Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812205072
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812205072.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v právnej veci navrhovateľa: P. G., nar. XX.

XX. XXXX, bytom A., W. XXX/XX, občan SR, zastúpeného: Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom Nám. SNP
41, Zvolen, IČO: 36 856 517 proti odporcovi: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom
Vajanského nám. 2, Martin, o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 50.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 11.05.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške
10.279,51 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 20.03.2012 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 50.000,- eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 11.05.2008 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 19.10.2007 uzavrel ako dlžník so spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 Zmluvu o
financovaní bývania reg. č.: 001/077847/07-002/000 (ďalej len „Zmluva o financovaní bývania“, resp.
„Zmluva“), na základe ktorej sa VÚB, a.s. zaviazala navrhovateľovi poskytnúť peňažné prostriedky
vo výške 129.589,05 eur (3.904.000,- Sk) a navrhovateľ sa zaviazal použiť tieto peňažné prostriedky
na dohodnutý účel, poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť dohodnutý úrok a plniť riadne a

včas ďalšie povinnosti, ktoré mu boli zmluvou uložené. Dohodnutým účelom použitia poskytnutých
peňažných prostriedkov sa podľa tejto zmluvy rozumelo zo strany navrhovateľa odplatné nadobudnutie
výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam: stavba - rodinný dom, súp. č. XXX postavenom
na pozemku parc. č. CKN XXX na LV č. XXX k.ú. S. N., pozemok parc. č. Y. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. S. N.. Navrhovateľ nadobudol výlučné vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2007. Na základe znenia článku VIII bod 3
písm. e/ Všeobecných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby

sa navrhovateľ zaviazal poistiť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zabezpečenia hypotekárneho úveru.
V zmysle článku XVI. bod 16.1 Poistenie nehnuteľnosti Zmluvy o financovaní bývania podpisom tejto
Zmluvy navrhovateľ súhlasil s poistením nehnuteľnosti podľa Rámcovej zmluvy o poistení nehnuteľnosti.
Z tejto zmluvy je zrejmé, že obsah poistnej zmluvy, prostredníctvom ktorej bola nehnuteľnosť poistená,
tvoria: Rámcová zmluva, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku - všeobecná časť (ďalej
len „VPP M 03“), Všeobecné poistné podmienky pre poistenie budov - špecifická časť (ďalej len „VPP-
B 04“) a Zmluvné dojednania pre poistenie nehnuteľností k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou

(ďalej len Zmluvné dojednania“, resp. „ZD“). Podľa navrhovateľa prostredníctvom uzavretia Zmluvy
o financovaní bývania došlo zo strany navrhovateľa v zmysle článku 16.1 Poistenie nehnuteľnosti
Zmluvy v korelácii so znením článku 4 bod 4.3 Rámcovej zmluvy k zabezpečeniu vzniku zmluvného
majetkového poistenia horeuvedených nehnuteľností pre prípad dohodnutých poistných rizík, okreminých i pre prípad poistného rizika vo forme požiaru, pričom navrhovateľ má vo vzťahu k odporcovi
postavenie poistného. Predmet poistenia je špecifikovaný prostredníctvom obsahu článku 5 Základných
podmienok úveru reg. č. 001/077847/07-002/000. Nakoľko poistná zmluva, ako aj Zmluva o financovaní

bývania spĺňa podmienky podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, túto je možné považovať za
zmluvu spotrebiteľskú. Dňa 21.03.2008 došlo na predmete poistenia (rodinnom dome súp. č. 181, na
parc. č. CKN XXX) k masívnemu poškodeniu, a to z dôvodu požiaru, ktorý sa šíril od konštrukcie
vstavaného krbového telesa. Táto škodová udalosť bola zo strany navrhovateľa telefonicky a následne
písomne oznámená odporcovi v zmysle článku 16 písm. b) VPP-M 03 a oznámená na príslušné

Oddelenie policajného zboru SR. Navrhovateľ poskytol odporcovi všetku nevyhnutnú súčinnosť akú
mu predpisovalo znenie článku 16 písm. c, e, d, VPP-M 03. Navrhovateľ tak naplnil všetky povinnosti
poisteného obsiahnuté v poistnej zmluve. Predmetný škodový dej je možné vychádzajúc zo znenia
článku 5 ZD, článku 5 bod 1 písm. a) a článku 6 bod 1 VPP-B 04 subsumovať pod dojednané poistné
riziko - požiar. Vychádzajúc zo znenia článku I písm. A - Predmet poistenia ZD, poistenie sa dojednáva
pre nehnuteľnosť uvedenú v úverovej zmluve, bližšie špecifikovanú v ocenení nehnuteľnosti. Táto

skutočnosť je obsiahnutá aj v znení článku 16 bod 16.2 Zmluvy o financovaní bývania. S poukazom
na znenie článku 5 - Nehnuteľnosť a článku 8 - Poistenia Zmluvy z obsahu jednoznačne vyplýva,
že objektom úveru, predmetom zabezpečenia, ako aj poistenia pri uzavretí poistnej zmluvy bola
nehnuteľnosť jednoznačne právne kvalifikovaná ako rodinný dom. Aj z obsahu LV č. 133 je zrejmé,
že nehnuteľnosť súp. č. 181 je vedená ako rodinný dom. Vychádzajúc zo znenia článku 9 - Výklad

pojmov ZD ako aj článku 4.1 písm. a/ Rámcovej zmluvy pre potreby predmetného poistenia sa rodinný
dom definuje ako budova určená predovšetkým na bývanie, kde viac ako 50 % podlahovej plochy
miestnosti a priestoru je určená na bývanie, so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má
najviac tri samostatné byty, najviac dve nadzemné, jedno podzemné podlažie a podkrovie. Vychádzajúc
z uvedeného má navrhovateľ za to, že jeho nehnuteľnosť je jednoznačne možné subsumovať pod

uvedenú definíciu rodinného domu ako predmetu poistenia. Rozsah poškodenia predmetu poistenia
bol zo strany odporcu riadnym spôsobom zdokumentovaný. Zo záverov statického posudku stavby
zo dňa 24.06.2008 Ing. Miroslava Svítka (vypracovaného na požiadanie navrhovateľa) je zrejmé,
že požiar zo dňa 21.03.2008 trvalo a neodstrániteľne poškodil celú nehnuteľnosť. Odporca listom
zo dňa 25.04.2008 navrhovateľovi oznámil neposkytnutie poistného plnenia za predmetnú škodovú

udalosť s odôvodnením, že v zmysle článku 6 bod 6.3 Rámcovej zmluvy poisťovateľ poistné plnenie
neposkytne za škody na nehnuteľnostiach vylúčených z poistenia v zmysle článku 6 bod 6.1 a 6.2
Rámcovej zmluvy. Šetrením odporcu malo byť zistené, že nehnuteľnosť navrhovateľa bola používaná
na rekreačné účely - ako chata. Na základe stanoviska odporcu je teda na mieste aplikovať článok 6
Rámcovej zmluvy prostredníctvom ktorého sú definované výluky z poistenia. Vychádzajúc zo znenia

článku 6 bod 6.1 písm. d/ - Výluky z poistenia Rámcovej zmluvy, poistenie podľa tejto zmluvy nie je
možné dojednať pre nehnuteľnosti, ktoré nie sú trvalo obývané a slúžia ako objekt na individuálnu
rekreáciu. V zmysle článku 6 bod 6.3 - Výluky z poistenia Rámcovej zmluvy platí, že za škody na
nehnuteľnostiach vylúčených z poistenia v ods. 6.1 a 6.2, pre ktoré bolo dojednané poistenie podľa
tejto zmluvy, neposkytne poisťovateľ poistné plnenie. Navrhovateľ poukázal na to, že ustanovenia ôsmej

časti v pätnástej hlave Občianskeho zákonníka obsahujú len rámcovú úpravu poistného vzťahu, a preto
samotný Občiansky zákonník kladie dôraz na určitosť, zrozumiteľnosť a jasnosť obsahu poistnej zmluvy.
Z ustanovení o poistnej zmluve, ktoré majú kogentnú povahu, jednoznačne vyplýva povinnosť, okrem
iného jasne, zrozumiteľne a určito definovať predmet poistenia, rozsah poistného plnenia. Poisťovateľ i
poistenýsimôžuprostredníctvompoistnejzmluvydohodnúťiprípady,vktorýchnevzniknepoisťovateľovi

povinnosť poskytnúť poistné plnenie, jedná sa o tzv. výluky z poistenia, pričom platný právny poriadok
SR vrátane platnej judikatúry, kladie dôraz na jasnosť, zrozumiteľnosť a určitosť ich formulácie v
poistnej zmluve. V prípade nejasného výkladu takejto časti poistnej zmluvy je záujem zákonodarcu,
ako i platnej judikatúry chrániť záujmy poisteného a nevykladať takéto nejasné ustanovenia v jeho
neprospech, nakoľko poistený je v danom prípade v pozícii spotrebiteľa a hlavne poistený znenie

takejto časti poistnej zmluvy nevypracoval a ani nemal možnosť do obsahu poistnej zmluvy pri jej
uzatváraní zasiahnuť. Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala (nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 243/07). Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na znenie samotného článku 6 bod 6.1
písm. d/ Rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého poistenie podľa tejto zmluvy nie je možné dojednať pre

nehnuteľnosti, ktoré nie sú trvalo obývané a slúžia ako objekt na individuálnu rekreáciu. Zároveň platí
bod 6 bod 6.2, že za škody na nehnuteľnostiach vylúčených z poistenia, pre ktoré ale bolo dojednané
poistenie podľa tejto zmluvy, neposkytne poisťovateľ poistné plnenie. V tejto súvislosti má navrhovateľ
za to, že odporca pri formulovaní tak podstatnej časti poistnej zmluvy, ako sú výluky z poistenia,použil v článku 6 bod 6.1 d/ zlučovaciu spojku ,,a,, t.j. navrhovateľ sa domnieva, že pre aplikovanie
predmetnej výluky je nevyhnutné, aby došlo k preukázaniu obidvoch podmienok stanovených v článku 6
bod 6.1 d/. Navrhovateľ pritom poukázal na skutočnosť, že Zmluvu podpisoval dňa 19.10.2007, pričom

nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva až 03.01.2008, ktorá nehnuteľnosť však vykazovala potreby
nevyhnutných opráv a úprav, ktoré bezprostredne po nadobudnutí vlastníctva začal vykonávať, zároveň
uhrádzal všetky platby spojené s užívaním nehnuteľnosti a predmetnú nehnuteľnosť riadnym spôsobom
užíval. Navrhovateľ tiež poukázal na nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť formulovania predmetnej
výluky, čo vo vzťahu k skutkovému stavu podľa názoru navrhovateľa neposkytovalo odporcovi možnosť

nepristúpiť k poskytnutiu poistného plnenia. Vo vzťahu k výške poistného plnenia poukázal na znenie
článku 7 bod 2.1. ZD ako aj na článok 10 bod 6 a článok 12 bod 1 VPP-B 04. Za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty navrhovateľ zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku č. 19/2011 zo dňa
16.09.2011 vypracovaného Ing. Dušanom Homolom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 88.946,17 eur a zároveň
stanovil výšku opotrebenia nehnuteľnosti ku dňu 21.03.2008 na 16,25 %. Navrhovateľ sa tak domnieva,

