Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michaela Pacherová, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/86/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207606
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1716207606.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloletú W. J., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov
W. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.W. XX, F. a R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, L. J., t.č.
G. F. X - XXXX Y., Š., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zveruje maloletú W. J.T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke.
II. Otec je povinný platiť na maloletú W. výživné v sume 250 euro mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc od 07.12.2016.
III. Zročné výživné za obdobie od 07.12.2016 do 30.06.2018 vo výške 2 700 euro je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Styk otca s maloletou W. súd upravuje tak, že otec sa bude s maloletou stretávať každý tretí týždeň
v mesiaci v piatok, sobotu a nedeľu bez prespatia, vždy od 09.00 hod do 17.00 hod s tým, že miestom
odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky.
V. Obaja rodičia budú maloletú W.N. J., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jej majetok.
VI. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
-2-
27P/86/2017
VII. Súd zrušuje neodkladné opatrenie tunajšieho súdu zo dňa 09.04.2018, č.k. XXP/XX/XXXX-XX.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Matka dieťaťa návrhom podaným na súd žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností
rodičov k maloletej W. J., nar. XX.XX.XXXX. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa manželstvo neuzavreli,
nežijú v spoločnej domácnosti a k uzavretiu dohody vo veci starostlivosti o spoločnú dcéru nedošlo.
Maloletú W. navrhovala zveriť do svojej výchovy, otca zaviazať povinnosťou platiť na dcéru výživné
v sume 250 euro mesačne, spolu so sumou 200 CHF ako štátneho príspevku vyplácaného vo
Švajčiarsku, styk otca žiadala upraviť po predchádzajúcom dohovore s matkou a to vždy len počas dňa
s tým, že otec dieťa odovzdá matke najneskôr do 18.30 hodiny. S otcom maloletého žili v spoločnej
domácnosti v byte, ktorý je vo vlastníctve otca dieťaťa a jeho bývalej manželky. Dňa 29.11.2016 odišla
aj s dcérou zo spoločnej domácnosti, z dôvodu jeho agresívneho správania k svojej matke a od toho
času spolužitie neobnovili. Vzhľadom na to, že s otcom dieťaťa sa jej nepodarilo dohodnúť na výške
výživného ani na styku otca s dieťaťom navrhovala, aby vo veci rozhodol súd.
2/ Z výsluchu rodičov dieťaťa a obsahu listinných dôkazov súd zistil, že maloletá W. J., nar.
XX.XX.XXXX sa narodila z mimomanželského vzťahu svojich rodičov: W. L., nar. XX.XX.XXXX a R. J.,
nar. XX.XX.XXXX. Rodičia nežijú od 29.11.2016 v spoločnej domácnosti a na starostlivosti o spoločnúdcéru sa nevedia dohodnúť. Od narodenia zabezpečuje starostlivosť o dcéru matka, ktorá je slobodná
a ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Otec je rozvedený, z predchádzajúceho manželstva má troch
synov - Y., nar. XX.XX.XXXX, R., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX. Domnienka otcovstva mu v
čase rozvodu manželstva svedčala aj k maloletej X. J., nar. XX.XX.XXXX, k nej však podľa vyjadrenia
otec zaprel úspešne otcovstvo.
3/ Matka vyčíslila mesačné výdaje na maloletú nasledovne: plienky 55 €, hygienické potreby 20 €,
ošatenie 30 €, strava 20 €, výdavky na zdravotnú starostlivosť 15 €, vstupné 15 €, spolu 185 €. Svoje
mesačné výdaje vyčíslila nasledovne: strava 130 €, telefón 50 €, veci osobnej spotreby, hygiena a
ošatenie 100 €, spolu 280 €, bývanie 150 €, cestovné 30 €. Spolu výdavky matky a maloletej - 645 €.
Podaním doručeným súdu dňa 25.01.2018 upravila výdaje nasledovne: výdaje maloletej - hygienické
potreby 40 €, ošatenie, obuv 50 €, strava 50 €, výdavky na zdravotnú starostlivosť 15 €, vstupné 30
€, opatrovanie 300 € - spolu 485 €. Svoje výdaje matka vyčíslila nasledovne - strava 130 €, telefón 50
€, ošatenie, hygienické potreby 100 €, bývanie 150 €, cestovné náklady 60 €, splátka za auto 150 €,
spolu 1 125 €.
