Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010572
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115010572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.

IvetyZelenayovejaJUDr.RichardaMolnáravtrestnejveciobžalovanéhoU..O.G.,preobzvlášťzávažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I z 08.03.2017 sp. zn. 3T/37/2015, na verejnom zasadnutí konanom 27. júna
2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
odňatia slobody, v spôsobe jeho výkonu, v celom výroku o peňažnom treste spolu s náhradným trestom.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému

U.. O. G., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom I., Z. XXXXX/XX

u k l a d á

podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. s použitím § 39

ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných častiach ostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 08.03.2017 sp. zn. 3T/37/2015 bol obžalovaný U.. O. G.
uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

v období od 02.06.2011 do623.08.2011 v Bratislave, v priestoroch Správy štátnych hmotných rezerv
SR, na ul. Z. č. XX, v postavení štatutárneho zástupcu spoločnosti Z. J., a.s., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom D., S. XX, ktorej jediným akcionárom a zriaďovateľom je S. K. G. X. SR (ďalej len S. SR) a
zároveň ako osoba poverená S. SR uskutočnením prieskumu trhu k zabezpečeniu doplnenia krízových
zásob SR - kryštálového cukru v objeme 1000 ton a preverením možnosti jeho obstarania za ceny

kótované na komoditnej burze, neoprávnene zabezpečil prospech spoločnostiam W., spol. s r.o., S.,
s.r.o., P. S., s.r.o. a B., spol. s r.o. tým spôsobom, že po ústnom prezentovaní výsledkov prieskumu trhu,
čo následne v presne nezistenom Čase dodatočne doložil aj účelovo zabezpečenými písomnosťami,
predstieral vo veci oprávneným osobám S. SR, že na slovenskom trhu nie je možné zabezpečiť dodávkukryštálového cukru v uvedenom objeme a zároveň v rozpore s ustanovením podľa § 58 písm. ľ) zákona
č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov predstieral, že požadovaný objem
cukru vie pre S SR nakúpiť na Z. I. I. za kótovanú cenu vo výške 990 Eur/t, nakoľko je oprávnenou

osobou také obchody uzatvárať, v dôsledku čoho S. SR použila ako metódu verejného obstarávania
rokovacie konanie bez zverejnenia, a na tom základe získal dňa 12,08.2011 od predsedníčky S. SR
príkazný list pre zrealizovanie uvedeného obchodu, ktorý uskutočnil vopred premysleným spôsobom
tak, že už v čase, keď bo] poverený vykonaním prieskumu trhu, na požadovaný objem 1000 ton cukru
uzatvoril kúpne zmluvy s výrobcami cukru - so spoločnosťou S. T., s.r.o. (v mene spoločnosti W. spol.

s r.o.,) v objeme 418 ton za cenu 342.760,- Eur, (čo je 820,- Eur/t) a K. cukrovarníckou spoločnosťou,
a. s., Z. (v mene spoločnosti S. s.r.o.) v objeme 582 ton za cenu 459.780,- Eur, (čo je 790,- Eur/t),
a potom, ako získal príkazný list na nákup cukru na Z. burze I., dňa 23.08.2011 kontrahovaný cukor
predal prostredníctvom spoločnosti W., spol. s r.o. a S. s.r.o. spoločnosti P. S. s.r.o. a táto v ten istý deň
spoločnosti B. s.r.o., s ktorou opäť v ten istý deň, t. j. 23.08.2011, na Z. burze I. uzatvoril za kupujúceho
S. SR pod č. XXXXXXXXX obchod na kúpu kryštálového cukru v objeme 1000 ton, za cenu 990.000,-

Eur, aj napriek tej skutočnosti, že to nebol nákup tovaru za kótované ceny a tak spôsobil Slovenskej
republike zastúpenej S. K. G. X. SR škodu minimálne vo výške 187.460,-eur.

Za uvedený obzvlášť závažný zločin bol odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2,

ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 10.000 Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu stanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej Slovenskej
republike, zastúpenej S. K. G. X., so sídlom Z. XX, I. IČO. XX XXX XXX, škodu vo výške 170.000 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú Slovenskú republiku, zastúpenú S. K. G. X., so sídlom Z.
XX, I., IČO. XX XXX XXX, so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný U.. O. G., čo do výroku
o vine a treste a to podaním doručeným Okresnému súdu 16.03.2017, ktoré odvolanie bližšie písomne

odôvodnil podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.07.2017 (č.l. 2650-2664).

V písomných dôvodoch odvolania uviedol:

Okresný súd Bratislava I na podklade obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa

24. 08. 2015, sp. zn. 1 Kv 33/12/1100-142, podanej na obvineného U.. O. G. pre obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona nariadil hlavné pojednávanie, na
ktorom po vyhlásení obvineného o jeho nevine vykonal rozsiahle dokazovanie, a to konkrétne výsluchom
obžalovaného U.. O. G., zástupcu poškodeného O.. W. A., svedkov U.. J. G., U.. A. I., B. D., A. Y., U..
O. D., U.. W. S., U.. O. P., O. G., U.. X. I., A.. C. G., A. Y., X. G., A. X., U.. D. Y., U.. O. D., U.. O.

L., Z.. S. G., čítaním zápisníc o výsluchu svedkov v prípravnom konaní, konkrétne svedkov U.. K. L.,
U.. X. X., U.. L. L., U.. Z. A., U.. U. S., B. P., Z. Z., P. S., Bc. P. D., J. L., W. D., W. S., T. W., Z. I., A.
D., čítaním znaleckých posudkov, a to znaleckého posudku č. 21/2012 vypracovaného dňa 14.08.2012
znalcom U.. C. O., A. a znaleckého posudku č. 1/2013 vypracovaného dňa 25.11.2013 znalkyňou U.. I.
T., Z.., čítaním listinných dôkazov, a to Zápisu zo stretnutia pracovnej skupiny S. SR zo dňa 11.08.2011

(č.l. 22), listina na č. l.32, Evidencie naskladnenia cukru od predávajúceho - spol. B. s.r.o. a záznamu
z naskladnenia (č.l. 42 - 43, 55-56), Ponuka na predaj cukru na č. l. 45, Listov z Z. burzy I. - Ceny
vybraných komodít - obchody promptní za období od 14.6.- 28.6., 28.6.-12.7., 12.7.-26.7., 26.7.-9.8.,
a 9.8.-23.8.2011 (č. l. 44, 1110-1115), Závierkového listu pre burzový obchod uzavretého na Z. burzeI. dňa 23.08.2011(č. l. 51-52), Príkazného listu vystaveného S. SR na nákup cukru (č. l. 53), Listov
spoločností O., s.r.o., W. s.r.o. a Z. S., s.r.o. (č. l. 45-47), Odpovede na žiadosť - listu spoločnosti S.
T., s.r.o. (č. l. 135), Kúpnej zmluvy uzavretej medzi S. T., s.r.o. a W. spol. s.r.o. a účtovných dokladov

(faktúra, dodacie listy a výpisy z účtu na č. l. 136-184), Informácie - listu od spoločnosti Z. cukor a.s. (č.
l. 187), Kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťami S., s.r.o. a P. S., s.r.o. a Kúpnej zmluvy uzavretej
medzi spoločnosťami W., spol. s.r.o. a P. S., s.r.o. a súvisiacich účtovných dokladov (č. l. 190-219),
Kúpnej zmluvy medzi spoločnosťami B. s.r.o. a P. S., s.r.o. a súvisiacich účtovných dokladov (faktúry,
dodacie listy a pohyby na účte na č. l. 225-242), Protokolu o výsledku kontroly Úradu vlády SR + príloh

k Protokolu (č.l. 245-294), Listu spoločnosti S. cukrovary s.r.o. (č. l. 780), Dokladov o prijatí cukru a
faktúr spoločnosti B. s.r.o. odberateľovi - S. SR a o jeho preprave do skladov spoločnosti E. s.r.o. (č.l.
76-106, 823-843, 850-881, 2042-2072), Dokladov k preprave uskutočnenej poľskými spoločnosťami
(č.l. 1606-1673), Zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (č. l. 923-1013) vrátane fotodokumentácie a
zaistených vecí - listinných materiálov, Zmluvy o sprostredkovaní (č.l. 1233-1235), Listov z Z. burzy I.
- Ceny vybraných komodít - obchody promptní za období od 12.7.-26.7. a 26.7.-9.8. (č.l. 1350-1351),

Vyjadrenia spoločnosti T. K., a.s. a príloh (č. l. 1487-1493), Vyjadrenia O.. O. M., Ph.D. (č.l. 1500-1503),
Dokladov k nákupu cukru spoločnosťou S. s.r.o. v Z. a jeho preprave na č.l. 1759-1877, Informácie S. SR
(č.l.1997-1998),ZáznamuzkontrolyuskutočnenejÚVOSR(č.l.2287-2305),VýpisuzORSRobchodnej
spoločnosti W. spol. s.r.o. (č.l. 10-11), Výpisu z OR SR obchodnej spoločnosti S. s.r.o. (č.l. 12), Výpisu
z OR SR obchodnej spoločnosti B., spol. s.r.o. (č.l. 13-14), Výpisu z OR SR obchodnej spoločnosti P.

S., s.r.o. (č.l. 15-11), Výpisu z OR SR obchodnej spoločnosti Z. J., a.s. (č. l. 37-38), Vnútorného listu
(č.l. 32), Metodického usmernenia ÚVO (č. l. 35-36), E-mailovej komunikácie (č. l. 766-767), E-mailu (č.
l. 1062), Správy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava ročník
XVI apríl 2012 spolu s prílohami - vývoj priemerných mesačných spotrebiteľských cien tabuľky, Článku
(č. l. 587-588), Zmluvy o obmene hmotných rezerv medzi S. a Z. J., a.s., Zmluvy o výkone funkcie

zmluvné strany Z. J., a.s., Prehľadu obchodu s cukrom spoločnosti S. s.r.o., Prehľad obchodu s cukrom
spoločnosti W. spol. s.r.o., Listiny zo Štatistického úradu SR vo vzťahu k SR, ČR, Maďarsko, Poľsko,
systém Intrastat + tabuľky, Odpovede na lustráciu v STA, Odpovede na lustráciu v GP SR, Odpisu
registra trestov obžalovaného zo dňa 27.02.2017, Správy o povesti z Miestneho úradu Mestskej časti
Bratislava Vrakuňa a Výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR.

Súd vyhodnotením vyššie uvedených vykonaných dôkazov dospel k záveru, že skutok, ktorý je
obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona a že tento skutok spáchal práve
obžalovaný U.. O. G.. Súd okrem iného uviedol, že sa nemohol stotožniť s obhajobnými argumentmi

obžalovaného, nakoľko podľa názoru súdu výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania argumenty
obžalovaného jednoznačne vyvracajú a bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek
iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za spáchaný skutok. Súd pritom konštatoval,
že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v
rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, pričom vykonanie dôkazov

na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné
dopĺňanie sa a preto súd po ich vyhodnotení vylúčil akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za
spáchaný skutok.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s vyššie uvedenými

závermi súdu o vine obžalovaného za spáchaný skutok bez najmenších pochybností. Práve naopak,
ako je to zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd dospel k záveru o vine obžalovaného
tým, že vykonané dôkazy vyhodnotil v rozpore so skutočným stavom veci, nedôsledne, zaujato,
zjavne jednostranne účelovo v neprospech obžalovaného, keď na jednej strane v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukazuje na dôkazy a tie skutočnosti z nich vyplývajúce, ktoré svedčia v neprospech

obžalovaného, avšak na druhej strane dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce, ktoré svedčia v prospech
obžalovaného,súdbuďvôbecnevyhodnotilaleboichbezbližšiehoodôvodneniaoznačilzanepodstatné,
irelevantné a účelové, čo je v príkrom rozpore so základnými zásadami trestného konania. Máme za to,
že súd sa nevyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli zistené produkovanými dôkazmi a takisto
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Súd oprel svoje skutkové zistenia a závery o vine obžalovaného predovšetkým o výpoveď svedkyne U..
W. S., generálnej riaditeľky S. SR, ktorá má podľa súdu „oporu aj v iných vykonaných dôkazoch, ktoré vo
svojom súhrne tvoria ucelenú mozaiku dôkazov svedčiacich pre záver o vine obžalovaného za spáchanýskutok". Poukazujeme na to, že táto „ucelená mozaika dôkazov" by zaznamenala značné nedostatky
a medzery, pokiaľ by súd vykonané dôkazy nevyhodnotil nedôsledne a jednostranne v neprospech
obžalovaného. Pri hodnotení niektorých dôkazov a vyvodzovaní záverov z nich vyplývajúcich sa

súd dokonca uchýlil k domnienkam, ktoré ďalej prezentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia ako
nespochybniteľné fakty, ako to bude zrejmé z nasledovnej časti tohto odôvodnenia.

Obžalovaný U.. O. G. od začiatku trestného stíhania vedeného proti jeho osobe v celom rozsahu popieral
spáchanie skutku kladeného mu za vinu, pričom jeho obhajobné tvrdenia sú v súlade s mnohými ďalšími

produkovanými dôkazmi.

Obžalovaný v prípravnom konaní nevypovedal, avšak na hlavnom pojednávaní svojou výpoveďou a aj
ostatnými svojimi prednesmi podrobne vysvetlil nielen svoje postavenie a úlohy, či už vo vzťahu k S. SR,
resp. dotknutým obchodným spoločnostiam alebo vo vzťahu k postaveniu jeho osoby v obchodovaní na
trhu s poľnohospodárskymi komoditami, ale aj situáciu a okolnosti, za ktorých malo dôjsť k údajnému

spáchaniu skutku, ktorý je mu kladený za vinu.

