Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415209428
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415209428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: C. T. , narodený
dňa XX.XX.XXXX, bytom Y., E. H. č. XXXX, proti dcére: C.. L. A. , rod. T., narodená dňa XX.XX.XXXX,
trvale bytom F., Q. Y. č. XXXX/XX, v konaní o zrušenie výživného na dospelé dieťa, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 31. októbra 2016, č. k. 18 C

221/2015-81, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 31. októbra 2016 č.k. 18
C 221/2015-81, vo výroku, ktorým súd zrušil dňom 2.9.2015 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa C.
T., narodeného dňa XX.XX.XXXX, voči dcére L. A., rod. T., narodenej dňa XX.XX.XXXX, stanovenú
uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 8 C 378/2010-88 zo dňa 15.5.2012 m e n í tak, že vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči dcére L. A., rod. T., narodenej dňa XX.XX.XXXX, stanovenú uznesením
Okresného súdu Pezinok č.k. 8 C 378/2010-88 zo dňa 15.5.2012 z r u š u j e s účinnosťou od 1.7.2015.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 31. októbra 2016, č. k. 18 C
221/2015-81, vo výroku, ktorým navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, m e n í tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 31.10.2016, č.k. 18 C 221/2015-81, súd prvej inštancie vyhovel návrhu
navrhovateľa, ktorým sa voči plnoletej dcére domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, naposledy
určenej uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 8 C 378/2010-88 zo dňa 15.5.2012, vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa zrušil dňom 2.9.2015. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 62 ods. 1, Zákona o

rodine, § 30, § 34, § 37, § 156, § 157, § 57, § 58 Civilného mimosporového poriadku a § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Vecne odôvodnil rozhodnutie tým, že vykonal dokazovanie smerujúce
k preukázaniu, či je odporkyňa schopná sa samostatne živiť, keďže Zákon o rodine neurčuje lehotu,
do kedy trvá vyživovacia povinnosť rodiča, ale zánik vyživovacej povinnosti viaže na stav, kedy je
dieťa (plnoletá dcéra navrhovateľa) pripravené sa samostatne živiť, uspokojovať svoje životné potreby
bez pomoci rodiča. Konštatoval, že v konaní bolo nesporné a odporkyňou pred súdom potvrdené,

že je ekonomicky samostatná, a to dňom 2.9.2015, kedy nastúpila na doktorantské štúdium a
poberá štipendium. Súd prvej inštancie zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre právne posúdenie
charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane oboch účastníkov (otca aj dcéry) za obdobieod poslednej úpravy výživného. Ustálil, že ním zistené zmeny v osobných, majetkových a
zárobkových pomeroch navrhovateľa a odporkyne sú podstatnou zmenou tak, ako to má na mysli
Zákonorodine,aodôvodňujúzrušenievyživovacejpovinnostinavrhovateľavočiodporcovi(odôvodnené

potreby odporkyne sú pokryté sumou získanou na základe skutočnosti, že nastúpila na doktorandské
štúdium a poberá štipendium). Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že vzhľadom na to, že dcéra
navrhovateľa je ekonomicky samostatná, mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca zanikla
ekonomickou samostatnosťou odporkyne (dospelej dcéry) dňom 2.9.2015. Rozhodnutie o trovách
konania súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že navrhovateľ ako úspešný účastník konania náhradu trov

konania nežiadal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho časti výroku, ktorým zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa dňom 2.9.2015, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Podľa odvolateľa súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V
odvolaní uviedol, že odporkyňa ukončila v júni štúdium na vysokej škole II. stupňa zložením štátnej

záverečnej skúšky, dňa 5.6.2015 si podala žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňom nasledujúcim po zložení štátnej záverečnej skúšky,
podľa odvolateľa, stráca vysokoškolský absolvent charakter nezaopatreného dieťaťa, je pripravený na
výkon svojho povolania, zaniká i nárok na výplatu rodinných prídavkov. Odporkyňa je od júna 2015
schopná sama sa živiť, čo potvrdila aj podaním žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o

zamestnanie. Sú preto splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti k mesiacu jún 2015,
súd prvej inštancie preto rozhodol, podľa odvolateľa, nesprávne, keď zrušil jeho vyživovaciu povinnosť
dňom 2.9.2015 a neskúmal, prostredníctvom Sociálnej poisťovne, či odporkyňa vykonáva zárobkovú
činnosť. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zruší
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa dňom 30.6.2015.