4/ Na pojednávaní súdu matka uviedla, že s dcérou bývajú na C. XX v Bratislave. Ide o rodinný dom jej
matky. V dome býva ona s dcérou a jej matka (stará matka maloletej W.). Mame prispieva na bývanie
a stravu sumou 150 € mesačne. V čase, keď žila s otcom maloletej v spoločnej domácnosti , už vtedy
pracoval vo Š. a ona trávila čas s ním vo Š., mala tam aj prácu. Keď bola tehotná začali medzi
-3-
27P/86/2017
nimi vznikať problémy. Vtedy sa vrátila späť na Slovensko a odišla bývať do bytu otca dieťaťa, ktorý
má v T.. Po narodení W. ich chodil navštevovať, jeho agresivita však pokračovala, preto si povedala,
že spolužitie s ním ukončí. Matka pre ňu prišla a aj s dcérou sa presťahovali na C. G. U. F.. Odkedy
sa od otca dieťaťa odsťahovala platí jej výživné vo výške 100 € mesačne. S otcom je v telefonickom
kontakte, on naďalej pracuje vo Š.. Matka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti M. L. L..C..I.., kde
dosahuje mesačný príjem vo výške 813 €, ktorý bude znížený, pretože požiadala o zmenu pracovného
úväzku na 6 hodinový, keďže nestíhala dcéru odviezť do škôlky a zo škôlky ju vyzdvihnúť. Okrem príjmu
z pracovného pomeru iný zdroj príjmu nemá, nepodniká, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné
veci väčšej hodnoty. Vlastní 10 ročné motorové vozidlo.
5/ Otec na pojednávaní súdu uviedol, že do februára 2018 bol zamestnaný ako vodič vo Š., v meste O. u
zamestnávateľa M. M., kde mal príjem 3000 - 3600 frankov mesačne. Ako vodič jazdil iba v rámci Š.. Vo
februári 2018 s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z organizačných dôvodov. Od 01.02.2018
pracuje v obchodnej spoločnosti Q. Q. N. E. tiež so sídlom vo Š.. Jeho týždenný pracovný čas je
31,2 hodín, teda pracuje na 65 %. U predchádzajúceho zamestnávateľa to bolo na 80 %. Na deti z
predchádzajúceho manželstva platí výživné mesačne v sume 380 €. Pred dvoma rokmi si kúpil Škodu
Octaviu z bazáru, za 11 000 CHF. Vo Š. si platí zdravotné poistenie vo výške 290 CHF mesačne.
Počas trvania predchádzajúceho manželstva s Ľ. J. si zakúpili 3-izbový byt v T. na Y. G..Č. XX. Na kúpu
bytu čerpali úver vo výške 85 000 €. Tento úver celý spláca on vo výške 500 € mesačne. Po rozvode
manželstva na vyporiadaní BSM nedohodli a vo veci nerozhodol ani súd. Byt v súčasnosti prenajíma
za nájomné vo výške 500 €. Tieto peniaze si ponecháva on, nič z nich nevypláca bývalej manželke.
Iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní, nepodniká ani nie je spoločníkom žiadnej
obchodnej spoločnosti. Trvalé bydlisko má nahlásené u svojich rodičov v Z. J.. Na maloletú poberá vo
Š. rodičovský príspevok vo výške 200 CHF. Otec nesúhlasil so zverením maloletej W. do starostlivosti
matke, navrhol dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V prípade, ak súd jeho
návrhu vyhovie, je odhodlaný vrátiť sa na Slovensko. Ak by sa súd s jeho návrhom nestotožnil žiadal
upraviť styk s dcérou každý tretí týždeň v mesiaci, kedy chodí na Slovensko a zdrží sa tu celých sedem
dní. Styk s dcérou navrhoval upraviť aj s prespaním, najlepšie počas víkendu. S takouto úpravou styku
však matka nesúhlasila, poukázala na to, že dieťa na otca nie je zvyknuté lebo s ním trávila málo času,
okrem toho dcéra večer zaspáva pri kojení. Otec o dcéru neprejavuje záujem, ona nemá problém s tým
aby si dcéru zobral, avšak otec je nespoľahlivý, nasľubuje dcére, že príde a napokon nepríde.