že jeho nárok na poistné plnenie v zmysle uzavretej poistnej zmluvy by predstavoval čiastku min.
50.000,- eur. Úrok z omeškania si uplatnil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 22.11.2013 (č.l. 152 a nasl.) doplnil, že s poukazom na
článok VIII bod 3 písm. e/ Všeobecných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov

pre fyzické osoby, článku 1 písm. A - Predmet poistenia Zmluvných dojednaní, článku 16 bod 16.2.
Zmluvy, článku 5 a článku 8 prílohy ku zmluve, bola nehnuteľnosť jednoznačne právne kvalifikovaná
ako rodinný dom. Takto bola vedená aj v LV č. S.. Vzhľadom na článok 9 Zmluvných dojednaní a
článok 4 bod 1. písm. a/ Rámcovej zmluvy je možné nehnuteľnosť subsumovať pod rodinný dom ako
predmet poistenia. Podľa navrhovateľa Rámcová zmluva je jednoznačne kvalifikovaná ako poistná

zmluva, čo je uvedené v úvodných ustanoveniach bod 2, veta prvá Zmluvných dojednaní. Táto bola
uzavretá medzi VÚB, a.s. ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom. Navrhovateľ k poisteniu
pristúpilvyslovenímsúhlasustoutoRámcovouzmluvou,akoajsoVšeobecnýmipoistnýmipodmienkami
a Zmluvnými dojednaniami, a to podpisom zmluvy. Navrhovateľ tak nemohol ovplyvniť obsah žiadnej
častitejtorámcovejzmluvy(vrátanedefinovaniavýlukzpoistenia)akopoistnejzmluvy,hocimalmožnosť

sa s touto oboznámiť pred podpisom zmluvy. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka však platí, že
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa článku 16 bod 16.1.
Zmluvy je zrejmé, že obsah poistnej zmluvy tvoria Rámcová zmluva, VPP-M 03, VPP-B 04 a Zmluvné
dojednania pre poistenie nehnuteľnosti k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou, a teda s poukazom

na § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že Všeobecné poistné podmienky, ako aj Zmluvné
dojednania predstavujú súčasť poistnej zmluvy vo forme poistných podmienok. S poukazom na § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka možno zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Navrhovateľ má vo
vzťahu k Generali Slovensko poisťovňa postavenie poisteného, i samotná zmluva je subsumovateľná
pod príslušné ustanovenia právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách. V prípade spotrebiteľských

zmlúv musia byť podmienky vypracované zrozumiteľne a keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vo vzťahu k posudzovaniu
nekalých (neprijateľných) podmienok, sa má zo strany prejednávacích súdov aplikovať ex-offo (čo sa
podľa navrhovateľa nestalo v konaní 12C/116/2008). S poukazom na rozhodnutie Európskeho súdneho
dvora č. C 397/2011 súd, ktorý ex-offo zistil nekalú povahu zmluvnej podmienky, má uplatniť všetky

vnútroštátne aspekty práva s cieľom zabezpečiť, aby ňou spotrebiteľ nebol viazaný. Podľa navrhovateľa
obsah výluky v článku 6 bod 6.1. písm. d/ - Výluky z poistenia Rámcovej zmluvy predstavuje vytvorenie
nerovnováhy v právach navrhovateľa na jeho škodu, pričom do takto formulovaného obsahu Rámcovej
zmluvy (poistnej zmluvy) nemohol navrhovateľ v žiadnom prípade zasiahnuť, a teda navrhovateľ má
za to, že takúto výluku z poistenia je nutné kvalifikovať ako nekalú (neprijateľnú) podmienku. Práve

s poukazom na takto vopred formulovanú výluku odporca odmietol poskytnúť navrhovateľovi poistné
plnenie, odporca ako strana, ktorá Rámcovú zmluvu formulovala, pravdepodobne pozná význam a
definovanie takto formulovanej výluky, ale navrhovateľovi význam a obsah takto formulovanej výluky
zrejmý nie je. Podľa navrhovateľa neobstojí obrana odporcu, že v článku 16 bod 16.5. Zmluvy mal
navrhovateľ vyhlásiť, že táto nehnuteľnosť je trvalo obývaná, t.j. nie je objekt určený na individuálnu

rekreáciu a to s poukazom na znenie samotnej zmluvy, z ktorej obsahu je úplne zrejmé, že toto
vyhlásenie bolo v zmluve formulované vopred a že jedinými zmenami oproti predformulovanej verzii
zmluvy boli doplnenia mena, priezviska a ostatných údajov o navrhovateľovi a doplnenie identifikácie
nehnuteľnosti v prílohe ku Zmluve - Základné podmienky úveru. Je teda zrejmé, že aj uvedenévyhláseniejenutnésubsumovaťpodnekalúpodmienku,nakoľkoajtotovyhlásenievytváranerovnováhu
v právach navrhovateľa v jeho neprospech. Navyše toto vyhlásenie mal navrhovateľ poskytnúť v
zastúpení splnomocneného zástupcu banke z pozície vlastníka nehnuteľnosti, pričom však k podpisu

kúpnej zmluvy došlo až 12.11.2007, t.j. cca 1 mesiac potom, ako mal vyhlásiť odporcom deklarované
skutočnosti, t.j. v čase, kedy dával vyhlásenia o predmetnej nehnuteľnosti, nebol jej vlastníkom, a teda
ju ani nemohol užívať, čiže uvedené vyhlásenie dával jednoznačne vopred. Navyše VÚB, a.s. v čase
podpisu zmluvy ako veriteľ, bola informovaná, že navrhovateľ sa dlhodobo zdržiava mimo územia SR.
Navzdory tejto vedomosti VÚB, a.s. o navrhovateľovom pracovnom pomere vo Veľkej Británii odporučila

poistenie tejto nehnuteľnosti na základe Rámcovej zmluvy. Nekalosť a neprijateľnosť tejto podmienky
(výluky z poistenia) je daná aj z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti s tým, že ustanovenia ôsmej
časti v pätnástej hlave Občianskeho zákonníka obsahujú len rámcovú úpravu poistného vzťahu, a preto
samotný Občiansky zákonník kladie dôraz na určitosť, zrozumiteľnosť a jasnosť obsahu poistnej zmluvy.
Z ustanovení o poistnej zmluvy, ktoré majú kogentnú povahu, jednoznačne vyplýva povinnosť jasne,
zrozumiteľne a určito v poistnej zmluve definovať povinnosti poisťovateľa pri vybavovaní uplatnených

nárokov poisteného, výšku poistnej zmluvy, definovanie predmetu poistenia, poistných rizík, ako aj
jednoznačnú špecifikáciu dojednaného rozsahu poistného plnenia. Aj v prípade výluk z poistenia platný
právny poriadok SR vrátane platnej judikatúry kladie dôraz na jasnosť, zrozumiteľnosť a určitosť ich
formulácie v poistnej zmluve. V prípade nejasného výkladu takéto časti poistnej zmluvy treba chrániť
záujmy poisteného a nevykladať takéto nejasné ustanovenia v jeho neprospech, nakoľko poistený je v

danomprípadevpozíciispotrebiteľa.Vzhľadomnazneniečlánku6bod6.1.písm.d/Rámcovejzmluvy,v
zmysle ktorého poistenie podľa tejto zmluvy nie je možné dojednať pre nehnuteľnosti, ktoré nie sú trvalo
obývané a slúžia ako objekt na individuálnu rekreáciu, má navrhovateľ za to, že odporca pri formulovaní
tak podstatnej časti poistnej zmluvy, ako sú výluky z poistenia, použil v tomto článku zlučovaciu
spojku ,,a?, t.j. navrhovateľ sa domnieva, že pre aplikovanie predmetnej výluky je nevyhnutné, aby

došlo k preukázaniu obidvoch podmienok stanovených v článku 6 bod 6.1. písm. d/. Navrhovateľ
zároveň poukazuje na skutočnosť, že zásadné pojmy, ktoré sú obsiahnuté v znení predmetnej výluky
t.j. trvalo obývaná nehnuteľnosť, ako aj objekt slúžiaci na individuálnu rekreáciu, nie sú v žiadnej časti
Zmluvy, príslušných VPP, Zmluvných dojednaní a ani Rámcovej zmluvy definované. Navrhovateľ sa
domnieva, že túto skutočnosť si odporca uvedomil, nakoľko s odstupom času pristúpil k definovaniu

pojmu trvalo obývaná nehnuteľnosť a to tak, že touto sa rozumie nehnuteľnosť obývaná minimálne
270 dní v roku, ale stalo sa tak až prostredníctvom VPP pre poistenie domácností, ktorých účinnosť
bola stanovená na deň 01.10.2008 t.j., ktoré sa stali účinné až v čase po uzavretí Zmluvy a Rámcovej
zmluvy. Navrhovateľ zároveň konštatoval, že mnohé iné pre obsah poistného vzťahu rozhodné pojmy sú
prostredníctvomVPP,Zmluvnýchdojednaní,Zmluvy,Rámcovejzmluvydefinovanéurčiteazrozumiteľne

napr. pojem neudržiavaná nehnuteľnosť resp. objekt. Navrhovateľ teda poukazuje na nejasnosť a
neurčitosť a nezrozumiteľnosť formulovania predmetnej výluky, čo vo vzťahu k skutkovému stavu podľa
názoru navrhovateľa neposkytovalo odporcovi možnosť nepristúpiť k poskytnutiu poistného plnenia
z deklarovaného dôvodu. Navrhovateľ navyše poukázal na to, že odo dňa, kedy mohol poistenú
nehnuteľnosť užívať (12.11.2007) do dňa požiaru (21.03.2008) uplynulo len 131 dní, počas ktorých

navrhovateľ uvedenú nehnuteľnosť užíval, vykonával na nej rekonštrukčné práce. Navrhovateľ ďalej
poukázal na § 788 ods. 3 a 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých súčasťou poistnej
zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu
uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch nich

určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Zmluvné
dojednania pre poistenie k úverom zabezpečených nehnuteľnosťou predstavujú poistné podmienky v
zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka a poistnou zmluvou sa jednoznačne rozumie len Rámcová
zmluva. Vychádzajúc z článku 1 - Predmet poistenia bod 2 Zmluvných dojednaní, poistenie nie je možné
dojednať pre opustené a neudržiavané objekty. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poistenie podľa

týchto poistných podmienok nie je možné dojednať len pre opustené a neudržiavané objekty, pričom s
poukazom na formuláciu tohto článku 1 bod 2 je zrejmé, že nie je možné sa od tohto znenia v poistnej
zmluveodchýliť,nakoľkotátomožnosťbymuselabyťpripustenávsamotnejformuláciiatotak,žeznenie
článku 1 - Predmet poistenia bod 2 ZD by muselo byť formulované nasledovane: ,,Pokiaľ nie je v poistnej
zmluve uvedené inak...? Navrhovateľ má teda za to, že Zmluvné dojednania (ako poistné podmienky)

jednoznačne kvalifikujú, na aký typ nehnuteľností nie je možné dojednať predmetné poistenie, pričom
vzhľadom k formulácii tohto článku, nie je možné sa od tohto definovania objektov, pre ktoré nie je možné
dojednať poistenie, v poistnej zmluve odchýliť. Definovanie neudržiavaného objektu je predmetom ako
článku 6 bod 6.1. písm. b/ Rámcovej zmluvy, tak bodu 16.5. Zmluvy. Navrhovateľ má teda za to, že včasti definovania objektov, pre ktoré nie je možné dojednať predmetné poistenie t.j. výluky, prichádza
prostredníctvom obsahu poistnej zmluvy (Rámcovej zmluvy) k možnosti odchýlenia sa od znenia článku
1 - Predmet poistenia bod 2 Zmluvných dojednaní len v prospech poisteného (§ 788 ods. 4 veta druhá

