Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218700
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116218700.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu TOMDom, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku
676/314, Dubnica nad Váhom, IČO 36 308 781, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Martinkovou,
advokátkou so sídlom Štvrť SNP 143/58, Trenčianske Teplice proti žalovanému P. L., bytom X. XXX/X-
XX, J. nad P., o zaplatenie 591,50 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín č.k. 14Csp/85/2016-29 zo dňa 8. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 591,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 117,70 € od 1.4.2016

do zaplatenia, 117,70 € od 1.5.2016 do zaplatenia, 117,70 € od 1.6.2016 do zaplatenia, 117,70 € od
1.7.2016 do zaplatenia, 117,70 € od 1.8.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a výrokom II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie právne odôvodnil
ust. § 297 písm. b), § 255 ods. 1 CSP, § 6 ods. 1-4, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1-3, § 10 ods. 1 a 6 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.12.2015, § 517 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.10.2016
domáhal zaplatenia sumy 591,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 117,70
€ od 1.4.2016 do zaplatenia, 117,70 € od 1.5.2016 do zaplatenia, 117,70 € od 1.6.2016 do zaplatenia,
117,70 € od 1.7.2016 do zaplatenia, 117,70 € od 1.8.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o výkone správy č. 10/2015 vykonáva pre žalovaného správu
bytov a nebytových priestorov a poskytuje plnenia spojené s užívaním bytu. Žalovaný si neplní riadne

a včas povinnosť platiť preddavky za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca zaslal žalovanému dňa
19.9.2016upomienkunaúhradudlžnýchplatiebzamesiace4/2016-8/2016,t.j.za5mesiacovpo117,70
€ = 588,50 €. V zmysle Zmluvy o výkone správy žalobca spoplatnil upomienku sumou 3 €. Žalovaný na
upomienku nereagoval. Okresný súd Trenčín vydal dňa 24.10.2016 pod č.k. 14Csp/85/2016-15 platobný
rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 591,50 € s príslušenstvom a trov
konania vzmysležaloby.Žalovanýpodalprotiplatobnémurozkazuvčasodporsodôvodnením,vktorom

namietal požiadavky žalobcu ako neoprávnené s poukazom na to, že medzi nimi nie je žiadny právny
zväzok. Poukázal na to, že výkon správy žalobcu je neprehľadný a žiadal vykonať audit od roku 2012 a
prihliadať na skutočnosti bez bližšej špecifikácie, uvedené v spore 27C/98/2016. Žalovaný nepredložil
žiadne dôkazy na svoju obranu. Preto súd vychádzal len z dôkazov, predložených žalobcom a oboznámil
pripojený spis tun. súdu 27C/98/2016. Súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 297 písm. b/ CSP z dôvodu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000€. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný je vlastníkom bytu č.XXna X. poschodí v bytovom dome súp.č. XXX vchod č. X na X. ulici v k.ú. J. nad P., evidovaného
Správou katastra Ilava na LV č. XXXX. Žalobca na základe Zmluvy o výkone správy č. 10/2015 zo dňa
30.4.2015 vykonáva pre žalovaného správu bytov a nebytových priestorov a poskytuje plnenia spojené

s užívaním bytu. Zmluva o výkone správy č. 10/2015 je opatrená nadpolovičnou väčšinou podpisov
vlastníkov bytov (zo 78 vlastníkov ju podpísalo 44 vlastníkov bytov), žalovaný zmluvu nepodpísal, čo
však neznamená, že sa na neho zmluva nevzťahuje. V každom bytovom dome môže existovať len jedna
forma správy a to buď spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca na základe zmluvy o výkone správy
a o forme správy rozhoduje nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov. Nadpolovičná väčšina vlastníkov

bytov sa rozhodla pre výkon správy bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalovaného podpisom
Zmluvy o výkone správy so žalobcom a táto zmluva je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov, aj keď
ju nepodpísali, teda zaväzuje aj žalovaného. Žalovaný neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý ho zmluva
nezaväzuje a vo veci 27C/98/2016 ( týkajúci sa žalovanej Anny Vitázkovej sa namieta absencia jej
podpisu na zmluve o výkone správy). Žalobca je oprávnený v zmysle Zmluvy o výkone správy na základe
tejto zmluvy vymáhať nedoplatky na úhradách za služby spojené s užívaním bytu a preddavky do fondu

prevádzky, údržby a opráv a v zmysle ustálenej judikatúry je správca bytového domu aktívne vecne
legitimovaný vymáhať od vlastníkov plnenia. Predpisom mesačných záloh boli žalovanému vypočítané
úhrady za služby spojené s užívaním bytu a za správu tak, že od 1.6.2014 bol žalovaný povinný platiť
117,70€/mesačne. Žalovaný mal podľa čl. III bod 12 Zmluvy o výkone správy uhrádzať preddavky
na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv správy domu a preddavky za plnenie poskytované s

