Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209818
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209818.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci navrhovateľa:

A. F., E.. X.X.XXXX, I. O. XXX/X, G. E. J., proti odporkyni: B. F., E.. XX.X.XXXX, I. O. Č.. XXX/X, G. E.
J., o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal odporkyňu platením manželského výživného v sume 250,- eur mesačne
vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc dňom 1.5.2014. Podanie návrhu odôvodnil tým,

že je v súčasnosti bez zamestnania, hlavne kvôli zdravotným problémom. Odporkyňa pracuje ako
opatrovateľka v Nemecku. Z dôvodov niekoľkoročných nezhôd medzi ním a odporkyňou, sa odporkyňa
odsťahovala zo spol. domácnosti dňa 1.5.2014 do prenajatého bytu. Od tej doby spolu nekomunikujú.
Starostlivosť o domácnosť a o jeho tehotnú dcéru je na ňom. Odporkyňa na domácnosť neprispieva.
Podľa jeho vedomostí, čistý príjem odporkyne je 750,- eur.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom zo dňa 6.11.2014,
lustráciami zo SP, výsluchom účastníkov konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledujúci stav :

Z lustrácii v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľ a ani odporkyňa nepoberajú žiadne sociálne
dávky.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom žalobnom návrhu trvá. Jeho mesačný príjme je
vo výške 289,- eur, z toho uhrádza nájomné za byt vo výške 100,- eur, 60,- eur na poplatky za SIPO,
20,- eur poplatok za vodu. Za plyn uhrádza sumu 700,- eur ročne, ktorý spláca podľa svojich možností
sumou 50,- eur až 100,- eur. Teraz býva v spoločnej domácnosti s 24-ročnou dcérou, ktorá je v druhom
stave. Spláca pôžičky, ktoré zobrali spolu s odporkyňou. Ide o pôžičku vo výške 100 000,- Sk. So svojím
zdravotným stavom má náklady vo výške 15-20,- eur mesačne.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí. Manžel s ich dcérou nežije v
spoločnej domácnosti. Dcéra už porodila a býva u babky jej priateľa v G.. Finančne jej pomáha. Aj teraz
jej kúpila kočiar. Majú aj 20-ročného syna, ktorý je s ňou. Teraz jej oznámil, že sa musí ženiť. Syn pracujeiba na dohodu, zamestnal sa na sezónnu prácu a preto aj jeho finančne podporuje. Uviedla, že pracuje v
Nemecku a zarobí 750,- eur mesačne. Z toho financuje svoje výdaje a podporuje finančne dcéru aj syna.
S navrhovateľom nie sú rozvedení, on bol v Č. a vrátil sa asi pred rokom, keď sa dozvedel, že pracuje

v Nemecku. Ona sa preto vysťahovala so spoločnej domácnosti, našla si nájom, kde dala zálohu 500,-
eur a platí pravidelné mesačné splátky. Nakoľko navrhovateľ sa nestaral o domácnosť, preto sa zadlžila
na sociálke, v zdravotnej poisťovni, lebo mala živnosť, iba rok a niečo pracuje na turnusy v zahraničí.
Jej mesačné výdavky sú 260,- eur, za J. platí 37,70 eur, cestovné 2x 39,90 eur. Ďalšie výdavky má na
drogériu, finančne prispieva dcére a aj synovi. O navrhovateľovi počas spolužitia nevedela čo robí, jeho

rodina nezaujímala, zaujímajú ho kamaráti, alkohol a cigarety. Po zdravotnej stránke uviedla, že je tiež
na tom zle. Je diabetička a mesačne na inzulín vynakladá sumu 30,- eur.

Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,, Zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní

o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia
povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu
manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého

trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú
životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého
výživnénemožnopriznať,akbytobolovrozporesdobrýmimravmi.Jepotrebnéspoľahlivozistiťdôvody,
ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.

Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie
uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane
oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu
práva priznať výživné.

Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom
rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných
mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom
prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná
úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak,
aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť
ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na
jej existenciu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania zatiaľ trvá, takže
manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti a
finančne spolu nehospodária. Navrhovateľ má pravidelný mesačný príjem, z ktorého je schopný pokryť
bežné mesačné výdavky (uvedené vyplýva z jeho výpovede). Zo strany navrhovateľa neboli súd
predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho odôvodnenú potrebu priznať mu nárok na

manželské výživné v ním požadovanej sume.
Súd na základe vykonaného dokazovania preto dospel k záveru, že navrhovateľovi požadované
manželské výživné nemožno priznať, pričom bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery
účastníkov konania - manželov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného - navrhovateľa a schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného - odporkyne. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy

preukazujúce oprávnenosť jej nároku v zmysle zákona o rodine, neuniesol dôkazné bremeno o svojich
tvrdeniach.V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní

je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena.

Súd preto návrh navrhovateľa na určenie manželského výživného zamietol.
Odporkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto by mala právo na náhradu trov konania v

zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd jej však náhradu trov konania nepriznal,
pretože náhradutrovkonanianežiadalaaanizosúdnehospisujejžiadennároknanáhradutrovkonania
nevyplýva.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do
Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.