Občianskeho zákonníka). Rozšírenie rozsahu výluk nie je odchýlením sa od poistných podmienok v
prospech navrhovateľa, nakoľko rozsah nehnuteľností, pre ktoré nie je možné dojednať poistenie, sa
rozširuje z opustených a neudržiavaných aj na udržiavané a neopustené. Rozsah nehnuteľností, pre
ktoré nie je možné dojednať poistenie, a ktorý tvorí obsah poistnej zmluvy (Rámcovej zmluvy), je v
rozpore s § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko definuje odchýlenie od poistných podmienok

takéto nehnuteľnosti, a to jednoznačne v neprospech poisteného. Táto odchýlka sa podľa navrhovateľa
považuje za neplatné zmluvné dojednanie v poistnej zmluve s poukazom na § 39 a 41 Občianskeho
zákonníka.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení z 09.11.2015 poukázal na to, že ak odporca pri formulovaní
tak podstatnej časti poistnej zmluvy, akou sú ,,výluky z poistenia? použil v článku 6 bod 6.1. d/

Rámcovej zmluvy zlučovaciu spojku ,,a?, tak má navrhovateľ jednoznačne za to, že pre relevantné
aplikovanie predmetnej ,,výluky? je práve s poukazom na jej celé znenie nevyhnutné, aby odporca
nespochybniteľne preukázal kumulatívnu existenciu obidvoch uvedených podmienok, t.j. preukázanie
kumulatívnej existencie tých skutočností, že predmet poistenia k rozhodnému dátumu nie je trvalo
obývaný a zároveň, že slúži ako objekt na individuálnu rekreáciu. Aplikovanie tejto výluky je neprijateľné

za predpokladu, ak existencia čo i len jednej z týchto dvoch podmienok nie je preukázaná. Navrhovateľ
zopakoval, že zásadné pojmy obsiahnuté v znení predmetnej ,,výluky?, t.j. trvalo obývaná nehnuteľnosť,
ako aj objekt slúžiaci na individuálnu rekreáciu, nie sú v žiadnej časti Zmluvy, príslušných VPP,
Zmluvných dojednaní, ani Rámcovej zmluvy žiadnym spôsobom definované, pričom podľa názoru
navrhovateľa v žiadnom prípade sa nejedná o bežne používané výrazy. Je neprípustné, aby odporca

prenášal na navrhovateľa zodpovednosť za zrejmé nedostatky obsahu svojich zmlúv a poistných
podmienok spočívajúcich v ich nejasnosti, nezrozumiteľnosti, neurčitosti, resp. neplatnosti či už pre
rozpor s príslušnými predpismi týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa alebo neplatnosti v zmysle ustanovení
§ 39 - 41 Občianskeho zákonníka, ktoré už takto vypracované predloží navrhovateľovi len na podpis
a to prostredníctvom tvrdenia, že sa navrhovateľ s ich obsahom oboznámil, a teda že celému ich

obsahu rozumie. Odporca nie je schopný preukázať tú skutočnosť, že v Rámcovej zmluve, v príslušných
VPP, Zmluvných dojednaniach sú tieto pojmy bližšie definované a navrhovateľ má za to, že ani
odporcovi nie je známy význam uvedených pojmov, pretože do dnešného dňa ich nebol schopný súdu
a ani navrhovateľovi predložiť. Poukázal na to, že je záujem zákonodarcu ako i platnej judikatúry v
prípade nejasného výkladu takejto časti poistnej zmluvy chrániť záujmy poisteného a nevykladať takéto

nejasné ustanovenie v jeho neprospech, nakoľko poistený je v danom prípade v pozícii spotrebiteľa a
hlavne poistenec znenie takejto časti poistnej zmluvy nevypracoval a ani nemal možnosť do obsahu
poistenej zmluvy pri jej uzatváraní zasiahnuť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS/ 243/07, z ktorého
vyplýva právny záver, v zmysle ktorého platí: ,,Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré
možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala.?)

Poukázal na obsah znaleckého posudku č. 080/2007 vypracovaného Ing. Jozefom Pavlíkom, z ktorého
je zrejmé, že vek stavby/predmetu poistenia bol stanovený znalcom ku dňu vypracovania znaleckého
posudku na 12 rokov. Tento znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť a pre potreby VÚB, a.s.
ako sprostredkovateľa poistenia a to aj za účelom zriadenia záložného práva a uzavretia zmluvy o
zriadení záložného práva. VÚB, a.s. ako sprostredkovateľ poistenia a zmluvný partner odporcu vo

veciach súvisiacich s uzavretím poistného vzťahu si v dostatočnom predstihu vyžiadal od navrhovateľa
predmetný znalecký posudok a až po dôkladnom oboznámení sa s jeho obsahom pristúpil k uzavretiu
Zmluvy o financovaní bývania. Bez ďalšieho vyžiadania si akýchkoľvek iných podkladov súvisiacich
so stavbou/predmetom poistenia od navrhovateľa k rozhodnutiu VÚB, a.s. odporučiť poistenie tejto
nehnuteľnosti na základe Rámcovej zmluvy došlo k uzavretiu poistného vzťahu. Po predložení ZP č.

080/2007 do VÚB, a.s. bol navrhovateľ s odstupom cca 35 dní zo strany VÚB, a.s. vyzvaný na podpis
Zmluvy o financovaní bývania, a teda aj k uzavretiu poistenia bez toho, aby bol zo strany VÚB, a.s.
alebo zo strany odporcu vyzvaný na doloženie resp. na predloženie k nahliadnutiu akýchkoľvek iných
podkladov ako tých, ktoré už predložil t.j. znalecký posudok č. 080/2007. Poukázal na § 788 ods. 3
a § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že v poistnej zmluve sa možno od poistných

podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno v poistenej zmluve
od poistných podmienok odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Všeobecnými poistnými
podmienkami je nevyhnutné rozumieť nielen všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné poistné
podmienky a zmluvné dojednania. Teda s poukazom na bod 1 a 2 Zmluvných dojednaní, článok IVPP-B 04 a článok I VPP-M 03, článok 16 bod 16.1. Zmluvy a článok 1 bod 1.1. Rámcovej zmluvy
je zrejmé, že Zmluvné dojednania pre poistenie k úverom zabezpečených nehnuteľnosťou predstavujú
poistné podmienky v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka a poistnou zmluvou sa jednoznačne

rozumie len Rámcová zmluva. Vychádzajúc zo znenia článku I - Predmet poistenia bod 2 zmluvných
dojednaní, poistenie nie je možné dojednať pre opustené a neudržiavané objekty. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že poistenie podľa týchto poistných podmienok vypracovaných odporcom nie
je možné predmetné poistenie dojednať len pre opustené a neudržiavané objekty. V tejto súvislosti
má teda navrhovateľ za to, že odporca prostredníctvom týchto poistných podmienok jednoznačne a

taxatívne zadefinoval okruh nehnuteľností, pre ktoré nie je možné dojednať poistenie, na ktoré sa tieto
poistné podmienky vzťahujú. Týmto ustanovením došlo podľa názoru navrhovateľa k jednoznačnému
vymedzeniu možných predmetov poistenia, ktorými sa podľa týchto poistných podmienok môžu stať
všetky nehnuteľnosti s výnimkou tých, ktoré sú opustené a neudržiavané. S poukazom na formuláciu
článku I - Predmet poistenia bod 2 zmluvných dojednaní v poistnej zmluve (Rámcovej zmluve) nie
je možné odchýliť sa od tohto znenia poistných podmienok, nakoľko táto možnosť by musela byť

pripustená v samotnej formulácii textu poistných podmienok tak, ako to predpokladá § 788 ods. 4
Občianskeho zákonníka a to teda tak, že znenie článku I - Predmet poistenia bod 2 Zmluvných dojednaní
by muselo byť formulované nasledovne: ,,Pokiaľ nie je v poistnej zmluve uvedené inak, tak poistenie
nie je možné dojednať pre opustené a neudržiavané objekty.? Táto skutočnosť je nakoniec potvrdená
aj prostredníctvom znenia napr. článku X bod 4 VPP-B 04. Navrhovateľ sa teda jednoznačne domnieva,

že len prostredníctvom článku I - Predmet poistenia bod 2 Zmluvných dojednaní v spojení s článkom
I - Predmet poistenia, bod 1 Zmluvných dojednaní, došlo zo strany odporcu k taxatívnemu výpočtu
typov nehnuteľností (predmetov poistenia), pre ktoré nie je možné dojednať poistenia, na ktoré sa
predmetné poistné podmienky vzťahujú, pričom vzhľadom ku zneniu uvedeného článku I - Predmet
poistenia, bod 2 Zmluvných dojednaní nie je možné k príslušnej poistnej zmluve, t.j. Rámcovej zmluve

tento výpočet typov predmetu poistenia dodatočne meniť s výnimkou prípadov, že by takéto nové
vymedzenie predmetov poistenia bolo v porovnaní so znením článku I - Predmet poistenia, bod 2
Zmluvných dojednaní na prospech poisteného (navrhovateľa). Navrhovateľ tiež poukázal na znenie
článku 6 bod 6.1. Rámcovej zmluvy, v ktorej svojim znením t.j. ,,poistenie podľa tejto zmluvy nie je
možné dojednať pre nehnuteľnosti...? prakticky identické so znením článku I - Predmet poistenia, bod

