Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Mária Červenáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/165/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316207555
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316207555.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: Secapital
S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, v
konanízastúpenýAdvokátskakanceláriaGallo,s.r.o.,IČO:36715352,sosídlomJilemnického4012/30,
036 01 Martin, proti žalovanému: E. W., F.. X.X.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX Q. A., o zaplatenie 684,42
Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 684,42 Eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 26.2.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V
písomnej žalobe uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Všeobecnou úverovou bankou a.s.,
IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 09 Bratislava a žalovaným bola dňa 22.10. 2007
uzatvorená zmluva č. XXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 796,65 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť.
Žalovaný tento svoj záväzok nedodržal a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Žalobca nadobudol
pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 23.10.2012 podľa § 524 a nasl.
ObčianskehozákonníkamedziVšeobecnouúverovoubankou,akopostupcomaspoločnosťouSecapital
S.á.r.L. ako postupníkom. Žalobca listom zo dňa 21.11.2012 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy a
touto listinou mu zároveň oznámil postúpenie pohľadávky. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.4.2013
právny dokument „Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu v splátkach“, ktorou žalovaný uznal svoj dlh
čo do dôvodu a výšky a kde je uvedená výška dlhu žalovaného a jeho špecifikácia. Žalovaný sa zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 924,42 Eur spolu s dohodnutými úrokmi 7 % ročne z dlžnej čiastky
a to všetko v pravidelných 34 mesačných splátkach vo výške 30 eur s tým, že výška poslednej splátky
bude 24,72 Eur. Spolu sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 924,42 Eur. V bode 7, vyššie uvedenej dohody
sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva
sa dlh bez ďalšieho splatný v celku. Žalovaný porušil aj túto svoju povinnosť a do omeškania sa dostal s
úhradou splátky splatnej dňa 27.1.2014. Na základe tejto skutočnosti mu žalobca poslal dňa 21.3.2016
listinu Upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu, v ktorej poskytol žalovanému dodatočnú 15 dňovú
lehotu na plnenie. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, pristúpil žalobca k zosplatneniu dlhu listom
zo dňa 7.4.2016. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 684,42 Eur.2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 2.6.2016 pod č. k. 7C/165/2016-31. Platobný
rozkaz bol uznesením zo dňa 24.3.2017 pod č. k. 7C/165/2016-46 zrušený v zmysle § 266 ods. 3 CSP,
keďže sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.
3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho
prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene
právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných
právach a povinnostiach. Doručil mu žalobu s prílohami ako i ho vyzval, aby sa k nej vyjadril.
4. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur,
skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný
spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na
základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a
rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.7.2017, miesto a čas
jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sa na verejné vyhlásenie
rozsudku nedostavili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento
skutkový a právny stav:
5. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 súd zistil, že postupca, Všeobecná úverová
banka postúpila na spoločnosť Secapital S.á.r.L. so sídlom Avenue Charles de Gaulle, L-1653
Luxemburk Luxemburské veľkovojvodstvo ako postupníka touto zmluvou aj pohľadávku, ktorú mala vo
vzťahu k žalovanému, čo vyplynulo zo zoznamu pod variabilným symbolom XXXXXXXX.
6. V danom prípade prejednávaný spor je vecou s medzinárodným prvkom, nakoľko žalobca je
právnickou osobou so sídlom v Luxemburskom Veľkovojvodstve, žalovaný je fyzickou osobou, štátnym
občanom Slovenskej republiky, žijúcim na území Slovenskej republiky, kde bola uzavretá úverová
zmluva, uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu z plnenia ktorých si po postúpení pohľadávky žalobca
uplatňuje svoj nárok. Ide o občianskoprávnu vec, konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd t.j.
29.4.2016, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením rady (ES) č. XXXX/XXXX, pričom v zmysle
čl. 17 ods. 1 písm. b), čl. 18 ods. 2 spotrebiteľa možno žalovať na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko. Z toho je nesporné, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky a vec
sa spravuje slovenským právnym poriadkom, pričom k dohode o voľbe práva nedošlo, žalobca použitie
slovenského právneho poriadku nenamietal.
7. Dňa 22.10.2007 za VÚB, a.s. spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela so žalovaným
písomnú zmluvu označenú ako Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel, predmetom ktorej bolo
schválenie úverového rámca vo výške 796,65 Eur (24 000,- SK) s pevnou mesačnou splátkou 26,55
Eur (800,- SK).
8. Podaním z dňa 21.11.2012 spoločnosť KRUK International s.r.o. oznámila žalovanému, že žalobca sa
stal vlastníkom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXX na základe zmluvy o
postúpení zo dňa 23.10.2012 a žalobca ho splnomocnil k vymoženiu dlhu. Vyzval žalovaného k úhrade
dlhu v aktuálnej výške 1102,42 eur najneskôr do 26.11.2012.