6/ Z obsahu potvrdenia o príjme súd zistil, že matka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti M. L. L..C..I..
so sídlom C. XX, F.. Jej priemerný mesačný príjem predstavuje 813 €.
7/ Otec založil do spisu potvrdenia o príjme, skončení predchádzajúceho pracovného pomeru, nájomnú
zmluvu bytu, ktorý užíva vo Š.. Všetky doklady otec založil súdu v nemeckom jazyku. Keďže ako
vec prejednávajúca sudkyňa ovládam nemecký jazyk slovom i písmom, mám zloženú štátnu skúšku z
nemeckého jazyka, nepovažovala som za hospodárne vyžadovať, prípadne nariaďovať úradný preklad
uvedených listín.8/ Z obsahu listiny z č.l. 78 spisu vyplýva, že pôvodný zamestnávateľ otca - obchodná spoločnosť M. E.
M. so sídlom vo Š. ukončila so svojím zamestnanom R. J. pracovný pomer z hospodárskych dôvodov
ku dňu 31.01.2018. Z tohto listinného dokladu nebolo možné zistiť, či bolo otcovi vyplatené
-4-
27P/86/2017
zdôvoduskončeniapracovnéhopomeruodstupné.Otectvrdil,žežiadneodstupnémuvyplatenénebolo.
Jeho príjem u predchádzajúceho zamestnávateľa predstavoval v marci 2017 - 3 641 CHF/ 3140 €
netto, vrátane príplatkov za sviatky, 13. plat, prídavky na dieťa 200 €, v apríli 2017 - 4 794 CHF/4135
€, v máji 2017- 3 878,30 CHF/3345 €, v júni 2017 - 3 987 CHF/ 3 439 €, v júli 2017- 3 886/3352 €.
Z obsahu predloženej pracovnej zmluvy k nahliadnutiu od aktuálneho zamestnávateľa Q. Q. N. E. súd
zistil, že jeho brutto zárobok bol dohodnutý sumou 3 025 CHF mesačne/2 609 €, k platu mu vzniká nárok
na 2 CHF za každú odpracovanú hodinu ako náhrada paušálnych výdajov, za nočnú prácu mu vzniká
nárok na príplatok vo výške 10 % + 3,50 CHF na hodinu odpracovanej nočnej práce, pri prenocovaní +
40 CHF na noc a pri odjazde v nedeľu pred 20.00 hod mu bude vyplatená jednorazová sumu 100 CHF,
za odpracovanú sobotu mu prináleží príplatok 40 CHF. Netto príjem za február 2018 mu bol vyplatený
vo výške 2 602 CHF/2244 €.
9/ Z obsahu rozsudku Okresného súdu T. zo dňa 15.05.2014, č.k.XXP/XXX/XXXX-XXX mal súd
preukázané, že manželstvo R. J. a jeho manželky Ľ. J., rod. U. bolo právoplatne rozvedené. Deti
narodené z manželstva: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, R. J.Š., nar. XX.XX.XXXX, Y. J., nar. XX.XX.XXXX a X.
J., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matke. Otec
bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné na mal. Y. vo výške 90 € mesačne, na mal. R. vo výške 80 €
mesačne, ma maloletého Y. vo výške 70 € mesačne a na maloletú X. (ku ktorej neskôr zaprel otcovstvo)
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
10/ Otec dieťaťa žije a pracuje vo Š. v prenajatom 4 a 1 izbovom byte, za ktorý platí nájomné vo výške
1300 CHF mesačne /1 121 €. Otec otázku súdu uviedol, že v byte býva sám. Donedávna s ním bývali
aj dvaja spolupracovníci, ktorí mu prispievali na nájom, títo sa však odsťahovali a v byte je teraz sám.