Obžalovaný U.. O. G. v rámci svojej výpovede uviedol, že podnikateľskej činnosti, a to konkrétne
obchodovaniu s poľnohospodárskymi komoditami sa venuje už približne od roku 1992 a od roku 1997
sa prostredníctvom svojich obchodných spoločností venoval exportu a importu poľnohospodárskych

komodítacukruvrámciEurópy.Cukorvždynakupovalpriamouvýrobcov,pretomádlhoročnékontaktys
cukrovarmi na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Srbsku a Chorvátsku, pričom sa jednalo o objemy
cukru v tisícoch ton každý rok.

Čo sa týka okolností pôsobenia obžalovaného v spoločnosti Z. J., a.s., obžalovaný uviedol, že v roku

2010 sa dozvedel, že S. SR plánuje obmeniť predstavenstvo a dozornú radu v spoločnosti Z. J.,
a.s., D.. Mal záujem uchádzať sa o funkciu člena predstavenstva alebo člena dozornej rady uvedenej
spoločnosti, preto dňa 28. 09. 2010 zaslal do spoločnosti svoju žiadosť o prijatie spolu so svojím
profesným životopisom, v ktorom okrem iného uviedol, že je majiteľom firiem a že od roku 1996 je
členom Z. burzy v I.. O niekoľko dní po odoslaní predmetnej žiadosti bol pozvaný na S. SR, kde mu

bolo oznámené, že sa stal členom predstavenstva spoločnosti Z. J., a.s. Kompetencie a podpisovanie
boli v spoločnosti Z. J., a.s. dohodnuté tak, že za spoločnosť musel byť podpísaný vždy predseda
predstavenstva a jeden z členov predstavenstva. Ďalej vysvetlil, že úlohou spoločnosti Z. J., a.s. bola aj
starostlivosť o zásoby obilnín, ich obmena a obmena cukru v sklade S. SR, a to podľa jej harmonogramu
alebo na jej požiadanie. Podľa zmluvy, podpísanej medzi spoločnosťou Z. J., a.s. a S. SR 04. 04. 2011

a evidovanej v registri zmlúv 07. 04. 2011, malo dôjsť k obmene rezerv cukru vyrobeného v roku 2003,
kedypodľačastiAtejtozmluvymalobyť400tonpredmetnéhocukrupredanéhoS.K.SRZ.J.anásledne
mal Z. J. kedykoľvek na požiadanie S. K. SR tejto predať a naskladniť 400 ton nového cukru do skladov
S. SR. Preto sa obžalovaný už v apríli roku 2011 informoval u výrobcov cukru na Slovensku, v Českej
republike a v Poľsku o možnosti dodania uvedeného množstva cukru pre Z. J., a.s. a tým pre S. SR

do Slovenskej Ľupče. Na požiadavku obžalovaného zareagovali len v S. T. S., a to konkrétne pán G.,
s ktorým obžalovaný následne jednal prvýkrát v máji roku 2011 na stretnutí v Bratislave, pričom mu
predmetné množstvo, teda 400 ton cukru prisľúbil. V priebehu júla 2011 ho potom kontaktovali zo S.
T., či ten cukor skutočne kúpi, čo sa aj stalo, pričom či by ho dodal ako W. S., P. alebo komukoľvek
iném, zmenia sa len dopravné dispozície a je to vybavené. K plneniu z uvedenej zmluvy o obmene 400

ton cukru napokon nedošlo, nakoľko v zmysle predmetnej zmluvy starý cukor sa predával za rovnakú
cenu, za akú mala Z. J., a.s. dodať nový cukor a keďže ceny cukru v tom čase boli vysoké, splnením
uvedeného záväzku by pre Z. J., a.s. vznikla veľká škoda.

Na inom mieste svojej výpovede obžalovaný vysvetlil, že pre neho ako obchodníka s cukrom znamená

cukor len cukor a nevyraďuje, ktorý cukor bude kam v konečnom dôsledku dodaný. To bol aj prípad 400
ton cukru prisľúbených v máji 2011 zo S. T. S. pánom G., ktorý bol zabezpečovaný pre Z. J., a.s., a teda
pre S. SR, kedy by skončil v Slovenskej Ľupči v skladoch S. SR a nakoniec skončil u firmy P., ktorá ho
kúpila a ďalej bol dodaný na kontrakt, ktorý B. uzavrel na burze.

Obžalovaný U.. O. G. tiež vypovedal, že niekedy v lete 2011 sa dozvedel, že S. SR rozhodla o nákupe na
burze v I.. On v auguste roku 2011 obdržal Príkazný list podpísaný predsedkyňou S. SR dňa 12. 08. 2011
na nákup tisíc ton cukru za maximálnu cenu 990,-€ za tonu. Príkazný list si prevzal osobne na S. K. SR.
Pred tým, ako mu bol predmetný Príkazný list doručený, obžalovaný s nikým zo S. SR nekomunikoval ojeho obsahu, nezúčastnil sa žiadneho pracovného stretnutia na S. SR, ktoré by sa týkalo nákupu cukru,
nemal vedomosť, že by bola nejaká pracovná skupina alebo nejaký zápis zo stretnutia takejto pracovnej
skupiny. Takisto nemal vedomosť ako bola stanovená uvedená cena, túto cenu nemal možnosť nijakým

spôsobom ovplyvniť, lebo na S. SR nemá žiadne právomoci, kompetencie a takisto nebol nikým zo S.
SR poverený vykonaním nejakého prieskumu trhu v cukrovaroch či na Slovensku, v Čechách, v Poľsku,
kdekoľvek inde. Nemal ani vedomosť, že by sa pre S. SR robil takýto prieskum. Na základe predmetného
Príkazného listu na najbližšom zasadnutí burzy, čo bolo 23. 08. 2011, obžalovaný uvedenú požiadavku
na burze predniesol, na čo reagoval dohodca pán X. a uvedený obchod za danú kótovanú cenu sa

na parkete burzy v ten deň aj uzatvoril, za podmienok požadovaných S. SR. Predmetný kontrakt bol
splnený v čase a za podmienok podľa zmluvy medzi S. SR a firmou B.. Následne po tomto kontrakte S.
SR mohla predať ďalší starý cukor v množstve tisíc ton a nakúpiť nový cukor v rovnakom množstve, na
čo bola uzavretá ďalšia zmluva medzi S. SR a spoločnosťou Z. J., a.s.

Obžalovaný ďalej uviedol, že v uvedenom čase s cukrom riadne a vo veľkom množstve obchodoval,

keďže to bolo jeho živobytie. Cukor dodával v mene svojej spoločnosti S. nielen firme P. a nielen do
skladov S. SR, ale aj iným firmám do A., do Z., do D., o čom svedčia tak mnohé svedecké výpovede, ako
aj doklady k jednotlivým distribúciám cukru. V období od roku 2007 do roku 2011 obchodoval s cukrom
aj cez spoločnosť W., pričom obchodoval aj so S. T. v S., avšak v súvislosti s touto spoločnosťou išlo o
menšie množstvá cukru, lebo vždy sa snažil mať nakúpený cukor zo Srbska. Zo S. T. v S. nebral veľa

cukru, ale stalo sa, že kupoval aj tam, pokiaľ mu nejaké množstvo cukru náhodou chýbalo. Kupoval cukor
aj z českých cukrovarov v B., existuje v Čechách aj T. v G., v Poľsku sú okrem D. spolky cukrovej ešte
cukrovary, ktoré patria do iných koncernov ako je B. a je tam aj veľa súkromníkov. S Z. cukrovarom sa
však nikdy nevedel dohodnúť. V tom období v priebehu leta 2011 komunikoval telefonicky s pánom W.,
ktorý tam mal na starosti veľkoobchodné balenie, ale vždy mu buď dal nezmyselnú, neakceptovateľnú

cenu alebo rovno povedal, že cukor nemajú. S Z. T. nemal dobré skúsenosti už od začiatku jeho
podnikania s cukrom v roku 1996, lebo si obchodne nesadli.

Takisto obchodoval na burze v I., pričom podrobne popísal, ako obchodovanie na burze prebieha, kto
musí a kto môže byť prítomný na burze, a ktorým momentom je obchod na burze uzavretý za kótovanú

cenu. Vysvetlil tiež, ako vyzerá uzavretie obchodu dohodcami mimo parket burzy.

V rámci svojej výpovede sa obžalovaný vyjadril tiež ku spoločnostiam O., s.r.o., Z. S., s.r.o. a W. s.r.o.,
pričom uviedol, že sa jednalo o jeho dlhoročných spoľahlivých obchodných partnerov, pri obchode s
ktorými sa mohol spoľahnúť na to, že kupovaný cukor bude dokladovo v poriadku, pretože vzhľadom na

skutočnosť, že na Slovensku sú len dva cukrovary, obchod s cukrom je tu veľmi špecifický. Špecifická
bola aj situácia s cukrom na trhu v roku 2011, pretože vznikol jeho obrovský nedostatok v rámci V4 a
cena cukru u nás rástla neskutočne rýchlo. U niektorých odberateľov prekračovala cena cukru sumu
tisíc eur za tonu. Obchodní partneri obžalovaného, ktorí nakúpili cukor v pravý čas vo väčšom množstve,
mali v období mesiacov jún až august 2011 ceny lepšie než cukrovary, avšak neboli ochotní predať cukor

za tieto lepšie ceny. Pokiaľ s menovanými firmami komunikoval ohľadne možnosti kúpy objemu cukru
pre S., k dohode nedošlo, lebo dané firmy nemali cukor v požadovanom množstve. Túto komunikáciu
vykonal v období od apríla do októbra 2011 na základe toho, že Z. J., a.s. mal zabezpečovať pre S.
SR postupnú obmenu cukru, pričom nikdy nemohlo množstvo cukru klesnúť pod stanovenú minimálnu
zásobu. S uvedenými spoločnosťami komunikoval ako so svojimi obchodnými partnermi a keby mali

lepšiu cenu v danom období ako cukrovary, tak by cukor kúpil u týchto dodávateľov, lebo v rámci plnenia
zmluvy o obmene cukru potrebovali v Z. dosiahnuť cenu maximálne 650,-€, pričom taký dopyt niekedy
v mesiaci jún 2011 dával aj na burze.

Priamo od výrobcu je možné v tejto branži cukor nakupovať, ak má kupujúci na výrobcu kontakty, teda

od neho nenakupuje prvýkrát a záleží to tiež od toho, aký je rok. Keď je cukru nedostatok, tak cukrovary
ako prvé si plnia uzatvorené ročné kontrakty, potom sú zákazníci, ktorí s nimi robia dlhodobo, ktorí kúpia
cukor aj keď je zle, aj keď je dobre; iným sa nepodarí v období nedostatku cukru kúpiť ani deko.

Obžalovaný U.. O. G. ďalej uviedol, že s odstupom času zisťoval, aké boli ceny cukru a tieto dohľadal

v materiáloch Výskumného ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva, Národného
poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra pri Ministerstve poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR
a takisto Štatistického úradu SR a tiež v správach na internete, pričom vzťahujúce sa listinné dôkazy
doručil krátkou cestou do spisu.Rovnako ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažujeme za potrebné v
odôvodnení odvolania uvádzať podrobný obsah výpovedí jednotlivých svedkov, preto poukážeme na tie

časti svedeckých výpovedí, ktoré sú z hľadiska obhajoby dôležité, relevantné pre obhajobné tvrdenia a
ktorým súd, podľa nášho názoru, nevenoval náležitú pozornosť pri hodnotení dôkazov a vyvodzovaní
záverov o preukázaných skutočnostiach.

Skutočnosti uvedené v skutkovej vete rozsudku nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a účelovo /

pre možnosť kvalifikácie konania obžalovaného ako podvodu/ interpretujú postavenie obžalovaného v
čase spáchania skutku ako osoby poverenej vykonaním prieskumu trhu, ktoré nemal, keďže mu takéto
poverenie nebolo vydané a takéto postavenie mu nevyplývalo ani z jeho postavenia štatutára spol. Z.
J., a.s..

Na rozdiel od prvostupňového súdu máme za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že

by obžalovaný U.. O. G. bol informovaný o procese prípravy nákupu cukru, o prieskume trhu pre
generovanie ceny cukru S. K. SR, o rozhodnutiach S. K. týkajúcich sa tohto procesu a a že by mal
akúkoľvek možnosť do tohto procesu zasahovať.

Žiadnym z produkovaných dôkazov sa nepodarilo bez rozumných pochybností preukázať, že sa skutok

uvedený v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, stal.
Súd vo výrokovej časti rozsudku bez podkladu vo vykonanom dokazovaní mechanicky z výrokovej
časti obžaloby prevzal konštatovanie, že obžalovaný predstieral okolnosti súvisiace so situáciou na
trhu cukru, ktoré neboli pravdivé. Táto okolnosť, zásadná nielen pre možnosť konštatovania, či sa
skutok tým spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku vôbec stal, ale aj pre možnosť

vyvodenia záveru, že skutok obžalovanému kladený za vinu vykazuje znaky skutkovej podstaty
trestného činu podvodu, pritom zo žiadnych dôkazov nevyplýva. Obrana obžalovaného spočívajúca
v tom, že zodpovedným osobám žiadne nepravdivé skutočnosti nepredstieral, o procese prípravy
nákupu cukru nebol informovaný a nemal možnosť zasiahnuť do procesu generovania ceny cukru a
rozhodovania S. o spôsobe jeho nákupu, nebola žiadnym relevantným nespochybniteľným dôkazom

vyvrátená.