užívaním nebytových priestorov, všetko mesačne vopred na účet domu v banke. Žalovaný neuhradil
platby za 4/2016 -8/2016, t.j. za 5 mesiacov po 117,70€ = 588,50€, za čo bol upomínaný. V zmysle
Zmluvy o výkone správy žalobca spoplatnil upomienku sumou 3€. Žalovaný okrem svojich tvrdení, že
hospodárenie žalobcu je neprehľadné neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, spochybňujúce nároky
žalobcu uplatnené žalobou a okrem požiadavky ekonomického auditu od roku 2012 neuviedol žiadne

návrhy na vykonanie dokazovania. Súd preto takýto dôkaz auditu považoval vzhľadom na predmet tohto
sporu za zbytočný a tento nevykonal. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil pohľadávky vyplývajúce
z § 10 ods.1,6 zákona o vlastníctve bytov a nebyt. priestorov riadne včas, v lehote ich splatnosti, dostal
sa do omeškania a preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úroky z omeškania z jednotlivých preddavkov vo
výške 5% ročne z dlžných súm podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi z dôvodu jeho úspechu v spore
priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žalovaný svojím odvolaním napadol rozsudok
súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Je názoru, že

mu bolo odňaté ústavné právo podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a rozsudok je neopodstatnený,
v rozpore s únijným právom a Ústavou Slovenskej republiky. Namietal, že súd vychádzal v dokazovaní
len z dôkazov predložených žalobcom, vo veci nenariadil pojednávanie ako bolo uvedené v poučení
vydaného platobného rozkazu č.k. 14Csp/85/2016-15. Súd po odpore zrušil platobný rozkaz, ale
pojednávanie nenariadil, čím mu bolo uprené právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom predložených

žalobcom. Žiada súd, aby mu poskytol náležitú súdnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
právo na súdnu ochranu podľa čl. 46, čl. 48 ods. 2 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré mu boli odňaté procesnými chybami súdu. Nakoľko
mu nikdy nebola zo súdu doručená žaloba a nemohol sa k nej vyjadriť, a ani teraz mu nebol doručený
žalobný návrh aj s prílohami, ale až platobný rozkaz. Dôkazy, ktoré predložil súdu žalobca si vyžiadal

dňa 21.02.2017 na infocentre Okresného súdu Trenčín, takže ani teraz sa ešte nedokáže dostatočne
vyjadriť k predmetnej zmluve či skutočnostiam uvedených v rozsudku. Ďalej uviedol, že v júli 2011
žalobca prebral správu bytového domu na Bratislavskej ulici č. 427/2, v Dubnici nad Váhom. Z výpisu
z Obchodného registra na internetovej stránke sa dozvedel, že daná spoločnosť TOMDom, s.r.o.
(žalobca) má oprávnenie na správu a údržbu bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností

od 03.11.2011. Preto považuje celú podanú žalobu za nedôvodnú a v rozpore zo zákonom. Súd mal
z úradnej moci, ak nenariadil pojednávanie, skúmať predmetnú zmluvu zo správcom, nakoľko táto je
zmluvou spotrebiteľskou a ako spotrebiteľ má dostať súdom vyššiu právnu ochranu. Má za to, že žalobca
nikdy nemal oprávnenie podnikať v čase uzatvorenia prvej zmluvy o správe, čo spôsobilo neplatnosť
zmluvy. Žalovaný je presvedčený, že žalobca voči nemu použil neprijateľné zmluvné podmienky a

nečestný postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Týmto žiada
súd, aby tieto podmienky vyhlásil za neprijateľné podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý platil i v čase keď tieto skutočnosti nastali, toho času § 298 CSP. Mnohé všeobecné a odvolacie
súdy Slovenskej republiky opakovane a spravodlivo konštatujú, že neinformovanosť spotrebiteľa, resp.jeho nedostatočná informovanosť aj z dôvodu roztrieštenosti právnej úpravy spotrebiteľského práva, mu
nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch,
kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné

podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa a úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať
neprijateľnosť zmluvných podmienok a rozpor s dobrými mravmi a v prípade, že sú zmluvné podmienky
neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Aj napriek týmto skutočnostiam súd vydal
rozsudok v neprospech spotrebiteľa v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Úkony
žalobcu od počiatku považuje za neplatné pre rozpor so zákonom a únijnym právom. Súd z úradnej

povinnosti preskúmava vyššie uvedené skutočnosti a prihliada na príslušnú judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie a súdov Slovenskej republiky. Na záver navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391
ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.10.2016 domáhal zaplatenia sumy
591,50 € spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vydal dňa 24.10.2016 platobný rozkaz č.k.
14Csp/85/2016-15, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní zaplatiť žalobcovi 591,50 eur s
prísl., ako aj trovy konania, alebo podať v tej istej lehote odpor, s poučením, že ak čo len jeden zo
žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu

a nariadi pojednávanie (č.l. 15). Žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor s vecným
odôvodnením (č.l. 20), v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením č.k. 14Csp/85/2016-22 zo dňa
28.11.2016 zrušil vydaný platobný rozkaz (č.l. 22) a uznesením č.k. 14Csp/85/2016-23 vyzval žalobcu,
aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k odporu žalovaného, uviedol ďalšie doposiaľ
neuvedené skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (č.l. 23), ktoré žalobca prevzal

dňa 12.12.2016 a dňa 11.01.2017 podal k odporu vyjadrenie (č.l. 25). Následne súd prvej inštancie
postupom podľa ust. § 297 písm. b) v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP vydal napadnutý rozsudok.

