaný namietal, že by sa v čase
doručovania výpovede, 21. novembra 2013 a 22. novembra 2013, zdržiaval na adresetrvalého pobytu. Žalovaný uviedol, že okresný súd rozpory vo výpovediach žalobcu a svedkov Y. a H.
bagatelizoval, hoci ide o vážne rozpory spochybňujúce hodnovernosť ich výpovedí.
8. Podľa žalovaného rozpory ohľadom dní, kedy mal byť žalovaný videný vo F., miesta, kde sa mali

svedkovia stretnúť, sú rozpormi závažnými. Podľa úvahy žalovaného, každý by si mal pamätať okolnosti
svojich štátnych záverečných skúšok aj v tom, aké bolo v ten deň počasie. Okresný súd pri výkone
dokazovania porušil rovnosť zbraní strán tým, že nemal problém vypočuť svedka H. už rok potom,
ako mal vidieť žalovaného vo F., na druhej strane výsluch svedka žalovaného, S., najprv zamietol a
nakoniec bol vypočutý až s veľkým časovým odstupom. Z toho logicky vyplýva, že sa už nevedel presne

vyjadriť k okolnostiam pobytu žalovaného v H.. Okresný súd sa uspokojil s jeho jednou vetou, že pokiaľ
sa žalovaný zdržiaval v H., býval u svedka S., ale títo neboli stále spolu, a vyvodil účelový záver, že
žalovaný nepreukázal, že sa v časovom období od 18. novembra 2013 do 23. novembra 2013 a od 05.
decembra2013do09.decembra2013zdržiavalvýlučnevH..PovýsluchusvedkaH.dospelokresnýsúd
k záveru, že žalovaný sa zdržiaval aj vo F.. Žalovaný v takomto presúvaní nevidí logiku. Keď odchádzal
na rokovania do C., a potom sa z nich vracal, na tieto nadväzovali rokovania v H.. Žalovaný nerozumie,

prečo by si mal, v dnešnej dobe moderných technológií, komplikovať život cestou z H. do F., zdôrazňujúc
stav cestnej premávky medzi týmito mestami, ktorý vylučuje, aby takúto cestu absolvoval za dve hodiny.
Podľa žalovaného by si takéto vzdialenie vyžiadalo dobu päť až šesť hodín, pričom táto pochybnosť
sa mohla odstrániť jednoduchou otázkou na svedka, či si pamätá, že by spolu neboli cca polovicu
pracovného dňa. Svedok H. uviedol, že žalovaného videl 21. novembra okolo 11. hodiny, čo by

znamenalo, že hneď potom ako sa žalovaný u svedka H. zobudil, mal cestovať do F., a do H. sa mohol
vrátiť najskôr okolo 14. hodiny. A to v tom prípade, že by sa len previezol z jedného mesta do druhého
a späť. Pokiaľ ide o 22. november 2013, svedok H. neuviedol čas, kedy videl žalovaného, okresný
súd si však vyvodil, že aj v tento deň bol žalovaný vo F., pričom sa nezaoberal tým, či to bolo v čase,
keď je pošta otvorená.

9. Záverom odvolania sa žalovaný vyjadril k vzájomnému vzťahu so žalobcom. Žalovaný uviedol, že
od samého začiatku ako žalobca sa stal vlastníkom bytu, čelí atakom zo strany žalobcu. Žalobca mu
znepríjemňuje život najmä opakovaným odpájaním od energií, neodôvodnením zvýšením nájomného
bez splnenia zákonných podmienok. Žalobca žalovanému opakovane posielal výpovede z nájmu bytu
tak, že keď žalobca namietal neplatnosť výpovede z nájmu bytu a súd mu vyhovel, žalobca poslal

žalovanému ďalšiu výpoveď. Podľa žalovaného toto konanie žalobcu bolo vedené v úmysle dospieť
do situácie, že jednu výpoveď žalovaný neprevezme a žalobca ho dostane z bytu. Žalovaný zdôraznil,
že väčšinu zásielok preberal, avšak je podnikateľom, a preto sa nie vždy nachádza v mieste svojho
bydliska, pričom je veľmi obtiažne preukazovať, že sa 18 dní nachádzal na inom mieste. Žalovaný taktiež
spochybnil, že by obsahom zásielky bola výpoveď z nájmu bytu.