Jediný svedok, ktorý uvádza, že obžalovaný mohol ovplyvniť cenu cukru generovanú S. K. SR uvedenú
na príkaznom liste, je svedkyňa U.. W. S.. Je však zaujímavé, že v zápisnici zo stretnutia pracovnej
skupiny zo dňa 11. 8. 2011 figuruje okrem iných osôb práve U.. S. a práve na tomto stretnutí predmetnej

pracovnej skupiny bola vygenerovaná cena 990,-€ za tonu cukru. Okrem toho vo vnútornom liste S.
K. SR zo dňa 11. 8. 2011 sa uvádza: „Na základe schválenej koncepcie rozvoja K., S. K. má doplniť
zásoby cukru kryštálového na základe tejto skutočnosti navrhujeme doplniť akciu na výber dodávateľa
1000 t cukru kryštálového v predpokladanej maximálnej hodnote 990,-€/t bez DPH do plánu verejného
obstarávania 2011." Uvedený vnútorný list predložila práve U.. W. S. - generálna riaditeľka S. K. SR

na schválenie A.. C. G. - predsedníčke S. K. SR, čo nesporne dokumentuje, že U.. S. od samého
počiatku nielenže vedela o celom procese schvaľovania a generovania ceny 990,-€ za tonu, ale ho
aj celý riadila. Obžalovaný U.. G. nemohol túto cenu ovplyvniť, ani riadiť, resp. inak zasahovať do
procesu schvaľovania, nakoľko nebol v zamestnaneckom, ani inom obdobnom pomere vo vzťahu k
S. K. SR, čo dokumentujú aj svedecké výpovede. Dokonca obžalovaný nemal žiadnu vedomosť o

priebehu vnútorného schvaľovania procesu generovania ceny 990,-€ za tonu, ani nebol nikdy k takémuto
schvaľovaciemu procesu prizvaný, a teda sa nezúčastnil žiadneho konkrétneho rokovania v užšom
kruhu S. K..

Obhajobné tvrdenia obžalovaného v tomto smere sú v súlade s ďalšími produkovanými dôkazmi,

s výnimkou výpovede svedkyne S., ktorej tvrdenia však vo svetle ostatných vykonaných dôkazov v
žiadnom prípade nemajú takú dôkaznú silu, aby boli schopné obhajobu obžalovaného a v jeho prospech
svedčiace dôkazy vyvrátiť. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že žiaden ďalší svedok -
zamestnanec S. SR nielenže nepotvrdil, že by obžalovaný akokoľvek ovplyvňoval alebo zasahoval
do rozhodovania zodpovedných pracovníkov S. SR, ale títo svedkovia, napriek svojim kompetenciám

a pracovnému zaradeniu, ani nevedeli riadne opísať, kto z nich bol za ktorú časť rozhodovania o
predmetnom obchode zodpovedný a ako celý proces prebiehal.Súd teda záver o vine obžalovaného založil iba na svojich subjektívnych hypotézach vychádzajúcich
predovšetkým z výpovede svedkyne U.. S., o ktorej dôveryhodnosti možno mať z nižšie uvedených
dôvodov zásadné pochybnosti, a to bez kontextu s ďalším produkovanými dôkazmi, ktoré vo vzájomnej

súvislosti konštatovanie súdu o uvedení zodpovedných osôb do omylu obžalovaným významným
spôsobom narúšajú. Tvrdenie svedkyne U.. S., že cenu cukru, ktorú následne uviedla do príkazného
listu, jej dával obžalovaný, nemá podklad v žiadnych ďalších produkovaných technických dôkazoch
a z jej výpovede je zrejmé, že sa snaží zbaviť vlastnej zodpovednosti za svoj postup, keď pred
vydaním príkazného listu nepostupovala pri hodnotení možnosti nákupu bez verejného obstarávania

s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jej pracovného zaradenia ako generálnej riaditeľky sekcie
S.. V tomto kontexte je preto potrebné hodnotiť aj účelovosť výpoveď sv. U.. S., ktorá sa snaží svoju
zodpovednosťvyplývajúcuzjejpracovnéhozaradeniapresunúťnaobžalovaného.Konštatovaniesúduo
dôveryhodnostitejtosvedeckejvýpovedejepretomožnéoznačiťzahrubúignoráciuvšetkýchsúvisiacich
okolností /nasvedčujúcich tomu, že sa tým, že v rozhodnom čase, kedy zastávala zodpovednú funkciu
v K., nepostupovala pri obstaraní cukru s odbornou starostlivosťou, ale absolútne nezodpovedne,

mohla dopustiť trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku/. Táto skutočnosť
dáva svedkyni dostatočný racionálny motív k uvádzaniu nepravdivých skutočností o okolnostiach, ktoré
vydaniu príkazného listu na nákup cukru predchádzali. Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn
priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a

usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa
stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania /primerane R14/1964 Sb. rozh. tr./. Akýkoľvek vysoký
stupeň podozrenia sám o sebe nie je spôsobilý vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok /ÚS
ČR 608/2006/. Pokiaľ má slúžiť výpoveď svedkyne S. ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci

existenciu podvodného konania obžalovaného smerujúceho k vydaniu príkazného listu, a to bez ďalších
podporných dôkazov, musí byť tento jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň
nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Pokiaľ takým nie je, čo je tento prípad,
nie je takýto dôkaz dostatočným pre vyslovenie záveru o tom, že žalovaný skutok sa stal. Uvedené
platí o to viac, pokiaľ je vierohodnosť výpovede jediného priameho svedka, o ktorú obžaloba opiera

zistené skutkové okolnosti /v tomto prípade svedkyne U.. S., ktorej výpoveď nie je priamo podporená
žiadnouzvýpovedísvedkov,ibatzv.výpoveďamizpočutia/,spochybnená.Odôvodneniedôveryhodnosti
výpovede svedkyne S. súdom iba poukazom na výpoveď svedkyne Y. pritom rovnako nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Súd sugestívne navodzuje dojem, že svedkyňa Y. potvrdzuje skutočnosti,
ktoré vo vzťahu k obžalovanému uviedla svedkyňa S.. Z jej výpovede však táto umelá konštrukcia

súdu vôbec nevyplýva. Závery, ktoré súd vyvodil z výpovede svedkyne S. vo vzťahu ku trestnej
zodpovednosti obžalovaného, nemožno aplikovať na výpoveď svedkyne Y., pretože z nich nevyplývajú
žiadne skutočnosti, ktoré súd kladie obžalovanému za vinu. Svedkyňa Y. sporné skutočnosti tak, ako to
tvrdísúd,vôbecnepotvrdila,prezentovalalento,čojejbolopovedanésvedkyňouS.,tedažejejsvedkyňa
S. spomenula, že nákup cukru sa bude realizovať cez plodinovú burzu prostredníctvom obžalovaného.

Výpovedná hodnota takejto /podľa súdu podpornej výpovede svedkyne Y. k výpovedi svedkyne S./, je
nulováavýznamovozhľadiskazáverovovineobsahovopraktickyvničomnekorešpondujesvýpoveďou
svedkyne S. tak, ako to uvádza súd. Preto záver súdu z vyhodnotenia výpovede svedkyne Y. o tom, že
obžalovaný už v júni a júli 2011 vyvíjal snahu osobne zabezpečovať obstaranie cukru prostredníctvom
burzy, je čisto špekulatívny a z hľadiska možnosti vyslovenia záveru o vine absolútne arbitrárny. Taktiež

svedkyňa - poškodená O.. A. prezentovala len skutočnosti sprostredkované od iných osôb alebo z
vyšetrovacieho spisu.

Rovnako je absolútne zavádzajúcim konštatovanie súdu, že skutočnosť, že prieskum trhu vykonával
obžalovaný, vyplynul z výpovedí svedkýň S. a Y. Súd pri tomto ničím nepodloženom konštatovaní vôbec

nevzal do úvahy tvrdenia svedkyne S., ktoré podporujú obranu obžalovaného, keď uviedla, že pracovná
skupina nevykonávala prieskum trhu a nezabezpečovala informácie k otázke možnosti nadobudnutia
cukru, nevie, kto poveril obžalovaného prieskumom trhu a nemá vedomosť, či bol týmto niekto oficiálne
poverený a informácie o cenách cukru a možnosti ich nákupu boli v rozhodnom čase verejne dostupné.
Súd sa vôbec nezaoberal tvrdením svedkyne Y., že nevie, kto a na základe čoho rozhodol, aký objem

cukru a za akú cenu sa bude nakupovať, informácie o prieskume trhu mala od U.. S. a s obžalovaným
nejako špeciálne nespolupracovala. Napokon súd tendenčne, nerešpektujúc pritom výpoveď svedka
U.. D. v celej komplexnosti, poukazuje na jeho tvrdenie, že „určitý" prieskum trhu spravil obžalovaný,
ignorujevšaktvrdeniesvedka,žeprieskumomtrhunikohonepoverili.Súčasnesúdhrubozavádzapokiaľkonštatuje, že tento prieskum obžalovaný aj predložil, pretože svedok vo svojej výpovedi uviedol, že iba
má informáciu, že výstupy prieskumu trhu mali byť doručené obžalovaným. Tendenčné a jednostranné
konštatovania súdu smerujúce ku záveru o vine obžalovaného bez opory v skutkových zisteniach

sprevádzajú celé odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Nemožno sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že „neexistencia písomného poverenia v
nijakom smere neznamená, že obžalovaný na takýto prieskum nebol poverený". Máme za to, že nejaké
neformálne ústne poverenie by eventuálne mohlo prichádzať do úvahy nanajvýš, ak by bolo adresované

zamestnancovi S. SR, ale v žiadnom prípade nie, ak sa jedná o človeka mimo dosahu tejto organizácie.
Je všeobecne známe, že hospodárenie a nakladanie s prostriedkami štátu podlieha v orgánoch
štátnej správy na všetkých, aj tých najnižších, úrovniach špecifickému prísnemu formálnemu režimu,
ktorý musí byť zo zákona dodržaný. Je preto zarážajúce, že ústredný orgán štátnej správy, ktorým
bezpochyby S. SR je, sa dodržiavaním zákonnosti neobťažuje a rovnako zarážajúcim je, že súd takýto
postoj považuje za akceptovateľný. Okrem toho, vykonaným dokazovaním nebola bez pochybností

preukázaná ani existencia nejakého ústneho poverenia, ktoré by bolo smerované k obžalovanému od
kompetentnej osoby S. SR. Výsledkom teda je, že neexistuje dôkaz ani o písomnom ani o ústnom
poverení obžalovaného vykonaním predmetného prieskumu.

Preto ďalším z arbitrárnych konštatovaní súdu, ktoré nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní je

práve záver súdu o tom, že bolo preukázané, že obžalovaný bol prieskumom trhu nielen poverený,
ale tento aj vykonal. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že obžalovaný nebol nikým právne
relevantným spôsobom poverený na vykonanie prieskumu trhu ani mu takáto povinnosť nevyplývala
z jeho postavenia ako štatutára spol. Z. J., a.s. Iba neznalosťou príslušných ustanovení zákona č.
372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách možno vysvetliť konštatovanie súdu, že neexistencia

písomného poverenia neznamená, že obžalovaný nebol na prieskum trhu poverený a tento nevykonal.
Vo vzťahu k poškodenému subjektu, ktorým je S. SR, je totiž nutné uviesť, že špecifický charak-
ter činnosti tohto subjektu, vyplýva aj zo zákonom č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách
ustanovenej povinnosti ochraňovateľa /ochraňovateľom je Správa rezerv alebo podnikateľ, ktorý na
základe písomnej zmluvy o ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne

hmotnérezervy/.Obžalovanývdanejvecinikdynebolvpostavení„ochraňovateľavykonávajúcehosúhrn
týchto činností", pretože takýmito úlohami nebol nikdy písomnou zmluvou poverený a povinnosť vykonať
prieskum trhu mu nevyplývala ani z jeho pracovného zaradenia, keďže zamestnancom S. nebol.

S poukazom na uvedené skutočnosti neobstojí konštrukcia skutku, keď sa obžalovanému kladie za

vinu, že obžalovaný mal skutok spáchať „ako osoba poverená S. SR uskutočnením prieskumu trhu k
zabezpečeniu doplnenia krízových zásob SR - kryštálového cukru v objeme 1000 ton a preverením
možnosti jeho obstarania za ceny kótované na komoditnej burze", nakoľko nebolo preukázané, že by
obžalovaný bol akoukoľvek formou na prieskum poverený.

Súd v súvislosti s otázkou realizácie prieskumu obžalovaným poznamenal, že „súdu uniká racionálny
zmysel obhajobnej argumentácie, v rámci ktorej obžalovaný zdôrazňoval, že písomné vyjadrenia
spoločností O., s.r.o., W. s.r.o. a Z. S. boli adresované a doručené spoločnosti Z. J., a.s. a nie S.
SR", keď podľa súdu z dokazovania vyplynulo, „že to bol práve obžalovaný, ktorý v mene spoločnosti
Z. J., a.s. a pre S. SR uskutočniť predmetný prieskum trhu, v dôsledku čoho logicky boli uvedené

písomné vyjadrenia zaslané práve uvedenej spoločnosti". Je nutné konštatovať, že pozornosti súdu
okrem racionálneho zmyslu dotknutej obhajobnej argumentácie v tejto súvislosti uniklo, že obžalovaný,
ako to vyplynulo nielen z jeho výpovede, sa venoval obchodovaniu s cukrom ako svojmu živobytiu, a
teda priebežné zisťovanie ceny cukru na trhu, či už pre jeho spoločnosti alebo pre Z. J., a.s., pre neho
nebolo ničím neobvyklým, avšak toto nebolo vykonávané na základe poverenia S. SR a pre potreby S.