2 ,,poistenie nie je možné dojednať...?, na základe čoho má navrhovateľ jednoznačne za to, že len tieto
dve ustanovenia poistných podmienok a Rámcovej zmluvy spolu bezprostredne súvisia, nakoľko len
prostredníctvom znenia tejto časti poistných podmienok je negatívne vymedzený možný typ predmetov
poistenia nehnuteľností, pre ktoré nie je možné poistenie dojednať. Rozšírenie negatívneho vymedzenia
nehnuteľností, pre ktoré nie je možné dojednať poistenie prostredníctvom článku 6 bod 6.1. písm. a/, c/,

d/ Rámcovej zmluvy jednoznačne nie je odchýlením sa od poistných podmienok v prospech poisteného,
nakoľko rozsah typov nehnuteľností, pre ktoré nie je možné dojednať poistenie, sa na základe Rámcovej
zmluvy oproti poistným podmienkam rozširuje z opustených a neudržiavaných nehnuteľností aj na
udržiavané a neopustené, nakoľko podľa navrhovateľa len takéto nehnuteľnosti evidentne môžu slúžiť
napr. na vykonávanie podnikateľskej činnosti na ploche väčšej ako 50 % z celkovej plochy nehnuteľností,

resp. na individuálnu rekreáciu, nech už má uvedený pojem akýkoľvek význam. Rozšírenie negatívneho
vymedzenia nehnuteľností, pre ktoré nie je možné poistenie dojednať prostredníctvom na základe
Rámcovej zmluvy ako poistnej zmluvy, je jednoznačne odchýlením sa od poistných podmienok v
neprospech poisteného (navrhovateľa), pričom možnosť odchýliť sa v Rámcovej zmluve ako poistnej
zmluve od znenia poistných podmienok v časti negatívneho vymedzenia typu predmetu poistenia, pre

ktoré nie je možné dojednať poistenie, nie je v poistných podmienkach obsiahnutá, na základe čoho
považuje navrhovateľ znenie článku 6 bod 6.1. písm. a/, c/, d/ Rámcovej zmluvy za neplatné zmluvné
dojednanie. Navrhovateľ sa teda domnieva, že negatívne vymedzenie nových typov nehnuteľností, pre
ktoré nie je možné dojednať poistenie na základe poistnej zmluvy (Rámcovej zmluvy), je v rozpore s
§ 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko odchýlne od poistných podmienok rozširuje negatívny

výpočet typov nehnuteľností, pre ktoré nie je možné dojednať poistenie, a to jednoznačne v neprospech
poisteného. Uvedenú odchýlku treba považovať za neplatné zmluvné dojednanie v poistnej zmluve s
poukazom na § 39 - 41 Občianskeho zákonníka.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že navrhovateľ súhlasil s poistením nehnuteľnosti podľa

RámcovejzmluvyopoistenínehnuteľnostiuzatvorenejmedziVÚB,a.s.akopoistníkomažalovanýmako
poisťovateľom, že súhlasil s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia, ktoré prevyšuje
sumu 100.000,- Sk, je VÚB, a.s., že prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s Rámcovou zmluvou a že
sa oboznámil a obdržal VPP-M 03, VPP-B 04 a Zmluvné dojednania pre poistenie nehnuteľnosti kúverom zabezpečeným nehnuteľnosťou. Súčasne v článku 16, v bode 16.5 potvrdil, že nehnuteľnosť je
trvalo obývaná, t.j. nie je objekt určený na individuálnu rekreáciu. Poukázal na to, že poistnou zmluvou,
ktorou je Rámcová zmluva zo dňa 09.09.2005, v článku 6 bod 6.1 písm. d) - Výluky z poistenia bolo

medzi účastníkmi výslovne dojednané, že poistenie podľa tejto zmluvy nie je možné dojednať pre
nehnuteľnosti, ktoré nie sú trvalo obývané a slúžia ako objekt na individuálnu rekreáciu a v bode 6.3., že
za škody na nehnuteľnostiach vylúčených z poistenia v ods. 6.1 a 6.2, pre ktoré bolo dojednané poistenie
podľa tejto zmluvy, neposkytne poisťovateľ poistné plnenie. Sám navrhovateľ vo svojom oznámení
vzniku škodovej udalosti zo dňa 26.03.2008, ktoré sám vyplnil a podpísal, uviedol, že škoda vznikla na

predmete poistenia - chata, ktorý údaj sám vypísal nad rámec možností uvedených v príslušnom tlačive.
Na otázku, či bola nehnuteľnosť v čase vzniku škody trvalo obývaná resp. využívaná, uviedol zápornú
odpoveď. V kolonke ,,trvalé bydlisko? uviedol Urbárska 22/5, Prievidza a doplnil kontaktnú adresu: T.
V zázname o ohliadke zo dňa 27.03.2008 je ako miesto škody označený rekreačný objekt, XXXX a
v rámci popisu udalosti je výslovne zaznamenané, že uvedený objekt slúži na rekreačné účely. Tento
záznam navrhovateľ podpísal. Navyše sám navrhovateľ v zápisnici o výsluchu svedka/poškodeného v

trestnom konaní ČVS:ORP-108/JP-LM-2008 zo dňa 22.03.2008 uviedol, že ,,Na N. sme prišli v stredu
dňa 19.03.2008 spoločne so svojou rodinou. V stredu sme chatu nekúrili, spali sme u rodičov... Chatu
som začal kúriť až v piatok, teda 21.03.2008 okolo 08.00 hod.? Ďalej zo správy o výsledku požiarno-
technickej expertízy o príčine a okolnostiach požiaru č.p:KRHZ-314/2008 zo dňa 16.04.2008 vyplýva,
že požiarom bola zasiahnutá chata, ktorú majiteľ využíval na individuálnu rekreáciu. Podľa odporcu v

zmysle § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje. Odporca trvá na závere, že navrhovateľovi nárok na výplatu poistného plnenia
nevznikol, pretože je zrejmé, na základe pripojených listinných dôkazov, že navrhovateľ nepochybne
predmetnú nehnuteľnosť využíval na rekreačné účely, a že táto nebola trvalo obývaná. Pre účely

posúdenia splnenia podmienky na poskytnutie poistného plnenia nie je podstatné, ako je uvedená
nehnuteľnosť špecifikovaná v príslušnej evidencii KN, podstatné je (v zmysle dojednaní poistnej zmluvy),
či uvedený objekt je trvalo obývaný alebo nie, resp., či tento slúži na individuálnu rekreáciu, o čom mal
vedomosť pri uzatváraní zmluvy práve a len navrhovateľ. Poukázal na obdobný záver v odôvodnení
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C/116/2008 - 181 zo dňa 18.06.2010. S poukazom na

znalecký posudok Ing. Pavlíka a na navrhovateľom predložený znalecký posudok nebolo preukázané,
že by navrhovateľ v nehnuteľnosti vykonával rekonštrukčné práce. Odporca žiadal návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietnuť.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 24.07.2015 k argumentom navrhovateľa vyplýva, že podľa

odporcu neprijateľné zmluvné podmienky sú definované ako ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, že použitie tohto
princípu je vylúčené okrem iného v prípadoch, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne (§
53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka); posudzovanie primeranosti týchto základných zložiek

zmluvy je vylúčené spod pôsobnosti spotrebiteľskej ochrany. To znamená, že v rámci poistných zmlúv
nemôžu byť zásadne predmetom skúmania tie zmluvné ustanovenia, ktoré definujú predmet poistenia,
rozsah poistných rizík, výluky alebo obmedzenia poistného plnenia, pretože práve tieto ustanovenia
vymedzujú samotný predmet zmluvy. Zovšeobecnením názoru navrhovateľa by sa muselo dospieť k
záveru, že definícia výluk ako takých v poistných zmluvách vždy spôsobuje ,,značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán zmluvy v neprospech spotrebiteľa?, keďže logicky výluka predstavuje
vždy obmedzenie možnosti poskytnutia poistného plnenia. Navrhovateľ považuje za nekalú zmluvnú
podmienku aj jeho vyhlásenie obsiahnuté v článku 16.5 Zmluvy o financovaní opäť s odôvodnením,
že táto formulácia Zmluvy bola pripravená vopred a aj toto vyhlásenie vytvára nerovnováhu v právach
žalobcu v jeho neprospech. Pritom poukázal na ustanovenie § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého kto z poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na
všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. Za nepravdivú skutočnosť sa
potom považuje odpoveď, ktorá je v rozpore so skutočným stavom. Je zrejmé, že informáciou o spôsobe
využitia danej nehnuteľnosti disponoval jedine žalobca, ktorý jednoznačne neposkytol v tomto smere
pravdivé vyhlásenie. K navrhovateľom prezentovanému možnému nejasnému výkladu podmienky trvalo

obývanej nehnuteľnosti a objektov určených na individuálnu rekreáciu poukázal na to, že je dôležité,
či uvedená formulácia objektívne umožňuje viacero výkladov, je potrebné skúmať, či danú formuláciu
zmluvnej podmienky objektívne mohol žalobca objektívne interpretovať iným spôsobom/iným obsahom,
než aký mu prisudzuje odporca. Z tohto pohľadu nie je sporný medzi účastníkmi obsah pojmu trvaloobývaná nehnuteľnosť, či objekt určený na individuálnu rekreáciu a to s poukazom na to, že sám
navrhovateľ týmito pojmami označil predmetnú nehnuteľnosť opakovane v priebehu šetrenia škodovej
udalosti. Odporca poukázal na vzájomnú protirečivosť jednotlivých tvrdení navrhovateľa pred a po

ukončení šetrenia nahlásenej škodovej udalosti. Pri jej nahlasovaní sám navrhovateľ cielene neoznačil
nehnuteľnosť ako rodinný dom napriek tomu, že toto označenie sa mu ponúkalo priamo v predpísanom
tlačive Oznámenia o škodovej udalosti ako jedna z alternatív a nad rámec možnosti tlačiva vypísal sám
údaj špecifikujúci nehnuteľnosť ako ,,chata?. V kontexte s údajmi uvedenými v ostatných dokladoch pri
nahlasovaní škodovej udalosti a výpoveďami v súvisiacom trestnom konaní je zrejmé, že navrhovateľ

z určitého dôvodu, ktorý celkom pravdepodobne mal svoj reálny základ, neoznačil nehnuteľnosť ako
rodinný dom alebo stavbu, v ktorej realizuje trvalé bývanie, ale výslovne deklaroval jej iné využitie.
Poukázal tiež na to, že pri využívaní individuálnych palivových spotrebičov na vykurovanie, sa vyžaduje,
aby boli pred pripojením na komín odborne preskúšané odborne spôsobilou osobou. Túto povinnosť
ukladá priamo zákon, navrhovateľ ju však nesplnil, naopak, krby, ktoré podľa zistených skutočností
neboli stavané ako zdroj náhradného alebo alternatívneho vykurovania, na tento účel využíval. V tomto

smere poukázal na článok 21 bod 1 VPP-M 03, kedy poisťovateľ je zbavený povinnosti plniť, ak
poistná udalosť nastala po porušení predpisov a porušenie predpisov bolo vedomé alebo spôsobené
hrubou nedbanlivosťou. Namietol tiež formuláciu petitu návrhu, keď navrhovateľ v zmysle podania zo
dňa 30.03.2012 žiadal pre prípad plného úspechu vo veci rozhodnúť, aby odporca žalovanú istinu s
príslušenstvom uhradil na účet VÚB, a.s. V tomto smere zopakoval svoju námietku nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie zo strany odporcu, a to s poukazom na znenie článku 11 bod 11.3. Rámcovej poistnej
zmluvy a článku 16 bod 16.1. Zmluvy o financovaní bývania, podľa ktorých navrhovateľ nemá nárok na
výplatu poistného plnenia, ktorého sa v konaní domáha. V zmysle týchto predmetných dojednaní má
nárok na vyplatenie prípadného poistného plnenia VÚB, a.s.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2015 poukázal na odôvodnenie rozsudku vo
veci sp. zn. 12C/116/2008 Okresného súdu Bratislava I. Zopakoval, že odporca má za preukázané, že
na uvedený prípad sa vzťahuje výluka z poistenia. Zo znenia výluk jednoznačne vyplýva, že pokiaľ je
objekt využívaný na individuálnu rekreáciu, nemôže byť považovaný za trvalo obývaný, že je podstatné
vykladať celé znenie výluky, nie iba jej prvú časť. Likvidácia škodovej udalosti bola ukončená bez

poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že šetrením škodovej udalosti bolo zistené a preukázané,
že nehnuteľnosť bola používaná na rekreačné účely ako chata, ide teda o nehnuteľnosť vylúčenú z
poistenia. Podmienkou vzniku nároku na poistné plnenie nebola skutočnosť, že objekt musí byť trvalo
obývaný. Rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní škodovej udalosti bol reálny skutkový stav v čase
vzniku škodovej udalosti, zistený šetrením odporcu. Poukázal na to, že navrhovateľ sa na nepochopenie

a nesúhlas s poistnými podmienkami, ako aj na ich neprijateľnosť, začal odvolávať až po vzniku škodovej
udalosti. Navrhovateľ mal možnosť aj po vstupe do poistenia namietať obsah poistných podmienok a
poistenie vypovedať.