10. Žalovaný navrhol zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, že sa žaloba zamietne, prípadne,
navrhol zrušiť rozhodnutie a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu doplnenia dokazovania
výsluchom svedkov H. a S. ohľadom neozrejmených časových súvislostí ohľadom 21. novembra 2013
a 22. novembra 2013.
11. Žalobca vo vyjadrení k riadne doručenému odvolaniu uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil

vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Žalobca k okolnostiam pobytu žalovaného v
H. uviedol, že svedok S. a žalovaný sú rodinní priatelia, preto mu svedok S. umožnil spávať u neho
v byte. Svedok S. uviedol že mali len jednu spoločnú aktivitu, a to stretnutie s pánom H.. Samotné
čestné vyhlásenie svedka S. odporuje výpovedi žalovaného v tom, že žalovaný svoju neúčasť na
pojednávaní konanom na Okresnom súde Zvolen vo veci sp. zn. 15C/230/2011, ktoré sa konalo 19.

novembra 2013, ospravedlnil nepredpokladanou a neodložiteľnou zahraničnou služobnou cestou mimo
územia SR, čo je v rozpore s čestným vyhlásením svedka S., že sa žalovaný v ten deň zdržiaval v
H.. Žalobca považuje čestné vyhlásenie svedka S. za nehodnoverný dôkaz o to viac, že svedok S.
vypovedal, že si dátumy pamätal podľa „nejakých jeho aktivít“ zrejme cez diár, ktorý nepredložil a
dátumy boli vykonštruované umelo, aby pokryli odbernú lehotu na prevzatie zásielky. Žalobca vylučuje,

že by obsahom zásielky nebola výpoveď z nájmu bytu, keďže vrátená zalepená zásielka sa nachádza v
súdnom spise, rovnako ako obálka obsahujúca výzvu na vypratanie bytu. Žalobca zdôraznil, že počas
dokazovania nepreukázal ani nepredložil z pobytu z H. alebo z C., alebo z cesty, ani jediný hodnoverný
doklad o rokovaní (záznamy z rokovania), o nocľahu, o pobyte (napr. doklad o zakúpení pohonných
hmôt), o zakúpení stravy, ani svedkovia nepredložili diáre, na ktoré sa odvolávajú. Žalobca poukázal aj

na zmeny vo výpovediach žalovaného v priebehu konania, čím sám žalovaný spochybnil hodnovernosť
svojich tvrdení. Žalobca považuje za nehodnoverný dôkaz aj čestné vyhlásenie o pobyte žalovaného
v C.. Žalovaný v priebehu konania menil tvrdenia, nevedel uviesť, s kým v C. rokoval, aké funkcie
svedkovia zastávajú. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol nesúvisiace veci ohľadom nájomného vzťahu,žalobca zdôraznil, že žalovaný od mája 2012 nájomné neplatí už päť rokov, zaplatil za január 2012 30,20
eur a za mesiace február až máj 2012 po 74,20 eur, čo považuje žalobca za nemorálne a celé jeho
konanie je len účelovou snahou o protiprávne užívanie bytu.

12. Žalovaný sa nevyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu.
13. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Napadnutý
rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných dôkazov,

pričom okresný súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Napadnutý rozsudok
okresného súdu je odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd v nasledujúcich
bodoch odôvodnenie okresného súdu dopĺňa o ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia.
15. Okresný súd z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že nesporným v konaní boli tie
skutočnosti, že žalobca vypovedal žalovanému nájom bytu, a to výpoveďou, ktorú doručoval na adresu

bydliska žalovaného. Žalovaný si doručovanú zásielku v úložnej dobe od 19. novembra 2013 do
09. decembra 2013 neprevzal, a preto sa táto vrátila žalobcovi ako nedoručená v odbernej lehote.
Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, či bola výpoveď žalovanému doručená alebo nebola.
Žalobca považoval výpoveď za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky, keď sa uplatnila zákonná
fikcia doručenia podľa v tom čase účinného § 46 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (doručenie