6. Podľa § 265 ods. 1 CSP ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných

dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

7. Podľa § 267 ods. 1 CSP odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného
odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju
obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

8. Podľa § 267 ods. 3 CSP ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 .

9. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.11. Vyššie uvedené ustanovenia umožňujú súdu aj bez návrhu, dokazovania a nariadenia pojednávania
vydať platobný rozkaz. Ide o jednu z foriem rozhodnutia vo veci samej, ktorú je možné využiť iba
v prípade, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady. Z uvedeného dôvodu sa vyžaduje, aby

skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje žalobou uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené; požadované
plnenie musí byť objektívnym právom dovolené. Záver, že uplatnené právo vyplýva zo žalobcom
uvedených skutočností, predpokladá také opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré ich
umožňujú posúdiť po právnej stránke (relevantné hmotné právo).

12. Zabrániť tomu, aby vydaný platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, možno podaním odporu. Odpor proti platobnému rozkazu je špecifickým spôsobom
procesnej obrany strany konania, ktorá má za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok
(včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok
voči platobnému rozkazu. Oprávnenou osobou na podanie odporu je žalovaný. Iba odpor podaný
oneskorene, neoprávnenou osobou alebo bez vecného odôvodnenia môže súd odmietnuť, o čom

rozhoduje uznesením. Ak nie sú splnené podmienky na odmietnutie odporu, súd platobný rozkaz
uznesením zruší v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Tento postup vyplýva zo zásady ústnosti a
bezprostrednosti konania. Účelom pojednávania je, aby žalobca mal možnosť žalobu vo veci samej
predniesť ústne a bezprostredne súdu a opačne, aby žalovaný mohol rovnakým spôsobom zaujať k veci
postoj. Rovnako však platí, že účasť na pojednávaní je právom strany sporu a nie jej povinnosťou.

13. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku a konania jemu predchádzajúceho dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné a to z týchto dôvodov.

14. Civilný sporový poriadok upravuje vo svojich ustanoveniach § 265 až § 268 CSP procesný postup

súdu vzťahujúci sa na inštitút platobného rozkazu. Ustanovenie § 267 ods. 3 veta prvá CSP výslovne
uvádza, že ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný
rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie, ak teda nedôjde k odmietnutiu odporu postupom
podľa § 267 ods. 2 CSP. Vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci
samej. Žalovaný musí v odôvodnení odporu uviesť konkrétne vecné tvrdenie, ktoré spochybňuje

opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vyhodnotil podaný odpor
ako podaný včas oprávnenou osobou s vecným odôvodnením a zrušil vydaný a doručený platobný
rozkaz uznesením č.k. 14Csp/85/2016-22 zo dňa 28.11.2016. V ďalšom procesnom postupe však
neaplikoval ostatnú časť ust. § 267 ods. 3 veta prvá CSP, kedy bolo jeho úlohou nariadiť na prejednanie
veci pojednávanie, ale vydal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania aplikujúc ust. § 297

písm. b) CSP, čo odôvodnil tým, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

15. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pochybil, ak po zrušení platobného rozkazu
nenariadilnaprejednanievecisamejpojednávanie.Nakoľkopodanýodporbolvyhodnotenýsúdomprvej

inštancie ako vecne odôvodnený, znamená to, že žalovaný dostatočným spôsobom poprel žalobcom
uplatnený nárok čo do právneho základu i výšky zároveň keď spochybnil samotnú existenciu právneho
nároku a tým založil spornosť skutkových tvrdení, na ktorých je založený právny nárok žalobcu. Preto
sa nemožno stotožniť s argumentáciou o nespornosti skutkových tvrdení, ktorá je jednou z podmienok
aplikácie ust. § 297 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 297 písm. b) CSP po zrušení

platobného rozkazu uznesením č.k. 14Csp/85/2016-22 zo dňa 28.11.2016 a rozhodnutím vo veci
napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 v spojení s ust. § 267 ods. 3
veta prvá CSP, hoci podmienky pre takýto postup neboli v konaní splnené, uprel žalovanému možnosť
ústne a bezprostredne predniesť súdu svoju procesnú obranu proti žalobnému návrhu, čím znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.
16. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušené a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní nariadiť na prejednanie veci pojednávanie podľa
ust. § 297 v spojení s ust. § 267 ods. 3 veta prvá CSP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).