4. K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa, súhlasiac s rozsudkom súdu prvej inštancie. Uviedla, že
ekonomicky samostatnou sa stala až nástupom na vysokoškolské štúdium III. stupňa (doktorandské
štúdium), kedy začala poberať štipendium. K vyjadreniu priložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 5.6.2015, keďže ku

dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa sústavne pripravovala na
budúce povolanie.

5. Navrhovateľ sa už k vyjadreniu odporkyne k odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016 (s účinnosťou od 1.7.2016 zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pričom bol viazaný
rozsahom odvolania a nebol viazaný dôvodmi odvolania [§ 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“); § 2 ods. 1, § 395 C.m.p.]; vec prejednal na odvolacom

pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov konania a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné zmeniť
(§ 388 C.s.p.).

7. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je

poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne. Nárok na výživné má aj plnoleté dieťa, keďže Zákon o rodine
neviaže zánik vyživovacej povinnosti na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť

(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Základnou podmienkou pre existenciu vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu je neschopnosť plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť. Štandardne vyživovacia povinnosť k
dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Pre trvanie zákonnej vyživovacej
povinnostirodičakdieťaťujetedarozhodujúceposúdenie,čidieťaje,aleboniejeschopnésamosaživiť.

8. V prejednávanom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni, sporný bol termín, ku ktorému má dôjsť k zrušeniu zákonnej
povinnosti rodiča prispievať výživným na svoje plnoleté dieťa.9. Podľa navrhovateľa odporkyňa ukončila vysokoškolské štúdium v júni 2015, kedy mu zanikla
vyživovacia povinnosť voči odporkyni. Keďže navrhovateľ uhradil odporkyni výživné aj za mesiac
jún 2015, navrhol zrušiť vyživovaciu povinnosť súčinnosťou od 1.7.2015. Odporkyňa súhlasila stým,

že za čas doktorandského štúdia jej výživné nepatrí. Poslednú podmienku úspešného ukončenia
vysokoškolského štúdia splnila dňa 2.6.2015 vykonaním štátnej záverečnej skúšky, následne požiadala
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradenie do zoznamu uchádzačov o zamestnanie, z
evidencie bola vyradená v dôsledku prijatia na štvorročné doktorandské štúdium dennou formou
dňa 2.9.2015. Podľa odporkyne jej navrhovateľ uhradil výživné do 3.6.2015.

10. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava
na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na
vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej
činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia.
Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

11. Doktorandské štúdium je študijný program tretieho stupňa zabezpečujúci výchovu a obmenu
vedeckých pracovníkov, jeho úlohou je pripraviť študentov na budúcu samostatnú vedeckú činnosť.
Vzhľadom na obsah uvedeného študijného programu je treba súhlasiť s odvolateľom, že ukončením
vysoškolského štúdia druhého stupňa nadobudla odporkyňa plnú spôsobilosť zaradiť sa do pracovného

procesu, a teda schopnosť samostatne sa živiť.

12. Podľa odvolacieho súdu schopnosť plnoletého dieťaťa samé sa živiť je treba chápať ako schopnosť
samostatne uspokojovať svoje potreby. Je preto nesporné, že ak odporkyňa v rámci svojej prípravy na
budúce povolanie ukončila vysokoškolské štúdium druhého stupňa, je plne spôsobilá uspokojovať svoje

potreby samostatne a to bez ohľadu na to, že pokračovala v ďalšom vzdelávaní formou doktorandského
štúdia. Pre trvanie zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča vo vzťahu k plnoletému dieťaťu nie je
rozhodnujúce, či je toto dieťa ekonomicky samostatné ale to, či je schopné samostatne uspokojovať
svoje potreby. Táto podmienka bola podľa odvolacieho súdu na strane odporkyne splnená ukončením
jej vysokoškolského štúdia druhého stupňa.

13. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 C.s.p.)
tak,ževyživovaciupovinnosťnavrhovateľavovzťahukodporkynizrušilkdátumu,akývodvolanínavrhol
navrhovateľ, teda k 30.6.2015.

14. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Odvolateľ odvolaním výslovne nenapadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie o
trováchkonania,keďžealeideosúvisiacivýrok(§367ods.2vetadruháC.s.p.,§2ods.1C.m.p.),zmenil
aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania
tak, že v súlade s ustanovením § 52 C.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov

prvoinštančného konania. S poukazom na uvedené ustanovenie rozhodol odvolací súd aj o trovách
odvolacieho konania.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).