V písomnom vyjadrení k výške uplatneného nároku navrhovateľom z 11.11.2015 odporca uviedol, že v

znaleckom posudku Ing. Jozefa Pavlíka vek stavby je potrebné počítať od roku jeho skutočnej výstavby,
t.j. od roku 1920, čiže ide o pôvodnú stavbu z roku 1920. V znaleckom posudku sa ďalej uvádza,
že doklady o veku stavby sa nezachovali, preto jeho vek bol určený na základe rekonštrukcie od
roku 1995, s čím nie je možné súhlasiť. Znalecký posudok Ing. Homolu je vypracovaný na základe
posudku Ing. Pavlíka. Podľa tohto posudku bolo opotrebenie určené na 16,25 % a všeobecná hodnota

určená na 96.700,- eur. Podľa odporcu nemožno súhlasiť so závermi tohto znaleckého posudku, pretože
nezohľadňuje skutočný vek nehnuteľnosti a jeho opotrebenie v čase vzniku poistnej udalosti. Správne
určenie veku a opotrebenia nehnuteľnosti má vplyv na výšku poistného plnenia, t.j. či sa bude vyplácať
časová hodnota alebo všeobecná hodnota v čase vzniku poistnej udalosti. Poistná suma bola určená
na 3.580.000,- Sk na základe ocenenia nehnuteľnosti zo znaleckého posudku resp. ocenenia budúcej

nehnuteľnosti stavby. Podľa článku 9 Zmluvných dojednaní ocenenie nehnuteľnosti sa pre toto poistenie
rozumie znalecký posudok v prípade poistenia stavby podľa článku I B supervízia, v ktorej bude
zohľadnená budúca hodnota nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mal v úmysle nehnuteľnosť
zrekonštruovať, nikdy k tomu ale nedošlo. Podľa článku 15 ods. 2 VPP-M 03 po uzavretí poistnej zmluvy
nesmie poistený bez súhlasu poisťovateľa žiadnym spôsobom zvyšovať riziko a nesmie pripustiť jeho

zvýšenietreťouosobou.Podľačlánku15ods.1písm.e/VPP-B04poistenýjepovinnývčase,kedynieje
v poistenom priestore prítomná žiadna z osôb oprávnená k užívaniu objektu, zaistiť riadne zabezpečenie
poistených vecí podľa podmienok dojednaných v zmluve. Podľa článku 22 ods. 1 VPP-B 04 poisťovateľ
je oprávnený znížiť poistné plnenie úmerne závažnosti porušenia povinnosti zo strany poistenéhouvedených v článku 15. Podľa vyjadrenia odporcu podľa zistených okolností prípadu nehnuteľnosť bola
v čase vzniku poistnej udalosti ponechaná do užívania tretích osôb na rekreačné účely. Napriek tomu,
že v nehnuteľnosti bol v dvoch krboch zapálený oheň, bola nehnuteľnosť ponechaná bez dozoru viac

ako štyri hodiny. V čase vzniku požiaru sa v nehnuteľnosti nikto nenachádzal, čo malo za následok
rozšíreniepožiaruazhoreniecelejnehnuteľnosti.Zostranypoistenéhotakdošlokzávažnémuporušeniu
tak zákonných, ako aj zmluvných povinností, ktoré možno hodnotiť ako hrubú nedbanlivosť, v dôsledku
ktorej by v prípade vzniku nároku na poistné plnenie pristúpil odporca k výraznému kráteniu plnenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa so znaleckým
posudkom č. 080/2007, znaleckým posudkom č. 19/2011, Zmluvou o financovaní bývania reg. č.:
001/077847/07-002/000, Všeobecnými podmienkami Všeobecnej úverovej banky, a.s. na poskytovanie
hypotekárnych úverov pre fyzické osoby platnými od 15.01.2007, Rámcovou zmluvou o poistení k
úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou zo dňa 9.9.2005, Zmluvnými dojednaniami pre poistenie k

úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou č. ZD-VUB/UVER 05, platnými od 15.09.2005, Všeobecnými
poistnými podmienkami pre poistenie majetku - všeobecná časť (VPP-M 03) platnými od 01.02.2003,
Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie budov - špecifická časť (VPP-B 04) platnými od
01.07.2004, listom zo dňa 26.04.2008, Oznámením škodovej udalosti zo dňa 25.03.2008, zápisom
o vykonanej obhliadke škodovej udalosti z 27.03.2008, Správou o výsledku požiarno-technickej

expertízy Č.p.:KRHZ-314/2008 z 21.03.2008, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
12C/116/2008, Záznamom z previerky OR PZ OKP Liptovský Mikuláš z 21.03.2008, obsahom spisu
č. ČVS:ORP-108/JP-LM-2008 OR PZ v Liptovskom Mikuláši, žiadosťou navrhovateľa o poskytnutie
záväzného stanoviska zo dňa 16.03.2012, Oznámením zo dňa 19.03.2012, Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/077847/07-002/000, mailovou správou zo dňa 25.05.2011,

písomnými vyjadreniami účastníkov, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 19.10.2007 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155 a navrhovateľom
ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva o financovaní bývania reg. č.: 001/077847/07-002/000 (ďalej

len „Zmluva o financovaní bývania“, resp. „ZD“). Podľa článku 1 bod 1.1 neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy sú všetky jej prílohy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky,
a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby (Obchodné podmienky) a Základné
podmienky úveru. Podľa článku 1 bod 1.2 zmluvné strany uzatvárajú túto zmluvu za účelom financovania
účelu úveru do plnej výšky investičného zámeru dlžníka k objektu úveru podľa tejto zmluvy kombináciou

spoločného poskytnutia hypotekárneho úveru a účelového spotrebného úveru. Podľa článku 2 bod 2.2.
Všeobecná úverová banka, a.s. poskytuje dlžníkovi úver na účel uvedený v Základných podmienkach
úveru. Z ustanovení tejto ZD sú ďalej podstatné ustanovenia článku 11, 16. V článku 11 je ako
Objekt úveru a ako Predmet zabezpečenia nehnuteľnosť určená v prílohe Základných podmienok
úveru s tým, že nehnuteľnosť ako Objekt úveru je nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom financovania

prostredníctvomtohtoúveru,Predmetzabezpečeniajenehnuteľnosť,kuktorejsazriaďujezáložnéprávo
na zabezpečenie pohľadávok Všeobecnej úverovej banky, a.s. z tejto zmluvy, Objekt úveru môže byť
totožný s Predmetom zabezpečenia.

V článku 16 je upravené poistenie nehnuteľnosti, a to v bode 16.1 takto: Podpisom tejto zmluvy dlžník

- S.G.
- súhlasí s poistením nehnuteľnosti podľa Rámcovej zmluvy o poistení nehnuteľnosti medzi Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. (ako poistníkom) a Generali poisťovňa, a.s. (ako poisťovateľom)
- súhlasí s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia, ktoré prevyšuje sumu 100.000,-
Sk, je Všeobecná úverová banka, a.s.

- prehlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s Rámcovou zmluvou, a že sa oboznámil a obdržal Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie majetku - všeobecná časť (ďalej len „VPP-M 03“), Všeobecné poistné
podmienky pre poistenie budov - špecifická časť (ďalej len „VPP-B 04“) a Zmluvné dojednania pre
poistenie nehnuteľnosti k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou.

V článku 16 v bode 16.2. je uvedené, že predmetom poistenia je nehnuteľnosť špecifikovaná v
prílohe Základné podmienky úveru, že poistený je vlastník založenej nehnuteľnosti špecifikovaný v
záložnej zmluve, že poistenie sa dojednáva na dobu určitú, ktorá je totožná s dobou splácania úveru
poskytovaného podľa tejto zmluvy. Podľa bodu 16.5. dlžník vyhlasuje, že:-vpoistenejnehnuteľnostiniejevykonávanápodnikateľskáčinnosťnaplocheväčšejako50%zcelkovej
plochy nehnuteľnosti,
- vek nehnuteľnosti v čase dojednania poistenia je do 50 rokov od roku kolaudácie vrátane,

- nehnuteľnosť je udržiavaná, t.j. je v poriadku a bez známok poškodenia, nemá narušenú statiku,
poškodenú strechu a ostatné prvky dlhodobej životnosti, nehnuteľnosť je trvalo obývaná, t.j. nie je objekt
určený na individuálnu rekreáciu.

Článok 16.2. pri Predmete poistenia odkazuje na Prílohu tejto zmluvy (Zmluvy o financovaní bývania)na

Základné podmienky úveru, ktorými sú Základné podmienky úveru Reg. č.: 001/077847/07-002/000.
TietookreminéhoupravujújednakObjektúveru,jednakPredmetzabezpečeniaavčlánku8ajPoistenia.
Ako Objekt úveru je označená nehnuteľnosť rodinný dom súp. č.A. na parc. č.XXXa parc. č. XXX, XXX/
X, XXX/X a XXX/X zapísané na LV č. XXX pre k.ú. S. N. vo vlastníctve ALES, a.s. v podiele 1/1 a ako
Predmet zabezpečenia rodinný dom súp. č.Xna parc. č.X.X., parc. č.A. zapísané na LV č. XXX pre k.ú.
S. N. vo vlastníctve V., a.s. v podiele 1/1 a byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXXX zapísanom na

LV č. XXXX v k.ú. A. vo vlastníctve P. G. v podiele 1/1 vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu
k príslušným pozemkom. V článku 8 bod 8.1. je upravené Poistenie nehnuteľnosti takto: poistná suma
nehnuteľnosti ako predmetu poistenia/zabezpečenia, ktorým je rodinný dom súp. č. XXX,-, zapísaný
na LV č. XXX v k.ú. S. N. na parc. č. X.XXX.XXX,- je stanovená vo výške 3.580.000,- Sk na základe
ocenenia nehnuteľnosti zo znaleckého posudku. Poistné je splatné v mesačných splátkach vo výške

309,-Sknaúčetpoistníkaformoubankovéhoinkasazosobnéhoúčtudlžníkaatovdeňsplatnostisplátky
úveru, ročné poistné je stanovené ako 12-násobok mesačného poistného. Poistná suma nehnuteľnosti
ako predmetu poistenia/zabezpečenia, ktorým je byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXXX zapísaný
na LV č. XXXX v k.ú. A. na parc. č. XXXX, je stanovená vo výške 1.300.000,- Sk na základe ocenenia
nehnuteľnosti zo znaleckého posudku, poistné je splatné v mesačných splátkach vo výške 109,- Sk

na účet poistníka, a to v deň splatnosti splátky úveru. Ročné poistné je stanovené ako 12-násobok
mesačného poistného.