SR. Skutočnosť, že Z. J., a.s. si prieskumy cien cukru, a to nielen v tomto prípade, ale vo všeobecnosti,
robil pre svoju potrebu priebežne z vlastnej iniciatívy, potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa Y..

Za absolútne neprijateľné a v hrubom rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov je potrebné
považovať aj konštatovanie súdu, že nie je podstatné, či sa pracovné stretnutie dňa 11.08.2011

uskutočnilo. Táto skutočnosť je totiž mimoriadne dôležitá z hľadiska vytvorenia celkového reálneho
obrazu o spôsobe, akým zo strany zodpovedných osôb S. k obstaraniu cukru došlo. Na rozdiel od
záveru súdu bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že ku takémuto stretnutiu nikdy
nedošlo a zápisnica bola iba formálne dodatočne vypracovaná a datovaná deň predchádzajúci dňuvydania príkazného listu z dôvodu zabezpečenia podkladov pre kontrolnú skupinu z Úradu vlády,
aby záver stretnutia zodpovedal procesu obstarania prostredníctvom burzy a aby príkazný list zo dňa
12.08.2011vydaný U.. S. formálne nadväzoval na rozhodnutie pracovnej skupiny. Zodpovedné osoby,

najmä U.. S. sa tým pokúsili zbaviť svojej zodpovednosti za postup, pri ktorom nepostupovali pri
hodnotení možnosti nákupu bez verejného obstarávania s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z ich
pracovného zaradenia.

Dôležité skutočnosti z hľadiska obhajobných tvrdení obžalovaného vyplynuli tiež z výpovede svedka

U.. J. G., ktorý okrem iného uviedol, že ako spolumajiteľ spoločnosti Z. S. už asi 20 rokov obchoduje s
cukrom, pričom obchodoval aj s obžalovaným, ktorý nebol klientom, s ktorým by obchodoval celý rok,
nemali uzatvorené ročné zmluvy, ale robili jednorázové obchody. Vysvetlil, že cukrovarnícka kampaň
začína vždy s úrodou v septembri, preto zmluvy na ďalší rok sa podpisujú v auguste a v septembri.
Rok 2011 bol extrémny nedostatok cukru na trhu a jeho ceny v priebehu pol roka vzrástli o 100%.
Preto v uvedenom roku mal cukor pre klientov, s ktorými mal uzatvorené ročné zmluvy a ostatným

cukor zabezpečiť nevedel. Na Slovensku ostali len dva slovenské cukrovary, jeden v rukách nemeckej
spoločnostiE.adruhýrakúskejspoločnostiW.,sktorýmisvedoktiežspolupracuje,alejeťažkéodhadnúť
cenu, túto každý mesiac upresňujú na ďalší mesiac a nikdy mu nedávajú pravdivé informácie, aby
nedovážal a nebol im veľkým konkurentom na trhu. V letných mesiacoch roku 2011 nevedeli cukrovary
poskytnúť voľný cukor na ďalšie obchody ani jemu, bol to za celých 20 rokov najkritickejší rok. Preto aj

pre Z. J. vydal potvrdenie, že nevie dodať 1000 ton cukru. Do novej úrody nebolo možné nakupovať, od
dvoch slovenských cukrovarov ani on nedostal dosť cukru. V tej dobe nerozhodovala cena cukru, každý
chcel cukor, aby nemusel zastaviť výrobu. On vtedy cukor predával od 950 až do 1030,-€, pričom nižšiu
cenu mal pre stálych klientov a vyššiu pre ostatných. V uvedenom období mohli mať vo veľkom objeme
voľný cukor na predaj len špekulatívne spoločnosti.

Z uvedenej svedeckej výpovede je nesporné, že v inkriminovanom období roku 2011 skutočne bola
situácia na trhu s cukrom taká, že nebolo možné zabezpečiť nákupom na Slovensku množstvo cukru
požadované S. K. SR, pričom cena, za ktorú sa cukor napokon nakúpil na Z. burze I., je cenou, za ktorú
sa cukor v tom čase predával.

Okrem výpovede svedka G. tieto skutočnosti boli potvrdené aj ďalšími vykonanými dôkazmi, a to
napríklad výpoveďami svedkov X. G. a U.. O. L., ktorí tiež potvrdili, že v lete roku 2011 nebolo na
slovenskom trhu možné nakúpiť cukor v objeme tisíc ton, pokiaľ nebol predmetom ročných zmlúv a že
ceny cukru sa pohybovali až na úrovni 1000,-€ za tonu, ktoré skutočnosti sú zrejmé aj z nimi vydaných

potvrdení.

S poukazom na uvedené dôkazy teda neobstojí ani konštrukcia skutku, keď je obžalovanému kladené za
vinu, že „predstieral vo veci oprávneným osobám S. SR, že na slovenskom trhu nie je možné zabezpečiť
dodávku kryštálového cukru v uvedenom objeme". Jednak po vykonanom dokazovaní naďalej zostalo

sporné, či obžalovaný pred S. SR vôbec prezentoval situáciu na slovenskom trhu a jednak, ak by k tomu
aj došlo, nemohol predstierať nedostatok cukru na slovenskom trhu, pretože taká bola realita - v tom
čase jednoducho cukor na slovenskom trhu nebol v požadovanom množstve.

Pokiaľ z písomnej odpovede spoločnosti S. T., s.r.o. S. zo dňa 17. 01. 2012 podpísanej konateľkou

spoločnosti U.. X. I. vyplýva, že táto spoločnosť mohla dodať S. SR 1000 ton cukru v prípade, ak by S. SR
oslovila s takouto požiadavkou cukrovar do konca augusta 2011 a že v roku 2011 tento cukrovar nebol
oslovený ohľadne nákupu cukru ani S. SR ani spoločnosťou, ktorá by ju zastupovala, je potrebné uviesť,
že iný konateľ tej istej spoločnosti, a síce svedok O. G. vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní
ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že S. T., s.r.o. S. boli obžalovaným v júli 2011 oslovené s tým,

že obžalovaný ich žiadal o dodanie 1000 ton cukru. Takéto množstvo mu nedokázali dodať, preto bol
následne uzatvorený kontrakt na množstvo 418 ton. Vzhľadom na uzatvorenie kontraktu na množstvo
418 ton cukru sa javí byť pravdivou výpoveď svedka G. a nie skutočnosti uvádzané v písomnej odpovedi
S. T., pretože ak by cukrovary v uvedenom období disponovali skutočne množstvom cukru v objeme
1000 ton, logicky by bol uzatvorený obchod na toto množstvo cukru.

Tejto skutočnosti a uvedenému zjavnému rozporu v dôležitých dôkazoch súd nevenoval žiadnu
pozornosť a nijako ho nevyhodnotil.Okrem vyššie uvedenej písomnej odpovede spoločnosti S. T., s.r.o. S., ktorá je však v už spomínanom
rozpore s výpoveďou svedka G., len spoločnosť Z. T. a.s. vo svojej písomnej informácii zo dňa
18. 01. 2012 tvrdí, že ich spoločnosť mohla v období september až november 2011 dodať S. SR

niekoľkonásobne viac cukru ako je 1000 ton. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že
spoločnosťou uvádzané obdobie spadá už do novej kampane, kedy je po zbere úrody cukru dostatok.

Za danej dôkaznej situácie ohľadne skutočnosti, aká bola situácia na trhu s cukrom v inkriminovanom
období, súd jednostranne v neprospech obžalovaného vychádzal z informácií poskytnutých

spoločnosťou Z. cukrovar a z písomného vyjadrenia Slovenských cukrovarov, avšak nezaoberal sa
dôkazmi svedčiacimi ohľadne týchto okolností v prospech obžalovaného, ani súd nezdôvodnil, prečo
ich nebral do úvahy a nevenoval pozornosť zásadným vyššie uvedeným rozporom. Napriek tomu súd
jednoznačne konštatoval, že obžalovaný predstieral nedostatok cukru na slovenskom trhu, hoci to v
zmysle vykonaných dôkazov nezodpovedá skutočnosti.

Rovnako neobstojí ani konštrukcia skutku, že obžalovaný „predstieral, že požadovaný objem cukru vie
preS.SRnakúpiťnaZ.burzeI.zakótovanúcenuvovýške990Eur/t,nakoľkojeoprávnenouosoboutaké
obchody uzatvárať". V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný bol skutočne osobou oprávnenou
takétoobchodynaburzeuzatvárať,tedatútoskutočnosťrozhodnenepredstieral.Rovnakonepredstieral,
že vie požadovaný objem cukru pre S. SR nakúpiť na Z. burze I., keďže takýto obchod bol skutočne

zrealizovaný. Jedinou spornou skutočnosťou sa javí byť otázka, či išlo o kótovanú cenu, avšak ani v tejto
súvislosti nie je možné obžalovanému dávať za vinu úmysel predstierať realizáciu obchodu za kótovanú
cenu.

Pokiaľ ide o otázku, či bol predmetný obchod realizovaný za kótovanú cenu, poukazujeme na

skutočnosť, že predmetný nákup cukru bol jednoznačne uskutočnený za kótované ceny. Tento fakt
bol okrem výpovede svedkyne U.. Y. potvrdený aj ďalšími produkovanými dôkazmi. Predovšetkým z
výpovedí svedkov U.. P. S., U.. D. Y. a U.. A. X., vedenia, resp. zamestnancov Z. burzy I. jednoznačne
vyplýva, že každý obchod uzavretý na plodinovej burze, teda aj cena pri predmetnom nákupe cukru S.
K. SR bola kótovaná a že predmetný obchod bol uzatvorený v súlade s platnými právnymi predpismi

a pravidlami vzťahujúcimi sa na obchodovanie na Z. burze I., nakoľko kótovaná cena je výsledkom
trhového zosúladenia ponuky a dopytu po príslušnom aktíve, k čomu došlo na zasadnutí Z. burze, čo
vyplýva z prezenčnej listiny, v ktorej sú uvedení všetci prítomní členovia.

Čo sa týka záveru znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou prof. U.. I. T., že citujem: „Predmetný

obchod nemožno považovať za obchod s kótovanou cenou. Išlo o priamy obchod medzi dvoma
účastníkmi trhu, pričom zúčtovanie daného obchodu neprešlo clearingovým centrom.", k uvedenému
upozorňujeme na skutočnosť, že Z. burza I. pre potreby S. K. SR a kontroly Úradu vlády SR k
predmetnému obchodu jednoznačne dňa 14. 12. 2011 potvrdila, že predmetný obchod bol za ceny
kótované, že obchod bol uzavretý na parkete burzy za účasti všetkých dohodcov a členov, teda spĺňa

všetky parametre kótovaných cien. To, že sa obchod nezúčtoval cez clearingové centrum, bolo dané v
požiadavkách v Príkaznom liste S. K. SR, nakoľko tá požadovala platobné podmienky realizovať úhradu
za tovar až po jeho dodaní do skladov S. K. SR, čo dohodca predávajúceho akceptoval a je to v súlade
s podmienkami Z. burzy I..

V tejto súvislosti poukazujeme tiež na to, že platný právny poriadok SR nepozná pojem kótovaná
cena, čo pri svojej kontrole uviedli aj pracovníci Úradu vlády SR, ktorí v súvislosti s predmetným
nákupom vykonávali kontrolu, pričom nezistili pochybenia ani ohľadne ceny za nákup cukru ani
ohľadne uskutočnenia samotného nákupu cukru. Táto skutočnosť okrem protokolu z nimi vykonanej
kontroly vyplýva aj z ich svedeckých výpovedí. V predmetnom protokole o výsledku kontroly Úradu

vlády SR zo dňa 28. 12. 2011 sa okrem iného uvádza: „Na základe predloženej dokumentácie a
vykonanej súčinnosti kontrolný orgán vyvodil záver, že kontrolovaný subjekt nákupom komodity cukor
na zahraničnom trhu neporušil zákony upravujúce jeho činnosť a pôsobnosť. Z uvedeného vyplýva, že
kontrolný orgán vzhľadom na svoje právomoci uvedené v zák. č. 10/1996 Z. z. nemohol potvrdiť ani
vyvrátiť hospodárnosť nákupu cukru S. K. SR cez Z. burzu I. v rámci ňou vyplatenej kúpnej ceny 990,-

€ za tonu. Hospodárnosť takéhoto nákupu môže kontrolný orgán hodnotiť len na základe dodržania
platných noriem upravujúcich predmetnú oblasť, ktoré K. pri nákupe cukru neporušili." Zároveň uvádza:
„Z uvedeného vyplýva, že K. naplnili ako verejný obstarávateľ podmienku rokovacieho konania bez
zverejnenia stanovenej § 58 ods. 1 písm. f) zák. č. 25/2006 Z.z., keď nakúpila komoditu - cukor zakótované ceny, ktoré boli tvorené v rámci zákona komoditnou burzou na území štátu, kde sa nákup
uskutočnil." Aj uvedené citácie z predmetného protokolu teda jednoznačne potvrdzujú, že nákup bol
uskutočnený za kótované ceny.

S poukazom na uvedené skutočnosti máme za to, že v otázke kótovania cien ide o teoretickú otázku,
kedy je a kedy nie cena kótovaná. Je zrejmé, že názory odborníkov na túto otázku sa rôznia a preto
nemôže byť smerodajný názor predostretý v jedinom znaleckom posudku.