9. Spoločnosť KRUK Česká a slovenská republika s.r.o. zaslala žalovanému dokument nazvaný
„ Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“, ktorého obsahom je uznanie dlhu zo strany žalovaného
vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX podpísanej medzi dlžníkom - žalovaným s VÚB, a.s.
s tým, že dlh predstavuje 924,42 Eur a pozostáva zo základnej sumy 758,27 Eur a úrokov a úrokov
z omeškania 166,15 Eur. Podľa tohto dokladu žalovaný prehlasuje, že svoj dlh voči veriteľovi čo do
dôvodu a výšky uznáva a zaväzuje sa ho uhradiť formou mesačných splátok podľa dohody a zároveň
sa zmluvné strany dohodli na úročení splátok pri úrokovej sadzbe 7 % ročne. Obsahom dohody je ďalej
rozpis 33 splátok po 30 Eur a posledná 34. splátka vo výške 24,72 Eur s tým, že dátum splatnosti
prvej splátky bol 27.5.2013 a poslednej má byť dňa 25.2.2016. V bode 12 dohody je uvedené, že
dlžník prehlasuje veriteľovi, že v zmysle § 401 obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho
záväzku zaplatiť uvedený dlh na 10 rokov. Uvedený dokument je celý vopred predtlačený, pričom v tomtouž bol predtlačený aj dátum podpísania dňa 29.4.2013, žalovaný rukou dopísal svoje meno a priezvisko,
rodné číslo, telefónne číslo a podpis. V tomto dokumente už bol predtlačený dátum 29.4.2013, avšak z
pečiatky na prvej strane dokumentu vyplýva, že spoločnosti ktorá zastupovala žalobcu, bol tento doklad
vrátený dňa 17.5.2013.
10. Podaním zo dňa 21.3.2016 spoločnosť KRUK upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia,
pričom ho vyzval k úhrade dlhu 810,72 Eur do 15 dní od doručenia výzvy. Podaním zo dňa 7.4.2016
spoločnosť KRUK informoval žalovaného, že jeho dlh vo výške 684,42 Eur bol zosplatnený, nakoľko
sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 25.2.2014.
11. Podľa § 52 (v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) Obč. zák. (1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvárania
úverovej zmluvy) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľských úveroch zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (l) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. (3) Veriteľ je
povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.
14. Podľa § 4 cit. zákona (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä podľa písm. a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné,
treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov,
ak veriteľ chce túto možnosť využiť , podľa písmena g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a ak nie je
uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (4) Pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba .
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
15. Z obsahu žaloby a listín mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobu
a žalovaným existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, pretože poskytovanie úverov je
predmetom obchodnej činnosti právneho predchodcu žalobcu a vstúpil do právneho vzťahu ako
dodávateľ a žalovaný vstúpil do právneho vzťahu ako spotrebiteľ. Uzatvorená zmluva má charakter
spotrebiteľskejzmluvyanataktoposudzovanývzťahpretotrebaaplikovaťzákonnúúpravuObčianskeho
zákonníka. Okrem toho, keďže predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov pre občana-
spotrebiteľa, poskytnutie úveru, ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave zákona o spotrebiteľských
úveroch a samozrejme aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Novela Občianskeho
zákonníka vykonané zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52
ods. 2 Obč. zák.), že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Po preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahovala viaceré zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zák.
č. 258/2001 Z.z. a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. a), ročnú
percentuálnu mieru nákladov (písm. g). Z uvedeného dôvodu je potrebné v zmysle § 4 ods. 2 písm. gzák. č. 258/2001 Z.z. z dôvodu absencie uvedenej náležitosti poskytnutý úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Aj pri revolvingovom úvere musí byť uvedený údaj o RPMN v zmluve a to so zreteľom na
to, že zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia,
či ide o revolvingový príp. iný druh úveru) a to pod sankciou potreby považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov.
16. Žalobca v žalobe sa k úverovému vzťahu svojho právneho predchodcu so žalovaným bližšie
nevyjadril. Netvrdil kedy žalovaný dlžnú sumu vyčerpal, či a koľko z vyčerpanej sumy vrátil, kedy sa
tak stalo (aj vzhľadom na ustanovenie § 5 b zákona o ochrane spotrebiteľa a povinnosť súdu prihliadať
ex offo na premlčanie záväzku, čo predpokladá určenie začiatku aj konca plynutia premlčacej doby).
Žalobca ani netvrdil, či žalovaný úver len postupne čerpal, alebo aj splácal, kedy akú čiastku uhradil.