Zo Všeobecných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov

pre fyzické osoby platných od 15.01.2007 je podstatné pre toto konanie ustanovenie článku VIII bod
3 písm. e/, podľa ktorého dlžník sa zaväzuje poistiť nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zabezpečenia
hypotekárneho úveru proti živelnej pohrome a iným rizikám, a to na sumu, ktorá v prípade poistnej
udalosti umožní plnú náhradu nákladov na obnovenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu (minimálne do
výšky hodnoty nehnuteľnosti bez pozemku, určenej bankou). Poistenie nehnuteľnosti sa dlžník zaväzuje

zabezpečiť počas trvania zmluvne dohodnutého záväzku.

Dňa 9.9.2005 bola uzatvorená Rámcová zmluva o poistení k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou
(ďalej len „Rámcová zmluva“) medzi Generali poisťovňou, a.s. , IČO: 35 709 332 (osoba totožná

s odporcom v tomto konaní) ako poisťovateľom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31
320 155 ako poistníkom. Podľa článku 1 - Úvodné ustanovenia, bod 1.1. pre poistenie, ktoré
zmluvné strany dojednávajú, platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné
podmienky pre poistenie majetku - všeobecná časť (VPP-M 03), Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie budov - špecifická časť (VPP-B 04), Zmluvné dojednania pre poistenie nehnuteľnosti k

úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou a ustanovenia tejto Rámcovej zmluvy o poistení k úverom
zabezpečeným nehnuteľnosťou. Táto zmluva podľa bodu 1.2. je poistnou zmluvou podľa § 788 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V článku 2 -Všeobecné ustanovenia sú vymedzené pojmy: poistná zmluva,
dlžník, poistený, poistná udalosť, poistné plnenie, úverová zmluva, začiatok čerpania úveru, škodová
kvóta. Pod pojmom dlžník sa rozumie fyzická osoba, ktorá uzavrela s poistníkom úverovú zmluvu, pod

pojmom poistený sa rozumie fyzická osoba, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje
poistenie. Poistná udalosť je náhodná udalosť, s ktorou je spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie. V článku 4 - Predmet poistenia v bode 4.1. sa na základe tejto zmluvy dojednáva
poistenie k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou dlžníkov pre jeden z nasledujúcich troch predmetov
poistenia: rodinný dom, stavba, bytová jednotka. Pod rodinným domom sa rozumie budova určená

predovšetkým na bývanie, kde viac ako 50 % podlahovej plochy miestnosti a priestoru je určená na
bývanie, so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri samostatné byty, najviac
dve nadzemné, jedno podzemné podlažie a podkrovie. Podľa článku 4 bod 4.3. dlžníci pristupujú
k poisteniu vyslovením súhlasu s touto zmluvou, ako aj so všeobecnými poistnými podmienkami azmluvnými dojednaniami, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy, a to podpisom úverovej zmluvy, ktorá je
zabezpečená poistenou nehnuteľnosťou. V článku 6 Rámcovej zmluvy sú uvedené Výluky z poistenia
takto: v bode 6.1.: poistenie podľa tejto zmluvy nie je možné dojednať pre nehnuteľnosti: a) v čase

dojednania poistenia sú staršie ako 50 rokov od roku kolaudácie vrátane, b) neudržiavané, t.j. ktoré
majú narušenú statiku, poškodené strešné konštrukcie a ostatné prvky dlhodobej životnosti, c) v ktorých
je vykonávaná podnikateľská činnosť na ploche väčšej ako 50 % z celkovej plochy nehnuteľnosti, d)
ktoré nie sú trvalo obývané a slúžia ako objekt na individuálnu rekreáciu. Súd v tejto súvislosti dodáva,
že obdobným spôsobom sú vymedzené nehnuteľnosti vo vyhlásení dlžníka podľa článku 16 (Poistenie

nehnuteľnosti) bod 16.5. v Zmluve o financovaní bývania. V článku 6 bod 6.3. Rámcovej zmluvy je
uvedené, že za škody na nehnuteľnostiach vylúčených z poistenia v odseku 6.1. a 6.2., pre ktoré bolo
dojednané poistenie podľa tejto zmluvy, neposkytne poisťovateľ poistné plnenie. V článku 11 bod 11.3.
je upravené, že poistné plnenie nepresahujúce 50.000,- Sk vyplatí poisťovateľ na účet poisteného. V
prípade, že poistné plnenie presiahne výšku 50.000,- Sk vrátane, vyplatí poisťovateľ poistné plnenie
po preukázaní vzniku záložného práva poistníkovi, pokiaľ sa poistník s poisťovateľom nedohodnú inak.

V súvislosti s týmto súd dodáva, že v porovnaní s touto úpravou v Rámcovej zmluve, je v Zmluve
o financovaní bývania v článku 16 - Poistenie nehnuteľnosti v bode 16.1. uvedený súhlas s tým, že
oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia, ktoré prevyšuje sumu 100.000,- Sk, je Všeobecná
úverová banka, a.s. Podľa článku 18 - Záverečné ustanovenia bod 18.1. neoddeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy sú poistné podmienky a zmluvné dojednania poisťovateľa a tlačivo ,,Oznámenie škodovej

udalosti?, ktoré tvoria prílohy k tejto zmluve.

Zmluvné dojednania pre poistenie k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou č. ZD-VUB/UVER 05,
platné od 15.09.2005 (ďalej „Zmluvné dojednania“, resp. „ZD“) vo svojich Úvodných ustanoveniach
uvádzajú, že tieto Zmluvné dojednania tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Poistnou zmluvou

sa pre účely tohto poistenia rozumie Rámcová zmluva. Podľa článku I - Predmet poistenia poistenie sa
dojednáva pre nehnuteľnosť uvedenú v úverovej zmluve, bližšie špecifikovanú v ocenení nehnuteľnosti,
ktorou môže byť rodinný dom, stavba, bytová jednotka. V prípade rodinného domu je uvedené, že
poistený je rodinný dom po kolaudácii. V článku I bod 2. sa uvádza, že poistenie nie je možné dojednať
pre opustené a neudržiavané objekty. Doba trvania poistenia bola vymedzená v článku 2 bod 1. tak,

že poistenie sa dojednáva na dobu určitú, ktorá je totožná s dobou splácania úveru. V článku 5 je
upravený Rozsah poistenia tak, že okrem iného poisťovateľ poskytne plnenie za škody, vzniknuté
na predmete poistenia v dôsledku požiaru. V článku 7 - Poistné plnenie je uvedené, že v prípade
zničenia poistenej nehnuteľnosti (totálna škoda) poskytne poisťovateľ poistné plnenie, ak pozemok
nie je súčasťou predmetu poistenia (tak, ako bolo tomu v tomto prípade) do výšky poistnej hodnoty

zničenej nehnuteľnosti, najviac však pre predmety poistenia podľa bodu A (rodinný dom) do výšky
východiskovej (novej) hodnoty zničeného rodinného domu alebo bytovej jednotky uvedenej v ocenení
nehnuteľnosti. V článku 9 je upravený Výklad pojmov a to takto: ocenenie nehnuteľnosti sa pre toto
poistenie rozumie znalecký posudok, v prípade poistenia stavby podľa článku 1.B. supervízia, v ktorej
bude stanovená budúca hodnota nehnuteľnosti povereným pracovníkom banky. Rodinný dom je budova

určená predovšetkým na bývanie, kde viac ako 50 % podlahovej plochy miestností a priestoru určeného
na bývanie, so samostatným vstupom z verejnej kanalizácie, ktorá má najviac tri samostatné byty najviac
dve nadzemné, jedno podzemné podlažie a podkrovie. Súd dodáva, že takéto vymedzenie pojmu
rodinný dom je obdobné, ako je tomu v Rámcovej zmluve.

Všeobecnépoistnépodmienkyprepoisteniemajetku-všeobecnáčasť(VPP-M03)platnéod01.02.2003
upravujú v článku 4 Výklad pojmov pre účely týchto VPP, okrem iného pojmu poistník, poistený, zničenie,
pričom poistníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá s poisťovateľom uzavrela poistnú
zmluvu, poistený je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom poistenej veci, alebo ktorá je

oprávneným držiteľom veci a v ktorej prospech bola uzavretá poistná zmluva. Ak je poistník zároveň
vlastníkom veci, je zároveň aj poisteným. Za zničenie sa považuje také hmotné poškodenie veci, ktoré
sa nedá objektívne odstrániť opravou a vec nie je ďalej použiteľná k pôvodnému účelu. V článku 15 bod
2. je uvedené, že po uzavretí poistnej zmluvy nesmie poistník alebo poistený bez súhlasu poisťovateľa
žiadnymspôsobomzvyšovaťrizikoanesmiepripustiťjehozvýšenietreťouosobou.Aksadozviepoistník

alebo poistený, že bez jeho vedomia alebo vôle bolo riziko zvýšené, musí túto skutočnosť okamžite
písomne oznámiť poisťovateľovi.Všeobecné poistné podmienky pre poistenie budov - špecifická časť (VPP-B 04) platné od 01.07.2004
v článku 3 upravujú Predmet poistenia tak, že predmetom poistenia je obytná budova alebo súbor
obytných budov uvedených v poistnej zmluve. V bode 4 článku 3 je uvedené, že pokiaľ nie je v poistnej

zmluve uvedené inak, poistenie sa nevzťahuje na tam uvedené časti, medzi ktorými nie je rodinný dom.
V článku 5 bod 1. písm. a) je uvedené, že poistné plnenie bude poskytnuté za poistené veci, ktoré boli
zničené alebo poškodené, okrem iného požiarom. V článku 6 je vymedzený pojem požiar tak, že požiar
je oheň vo forme plameňa, ktorý sprevádza horenie a vznikol mimo určené ohnisko, alebo ho opustil a
šíril sa samovoľne (zhubný oheň). V článku 10 bod 6. je upravený pojem všeobecná hodnota tak, že

je to cena, ktorú môže poistený dosiahnuť pri predaji použitej veci v danom čase a mieste poistenia.
Všeobecná hodnota je považovaná za poistnú hodnotu aj bez zvláštnej dohody, pokiaľ je budova trvalo
znehodnotená. V článku 12 je upravené poistné plnenie a to tak, že poisťovateľ hradí pri zničených
budovách, ako aj pri zničených alebo stratených poistených veciach dojednanú poistnú hodnotu v čase
vzniku poistnej udalosti. Pri poškodených veciach nevyhnutné náklady na opravu v čase vzniku poistnej
udalosti s pripočítaním prípadného znehodnotenia, najvyššie však poistnú hodnotu. V článku 15 sú

vymedzené povinnosti poistníka alebo poisteného, okrem iného v bode 1. písm. e), tak, že je povinný
v čase, kedy nie je v poistenom priestore prítomná žiadna z osôb, oprávnená k užívaniu objektu, zaistiť
riadne zabezpečenie poistených vecí podľa podmienok dohodnutých v zmluve. V článku 22 bod 1. je
upravené právo poisťovateľa tak, že poisťovateľ je oprávnený znížiť poistné plnenie úmerne závažnosti
porušenia povinnosti zo strany poisteného uvedený v článku 15.