Skutočnosť, že cena cukru bola kótovaná vyplýva aj z listinných dôkazov - písomných oznámení Z. burzy
I.. Samotní predstavitelia Brnenskej burzy, ktorí logicky mali najlepšie vedieť, kedy je cena kótovaná,
teda prezentovali obchod ako uzatvorený za cenu kótovanú, s čím bol obžalovaný uzrozumený a nemal
dôvod o tomto pochybovať, preto bol a aj je presvedčený, že predmetný obchod bol uzatvorený za
kótovanú cenu a s týmto vedomím aj konal. Pokiaľ dodatočne boli zo strany českých inštitúcií zistené
akékoľvek pochybenia na strane osôb zodpovedných za vedenie obchodovania na Z. burze I., za tieto

pochybenia nemožno v žiadnom prípade viniť obžalovaného.

V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na to, že súd vo viacerých častiach rozsudku význam
znaleckého posudku znalkyne U.. T. absolútne neobjektívne preceňuje, nakoľko tento znalecký posudok
nemá žiaden relevantný vzťah k otázke trestnosti obžalovaného, pretože iba deklaruje pochybenia

pracovnej skupiny a svedkyne U.. S. pri vyhodnotení spôsobu obstarania cukru a ich výklade pojmu
kótovaná cena. Na strane druhej súd arbitrárne bez racionálneho zdôvodnenia odmieta ako dôkaz
svedčiaci v prospech obžalovaného napríklad správu Ministerstva pôdohospodárstva SR, informácie
Štatistického úradu SR o cenách cukru ako aj protokol o výsledku kontroly Úradu vlády SR zo dňa
28.12.2011.

Pokiaľ znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, že cena cukru bola predražená, je potrebné
poukázať na to, že inými dôkazmi, či už písomnými stanoviskami spoločností obchodujúcich s
cukrom, svedeckými výpoveďami ich zástupcov, svedeckými výpoveďami ďalších svedkov, ale aj
písomnými vyjadreniami štátnych inštitúcií, a to „Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva

a potravinárstva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR", „Národné poľnohospodárske a
potravinárske centrum Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR", ktoré zhodne určili cenu
cukru v mesiaci august 2011 na sumu 1.160,-€ za tonu, boli tvrdenia znalkyne vyvrátené. Oba uvedené
materiály boli súdu predložené ako listinné dôkazy spolu s materiálom Slovenského štatistického úradu
o výške spotrebiteľských cien kryštálového a práškového cukru v roku 2011. Z predmetného materiálu

opatreného pečiatkou Štatistického úradu SR jednoznačne vyplýva, že cena cukru v mesiaci august
2008 bola stanovená na 1.157,-€ za tonu. Ceny sú zisťované mesačne zamestnancami Štatistického
úradu SR v 38 regiónoch SR (členenie podľa bývalých okresov). Každý región má presne určené, v
ktorých dňoch daného mesiaca majú zamestnanci ceny zisťovať. Počet cien zistených v danom regióne
závisí od počtu obyvateľov - najmenej (2 ceny) sa zisťujú v regiónoch, kde má bývalé okresné mesto

menej ako 20 000 obyvateľov, najviac cien je zisťovaných v Bratislave (9) a Košiciach (7). Celkovo
je zistených v rámci SR 180 cien (zisťovanie prebieha v obchodných reťazcoch aj v samostatných
predajniach, ktoré nepatria do žiadneho obchodného reťazca), z ktorých je vypočítaný aritmetický
priemer. Pri zisťovaní sa neberie do úvahy krajina pôvodu zisťovaného tovaru. Hlavnou podmienkou
je, aby zamestnanec ŠÚ SR, ktorý ceny zisťuje, v každej predajni zisťoval každý mesiac rovnaký tovar

(značku, balenie...). Zároveň Slovenský štatistický úrad eviduje ceny cukru v susedných krajinách, a to
Česká republika august 2011 cena 898,60 € za tonu, Maďarsko 979,80 € za tonu, Poľsko 883,30 € za
tonu.

Namietal konštatovanie súdu, keď vo vzťahu k vyššie uvedeným predloženým materiálom štatistického

úradu a ministerstva uviedol, že v tomto smere je obhajobná argumentácia obžalovaného irelevantná.

Poukázal na to, že Štatistický úrad SR a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pod
ktoré spadá tak Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum ako aj Výskumného ústavu
ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, sú ústrednými orgánmi štátnej správy. Ich postavenie a

kompetencie upravuje zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy. Materiály vypracované týmito orgánmi a pod ne spadajúcimi inštitúciami nie je možné označiť
za bezvýznamné a bezdôvodne ich spochybňovať. Všetky činnosti týchto ústredných orgánov štátnejsprávy vychádzajú z plnenia ich úloh na základe zákona a preto aj nimi vypracované materiály rozhodne
požívajú istú vážnosť a nepochybne majú nezanedbateľnú dôkaznú silu.

Pokiaľ súd v súvislosti s cenami uvádzanými v predmetných materiáloch namietal, že sa jedná o
spotrebiteľské ceny za jeden kilogram cukru, ktoré sú vyššie ako ceny pri veľkoobchodnom odbere,
dovoľujeme si poukázať na to, že na inom mieste odôvodnenia rozsudku súd bagatelizuje rozdiel
medzi cenou cukru uvádzanou jeho výrobcom a cenou cukru, do ktorej sa premietajú aj náklady
za jeho financovanie, logistiku, účtovné a ďalšie náklady. Sme pritom presvedčení, že rozdiel medzi

maloobchodnou a veľkoobchodnou cenou cukru by nebol taký výrazný ako medzi cenou cukru
uvádzanou výrobcom a cenou, do ktorej sú započítané všetky ďalšie náklady súvisiace s jeho
obstaraním, keďže z väčšej časti objemu cukru sa jednalo v danom prípade o jeho dovoz zo zahraničia,
čo rozhodne pri danom objeme cukru nebola zanedbateľná položka.

Takýto nekonzistentný postoj súdu pri stanovovaní ceny cukru, za ktorú ho bolo možné v inkriminovanom

období reálne nakúpiť, opätovne vyvoláva pochybnosti o objektívnom a nezaujatom hodnotení dôkazov.

Z vyššie uvedených materiálov v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi je zrejmé, že cena cukru vo
výške 990,-€ za tonu zodpovedala vtedajšej aktuálnej situácii na trhu s cukrom a teda bola primeraná. V
žiadnom prípade teda nemožno súhlasiť so záverom súdu, že ceny cukru v danom období neprevyšovali

sumu 820,-€ a z tejto sumy teda nie je možné jednoznačne a nepochybne vychádzať pri určovaní výšky
spôsobenej škody z hľadiska kvalifikácie skutku.

Čo je však z trestnoprávneho hľadiska napriek vyššie uvedeným podrobným úvahám k otázke pojmu
„kótovaná cena" najzásadnejším je fakt, že záver o tom, či cena bola alebo nebola kótovaná je bez

akéhokoľvek právneho významu a nemá vplyv na otázku trestnosti konania obžalovaného, pretože
súd kladie obžalovanému za vinu spáchanie trestného činu podvodu, ktorého kvalifikácia predpokladá,
že obžalovaný uviedol poškodeného do omylu, ktorý v tomto omyle vykonal majetkovú dispozíciu.
Pokiaľ uvedenie do omylu v rozhodnom čase, teda pred vystavením príkazného listu, ako pojmový znak
skutkovej podstaty trestného činu podvodu žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané nebolo, je úplne

bez významu či po tom, ako obžalovaný obdržal príkaz na nákup v konkrétnej cene, došlo k realizácii
predmetného obchodu tak, ako je to uvedené vyššie, alebo bol tento obchod nastavený tak, aby cene
uvedenej v príkaze zodpovedal.

Za existujúcej dôkaznej situácie tiež nie je možné nespochybniť aj výšku škody, ktorej náhradu si

uplatňuje S. K. SR a ktorej výška vyplynula zo znaleckého posudku. Táto bola určená ako rozdiel
deklarovanej predajnej ceny cukru výrobcom a ceny, za ktorú nakúpila cukor Správa K. SR na Z. burze I..
Je potrebné uviesť, že cukrovary predávajú zásadne svoj tovar na predfaktúru, po obdržaní finančných
prostriedkov na svoj účet umožnia kupujúcemu tovar odviezť zo závodu, čo však bolo v rozpore s
požiadavkami S. K. SR, ktorá požadovala naskladnenie tovaru do skladu v Slovenskej Ľupči, potvrdenie

dokladu o naskladnení od skladovateľa, dodanie certifikátov tovaru a vystavenie faktúry dodávateľom so
splatnosťou14dní.PritakýchtopožiadavkáchS.K.SRjezrejmé,žebynebolaschopnárealizovaťnákup
cukru priamo u výrobcu, a to za ceny uvedené v znaleckom posudku, pretože tieto nezohľadňujú náklady
nafinancovanie,logistiku,účtovnéaďalšienáklady.Pretocenacukrustanovenáznaleckýmposudkoma
z nej vypočítaná výška uplatnenej škody ako už uvedený rozdiel predajnej ceny deklarovanej výrobcom

cukru a ceny, za ktorú bol nákup uskutočnený, nezodpovedá skutočnosti.

Skutočnosť, že si jeden zástupca poškodeného škodu uplatnil a druhý nie, je podľa názoru súdu
irelevantná z toho hľadiska, či škoda spôsobená bola alebo nie, nakoľko o tom, či škoda spôsobená bola
a v akom rozsahu, v konečnom dôsledku rozhodnú orgány činné v trestnom konaní. V každom prípade

však postoj poškodeného má význam z toho hľadiska, s akou zodpovednosťou sa pracovníci S. SR
stavajú k plneniu si svojich povinností pri nakladaní s majetkom štátu, resp. finančnými prostriedkami
zo štátneho rozpočtu a k dodržiavaniu právnych predpisov, o čom svedčí aj konanie zodpovedných vo
vzťahu k celému priebehu realizácie uzatvorenia obchodu na plodinovej burze, keď namiesto riadneho
dodržania úradných postupov potrebné dokumenty k tomuto procesu zadovažovali dodatočne. Hoci

uvedené nemá priamy dosah na vinu obžalovaného, takéto ich konanie nemožno bagatelizovať, ako to
urobil súd konštatovaním, že išlo len o formality, a to tým skôr, že v subjekte S. SR sa jedná o ústredný
orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorého činnosť má dopad na celú spoločnosť.Súdokremtendenčnéhovyhodnoteniadôkazovmimoriadnepovrchnepristúpilajkuskúmaniunaplnenia
jednotlivých obligatórnych pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Konštatovanie
súdu, že podvodné konanie obžalovaného spočívalo v uvedení pracovníkov S. oprávnených rozhodnúť

o spôsobe obstarania cukru do omylu tým, že pracovnej skupine predložil skreslené výsledky prieskumu
trhu a uviedol jej, že cukor je možné nakúpiť na plodinovej burze za kótovanú cenu je zavádzajúce,
pretože neodráža zistený skutkový stav a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z
nasledovných dôvodov:
1) stretnutie pracovnej skupiny dňa 11.08.2011, na ktorom mal obžalovaný predstierať vyššie uvedené

skutočnosti, sa nikdy reálne neuskutočnilo a preto obžalovaný žiadnej pracovnej skupine žiadne
informácie predložiť nemohol,
2) obžalovaný nebol nikdy nikým právne významným spôsobom poverený na vypracovanie prieskumu
trhu. Neexistencia písomného poverenia zakladajúceho konkrétnu povinnosť obžalovanému a teda jeho
zodpovednosť vo vzťahu k potenciálne deklarovaným informáciám súvisiacich s prieskumom trhu neu-
možňuje kauzálne spojiť rozhodnutie pracovnej komisie a následne príkaz generálnej riaditeľky U.. S.

na obstaranie cukru prostredníctvom burzy, vedie k nutnosti prijať záver, že toto rozhodnutie riaditeľky
v posudzovanom prípade fakticky prebiehalo nezávisle od obžalovaného /a to aj keby v tomto smere
čokoľvek pracovnej skupine povedal, pretože jeho potenciálne informácie ako cudzej osoby nemohli
byť relevantným podkladom pre rozhodnutie skupiny/, keďže neexistoval žiaden právny rámec, ktorý
by obžalovaného, k hľadiska jeho zodpovednosti za relevantný výstup z prieskumu, zaväzoval ku

komplexnému prieskumu slovenského trhu s cukrom. Za uvedený stav a následok v podobe hypotézy
súdu, že S. SR mohli v rozhodnom čase cukor nakúpiť „výhodnejšie" plne zodpovedá „pracovná
skupina", resp. U.. S., ktorí zodpovedali za priebeh prípravy rozhodnutia o spôsobe obstarania komodity.

