Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117210041
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117210041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Casareal s.r.o., Winterova č.

1777/60, Piešťany, IČO: 46 478 264, právne zastúpený AK JUDr. Eckmann s.r.o., Mierové námestie č.
14, Trenčín, proti žalovanému: L. B., nar. X.X.XXXX, bytom R. Tižina XX, o vypratanie nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre okres S.,
obec R. A., kat. úz. R. A., a to B. parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 313 m2 a stavby
dom súp. č. XX na parc. č. XXX/X a odovzdať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.3.2017 domáhal vypratania nehnuteľností, a to zapísaných
na LV č. XXX pre kat. úz. R. A., a to dom súp. č. XX na parc. č. XXX/X a pozemku parc. č. 315/1 a to
na tom skutkovom základe, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
pre kat. úz. R. A.. V súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 271/2013 sa žalovaný
v procesnom postavení žalobcu domáhal rozhodnutím vo veci samej určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby č. DD 26/2013 konanej dňa 24.7.2013, predmetom ktorej bola dražba vyššie uvedených
nehnuteľnostíarozsudkomzodňa8.6.2016bolajehožalobavcelomrozsahuzamietnutá.Nehnuteľnosti

vo výlučnom vlastníctve žalobcu žalovaný naďalej bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva a tieto
žalobcovidoposiaľneodovzdal.Vdôsledkuprotiprávnehokonaniažalovanéhonemôžežalobcapredmet
svojho vlastníctva riadne užívať a žalovaný protiprávnym konaním znemožňuje žalobcovi realizovať vo
vzťahu k vyššie označeným nehnuteľnostiam jeho vlastnícke oprávnenie.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný. Zásielky súdu adresované na
adresu v registri obyvateľov sa vrátili neprevzaté v odbernej lehote.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi produkovanými žalobcom a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii
v zmysle podanej žaloby. Na doplnenie uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. 828 pre kat. územie Dolná A., ktoré nehnuteľnosti žalobca nadobudol na základe

dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 24.7.2013. S. tieto bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva, za ich
užívanie neplatí žalobcovi akúkoľvek odplatu a so žalobcom nikdy nevstúpil do akéhokoľvek nájomného
či obdobného vzťahu. Žalobca v podstate k daným nehnuteľnostiam nemá ako realizovať triádu svojich
vlastníckych oprávnení, a preto žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podaného žalobného návrhu.5.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXprekat.úz.R.A.,obecR.A.,okresŽilina,súdvzalzapreukázané,že
KNC parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 313 m2 a stavba dom súp. č. XX postavený

na KNC parc. č. XXX/X ako výlučný vlastník v podiele 1/1 je zapísaný žalobca, ktoré nehnuteľnosti
nadobudol na základe dobrovoľnej dražby - osvedčenie č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, M. XXXXX/
XXXX, ťarchy bez zápisu.

6. Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní 8C 271/2013-169 zo dňa 8.6.2016 súd vzal za

preukázané, že žalovaný v procesnom postavení žalobcu sa v tomto konaní domáhal neplatnosti
dobrovoľnej dražby konanej dňa 24.7.2013; rozhodnutím bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.2017.

7. Otázka platnosti resp. neplatnosti predmetnej dražby teda už bola predmetom konania iného súdneho
konania a súd bol viazaný právoplatným rozhodnutím a to podľa ustanovenia § 230 CSP, ak sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

8. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako
ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje
vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a

scudziť ju.

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

10. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení
vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho
práva je zaručená tak Ústavou SR čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za
podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z oboch dokumentov
vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.

11.Žalobcaakovlastníkpredmetnýchnehnuteľnostísadomáhasvojhovlastníckehoprávanavypratanie
nehnuteľnosti. Hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj
nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje), pričom vo vzťahu k nehnuteľným veciam ide o
vypratanie. Pod pojmom „s plnením povinnosti vypratať nehnuteľnosť“ sa rozumie odstránenie všetkých
hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch nehnuteľnosti a zabezpečiť opustenie priestorov

osobami tam sa nachádzajúcimi (R 53/1973). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným
z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sa majú vypratať,

jeho vlastníkom je žalobca, a teda právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha výslovne len
žalobcovi. Žalovaný nie je vlastníkom vypratávanej nehnuteľnosti ani nositeľom iného samostatného
práva oprávňujúceho užívať predmetnú nehnuteľnosť; teda len vlastník veci je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123
Občianskeho zákonníka). Medzi stranami žiaden právny úkon uzavretý nebol, na základe ktorého by

žalovaný mal právny dôvod na užívanie týchto nehnuteľností. Žalovaný realizuje užívateľské oprávnenia
bez právneho dôvodu a bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez
toho,abysajehomajetokzmenšiloprostriedkyvynaloženévsúvislostisprávnymvzťahomzakladajúcim
právo užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žeby sa medzi stranami sporu jednalo o bezplatné užívanie
predmetnej nehnuteľnosti i potom, ako nehnuteľnosť v dobrovoľnej dražbe nadobudol žalobca, a to

osvedčením o dobrovoľnej dražbe č. N 373/2013 konanej dňa 24.7.2013 v danom prípade nebolo ani
len tvrdené.13. Preto súd vec posúdil z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva vlastníka vlastniť majetok a tieto
dôvody sú významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o žalobe. Žalobou o
vydanie veci (vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje

a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo
faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch
predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha, a ak
preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom.

14. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle
ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovanému
uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať sporné nehnuteľnosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP ( o nároku na náhradu
trovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí)vspojenísustanovením
§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak,
že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).