výpovede dňom, keď bola žalobcovi vrátená zásielka, i keď sa žalovaný o uložení nedozvedel), keďže
pre doručovanie výpovede z nájmu bytu Občiansky zákonník, ako výnimku z režimu hmotnoprávneho
doručovania, ustanovuje doručovanie podľa procesnoprávnych ustanovení o doručovaní (§ 710
ods. 3 posledná veta Občianskeho zákonníka). Žalovaný tvrdil, že mu výpoveď doručená nebola. Fikciu
doručenia sa snažil zvrátiť čestnými vyhláseniami svedka S. a U. P., ktoré mali preukázať, že žalovaný

sa v čase plynutia odbernej lehoty nezdržiaval v mieste doručenia (na adrese trvalého pobytu), a
preto sa objektívne nemohol oboznámiť s obsahom doručovanej písomnosti. Okresný súd zrozumiteľne
v napadnutom rozsudku odôvodnil, že mal výpoveďami svedkov a čestným vyhlásením svedka P.
preukázané, že žalovaný sa od 23. novembra 2013 do 05. decembra 2013 nezdržiaval v mieste trvalého
bydliska, keďže sa zdržiaval v C.. Súd prvej inštancie sa detailne zaoberal dôkazmi preukazujúcimi

túto skutočnosť a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal aj s rozpormi medzi výpoveďami
žalovaného a svedka P., ktoré zrozumiteľne vysvetlil. Ohľadom pobytu žalovaného počas ostatných dní
odbernej lehoty v H., okresný súd uviedol, že počas tohto obdobia sa žalovaný mohol zdržiavať tak v H.
ako aj vo F. (miesto trvalého pobytu). Z čestného vyhlásenia svedka S., ako aj z výpovede tohto svedka
nemal za preukázané, že sa žalovaný zdržiaval v H. celé dni od 19. novembra 2013 do 22. novembra

2013 a od 05. decembra 2013 do 09. decembra 2013, keďže svedok S. potvrdil, že rokovali
spolu asi len raz, pričom svedok jednoznačne uviedol, že žalovaný u neho v byte len prespával. Svedok
nevedel potvrdiť, či žalovaný bol celé tieto dni v H. alebo sa nachádzal aj mimo H.. Okresný súd taktiež
poukázal na vzdialenosť medzi H. a F., ktorú žalovaný mohol počas dňa absolvovať. Odvolací súd v tejto
súvislosti dopĺňa, že výpoveď svedka S., ktorý je súkromne aj pracovne prepojený so žalovaným, sa

nejaví ako hodnoverná, keďže svedok vôbec nevedel uviesť, prečo žalovaný v H. bol, vedel si spomenúť
len na jedno spoločné stretnutie (s pánom H.), pričom dátumy v čestnom vyhlásení, uvedené svedkom
na základe jeho poznámok v diári, presne kopírujú odbernú lehotu. Odvolací súd dodáva, že žalovaný
mohol svoj pobyt v H. hodnoverne preukázať tým, ak by svedok S. svoj diár predložil ako listinný dôkaz,
čo žalovaný z nepochopiteľných dôvodov nenavrhol. Skutočnosť, že žalovaný sa v mieste doručenia

zdržiaval 21. novembra 2013 a 22. novembra 2013 mal okresný súd preukázanú
výpoveďami svedkov H. a Y., ako aj výpoveďou žalobcu, v ktoré dni svedok H. videl žalovaného vo
F. v blízkosti jeho bytu. Okresný súd sa zaoberal aj rozpormi vo výpovediach svedkov H. a Y., ktoré
nepovažoval za pre konanie významné rozpory (týkali sa miesta stretnutia svedkov), keďže svedkovia
vypovedali zhodne, že svedok H. videl 21. novembra 2013 a 22. novembra 2013 žalovaného vo F.