3) to, že v rozhodnom čase obžalovaný aj sám s cukrom obchodoval je rovnako irelevantné, nakoľko

táto skutočnosť nebola pre neho ako dlhoročného obchodníka s cukrom a brokera na komoditnej burze
neobvyklá. Postup obžalovaného nasledujúci po obdržaní príkazného listu nie je možné kvalifikovať
ako trestný čin podvodu, pretože žiadna z osôb zúčastnených na predmetnej obchodnej transakcii
nekonala v omyle. Skutočnosť, že z daného obchodného prípadu /iba tým, že sa na obchode zúčastnili
práve tieto spoločnosti/ primerane profitovali v rámci svojich obchodných aktivít spoločnosti blízke

obžalovanému /záver súdu o konkrétnej výške prospechu je pritom možné považovať iba za hrubé a
preto arbitrárne konštatovanie nereflektujúce všetky obchodné zvyklosti v danej problematike/, nemožno
z hľadiska postupu obžalovaného ako brokera a súčasne obchodníka s cukrom kvalifikovať ako trestný
čin. Možno tu hovoriť maximálne o probléme etickom, morálnom, resp. o určitej miere konfliktu záujmov
na strane obžalovaného. Poukázanie na túto rovinu /teda že príkazným listom bol na nákup cukru pre K.

poverený obžalovaný ako broker, ktorý dlhodobo sám v rámci svojich podnikateľských aktivít obchoduje
s cukrom/, v čase predchádzajúcom realizácii nákupu cukru, však malo byť povinnosťou zodpovedných
pracovníkov S..
4) pokiaľ by teoreticky obžalovaný aj akékoľvek informácie zodpovedným osobám poskytol, z hľadiska
svojho postavenia bez akéhokoľvek právneho vzťahu ku S. SR, nemohol uviesť zodpovedné osoby

do omylu, pretože poskytnutie akýchkoľvek informácii od subjektu bez založenej zodpovednosti za
výstup nebolo spôsobilé vyvolať omyl zodpovedných osôb uskutočňujúcich majetkovú dispozíciu.
Povedané inak, je úplne irelevantné čo a či vôbec osobám zodpovedným za nákup komodity obžalovaný
uviedol, pretože nemal postavenie osoby zodpovednej za pravdivosť a správnosť poskytnutej informácie
a zodpovední pracovníci skupiny neboli oprávnení na základe takejto informácie od právne úplne

irelevantného zdroja vyhodnocovať spôsob použitej metódy nákupu. Uvedené úzko súvisí so zásadou
primeranej opatrnosti poškodeného. Pokiaľ by totiž aj nejaký omyl, či nesprávna alebo nedostatočná
predstava zodpovedných osôb S. SR ohľadom výsledkov prieskumu trhu existovala, príčinu a dôvody
tohto stavu treba vidieť primárne v nesprávnom a ľahostajnom postupe zodpovedných pracovníkov S.
SR a v rezignácii poškodeného na plnenie všeobecnej a osobitnej prevenčnej povinnosti /predchádzanie

škodám/ vrátane s tým súvisiaceho nedostatku kontrolných mechanizmov na strane S. SR. Povedané
inými slovami, pokiaľ by obžalovaný zodpovedným pracovníkom S. SR aj uviedol akékoľvek čiastkové
a neúplné informácie o trhu s cukrom, boli to práve zodpovední pracovníci S. SR, ktorých povinnosťou
bolo takéto informácie relevantne overiť /resp. poveriť konkrétnu zodpovednú osobu ich overením, a
to navyše za situácie, keď takéto informácie boli verejne dostupné/. Pri existencii a zavedení preven-

čných povinností štát ako osoba oprávnená a povinná vyvodzovať trestnú zodpovednosť a ukladať
tresty za spáchané trestné činy je oprávnený požadovať od fyzických a právnických osôb /v tomto
prípade teda aj od zástupcov právnických osôb zriadených štátom - S. SR/, aby pri vykonávaní ma-
jetkových dispozícii zachovávali určitú bežnú a nevyhnutnú mieru opatrnosti. Ak sa tak z ich stranynestane napriek tomu, že dostupnými prostriedkami /pracovná skupina informáciu o cenách cukru a
o kótovaných cenách mohla získať bežne dostupnými prostriedkami, nakoľko boli verejne prístupné/
mohli potenciálny „omyl" jednoducho zistiť a eliminovať /zabezpečenie informácie o cenách cukru na

trhu a výkladu pojmu kótované ceny nepresahovalo reálne možnosti zodpovedných osôb S. SR/, a
preto musia zodpovednosť za prípadný spôsobený škodlivý následok niesť primárne sami a domá-
hať sa ochrany svojich práv cestou iných právnych prostriedkov ako Trestného práva, teda najmä
vyvodením pracovnoprávnej zodpovednosti pracovníkov zodpovedných za realizáciu podkladov pre
spôsob a cenu nadobudnutia cukru /rovnaký právny názor prezentuje a zastáva vo svojej publikácii

„Trestný čin podvodu", vydavateľstvo Iura edition, 2012, aj jej autor sudca KS BA JUDR. Z. K., opierajúc
sa okrem iného aj o rozhodnutie ÚS ČR, I. ÚS 558/2001, ktorý vyjadruje požiadavku zachovania obvyklej
miery opatrnosti na strane oklamaného v situácii, keď má možnosť dostupnými prostriedkami omyl
jednoducho zamedziť a vyvarovať sa ho/. V tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na predmet činnosti S.
SR, ktorým je v danom prípade eliminovanie rizík nákupu a hľadanie pre štát najvýhodnejších spôsobov
a cien obstarania rezerv a preto je opatrnosť S. SR v tomto smere zásadná.

5) Je teda možné uzatvoriť, že nejde o naplnenie pojmového znaku „uvedenie do omylu" pokiaľ je
možné nepravdivosť alebo povrchnosť tvrdenia jednoducho overiť, resp. nepravdivosť tvrdenia nie je
vôbec spôsobilá vyvolať nesprávnu predstavu u subjektu, ktorému je adresovaná. Nepravdivé /resp.
v tomto prípade v zmysle záverov súdu neúplné tvrdenia obžalovaného/ nie je uvedením do omylu,
keď takéto tvrdenie podlieha jednoduchému preskúmaniu a keď okrem tohto neúplného tvrdenia nebolo

zo strany obžalovaného urobené nič, čím by bolo jednoduché preskúmanie takéhoto tvrdenia sťažené.
Podmienka povinnosti preskúmavania tvrdení inej osoby a tým aj možnosť eliminovať prípadný omyl,
je súčasťou povinnej miery opatrnosti. Záverom k otázke povinnej miery opatrnosti poškodeného je
potrebné poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 11 Tdo 1121/2012, zo dňa
14.3.2013, ktorý možno primerane aplikovať aj na daný prípad. NS ČR konštatuje, že od poškodeného

je nutné požadovať, aby postupoval obozretne a aby dodržal aspoň elementárne zásady opatrnosti,
obzvlášť ak sú pre to ľahko dosiahnuteľné prostriedky. Za situácie, keď poškodený sám svojou zjav-
nou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko vyvarovať, pristúpil ľahostajne k majetkovej dispozícii, po-
tom sa s dôsledkami takéhoto postupu musí vysporiadať taktiež sám a to za použitia prostriedkov
súkromného práva /v danom prípade prichádza do úvahy pracovnoprávna zodpovednosť členov tzv.

pracovnej skupiny/. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický štát je neprijateľné, aby
trestným postihom jedného účastníka zmluvného vzťahu bola nahradzovaná nevyhnutná miera opatr-
nosti druhého účastníka pri ochrane vlastných práv a majetkových záujmov a súčasne bol tento druhý
účastník kriminalizáciou iného /v tomto prípade zodpovední pracovníci S./ zbavený vlastnej, minimálne
pracovnoprávnej zodpovednosti.

6) na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že zodpovedné osoby K. /najmä generálna
riaditeľka sekcie S./ rezignovali na svoju povinnosť zabezpečiť obstaranie komodity spôsobom, ktorý
vylúči akúkoľvek pochybnosť o nadobudnutí cukru za najvýhodnejších podmienok. Situáciu a stav
predchádzajúci vydaniu príkazného listu obžalovaný nebol z hľadiska svojho postavenia a kompetencií /
žiadne totiž nemal/ spôsobilý vyvolať ani ovplyvniť a iba realizoval požiadavku S. v súlade so

zámerom nakúpiť komoditu za cenu nepresahujúcu 990.- Eur za tonu. Následný postup obžalovaného
po tom, ako obžalovaný obdržal príkazný list na zabezpečenie nákupu cukru ničím nevybočuje
zo štandardných obchodných praktík a možno ho očakávať od každého racionálne uvažujúceho
podnikateľského subjektu, ktorému ako v tomto prípade zodpovedné osoby poskytnú takúto obchodnú
príležitosť. Zo skutočnosti, že sa zodpovedné osoby obstarávateľa ku problematike obstarania cukru v

danom prípade postavili nedbalo, resp. bez primeranej opatrnosti ku potenciálnemu výsledku uvedenej
obchodnej transakcie, nemožno vyvodzovať trestnú zodpovednosť osobe obžalovaného, ktorý na
dopyt obstarávateľa vyjadrený v príkaznom liste na nákup komodity reagoval štandardným komerčným
spôsobom. Obžalovaný nebol zo svojej pozície /pred vydaním príkazného listu nemal ku S. žiaden
právny vzťah/ žiadnym konaním, aj pokiaľ by ku nejakému konaniu z jeho strany došlo, čo obžalovaný

zásadne popiera, spôsobilý právne relevantným spôsobom uviesť do omylu, resp. vyvolať omyl u
zodpovedných pracovníkov S. a na strane druhej títo zodpovední pracovníci /najmä generálna riaditeľka
U.. S. pri vydaní príkazného listu/ nemôžu svoje rozhodnutie vedúce k vydaniu príkazu na obstaranie
komodity v určitom množstve a za určitú cenu, ospravedlňovať obdržaním informácií, ktoré boli
podkladom pre ich rozhodnutie od osoby bez akéhokoľvek právneho vzťahu k obstarávateľovi a teda

osoby bez akejkoľvek zodpovednosti za relevanciu, hodnotu a komplexnosť informácií.

Vyššieuvedenévšakdaldopozornostiibanadrámecjehopresvedčenia,ktorémá,narozdielodzáverov
súdu, jednoznačne oporu vo vykonanom dokazovaní, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu,nenapĺňa pre absenciu pojmového znaku „uvedenia do omylu" a absenciu subjektívnej stránky, teda
zavinenia vo forme úmyslu, obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu.

V neposlednom rade z procesnoprávneho hľadiska poukázal na opakované porušenie zásady
kontradiktórnosti konania /§ 2 ods. 18 Tr. por./ aktívnym zasahovaním súdu do dokazovania skutkových
okolností /ako to vyplýva zo zápisníc z hlavného pojednávania na čl. 22,38,39,41,43, predseda senátu
opakovane sám iniciatívne čítal výpovede svedkov z prípravného konania pokiaľ sa svedkovia odchýlili
od výpovede z prípravného konania bez toho, aby takýto postup navrhli kontradiktórne strany a tiež sám

iniciatívne kládol otázky vzťahujúce sa ku skutkovým okolnostiam, ktoré konanie nemožno hodnotiť inak
ako aktívnu pomoc súdu obžalobe/. Súd týmto hrubo porušil právo obžalovaného na spravodlivý proces /
§ 2 ods. 10 Tr. por./ ako aj zásadu rovnosti strán v konaní pred súdom /§ 2 ods. 14 Tr. por.)/. V tomto
smere primerane poukazujem na pomerne ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave,
napr. na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 4To 24/2016, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že pokiaľ svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal podstatne odlišne oproti svojej skoršej výpovede

z prípravného konania, potom má predovšetkým prokurátor (nie okresný súd) postupovať podľa § 264
ods. 1, ods. 2 Tr. por. a požadovať prečítanie skoršej výpovede osoby a domáhať sa, aby vyslúchaný
sa k tejto výpovedi vyjadril a vysvetlil rozpory medzi svojimi výpoveďami, keďže takéto oprávnenie má v
zmysle citovaného ustanovenia prokurátor, prípadne ďalšia procesná strana (obžalovaný alebo obhaj-
ca). Z ustanovenia § 2 ods. 11 veta prvá Tr. por. síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré

strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia § 1 Tr. por. a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený
ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a
obžalovaného i jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na strane druhej. Preto nie súd, ale strany
trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú alebo
oslobodzujú. Úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a roz-

hodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.) a obžalovaným. Pri
tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej
strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom, ale
aj zásady spravodlivého procesu. Nestranný súd má dostatok procesných prostriedkov na to, aby roz-
hodol o udržateľnosti (skutkovej alebo právnej) podanej obžaloby bez toho, aby v rozpore s princípom

nestrannosti ukladal procesným stranám konkrétne pokyny alebo úkony, ktoré treba vykonať, bez ohľa-
du na to, ktorej procesnej strane budú výsledky takto doplneného dokazovania prospievať. Rovnako z
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To 131/2015 vyplýva, že obžalobu v ko-
naní pred súdom zastupuje podľa § 2 ods. 15 Tr.por. prokurátor, pričom vyjadrením obžalovacej zása-
dy je nielen samotné podanie obžaloby na súd, ale aj jej zastupovanie v konaní pred súdom, ktoré vy-

žaduje aktívnu účasť prokurátora pri dokazovaní, resp. inak povedané - zastupovanie obžaloby proku-
rátorom pri jeho neaktívnej účasti resp. pasivite v konaní pred súdom nemôže nahrádzať svojou akti-
vitou samotný súd, keďže procesné funkcie žalobcu a sudcu sú oddelené. Prokurátor má pri výsluchu
svedkov na hlavnom pojednávaní buď otázkami, resp. poukázaním na výpovede z prípravného kona-
nia a odstraňovaním rozporov vo výpovediach, objasniť skutočnosti, na ktoré poukazoval v podanej ob-