Znaleckým posudkom č. 080/2007 podaným Ing. Jozefom Pavlíkom, znalcom v odbore stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, odhad nehnuteľností zo dňa 08.09.2007 znalec stanovil všeobecnú hodnotu
rodinného domu súp. č. 181 s príslušenstvom a pozemkov v k.ú. XXXX-XXXX).pre účel uzavretia

záložnej zmluvy. Zo znaleckého posudku vyplýva, že jeho účelom bol právny úkon - zriadenie záložného
práva a uzatvorenie záložnej zmluvy, ďalej že nehnuteľnosť bola ohodnocovaná k 04.09.2007, a že
všeobecná hodnota rodinného domu, hospodárskej budovy, oplotenia vonkajších úprav a pozemkov
je 3.665.518,56 Sk. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že právnu dokumentáciu oceňovaných
nehnuteľností tvorí LV č. XXX., že stavebno-právna dokumentácia nebola predložená, že doklady o veku

stavby rodinného domu sa nezachovali, že vek rodinného domu pre účel ohodnotenia je stanovený na
základe porovnania konštrukčno-materiálového vyhotovenia stavby a údajov uvedených v znaleckom
posudku č. 1/2001 Ing. Babku, v ktorom je uvedené, že pôvodná stavba rodinného domu bola postavená
okolo roku 1920. V roku 1995 bola ukončená rozsiahla rekonštrukcia stavby so stavbou podkrovia a
prístavbou vstupnej verandy, preto znalec uvažuje so začiatkom užívania stavby od roku 1995 a vek

stavby domu ku dňu ohodnotenia označil na 12 rokov (2007-1995). Zo stavebno-technického popisu
predmetného rodinného domu súp. č. R.o znaleckého posudku Ing. Pavlíka tiež vyplýva, že v prípade
rodinného domu ide o samostatne stojaciu stavbu rodinného domu, ktorý je postavený v sústredenej
zástavbe rodinných domov a ich príslušenstva, že je napojený na verejný vodovod, rozvod elektrickej
energie a má vlastnú čističku odpadových vôd, že je drevenej nosnej konštrukcie, dvojpodlažný, má

jedno nadzemné podlažie a obytné podkrovie, nepodpivničený. Na prízemí sú obývacia izba a dve
izby a v podkroví dve izby. Vykurovanie je ústredným teplovodným kúrením, kotol ústredného kúrenia
na elektrinu. Objekt je udržiavaný na veľmi dobrej úrovni, technický stav je dobrý, údržba objektu
je pravidelná. V roku 2001 boli zrealizované ďalšie stavebné úpravy, ktoré zvýšili štandard domu -
zrealizovaná izba na prízemí, zrealizovaná kuchyňa v podkroví, zrealizovaný nový krb, obité bonským

šindlom, štítové steny. Na strane 19 znaleckého posudku v bode Analýza využitia nehnuteľnosti je
uvedené, že nehnuteľnosť - rodinný dom je možné využiť na účel bývania a rekreáciu, a že stavba
rodinného domu slúži účelu, na ktorý bola postavená. Súčasťou ZP je i LV č. Y.pre k.ú. S. N., v ktorom
sú zapísané nehnuteľnosti parc. reg. C, parc. č. Y. XX.XX.XXXX, XXX/X a stavba - rodinný dom, súp. č.
XXX na parc. č. CKN A.L.vo výpise z LV č. XXX pripojenom v znaleckom posudku Ing. Pavlíka je ako

vlastník uvedený ALLES, a.s. Trenčín, IČO: 36 293 440 v celosti.

Podľa znaleckého posudku č. 19/2011 Ing. Dušana Homolu, znalca z odboru stavebníctvo, pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 16.09.2011 vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný

k 21.03.2011, že ohodnocovaná nehnuteľnosť je ku dňu 21.03.2011, že úlohou znaleckého posudku
bolo stanoviť výšku opotrebenia rodinného domu v čase poistnej udalosti, t.j. 21.03.2008 a stanoviť
všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. 181 v obci Vyšná Boca ku dňu 21.03.2008. Zo znaleckého
posudku ďalej vyplýva, že predmetom posudku je nejestvujúci rodinný dom v obci L.N., že dombude ohodnotený v tomto znaleckom posudku na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorého
zhotoviteľom je Ing. Pavlík, že dňa 21.03.2008 bol rodinný dom zničený požiarom. Znalec uzavrel, že
všeobecná hodnota rodinného domu v čase poistnej udalosti t.j. 21.03.2008 predstavovala hodnotu

96.700,- eur, a že výška opotrebenia rodinného domu v čase poistnej udalosti, t.j. 21.03.2008 je 16,25
%. Podľa LV č. XXX pre k.ú. S. N. pripojeného k tomuto znaleckému posudku je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností navrhovateľ titulom kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX. Ako ťarcha je zapísané
záložné právo na parc. č. XXX/X, XXX a rodinný dom č. XXX pre záložného veriteľa Všeobecná úverová
banka, a.s.

Navrhovateľ žiadosťou o poskytnutie záväzného stanoviska zo dňa 16.03.2012 oslovil VÚB, a.s. o
zaujatie záväzného právneho stanoviska, či vzhľadom na znenie Rámcovej poistnej zmluvy a Zmluvy
o hypotekárnom úvere je osobou aktívne legitimovanou na podanie žaloby na poskytnutie poistného
plnenia, alebo či aktívne legitimovanou osobou je v predmetnej veci VÚB, a.s. Oznámením zo dňa
19.03.2012 VÚB, a.s. oznámila navrhovateľovi, že má za to, že navrhovateľ je aktívne legitimovanou

osobounapodaniežalobyoposkytnutiepoistnéhoplneniavočiGeneralipoisťovňa,a.s.,zapredpokladu,
že bude v konaní žiadať, aby poistné plnenie bolo vyplatené na účet, ktorý patrí VÚB, a.s., resp. aby bolo
poskytnuté VÚB, a.s. Banka dodala, že toto oznámenie neznamená žiadne uznanie práva navrhovateľa
alebo nároku na poistné plnenie, ani nepredstavuje akékoľvek vzdanie sa práva alebo nároku.

Listom zo dňa 26.04.2008 odporca oznámil navrhovateľovi, že ukončil vyšetrenie predmetnej škodovej
udalosti, a že v zmysle článku 6.3 Rámcovej zmluvy o poistení k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou
zo dňa 09.09.2005 neposkytne poisťovateľ poistné plnenie za škody na nehnuteľnostiach vylúčených z
poistenia v ods. 6.1 a 6.2. Šetrením danej škodovej udalosti bolo zistené, že objekt bol používaný na
rekreačné účely - ako chata. Z uvedeného dôvodu neposkytuje v súvislosti s vyššie uvedenou škodovou

udalosťou zo dňa 21.03.2008, požiar poistné plnenie.

Dňa 25.03.2008 navrhovateľ vypísal tlačivo Oznámenia škodovej udalosti, v prípade informácie o škode
pri označení predmetu poistenia, na ktorom vznikla škoda, kde v predtlači je predpísaný rodinný dom,
bytová jednotka, stavba, pozemok, je rukou napísané ,,chata?. Ako príčina škody je uvedený požiar,

ako poškodené alebo zničené veci komplet chata aj so zariadením a pri označení otázky, či bola
poistená nehnuteľnosť v čase vzniku škody trvalo obývaná resp. využívaná, je označená odpoveď ,,nie?.
Oznámenie o škodovej udalosti datované 25.03.2008 bolo doručené odporcovi 26.03.2008, o čom
svedčí prezenčná pečiatka odporcu.

Podľa zápisu o vykonanej obhliadke škodovej udalosti z 27.03.2008 je ako miesto škody uvedené
rekreačný objekt Vyšná N. XXX, príčina škody požiar, v texte opisu udalosti sa uvádza, že podľa
vyjadrenia klienta dňa 21.03.2008 klient po návrate z lyžovačky vo Vyšnej Boci v popoludňajších
hodinách cca o 16.00 hod. spozoroval dym unikajúci z rekreačného objektu. Uvedený objekt slúži na
rekreačné účely klienta.

Zo Správy o výsledku požiarno-technickej expertízy Č.p.:KRHZ-314/2008 z 21.03.2008 vyplývajú tieto
údaje: miesto požiaru: Rekreačná chata v obci S. N. XXX, čas vzniku požiaru 21.03.2008 asi o
16.00 hod. V popise situácie pred vznikom a v čase pozorovania požiaru sa uvádza, že požiarom
bola zasiahnutá rekreačná chata, ktorú majiteľ využíval na individuálnu rekreáciu, že podľa výpovede

majiteľa rekreačnú chatu kúpil v novembri alebo decembri 2007. Od jej zakúpenia bol objekt užívaný,
boli používané elektrospotrebiče, elektrické vykurovanie a krb, v deň požiaru 21.03.2008 začal objekt
okrem teplovodného elektrického vykurovania vykurovať o cca 08.00 hod. aj v oboch krboch z dôvodu,
že mali prísť známi, ktorí sa tu mali ubytovať. Majiteľ bol ubytovaný v susednom objekte, ktorý je
jeho rodičovským domom, pri návrate z lyžovačky, keď prechádzal popri poškodenom objekte cca o