(priamy svedok H., ktorý túto skutočnosť vnímal /videl žalovaného vo F./ a sprostredkoval svedkovi Y. a
nepriamy svedok Y., ktorý sa o tejto skutočnosti /že žalovaný bol vo F./ dozvedel od svedka H.). Okresný
súd z vykonaných dôkazov správne vyhodnotil, že žalovaný sa v mieste svojho bydliska zdržiaval, a
preto si mohol doručovanú výpoveď z nájmu bytu vyzdvihnúť v odbernej lehote. Keďže tak neurobil,
výpovedná doba márne uplynula, čím zanikol nájom bytu a žalovaný od 01. apríla 2014 užíva byt bez

oprávnenia, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný dobrovoľne byt nevypratal, a preto
sa žalobca dôvodne domáhal vypratania bytu.
16. V tejto súvislosti je námietka žalovaného, že okresný súd detailne nevypočul svedka H. k tomu, o
koľkej hodine videl žalovaného 21. novembra 2013 a 22. novembra 2013 vo F., že neskúmal, čiv tom čase bola vôbec otvorená pošta, neopodstatnená. Okresný súd zrozumiteľne a logicky vysvetlil,
prečo mal za preukázané, že žalovaný sa v týchto dňoch zdržiaval v mieste svojho bydliska, a preto
sa objektívne mohol oboznámiť s obsahom doručovanej výpovede z nájmu bytu. Pre uplatnenie fikcie

doručenia nie je rozhodujúce, či sa žalovaný skutočne oboznámil s doručovanou písomnosťou, ale
len či sa objektívne s ňou mohol oboznámiť, keďže sa zdržiaval v mieste svojho bydliska. Preto je
nepodstatné, v akom časovom okamihu sa v tieto dni dozvedel o tom, že má zásielku uloženú na pošte,
a či na pošte boli v tom čase ešte otváracie hodiny, aby si uloženú zásielku vyzdvihol. Najvyšší súd
Slovenskej republiky k výkladu slovného spojenia „zdržiavanie sa v mieste doručenia“ vyjadreného v

čase doručovania výpovede účinnom ustanovení § 46 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že
„gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje" nemôže byť iný len ten, že zákon vyžaduje
a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje a že len nebol
zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate
teda znamená, že sa adresát každodenne vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase
doručovaniavnemocnici,nadovolenke,kebysavracaldosvojhobytulennasobotyanedele,pretožesa

inak zdržuje na inom mieste a pod." Vzhľadom na to, že obálka obsahujúca výpoveď z nájmu bytu, ktorá
sa vrátila žalobcovi bola označená poštovým údajom „neprevzaté v odbernej lehote“, nastúpila právna
fikcia doručenia výpovede z nájmu bytu podľa v tom čase účinného § 46 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Povinnosť preukázať zdržiavanie sa mimo miesta bydliska počas odbernej lehoty, a teda nie v
mieste svojho bydliska, mal žalovaný. Žalovaný, ako je bližšie uvedené v bode 15. tohto odôvodnenia,

svoje tvrdenia o tom, že sa zdržiaval počas odbernej lehoty mimo miesta svojho bydliska, nepreukázal.
17. Námietka žalovaného ohľadom porušenia princípu rovnosti zbraní medzi sporovými stranami, keď
svedok žalobcu, H., bol vypočutý na pojednávaní oveľa skôr ako svedok žalovaného, V.. S., keďže
okresný súd najprv zamietol návrh na vypočutie svedka S., čo spôsobilo stav, že svedok S. si už
mnohé skutočnosti nepamätal, je nedôvodná. Žalovaný neuvádza pravdivé skutočnosti. Okresný súd

vyzval žalovaného už na prvom pojednávaní konanom 26. júna 2014 (č.l. 23 spisu), aby preukázal,
kde sa zdržiaval v období odbernej lehoty od 19. novembra 2013 do 10. decembra 2013 (v zápisnici o
pojednávaní je zrejme nesprávne uvedený rok 2014) v lehote do 19. novembra 2014. Na pojednávaní
konanom 20. novembra 2014 žalovaný predložil čestné vyhlásenia. Na tomto pojednávaní navrhol
žalobca (č.l. 43 spisu), nie žalovaný, vypočuť ako svedka V.. S., avšak na ďalšom pojednávaní konanom