žalobe. Odstraňovanie rozporov vo výpovediach, respektíve čítanie výpovedí z prípravného konania na
hlavnom pojednávaní bez návrhu procesnej strany nie je povinnosťou súdu. Uvedené závery podporuje
aj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To 48/2016 konštatujúce neprípustnosť postupu súdu
v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, pokiaľ súd nahrádza činnosť procesných strán tým, že aj sám
vypočúva svedkov, pričom súd vykonávanie dôkazných prostriedkov na hlavnom pojednávaní iba riadi

v rámci dodržania správneho procesného postupu. Dôsledné rešpektovanie zásady kontradiktórnosti
predpokladá, že súd v zásade nesmie vstúpiť do dokazovania skutkových okolností z vlastnej iniciatívny
(§2ods.11Tr.por.)nadrámecnávrhovnavykonaniedokazovaniapredloženýchjednouzostrán,pričom
povinnosťou súdu je len spravodlivo rozhodnúť, teda posúdiť, či prokurátor uniesol alebo neuniesol
dôkazné bremeno (v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. majú povinnosť dokazovať a objasňovať rozhodné

skutkové okolnosti len orgány činné v trestnom konaní, ale nie aj súd). Pokiaľ by tak súd konal, došlo by
tým k neprípustnému a kontradiktórnemu procesu odporujúcemu zásahu sudcu do dokazovania a tým k
zásadnému porušeniu rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), pretože by sa tým súd
dostal do postavenia pomocníka prokurátora /primerane aj uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn.
4To/142/2013, uznesenie NS SR sp. zn. 1 Tost 18/2014 /.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
rozhodol sám rozsudkom vo veci, ktorým zruší rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaného spodobžaloby v celom rozsahu oslobodí podľa § 285 písm. a) Tr. por. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že napriek týmto skutkovým nedostatkom možno z hľadiska
zachovania konania a následku hovoriť o tom, že „skutok ako taký sa stal", navrhuje, aby súd
obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. z dôvodu, že skutok nie je
trestnýmčinom/preneexistenciusubjektívnejstránkyaabsenciu„uvedeniadoomylu"akoobligatórneho
pojmového znaku skutkovej podstaty trestného činu podvodu/. Má za to, že nové rozhodnutie

môže odvolací súd urobiť aj napriek procesným pochybeniam súdu prvého stupňa porušením práva
obžalovaného na spravodlivý proces, pretože uvedené pochybenia /neprípustná pomoc súdu jednej z
kontradiktórnych strán/ nemožno konvalidovať iba mechanickým opakovaním čítania výpovedí svedkov
z prípravného konania na základe čisto formálneho návrhu prokurátora, ani opakovaním výsluchov
svedkov prokurátorom ku skutkovým otázkam, ktoré predtým procesne neprípustným spôsobom
kládol súd. Navyše, z hľadiska konštatovania absencie pojmového znaku „uvedenia do omylu", nie

je vo veci potrebné žiadne doplnenie skutkových okolností, pretože tento právny záver vyplýva zo
samotnej podstaty postavenia obžalovaného v danej obchodnej transakcii a zodpovednostného vzťahu
konkrétnych zamestnancov S. SR.

V prípade, že by sa súd s vyššie uvedeným postupom nestotožnil, dovolil si navrhnúť, aby odvolací

súd zrušil rozsudok prvého stupňa v zmysle § 321 ods. 1 Tr. por. pre podstatné chyby konania, ktoré
napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa
má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku ako aj
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a vrátil vec súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V zmysle ustanovenia § 314 Tr. por. bol rovnopis odvolania obžalovaného doručený procesným stranám
a to prokurátorovi a poškodenej strane, ktoré sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§

306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného U.. O. G. nie

je dôvodné.

Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu
upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania
verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Tr. por.

Podľa § 293 ods. 6 Tr. por. verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je
obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov.

Podľa § 293 ods. 7 T.r por. ustanovenie ods. 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného
zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejené zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Obžalovaný predvolanie na verejné zasadnutie prevzal dňa 28.05.2018, pričom lehota na prípravu
verejného zasadnutia v zmysle ustanovenia § 292 ods. 4 Tr. por. bola zachovaná.

Obhajca obžalovaného pred otvorením verejného zasadnutia predložil súdu prehlásenie obžalovaného
spísané 26.06.2018, v ktorom uviedol a výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho
neprítomnosti. Aj keď ustanovenie § 293 ods. 6 Tr. por. vylučuje vykonanie verejného zasadnutia v
neprítomnosti obvineného v prípade, že horná hranica prevyšuje 10 rokov, v danom prípade ide o hornú

hranicu 15 rokov, za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 293 ods. 7 Tr. por. bolo vykonané
verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, vzhľadom na to, že tento odmietol účasť na verejnom
zasadnutí a výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného sa pridržal písomne odôvodneného
odvolania a žiadal rozhodnúť v zmysle jeho návrhu.

Splnomocnená zástupkyňa poškodeneje strany navrhla krajskému súdu potvrdiť prvostupňový
rozsudok.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť,
pretože považoval postup okresného súdu za zákonný a správny.

Pokiaľ ide o vinu obžalovaného je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v samotnej podstate - v merite
veci rozhodol o vine obžalovaného správne.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania
uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - §

2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - §
2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhláseniu vyhláseného
rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré
tento proces upravujú.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení
dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci
všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno
vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku súdu prvého stupňa.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
4 písm. a/ Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa
v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa

vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

Samotnýskutokuvedenývskutkovejvetesúduprvéhostupňa,ktoréhosprávnosťaúplnosťodvolacísúd
skúmal, z hľadiska objektívneho i subjektívneho zavinenia obžalovaného zodpovedá zákonným znakom
skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

Závery okresného súdu ohľadne skutkových zistení a viny, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a
vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd osvojil a preto v zásade
na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti odkazuje.

Obžalovaný U.. O. G. v prípravnom konaní ku skutku nevypovedal, pričom vypovedal až na hlavnom
pojednávaní. V podstate sa bránil tým, že nepredstieral oprávneným osobám S. SR, že na slovenskom
trhu nie je možné zabezpečiť dodávku kryštálového cukru v žiadnom objeme, rovnako ako nepredstieral,
že požadovaný objem cukru vie pre S. SR nakúpiť na Z. burze I. za kótovanú cenu 990 Eur. Podľa
obhajobných tvrdení obžalovaného bolo preukázané, že v danom období sa cukor nakupoval za cenu

približne 1000 Eur/tonu ako aj to, že obchod uskutočnený na Z. burze I. bol realizovaný za kótované
ceny. Nebolo mu preukázané, že by mal možnosť zasiahnuť do procesu generovania ceny cukru a
rozhodovania o spôsobe jeho nákupu. Nebol totiž informovaný o procese prípravy nákupu cukru, o
prieskume trhu, pre generovanie ceny cukru S. SR, o rozhodnutiach S. SR týkajúcich sa tohto procesu a
nemal možnosť do tohto zasahovať. Podľa jeho tvrdení iba jediná svedkyňa U.. W. S. uvádzala, že mohol

ovplyvniť cenu cukru generovanú S. SR. Táto svedkyňa bola však uvedená na zápisnici zo stretnutia
pracovnej skupiny zo dňa 11.08.2011, kde bola vygenerovaná suma 990 Eur za tonu cukru. Uvedená
svedkyňa predložila vnútorný list S. SR z 11.08.2011, v ktorom sa uvádza nákup 1000 ton cukru za
990 Eur za tonu. Keďže nebol v zamestnaneckom ani inom obdobnom pomere vo vzťahu k S. SR
nemohol cenu cukru ovplyvniť a ani riadiť resp. inak zasahovať do procesu jej schvaľovania. Nemal ani

vedomosť o priebehu vnútorného schvalovania procesu generovania ceny 990 Eur/tonu, ani k takémuto
procesu nebol nikdy prizvaný. Je tiež nelogické, že cena bola vygenerovaná a Príkazný list zo dňa
12.08.2011 vydaný na podklade písomností - stanovísk obchodných spoločností W., Z. a O. k aktuálnej
situácii na trhu s cukrom datovaných dňom 16.08.2011, ktoré boli adresované spoločnosti Z. J. a.s. ateda ako také nemohli ovplyvniť rozhodovanie S. SR o nákupe za danú cenu v danom termíne. Až v
auguste 2011 sa k nemu dostal rezultát celého procesu. Požiadavku na nákup 1000 ton cukru za 990
eur za tonu zo strany S. SR predniesol ako dohodca na burze na jej najblizšom zasadnutí konanom

dňa 23.08.2011, pričom na túto cenu reagoval dohodca, svedok X. a uvedený obchod za danú kótovanú
cenu sa na burze v ten deň aj uzatvoril a to za podmienok požadovaných S. SR. Predmetný obchod
bol uskutočnený za kótované ceny, čo bolo preukázané výpoveďami svedkov U.. P. S., U.. D. Y. a U..
A. X., zamestnancov Z. burzy I.. V ďalšej časti svojej výpovede spochybnil záver znaleckého posudku
vypracovaného prof. Ing. I. T. a v tejto súvislosti poukázal na protokol o výsledku kontroly Úradu vlády

SR z 28.12.2011, kde sa okrem iného uvádza, že kontrolovaný subjekt nákupom komodity cukor na
zahraničnom trhu neporušil zákony upravujúce jeho činnosť a pôsobnosť. Pokiaľ ide o predraženosť
ceny cukru v zmysle záverov uvedeného znaleckého posudku, argumentoval vyjadreniami štátnych
inštitúcií a Slovenského štatistického úradu v zmysle ktorých bola cena cukru v mesiaci august 2011
určená na sumu 1.160 Eur za tonu, resp. 1.157 Eur za tonu. Okrem toho argumentoval aj tým, že S. SR
neoslovila na realizáciu obchodu priamo výrobcov cukru, resp. prečo si S. SR sama neurobila prieskum

trhu s vypracovaním cenových ponúk. V ďalšej časti svojej výpovede namietal výšku škody, pretože táto
nezohľadňovala náklady na financovanie, logistiku, účtovné a ďalšie náklady. Okrem toho obžalovaný
namietal skutočnosť, že by už v čase uzatvárania zmluvy s T. S. zo dňa 29.07.2011 vedel, že miesto
uskladnenia má byť sklad S. SR v Slovenskej Ľubči a to s poukazom na bod II. Miesto vyskladnenia sa
v materiály „cenová ponuka" tvoriaceho prílohu tejto zmluvy objavilo až tesne pred fakturáciou a to dňa

05.09.2011 po uzavretí obchodu na Z. burze I.. Podľa názoru obžalovaného je tiež nemysliteľné, aby S.
SR poskytla dve diametrálne odlišné vyjadrenia ohľadne škody a to na jednej strane, že žiadna škoda
nevznikla a na druhej strane si poškodená strana uplatnila škodu vovýške 170.000 Eur.

V ďalšom obžalovaný zdôraznil, že nikdy nebol poverený S. SR prieskumom trhu s cukrom, žiadne

takéto poverenie neexistuje a tiež neexistuje žiaden prieskum trhu, ktorý by vypracoval a poskytol S. SR.
Taktiež nemal vedomosť o nejakej pracovnej skupine, ktorá mala preskúmať situáciu na trhu s cukrom
na Slovensku. Figuroval ako dohodca na Z. burze I., obdržal Príkazný list konať v mene S. SR, pričom
S. mal vychádzať z prieskumu trhu, ktorý neexistuje a z listín jeho obchodných partnerov z 01.08.2011
a 16.08.2011, ktoré boli adresované Z. J., a.s. a nie S. SR. Pokiaľ ide o cukor, ktorý nakupoval v Poľsku,

tento nakupoval pre vlastnú potrebu v množstve 1000 ton a tovar bol dodávaný rôznym odberateľom na
Slovensku, nielen firme P. do Slovenskej Ľubče.

Obhajobné tvrdenia obžalovaného boli vyvrátené vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní ako
aj na hlavnom pojednávaní. Bolo preukázané, že uznesením vlády SR č. 201 zo dňa 16.03.2011

tvoriaceho súčasť spisového materiálu na čl. 294 bolo S. SR uložené vytvárať a doplniť položky v
rozsahu minimálnych limitov a orientačných cieľových stavov hmotných rezerv v časti potravinárske
komodity, pričom v súvislosti s touto úlohou mal byť uskutočnený nákup kryštáľového cukru v objeme
1000 ton na doplnenie krízových zásob SR v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Z výpovede
svedkyne U.. W. S., generálnej riaditeľky S. SR vyplýva, že obžalovaný jej v roku 2011 a to v mesiaci

jún alebo začiatkom júla navrhol, aby bol nákup cukru v množstve 1000 ton do krízových zásob
uskutočnený prostredníctvom komoditnej burzy, pričom tento návrh odmietla z dôvodu, že by išlo o
navýšenie nákladov na zaobstaranie cukru spôsobených poplatkami za vyškolenie brokera, vstupu na
burzu a províziu za uskutočnenie obchodu. Sám obžalovaný jej navrhol, že brokera zaškolí a aj túto
ponuku odmietla, avšak o niekoľko dní obžalovaný prišiel za ňou a oznámil jej, že vedenie rozhodlo,

že obstaranie cukru sa uskutoční cez burzu a že bude ako broker bezotplatne zastupovať S. SR na
Z. burze. Okrem toho jej mal oznámiť, že ide na burzu do I., aby zistil, ako sú kotované ceny a ako
sú stanovené cenové relácie cukru. V dôsledkuuvedených skutočností svedkyňa uložila A. Y. úlohu,
vypracovať príkazný list na nákup cukru na plodinovej burze. Nie je možné v tomto smere súhlasiť s
obhajobnými námietkami obžalovaného, že zo spáchania skutku ho usvedčuje len U.. W. S.,pretože

výpoveď uvedenej svedkyne je podopretá aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. V tejto súvislosti je
treba poukázať na výpoveď svedkyne A. Y., ktorá potvrdila, že došlo k stretnutiu medzi ním a svedkyňou
U.. W. S., na ktorom jej obžalovaný oznámil, že vedenie S. SR rozhodlo o nákupe cukru na burze cez
jeho osobu, pričom toto stretnutie sa uskutočnilo niekedy v mesiaci jún 2011 alebo začiatkom júla 2011.
Okrem toho svedkyňa Y. potvrdila skutočnosti uvádzané U.. W. S. v tom smere, že táto jej hovorila o tom,

žeobžalovanýbuderealizovaťnákupcukrucezprodinovúburzu.Pokiaľideoďalšieobhajobnénámietky
obžalovaného týkajúceho sa otázky prieskumu trhu, ktorý podľa jejho udania nikdy nevykonával, v tomto
smere odvolací súd poukazuje na výpovede svekýň O.. W. A., A. Y. a U.. W. S., z ktorých vyplýva, že
predmetný prieskum trhu vykonal v mene spoločnosti Z. J. a.s. obžalovaný, ktorý aj následne poskytolS. SR informácie o jeho výsledku. Okolnosť, že obžalovaný vykonával prieskum trhu bola potvrdená aj
výpoveďou svedka U.. O. D., ktorý vykonával funkciu riaditeľa odboru, pod ktorý patril referát hmotných
rezerv, vrátane hmotných rezerv cukru. Rovnako táto okolnosť vyplynula aj z výpovedí svedkov U.. Z. A.

a U.. L. L., ktorých výpovede boli na hlavnom pojednávaní z prípravného konania prečítané. Z výpovedí
uvedených svedkov vyplynul aj fakt, že v rámci kontroly, ktorú vykonávali v mene Úradu vlády SR, pri
osobnom stretnutí, im obžalovaný vysvetlil, že oslovil domácich dodávateľov cukru jednak písomne a
jednak telefonicky, avšak nenašiel vhodného dodávateľa na nákup požadovaného množstva cukru.