Dodal, že vo Š. je veľký problém s voľnými bytmi, nenašiel žiaden menší byt, preto užíva tento. Ďalšie
výdaje má otec spojené s platením televízie 500 CHF ročne, zdravotným poistením (č.l. 107) - 218 CHF,
zákonného a havarijného poistenia vozidla (110) - 519 CHF ročne . Tým, že chodí každý tretí týždeň na
Slovensko býva u svojej priateľky v V., ktorej mesačne prispieva na bývanie sumou 150 €.
11/ Uznesením zo dňa 27.03.2018, č.k. XXP/XX/XXXX-XX, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
upravil styk otca s maloletou W.N. každý párny víkend od piatku do nedele bez prespatia tak, že dieťa
si otec prevezme vždy ráno o 9.00 hod a o 19.00 hod dieťa odovzdá v mieste bydliska matky.
12/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,§ 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súdu praví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na
-5-
27P/86/2017
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou
povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13/ S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
návrh matky je opodstatnený. Súd mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nevedú
spoločnú domácnosť a nehospodária spolu. Starostlivosť o dieťa od jeho narodenia zabezpečuje
výlučne matka. Otec sa nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloletú, trvalo žije a pracuje v zahraničí,
s maloletou sa stretáva len sporadicky. Napriek tomu, že otec navrhoval maloletú W. zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti, súd jeho návrhu nemohol vyhovieť, napriek tomu, že otec tvrdil, že v prípade
ak súd jeho návrhu vyhovie vráti sa späť na Slovensko aby mohol zabezpečovať starostlivosť o
dcéru. Základnou zásadou rozhodovacej činnosti súdu je, že sa rozhoduje na základe skutkového
stavu aktuálneho ku dňu vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže uveriť tvrdeniam, ktoré majú nastať až v
budúcnosti, nemá žiadnu záruku, že v skutočnosti by boli aj zrealizované. Preto keď otec trvalo žije a
pracuje v zahraničí a na Slovensko chodí len každý tretí týždeň v mesiaci, striedavá osobná starostlivosť
neprichádzadoúvahy.Okremtohoideodieťaútlehoveku,ktoréjeprirodzenenaviazanénasvojumatku,
ktorá od novembra 2016, kedy ukončila spolužitie s otcom dieťaťa, vychováva dcéru sama. Keďže
osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka a k jej starostlivosti neboli žiadne námietky,
súd zveril mal. W. do jej osobnej starostlivosti a určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok.
14/ Kolízny opatrovník sa rovnako k návrhu matky pripojil, mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa
aby boli upravené jeho práva a povinnosti tak, ako to navrhla matka, pretože otec svoju starostlivosť
o dieťa dlhodobo zanedbáva, pričom matka má vytvorené vhodné podmienky na zdravý psychický a
fyzický vývoj maloletého dieťaťa.
-6-
27P/86/2017
15/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím
určitého veku t.j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života ako to určuje Zákon
o prídavku na dieťa. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s tým,
že dieťa má zároveň právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu majú obaja rodičia, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové
pomery každého z rodičov. Smerodajná, pre určenie výživného, je životná úroveň rodičov. Zákon o
rodine ustanovuje, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Životnú úroveň
rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky,
čerpané úvery, bytové pomery, vlastníctvo nehnuteľností a hnuteľných vecí. Pri určení výšky vyživovacej
povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to tak, aby výška výživného
pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného (oprávnené potreby
dieťaťa sa menia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a pod.).Celkové mesačné náklady
na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa
ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka, mimoškolské aktivity ect.
Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany
rodičov ako sú výlety, športové aktivity a iné. Pri určení výšky výživného na dieťa súd skúmal potreby
dieťaťa, príjem a možnosti a schopnosti oboch rodičov. Je nepochybné, že na dieťa vo veku takmer
troch rokov vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup hygienických a zdravotníckych potrieb
a v prípade, že dieťa navštevuje predškolské zariadenie/jasle vznikajú aj ďalšie výdaje spojené s
úhradou poplatkov. Dieťa dovŕši tri roky veku až v júni 2018, preto do predškolského zariadenia
nastúpi až v septembri 2018. Na to aby matka mohla pracovať platí pre W. opatrovateľku mesačne v
sume 300 € (čo však v konaní nepreukázala), inokedy jej v starostlivosti o dcéru pomáha jej matka.