24. septembra 2015 žalobca na výsluchu tohto svedka už netrval (č.l. 76 druhá strana spisu), keďže
vzhľadom na to, že ide o známych a spoločníkov v obchodnej spoločnosti, nepovažoval jeho výpoveď za
významnú. Súd o procesnom návrhu žalobcu na vypočutie svedka S. nerozhodoval. Žalovaný navrhol
vypočuť tohto svedka až na pojednávaní konanom 31. januára 2017, a k jeho výsluchu došlo na ďalšom
pojednávaní konanom 09. marca 2017. Žalovaný sám zavinil procesnú situáciu, že k výsluchu svedka

S. došlo až v roku 2017, keďže dôkaz výsluchom tohto svedka skôr nenavrhol (okresný súd v sporovom
konaní nebol povinný vykonávať dokazovanie z úradnej povinnosti). Žalovanému nič nebránilo navrhnúť
vypočuť tohto svedka skôr, ako aj preukázať skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení už v roku 2014.
V tejto súvislosti odvolací súd ďalej uvádza, že pred súdom prvej inštancie prebehlo deväť pojednávaní.
V štyroch prípadoch bol dôvod odročenia pojednávania na strane žalovaného, konkrétne: poskytnutie

lehoty na predloženie dôkazov (odročenie pojednávania konaného 26. júna 2014), poskytnutie lehoty na
vyjadrenie sa k dôkazom (odročenie pojednávania konaného 20. novembra 2014), poskytnutie lehoty
na doplnenie návrhov na vykonanie dokazovanie (odročenie pojednávania konaného 24. septembra
2014), nedostavenie sa svedkov žalovaného (odročenie pojednávania konaného 31. januára 2017).
Žalovaný v priebehu konania urobil len jedenkrát úkon v lehote, ktorú mu okresný súd uložil (emailové

vyjadrenie k dôkazom z 10. decembra 2014), v ostatných prípadoch tak vykonal až po sudcovskej
lehote, prípadne vôbec. Žalovaný preto nemôže úspešne namietať nedodržanie rovnosti zbraní, teda
že okresný súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz výsluchom svedka S. skôr, keď žalovaný tento návrh
na vykonanie dokazovania skôr nepodal, hoci súd viackrát odročil pojednávanie práve z dôvodov na
strane žalovaného.

17. Námietka žalovaného ohľadom nedostatočného vyťaženia svedka S. pri jeho výsluchu, je
nedôvodná. Žalovanému bol okresným súdom daný priestor na položenie otázok svedka S.. Ak svedok v
odvolaní namietal, že jeho pobyt v H. sa dal preukázať jednoduchou otázkou na svedka S., či si pamätá,
že by spolu neboli cca polovicu pracovného dňa, bol oprávnený svedkovi S. túto jednoduchú otázku
položiť, o to viac, že povinnosť preukazovať skutočnosti ohľadom pobytu žalovaného v H. bola na strane

žalovaného.
18. Nedôvodná je aj námietka, resp. pochybnosť žalovaného, že obsahom doručovanej zásielky nebola
výpoveď z nájmu bytu. Výpoveď z nájmu bytu tvorila obsah obálky odosielanej žalobcom žalovanému
(obsah obálky bol označený aj na líci obálky), ktoré sú ako listinné dôkazy obsahom spisu. Vzhľadomna to, že žalobca preukázal doručenie písomnosti vrátenou obálkou, povinnosťou žalovaného, ktorý
namietal, že obsah obálky bol iný (obálka neobsahovala výpoveď z nájmu bytu), by bolo preukázať opak,
čo v tomto prípade nie je možné (preukázať iný obsah zásielky).

19. Námietka žalovaného ohľadom zlých vzťahov so žalobcom, ktorý žalovanému nezákonné zvýšil
nájomné, odpojil žalovaného od energií, je nedôvodná. Vo vzťahu k vyjadreniam žalobcu, že žalovaný
dlhodobo, od roku 2012, neplatí nájomné, sú vyjadrenia žalovaného len tvrdeniami proti tvrdeniam
žalobcu, ktoré pre posúdenie veci nie sú významnými skutočnosťami.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

21. Odvolací súd preskúmal i výrok rozhodnutia napadnutého rozsudku o trovách konania, nakoľko sa
jedná o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej, a konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil,
že žalobca ako procesne úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti ako vecne správne.
22. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP okresný súd samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).