Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201182
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617201182.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: X. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom L. G. XXX, XXX XX E., v spore o zaplatenie 1.811,18 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 930,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 980,30 eur od 20. 04. 2014 do 23. 01. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 965,30 eur od 24. 01. 2017 do 26. 01. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo

sumy 950,30 eur od 27. 01. 2017 do 17. 03. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 940,30 eur od 18. 03. 2017 do 19. 04. 2017 a s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 930,30 eur od 20. 04. 2017 do zaplatenia.

II. Konanie v časti o zaplatenie 138,31,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 20. 04.
2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,94%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 14. 02. 2017 sa právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s., domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.811,18 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne od 20. 04. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 04. 03. 2013 Zmluvu o pôžičke č. 6140743, na základe

ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu 4.678,20 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať
pôžičku v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 77,97 eur. Do dnešného dňa žalovaná uhradila
z danej sumy 1.519,70 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať pôžičku, resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 01. 03. 2014 listom - Predžalobná upomienka
vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19. 04. 2014 úver zosplatnil. Do dnešného dňa
žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu

1.811,18 eur. Žalobca si zároveň v spore uplatňoval aj zákonné úroky z omeškania, nepožadoval však
zmluvnú pokutu. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 3.242,57 eur. Súčasťou
pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si
uplatňoval v spore, a to vo výške 88,31 eur. Celkovú výšku dlžnej sumy ku dňu podania žaloby tedatvorí istina vo výške 3.242,57 eur + náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 88,31 eur mínus prijaté
úhrady v celkovej sume 1.519,70 eur. K žalobe bola pripojená Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky č.
6140743 uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou dňa 04. 03. 2013,

Predžalobná upomienka zo dňa 01. 03. 2014 spolu s doručenkou o doručení danej listiny žalovanej a
Prehľad splátok a úhrad na meno klienta X. B..

3. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 02. 03. 2017 právny predchodca žalobcu predložil
Predžalobnú upomienku zo dňa 01. 03. 2014 s korekciou sumy dlžného zostatku.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

6. Z obsahu Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. 6140743 zo dňa 04. 03. 2013, uzavretej medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou, mal súd preukázané, že žalovanej bola
poskytnutá pôžička v sume 2.500,- eur, celková čiastka predstavovala 4.678,20 eur, celkové náklady
spotrebiteľa dosiahli sumu 2.178,20 eur, splátka mala predstavovať 77,97 eur, počet splátok bol 60,
termín konečnej splatnosti strany určili na marec 2018, mesačná výška poistenia bola 0,- eur, fixná ročná

úroková sadzba dosiahla 32%, RPMN dosiahla 32,%, priemerná hodnota RPMN bola 19,53% .

7. Z obsahu Predžalobnej upomienky zo dňa 01. 03. 2014, adresovanej spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a. s. žalovanej vyplýva, že k uvedenému dňu predstavoval nedoplatok žalovanej na
splátkach celkovú sumu 4.163,61 eur. Právny predchodca žalobcu zároveň žalovanú upozornil, že ak

do 06. 04. 2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci január 2014, bude spoločnosť oprávnená
úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa 10. 03. 2014.

8. Z obsahu Predžalobnej upomienky, predloženej právnym predchodcom žalobcu v doplnení žaloby,
vyplýva, že nedoplatok žalovanej na splátkach predstavoval ku dňu 01. 03. 2014 sumu 343,08 eur.

Upomienka zároveň obsahuje upozornenie, že v prípade ak do 06. 04. 2014 nedôjde k úhrade splátky
splatnej v mesiaci január 2014, bude spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver
zosplatniť.

9. Z obsahu prehľadu splátok a úhrad na meno klienta X. B. mal súd nepochybne preukázané, že

žalovaná doposiaľ žalobcovi uhradila sumu 1.519,70 eur.

10. Na základe návrhu žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. a spoločnosti Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., zo dňa 27. 06. 2017, rozhodol súd uznesením sp. zn. 21Csp/29/2017 zo dňa 09. 08. 2017 o
pripustení vstupu spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na miesto doterajšieho žalobcu.

11. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 02. 10. 2017 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatení
sumy 88,31 eur s príslušenstvom, titulom uplatnených zmluvných pokút a poplatkov, a zároveň v časti o
zaplatenie sumy 50,- eur s príslušenstvom z dôvodu čiastočného plnenia zo strany žalovanej. Uviedol,
že žalovaná uhradila na splatenie dlhu dňa 23. 01. 2017 sumu 15,- eur, dňa 26. 01. 2017 sumu 15,- eur,

dňa 17. 03. 2017 sumu 10,- eur a dňa 19. 04. 2017 sumu 10,- eur. Na základe uvedeného žiadal, aby súd
rozhodol tak, že žalovanej bude uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.672,87 eur, s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.722,87 eur od 20. 04. 2014 do 23. 01. 2017, s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.707,87 eur od 24. 01. 2017 do 26. 01. 2017, s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.692,87 eur od 27. 01. 2017 do 17. 03. 2017, s úrokom z omeškania

vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.682,87 eur od 18. 03. 2017 do 19. 04. 2017 a s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.672,87 eur od 20. 04. 2017 do zaplatenia. V časti, v ktorej došlo k
späťvzatiu žaloby sčasti, žiadal žalobca konanie zastaviť.

12. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 04.

03. 2013 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci
predmetu svojho podnikania, keď žalovanej poskytol pôžičku a spotrebiteľka, teda žalovaná, nekonala v
rámcisvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Nauvedenúzmluvubolonevyhnutnéaplikovaťustanovenie § 9 uvedeného zákona a to v znení účinnom ku dňu 04. 03. 2013. V zmysle § 9 ods. 2
písm. k/ daného predpisu bol povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel
jeho splatenia.

13. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že táto vymedzila výšku pôžičky, výšku splátok, ako aj
sadzby ročnej percentuálnej miery nákladov. Výška splátky pôžičky predstavovala 77,97 eur, avšak daná

suma nie je členená v zmysle spomínaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva neobsahovala priamo v texte štruktúrované spresnenie jednotlivých zložiek danej
splátky, a to rozčlenením na istinu, poplatky a úroky, čo malo za následok posúdenie úveru ako
bezúročného a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

14. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15

venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté
Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno
aplikovať na danú vec.

15. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem
iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej

splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
16. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez

úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

17.Natomtomiestesažiadazdôrazniť,žeSúdnydvorEÚposkytujevýlučnevýkladeurópskejlegislatívy,
nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

18. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako

aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.

z. v znení účinnom k 04. 03. 2013). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a
v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza
z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej
normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym

dvorom EÚ.

20. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci
v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právomvnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne: musí ísť
o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za
použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým logicky, systematický,

historický, teleologický výklad), nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené
všeobecné právne zásady.

21. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4.
júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade

a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva“.

22.Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvčastipovinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku

Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by
nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a

naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

23. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom
sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva)
stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru
(napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon
v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom
smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

24. Vzhľadom na uvedené závery, keďže okresný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, priznal žalobcovi len nezaplatenú časť istiny v sume 930,30 eur (pôžička v
sume 2.500,- eur mínus zaplatená suma 1.519,70 eur, mínus 50,- eur, na ktorú sumu poukázal žalobca
v podaní doručenom dňa 02. 10. 2017).

25. Vzhľadom na to, že si žalobca uplatnil v spore aj úroky z omeškania, postupoval okresný súd v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške platnej v prvý deň omeškania (20. 04.
2014), t.j. 5,25% ročne. Pri určení období, odkedy patrí žalobcovi úrok z omeškania, vychádzal súd

z momentu, kedy došlo k mimoriadnej splatnosti úveru, a zároveň aj z neskôr realizovaných platieb
žalovanej v priebehu sporu, a to dňa 23. 01. 2017 v sume 15,- eur, dňa 26. 01. 2017 v sume 15,- eur,
dňa 17. 03. 2017 v sume 10,- eur a dňa 19. 04. 2017 v sume 10,- eur.

26. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby a pri absencii nesúhlasu žalovanej k daným úkonom,

rozhodol súd podľa § 145 ods. 2 CSP o zastavení konania v časti o zaplatenie 138,31 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,25% ročne od 20. 04. 2014 do zaplatenia.

27. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatneného nároku, tento súd ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ sa žalobca
domáhal v spore aj priznania náhrady nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky,

tieto neboli podporené žiadnym dôkazom.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom vychádzal z toho, že žalobca dosiahol úspech v rozsahu 52,47% (úspech v časti o zaplateniesumy 930,30 eur, ako aj v časti o zaplatenie 20,- eur, ktorú sumu zaplatila žalovaná až po začatí konania
a jej zavinením bolo konanie čiastočne zastavené; sumu 2-krát 15,- eur zaplatila ešte pred začatím
konania), žalovaná dosiahla úspech v rozsahu 47,53%, z čoho vyplýva čistý úspech žalobcu v rozsahu

4,94%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.