Otec dieťaťa pracuje dlhodobo v zahraničí. Do februára 2018 bol jeho príjem cca 3 500 CHF/3019 €
avšak aj po nástupe do nového zamestnania nie je možné hovoriť o tom, že by sa jeho príjem podstatneznížil. Z obsahu pracovnej zmluvy súd totiž zistil, že okrem základnej mzdy brutto sumou 3 025 CHF
mesačne 2 609 €, mu vzniká nárok na rôzne príplatky, paušálne výdaje a pod. Ak aj jeho prvá výplata
bola vo výške 2 602 CHF, táto suma nemôže vzhľadom na krátkosť trvania pracovného pomeru ešte
neodzrkadľovať jeho skutočný príjem, vrátane všetkých príplatkov. Na svoje tri deti z predchádzajúceho
manželstva platí výživné spolu v sume 240 €, priateľke platí za týždeň bývania u nej sumu 150 €, sám
obýva 4 a 1 izbový byt vo Š., za ktorý platí nájomné, vrátane energií v sume 1300 CHF, spolu s bývalou
manželkou sú podielovými spoluvlastníkmi 3-izbového bytu v T., ktorý prenajíma za nájomné vo výške
500 €, ktoré si ponecháva v plnej výške a ktoré mu v podstate pokryje celú splátku úveru. Platby ako sú
poistné na motorové vozidlo, ročný poplatok za televíziu 500 CHF súd vyhodnotil ako nie nevyhnutné. S
prihliadnutím na okolnosti daného stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku a za situácie, keď životná úroveň
otca je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň matky, prihliadnuc na zásadu, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojho rodičia ako aj na skutočnosť, že otec do januára 2018 poberal
prídavky na dieťa vo Š. bez toho, aby ich matke vyplatil, mal za to, že výživné vo výške 250 € mesačne je
primerané (otec je schopný platiť 4 a 1/2 izbový byt vo Š., v ktorom býva sám, okrem toho platí mesačne
svojej priateľke 150 € mesačne, pôžička, ktorú spláca na byt v T. sa mu celá vracia z nájomného za
prenájom bytu) . V časti, v ktorej sa matka domáhala, aby bol otec zaviazaný povinnosťou mesačne jej
vyplácať prídavky na dieťa vo výške 200 € súd jej návrh
-7-
27P/86/2017
zamietol, pretože nemal za preukázané, že tieto prídavky aktuálne otec poberá a súd nie je oprávnený v
rámci svojej rozhodovacej činnosti v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zaväzovať
toho - ktorého rodiča povinnosťou vyplácať druhému rodinné prídavky. Súd priznal výživné odo
dňa podania návrhu na súd, t.j. odo dňa 07.12.2016. Zročné výživné, ktoré potom otcovi vzniklo do
30.06.2018vsume2700euro(pozapočítanímesačnýchplatiebvýživnéhovovýške100€,ktoréotecod
29.11.2016 realizuje k rukám matky) je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.
16/ Súd upravil styk otca s dcérou počas každého tretieho týždňa v mesiaci, kedy podľa vlastného
vyjadrenia celý týždeň trávi na Slovensku. Vzhľadom na to, že od 29.11.2016 je dieťa s otcom len v
sporadickom kontakte a ide o dieťa útleho veku, keď podľa matky dieťa večer zaspáva pri kojení, je
súd toho názoru, že nie je vhodné upraviť otcovi styk s prespávaním. V prvom rade je nutné aby si
dieťa opätovne vybudovalo citový vzťah k otcovi, aby bolo nastavené na pravidelný režim stretávania
sa s ním. Nie je vylúčené, že ak nastúpi do predškolského zariadenia a vzťah s otcom sa zintenzívni,
nebude môcť u otca aj prespať. Nateraz je potrebné vytvoriť istú pravidelnosť, na ktorej by si mal dať
záležať najmä otec.
17/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-8-
27P/86/2017
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.