Z uvedeného teda možno jednoznačne konštatovať, že nie je možné akceptovať obhajobné námietky
obžalovaného, že nevykonával prieskum trhu a že je usvedčovaný len výpoveďou svedkyne U.. W. S.,
keďže jej výpoveď vyššie uvedení svedkovia potvrdzujú. Pokiaľ obžalovaný argumentoval neexistenciou
písomnéhopoverenianaprieskumtrhu,tátonámietkajezpohľaduodvolaciehosúduprávneirelevantná,
keďže svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že obžalovaný prieskum trhu vykonával, komunikoval
s kompetentnými osobami a predložil nepravdivé informácie ohľadne výsledkov prieskumu trhu o cene

cukru.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že obžalovaný v čase, ke´d vykonával prieskum trhu na
Slovenskuzaúčelomzisteniamožnostinákupu1000tcukruuzatvorilvmenespoločnostiW.spol.s.r.o.so
spoločnosťou S. T. kúpnu zmluvu č. 23/11 na objem cukru 418 ton s cenou 820 Eur/t s miestom dodania

do skladov S. SR v Slovenskej Ľubči, ktorá okolnosť je potvrdená samotnou zmluvou, pričom miesto
dodania je uvedené na cenovej ponuke, ktorú adresovala spoločnosť S. cukrovary s.r.o. spoločnosti W.
s.r.o. Miesto dodania cukru je preukázané výpoveďou svedka O. G., ktorý potvrdil, že S. T. pri rokovaní
o predmetnom kontrakte ako aj v čase jeho uzatvárania vedeli, že cukor bude dodávaný do skladov
S. SR v Slovenskej Ľubči, pričom obžalovaný deklaroval, že pojde o tovar pre štátne hmotné rezervy.

Okrem toho výpoveďou menovaného svedka bolo preukázané, že obžalovaný žiadal o dodanie 1000 ton
cukru, ktoré množstvo mu nebolo možné dodať a preto bol kontrakt uzatvorený len na 418 ton. Zvyšnú
časť cukru bol dodaný pre spolonosť S. s.r.o. K. T. akciovou spoločnosťou so sídlom v J., Poľsko za
cenu 790 Eur za tonu. Pokiaľ ide o ďalšie námietky obžalovaného v tom smere, že písomné vyjadrenia
spoločnosti O..r.o. W. s.r.o. a Z. S. boli adresované a doručené spoločnosti Z. J., tieto taktiež nebolo

možné akceptovať, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že bol to práve obžalovaný,
ktorý v mene spoločnosti Z. J. a.s. a pre S. SR uskutočnil predmetný prieskum trhu v dôsledku čoho boli
uvedené vyjadrenia zaslané práve tejto spoločnosti.

Vykonaným dokazovaním bola vysvetlená aj otázka, z akého dôvodu si S. SR nerobil prieskum trhu

sám a bola zodpovedaná tak, že bol o to požiadaný práve obžalovaný, ktorý konal za spoločnosť Z. J.
a.s. a tento mal skúsenosti práve v súvislosti s obchodom cukru. Skutočnosť, že výsledky prieskumu
trhupredložené obžalovaným boli skreslené je preukázaná odpoveďami spoločnosti S. T. s.r.o. S. ako
aj spoločnosti Z. cukor a.s. zo 17.01.2012 a 18.01.2012, z ktorých vyplýva, že tieto spoločnosti neboli
oslovené na predaj cukru. Pokiaľ obžalovaný namietal otázku realizovania obchodu za kótované ceny

nie je možné spochybniť znalecké dokazovanie vykonané znalkyňou Z.. T., ktorá uviedla, že v období
od 01.06.2011 do 30.08.2011 nebola cena cukru na Z. burze I. kótovaná a obchod zrealizovaný
obžalovaným dňa 23.08.2011 v objeme 1000 ton cukru je potrebné považovať z apriamy obchod, kedy
sú ceny predmetom dohody medzi kupujúcim a predávajúcim, pričom tento obchod sa nerealizoval za
kótované ceny, pretože sa nezúčtoval cez clearingové centrum burzy, ale napriamo medzi účastníkmi

obchodu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v odvolaní uviedol, že z výpovedí svedkov U.. P. S., U.. D. Y. ako aj
výpovede svedka U.. A. X. vyplýva, že cukor bol nakupovaný za kótované ceny, tieto okolnosti uvedení
svedkovia nepotvrdili. Keďže z ich výpovedí vyplýva, že pokiaľ sa na burze s určitou komoditou 1 až 2

mesiace neobchoduje, tak potom kótovaná cena neexistuje, pretože nie sú podklady pre kotáciu a nie je
možné vytvoriť kótovanú cenu. K uvedenému stavu došlo aj v nastolenom prípade, čo jasne deklaruje aj
znalecký posudok prof. T., z ktorého je zrejmé, že s cukrom sa na burze obchodovalo len v mesiaci apríl
a august 2011, pričom išlo o jednorazové obchody a v druhom prípade išlo o obchod obžalovaného.
Z výpovede svedka U.. D. Y. vyplynulo, že na iný obchod s kryštálovými cukrom, ktorý by prebehol v

rozmedzí mesiacov jún až august 2011 na Z. burze I. si nespomenul, nevedel uviesť žiadne iné ponuky
mimo tých, ktoré v danom období zadali obžalovaný a svedok U.. A. X.. Okrem toho uvedený svedok
uviedol, že k dátumu 13.11.2015 minister poľnohospodárstva ČR odňal licenciu Z. burze I., pretože ako
to vyplýva z listinného dôkazu - listu vrchného riaditeľa právnej sekcie Ministerstva poľnohospodárstvaČR k prevereniu činnosti tejto burzy z 18.10.2014 vyplýva, že výsledky obchodovania na burze bývali
zámerne skresľované a údaje boli klamlivým spôsobom označené ako výsledok burzovej kotácie. Z tejto
listiny súčasne vyplynulo, že predmetný obchod s kryštálovým cukrom z roku 2011 nemožno v žiadnom

smere považovať za riadne zorganizovaný burzový obchod, pričom ani cenu, za ktorú bol uzatvorený
nemožno považovať za cenu kótovanú.

Možno teda uzavrieť, že obžalovaný po tom, čo mal cukor v požadovanom množstve za cenu 790 až
820 Eur za tonu kontrolovaný pre svoje spoločnosti využil svoje obchodné kontakty a skúsenosti získané

dlhoročným obchodovaním s cukrom na to, aby práve S. SR predložil skreslené výsledky prieskumu
trhu, ktoré nepravdivo preukazovali, že slovenský trh nedisponuje požadovaným množstvom cukru, na
základe čoho kompetentné osoby rozhodli, že tento bude nakúpený v požadovanom množstve na Z.
burze v I. prostredníctvom obžalovaného ako brokera a bol mu vystavený príkazný list na nákup 1000
ton cukru za max. 990 Eur/t, pričom túto výšku ceny určil priamo obžalovaný. Následne bol 23.08.2011
uzatvorený na Z. burze v I. obchod, kde na jednej strane vystupoval ako obžalovaný a to ako dohodca

zastupujúci S. a na strane predávajúceho spoločnosť B. s.r.o., ktorá predala S. SR cukor, ktorý však
v ten istý deň nakúpila od spoločnosti P. S. s.r.o., ktorá taktiež len v ten istý deň nakúpila cukor od
spoločnosti W. spol. s.r.o. a S. s.r.o. Treba uviesť, že cukor, ktorý nakúpil pre S. SR na burze za cenu
990 Eur za tonu bol tým istým cukrom, ktorý mesiac predtým kúpil v mene svojich spoločností za cenu
790 až 820 Eur za tonu.

Pokiaľ ide o obhajobné námietky uvedené v odvolaní vo vzťahu k neprípustnosti postupu súdu, kedy
tento konal v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a nahrádzal činnosť procesných strán tým, že sám
vypočúval svedkov, tieto námietky krajský súd neakceptoval, keďže z obsahu spisového materiálu je
zrejmé, že súd postupoval dôsledne v zmysle ustanovenia § 264 ods. 2 Tr. por., pričom z uvedeného

ustanovenia vyplýva, že zápisnicu o skoršej výpovedi svedka na účely vysvetlenia rozporov v jeho
výpovediach môže prečítať aj predseda senátu.

Možno teda uzavrieť, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonne pojmové znaky obzvlášť
závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., keďže obžalovaný uviedol

do omylu zamestnancov správy štátnych hmotných rezerv SR oprávnených rozhodnúť o spôsobe
obstarania kryštálového cukru, tým že predstieral okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom
veci a to najmä tým, že pracovnej skupine, ktorá mala preskúmať možnosti nákupu cukru podsunul
informáciu, že na Slovensku cukor v objeme 1000 ton nie je možné obstarať, pričom poznal ako
dlhoročný obchodník s cukrom aktuálnu situáciu na Slovensku ako aj v zahraničí a súčasne pracovnej

skupine uviedol, že je možné nakúpiť kryštálový cukor na Z. burze I. za kótované ceny, čo v skutočnosti
pravda nebola, keďže v období od 01.06.2011 do 30.08.2011 sa obchody s touto komoditou na Z. burze
neuskutočnili. Následne došlo k realizovaniu obchodu za neadekvátnu vysokú cenu ku škode S. SR,
čím obžalovaný zabezpečil neoprávnený prospech vo výške najmenej 130.000 Eur pre spoločnosti W.
s.r.o., kde v čase skutku bol jediným konateľom a S. s.r.o., kde v čase skutku bol jediným konateľom

aj spoločníkom, vo výške 47.000 Eur spoločnosti P. S. s.r.o. a 3.000 Eur spoločnosti B. s.r.o., keďže
reálna cena kryštálového cukru v čase uzatvorenia burzového obchodu bola na úrovni 820 Eur za tonu,
čím svojim konaním spôsobil S. SR škodu vo výške 17.000 Eur. Rozsah škody vo výške 170.000 Eur
je potrebné vnímať ako rozdiel v nákupných cenách v spoločnosti W. s..ro a S. s.r.o na jednej strane
a S. SR na strane druhej. V zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. ide o škodu veľkého rozsahu. V

podrobnostiach pokiaľ ide o odôvodnenie právnej kvalifikácie skutku krajský súd odkazuje na správne
dôvody prvostupňového rozhodnutia.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúcu okolnosť vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu
a teda musí byt úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie, zabráneniu v trestnej činnosti a prvok individuálnej prevencie (výchovy

k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložil trest aj pod dolnú hranicu I testu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. por. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu výška
nesmie súd uložiť trest odňatia slobody kratší ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov. Obžalovanému bolo možné ukladať za

uvedený obzvlášť závažný zločin trest odňatia slobody od 10 až 15 rokov, pričom pri zistení jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., vedenie riadneho života sa táto sadzby v súlade
s ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zák. znížila a to v hornej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. o
20 mesiacov a obžalovanému bolo tak možné ukladať trest v rozpätí od 10 rokov až 13 rokov a 4
mesiace. Vzhľadom na to, že obžalovaný má beztrestnú minulosť (zo zákona sa na neho hľadí ako na
netrestaného),ktorýodspáchaniaskutkuvedieriadnyživotykrajskýsúddospelkzáveru,žetrestodňatia

slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval citeľnejšie ako iný páchatelia
(prihliadal pritom aj na okolnosti prípadu) uložil mu trest za použitia zmierňovacieho ustanovenia na
dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov, pretože dospel k záveru, že účel trestu
možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania . Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, uvedené zaradenie umožňuje ustanovenie § 48 ods. 2 písm.

a/, ods. 4 Tr. zák., keďže je toho názoru, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v tomto stupni
stráženia a to so zreteľom na predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovaného ako aj skutočnosť, že ide o
majetkový delikt.

Pokiaľ ide o uloženie ochranného opatrenia a to ochranného dohľadu a výroku o náhrade škody tento

ponechal krajský súd nedotknutý.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.