Na výzvu súdu, aby žalobca predložil históriu čerpania poskytnutých peňažných prostriedkov, splátok
a úhrad zo strany žalovaného z ktorého je zrejmá výška žalovanej a uplatnenie pohľadávky, reagoval
žalobca podaním zo dňa 23.5.2017. Uviedol, že svoj žalobný návrh odôvodňuje od uznania dlhu a
dohody o zaplatení dlhu zo dňa 29.4.2013, ktorú žalobca považuje za platný právny úkon. Poukázal
na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr/21/2012. Žalovaný na základe Uznania dlhu a dohody
o zaplatení dlhu uznal pohľadávku vo výške 924,42 Eur,celkovo uhradil 240 Eur a žalovaná suma je
teda 684,42 Eur. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/42/2013 a teda považujú
bez právneho významu zasielať platobnú históriu pôvodného záväzku, špecifikovať spôsob započítania
platieb na pôvodný záväzok resp. vyjadrovať sa k zasplatneniu záväzku zo strany právneho predchodcu
žalobcu, nakoľko žalobca odôvodňuje svoj návrh iba z Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu. Súd však
zastáva stanovisko, že Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú
zo spotrebiteľskej zmluvy. Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu je akcesoricky právnym úkonom vo
vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Je potrebné sa zaoberať aj pôvodným úverovým vzťahom
a aj históriou úverového účtu, aby bolo možné posúdiť, že Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu je
spôsobilýmpodkladomnaprisúdenietvrdenéhonárokužalobcu.Súdsavďalšejčastitohtoodôvodnenia
zaoberal samotným Uznaním dlhu a dohody o zaplatení dlhu.
17. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
18. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
20. Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody
o urovnaní, (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje
najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa
§ 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
21. Podľa § 8 cit. zákona (3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby robil rozhodnutie
v obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. (4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje,
ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej
praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
príjme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
22. Tak ako bolo uvedené k Uznaniu dlhu a dohode o zaplatení dlhu, táto upravuje právne vzťahy,
ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú dohodu pripravenú mandátarom
žalobcu, kde návrh vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Vzhľadom k predformulovanému obsahu
uznania možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jeho
obsahu. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádza nikdy od spotrebiteľa. Dohoda a uznanie
dlhu je podpisovaná spotrebiteľom len na podmet osôb konajúcich v mene mandatára žalobcu.Pre dlžníka môže odstrašujúco pôsobiť zastúpenie veriteľa „vymáhačskou“ spoločnosťou a uvedenie
vysokej pohľadávky s príslubom splácania v relatívne nízkych splátkach. Zámer žalobcu dosiahnuť
vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu so splátkovým
kalendárom, ktorú žalovaný podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa,
ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Ak by žalobca postupoval
s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako
dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu a zároveň obsahuje aj ďalšie sankcie za porušenie
splácania dlhu. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno
predpokladať,žeprávetojejehoúčelom.Taktiežztohto dôvodujemožnémaťpochybnosti otom,žeide
o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť uznanie dlhu a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach
so žalobcom, aby si tak dohodol zaplatenie dlhu v splátkach, aby nemusel dlh uhradiť jednorázovo.
Zo samotného znenia uznania dlhu so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o formulárový
dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu. Takéto
konanie žalobcu napĺňa znaky klamlivého konania a klamlivého opomenutia v zmysle § 8 ods. 3 a 4
Zákona o ochrane spotrebiteľa.
23. V danom prípade súd má za to, že uzavretím dohody sa žalobca snažil vyhnúť posudzovaniu
jednotlivých nárokov z pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o
spotrebiteľskýchúverochakoajnáležitostiuzavretejúverovejzmluvy.Takýtopostupžalobcu jevýslovne
špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie
uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka) zo strany súdu pretože
žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to
či má všetky zákonom požadované náležitosti, prípadne či nedošlo k premlčaniu jednotlivých nárokov
z predmetnej zmluvy. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o
zhoršenie postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodu s uznaním dlhu súd považoval
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie.
24. Žalobca tak konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou podstatne narušil správanie sa
žalovaného ako spotrebiteľa, ktorého pohol k urobeniu právneho úkonu, ktorým zásadne zhoršil
svoje postavenie. Žalobcom uplatnená obchodná praktika bola klamlivá, keď žalovanému nesprístupnil
podstatné informácie o pohľadávke a o právnych dôsledkoch uznania dlhu. Žalobca navyše úplne
opomenulobjasniťžalovanémuvýznamuznaniadlhu,keďrovnakoupriemernéhospotrebiteľanemožno
očakávať, že bude chápať závažné právne následky, aké uznanie dlhu má.
25. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu použitia nekalej
obchodnej praktiky.
26. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci mal žalovaný plný
úspech, v súvislosti s konaním mu trovy nevznikli, tieto ani zo spisu nevyplývajú, preto súd rozhodol, že
sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlok porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.