16.00 hod., si všimol, že z ľavej strany a následne aj z pravej strany strechy vychádza biely dym. Pri
predchádzajúcom kúrení v krboch a počas cca polročnej prevádzky, počas ktorej je majiteľom objektu,
sa nevyskytli žiadne problémy. KRHZ ustálil za príčinu vzniku požiaru skutočnosť, že na strane obývacej
izby nad krbom pod sadrokartónovou konštrukciou sa nachádza horľavá konštrukcia, vidno trstinu
držiacu pôvodnú omietku a pod ňou drevenú stenu tesne priliehajúcu ku komínu a dymovodu. Plech

dymovodu bol teplom vyžíhaný a s najväčšou pravdepodobnosťou bol teda iniciátorom požiaru dymovod
vedúci do komína. Príčinou požiaru bola teda s najväčšou pravdepodobnosťou nevhodná inštalácia
zaústenia dymovodu do komínu.Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 12C/116/2008 - 181 zo dňa 18.06.2010 návrh navrhovateľa
P. G., nar. XX.XX.XXXX (osoba totožná s navrhovateľom v tomto konaní) proti odporcovi Generali
Slovensko poisťovňa, a.s. , IČO 35 709 332 (osoba totožná odporcom v tomto konaní) o určenie nároku

na poistné plnenie zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v danom konaní navrhovateľ zmenil
pôvodný návrh na plnenie, na určenie, že má právo na vyplatenie poistného plnenia odporcom z dôvodu
vzniku poistnej udalosti - požiaru v rodinnom dome súp. č. XXX. Okresný súd Bratislava I po výsluchu
navrhovateľa, oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2007, ďalej Zmluvou o financovaní
bývania zo dňa 19.10.2007 s prílohou Základné podmienky úveru, Všeobecnými podmienkami VÚB,

a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby, zápisnicou o výsluchu poškodeného,
oznámením Generali zo dňa 25.04.2008, Rámcovou zmluvou o poistení k úverom zabezpečeným
nehnuteľnosťou, znaleckým posudkom č. 080/2007 z 08.09.2007, zápisom o vykonanej ohliadke
škodovej udalosti, výpisom z LV č. XXX k.ú. S. N., statickým posudkom stavby Ing. O. Z. z júna XXXX,
oznámením škodovej udalosti zo dňa 25.03.2008, správou o výsledku požiarno-technickej expertízy,
o príčine a okolnosti vzniku požiaru, vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Liptovskom Mikuláši ČVS:ORP-108/JP-LM-2008 ustálil, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a to
z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa podľa § 80 písm. c) O.s.p. Z obsahu spisu
ďalej vyplýva, že kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2007 navrhovateľ kúpil od spoločnosti ALLES, a.s.
rodinný dom v obci S. N. súp. č. XXX, postavený na parc. č. reg. Y. č. XXX a príslušné pozemky.
VkladvlastníckehoprávanavrhovateľabolpovolenýSprávoukatastraLiptovskýMikulášdňa03.01.2008

pod č. V XXXX/XX. Navrhovateľ ako účastník konania v danej veci uviedol, že splnomocnenie od
VÚB, a.s. na vymáhanie poistného plnenia nemá, že pochádza z Prievidze, kde býva od narodenia,
že jeho rodičia nemajú vo VG. dom, v ktorom vyrastal, je to rekreačná chata v rekreačnom stredisku
vzdialenom od Prievidze 150 km, ktorá jeho rodina navštevuje už 30 rokov. Pokúpe predmetnej
nehnuteľnosti sa do veľkej prestavby nepúšťal, dal dole drevený obklad, ktorý bolo treba podizolovať,

izoloval okná, stavebné úpravy nerobil. Dva týždne pred požiarom mu bola zmenená tarifa vykurovania
SSE na tarifu pre rodinné domy a súkromné osoby. Pred požiarom sa v dome dva dni nekúrilo, bol
v Prievidzi, bolo to pred Veľkou nocou. Veľkú noc chcel s manželkou a rodinou stráviť vo S. N..
V deň požiaru prišli do jeho domu na návštevu jeho známi, nešlo o prenájom. Kúpu 12 paplónov
a vankúšov odôvodnil tým, že v budúcnosti plánoval izby prenajímať. Okresný súd Bratislava I pre

úplnosť vo svojom odôvodnení zamietajúceho rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné
vlastníctvo navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti, ani pasívna legitimácia odporcu, ani vznik poistnej
udalosti na predmetnej nehnuteľnosti dňa 21.03.2008 požiarom. Bolo len sporné splnenie podmienky na
plnenie na základe Rámcovej zmluvy o poistení vzhľadom na výluku z poistenia v článku tejto zmluvy.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetná nehnuteľnosť slúžila na

individuálnu rekreáciu navrhovateľa, ide preto o výluku z poistenia v zmysle článku 6 Rámcovej zmluvy
o poistení, a nie sú preto splnené podmienky na plnenie.

V spise sp. zn. 12C/116/2008 Okresného súdu Bratislava I je doložená kúpna zmluva uzavretá medzi
predávajúcim ALES, a.s., IČO: 36 293 440 ako predávajúcim a P. G., nar. XX.XX.XXXX (osoba totožná s

navrhovateľom v tomto konaní) ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - rodinný dom súp.
č. XXX postavený na parc. Y. č. XXX a ďalej pozemky parc. Y. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, zapísané
na LV č. XXX pre k.ú. S. N. v celosti. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3.500.000,- Sk. Podľa článku
III bod 3.2. kupujúci vzal na vedomie, že nehnuteľnosti tvoriace predmet zmluvy sú záložným právom
banky na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a bankou dňa 19.10.2007 zriadeným

za účelom zabezpečenia pohľadávky voči kupujúcemu vzniknutej zo Zmluvy o financovaní bývania zo
dňa 19.10.2007 uzavretej medzi kupujúcim a bankou. Kúpna zmluva je datovaná 12.11.2007, v ten deň
bola i uzavretá a jej vklad bol povolený pod č. V 4354/07 dňa 03.01.2008. V danom spise je tiež doložený
statický posudok stavby vypracovaný Ing. Miroslavom Svítkom z júna 2008, predmetom ktorého bola
analýza a posúdenie nosných konštrukcií objektu po požiari rodinného domu vo XXX%N.. Podľa záveru

tohto posudku nosná konštrukcia krovu, drevený trámový strop, nosné stenové sendvičové konštrukcie
sú buď 100% prehorené alebo prehorené sčasti, zo statického pohľadu sú nevyhovujúce.

PodľaZáznamuzprevierkyORPZOKPLiptovskýMikulášz21.03.2008vovecipožiarurekreačnejchaty
č. XXX vo S. N. rekreačná chata je zhorená komplet, vyťažením majiteľa chaty pána G. bolo zistené,

že dňa 21.03.2008 prišiel na svoju chatu okolo poludnia, pričom v chate zakúril v krbe a chatu opustil,
riadne uzamkol a šiel sa lyžovať na svah v P. S. N. a keď sa okolo 16.10 hod. vrátil späť na chatu, zistil,
že spod strechy pri štíte vychádza biely dym. Chatu kúpil pred dvoma rokmi, od jej zakúpenia nerobil
žiadne úpravy týkajúce sa krbu alebo komína, v chate vykonával skôr okrasné zásahy.Z obsahu spisu č. ČVS:ORP-108/JP-LM-2008 OR PZ v Liptovskom Mikuláši vyplýva, že vyšetrovateľ
PZ zastavil trestné stíhanie za prečin všeobecného ohrozenia v súvislosti s predmetným požiarom, lebo

tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zo zápisnice o výsluchu svedka -
poškodeného - navrhovateľa vyplýva, že v mesiaci november alebo december roku 2007 kúpil rekreačnú
chatu na S. Vypovedal, že na N. prišli v stredu 19.03.2007 spoločne so svojou rodinou, v stredu chatu
nekúrili, spali u rodičov, ktorí majú chatu nad ich chatou, chatu začal kúriť až v piatok, teda 21.03.2008
okolo08.00hod.ráno.Do11.00hod.bolurčitenachate,naposledyprikúrilo13.00hod.Okolo13.00hod.

odišiel lyžovať, jeho známi prišli okolo 12.00 hod., na chate sa zdržali do 14.00 hod., potom chatu zamkli
a išli na prechádzku. Lyžoval sa do 16.00 hod. Idúc okolo svojej chaty niekedy o 16.10 hod. - 16.15 hod.
videl, že z ľavej strany strechy pri štíte vychádza biely dym. V chate zhorelo zariadenie, ktoré zakúpil
po nadobudnutí chaty do vlastníctva - štyri nové postele, štyri skrinky, malé komody, kožená sedacia
súprava, gauč a dve kreslá, koberce, závesy, garníže, posteľné prádlo na dvanásť postelí, dvanásť
ks paplónov s vankúšmi. Vo vyšetrovacom spise je obsiahnutá zápisnica o ohliadke miesta požiaru,

vyhotovená fotodokumentácia, Správa o výsledku požiarno-technickej expertízy o príčine a okolnostiach
vzniku požiaru.

Podľa Zmluvy o zriadení záložného práva bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti reg. č. 001/077847/07-002/000 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320

155 a spoločnosťou ALES, a.s., IČO: 36 293 440 ako záložcom. Podľa článku I tejto zmluvy záložca
ALES, a.s. je vlastníkom nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/1, ktoré sú zapísané na LV
č.XX.XX.XXXX k.ú. S. N. a to rodinný dom súp. č. XXX na parc. Y. č. XXX a parciel reg. C parc. Y. č.
XXX, parc. Y. č. XXX/X. Na tieto nehnuteľnosti sa zriaďuje záložné právo podľa tejto zmluvy. V článku
II sa uvádza, že záložný veriteľ uzavrel 19.10.2007 s P. G. Zmluvu o financovaní bývania pod reg. č.

001/077847/07-002/000 a že touto záložnou zmluvou sa okrem pohľadávok z úverovej zmluvy podľa
bodu 1 tohto článku zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči
dlžníkovi. V článku VI je dojednanie poistenia zálohu, podľa ktorého záložca sa zaväzuje, že najneskôr
ku dňu čerpania úveru poistí záloh, a to v rozsahu stanovenom v úverovej zmluve špecifikovanej v článku
II tejto zmluvy a predloží záložnému veriteľovi príslušný písomný doklad, ktorým oznámi poisťovni vznik

záložného práva. Predložená Zmluva nie je datovaná a neobsahuje podpisy zmluvných strán.

Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že Zmluvu o financovaní bývania uzavrel za účelom nadobudnutia
predmetnej nehnuteľnosti. V nehnuteľnosti mienil bývať spolu so svojou súčasnou manželkou, vtedy
ešte s priateľkou. Nehnuteľnosť chcel teda využiť na bývanie so svojou rodinou. Zmluva o financovaní

bývania bola vopred pripravená VÚB, a.s., navrhovateľ do nej nezasahoval. Keďže bol v tom čase
v zahraničí, na zastupovanie pri jej podpisovaní splnomocnil švagrinú R.. Znalecký posudok si dal
vypracovať Ing. M. A., ktorého VÚB, a.s. mu odobrila. So Zmluvou o financovaní bývania sa oboznámil
zbežne, zaujímala ho úroková sadzba, výška úveru. Vedel, že predmetná nehnuteľnosť bola založená,
navrhovateľ nezasahoval ani do tej časti Zmluvy o financovaní bývania, ktorá sa týka poistenia

nehnuteľnosti v domnienke, že VÚB, a.s. by malo záležať na tom, ako bude poistenie nehnuteľnosti
dojednané. Všimol si dojednanie, že v prípade prevýšenia sumy 100.000,- Sk pre prípad poistného
plnenia na jej výplatu je oprávnená VÚB, a.s., vysvetlil si to tak, že je normálne, že s peniazmi bude
disponovať banka, pretože pri poistnej udalosti sa znižuje hodnota nehnuteľnosti a teda i zabezpečenie
voči banke. Podľa oznámenia VÚB, a.s. mohla byť poistená tá nehnuteľnosť, ktorú kupoval a vo vzťahu

ku ktorej mu bol daný úver. VÚB, a.s. mala už pred uzavretím Zmluvy o financovaní bývania k dispozícii
znalecký posudok, ktorého súčasťou bol i list vlastníctva týkajúci sa predmetných nehnuteľností. VÚB,
a.s. nežiadala od navrhovateľa žiaden iný doklad ohľadom predmetnej nehnuteľnosti tom zmysle, či
nehnuteľnosť bola vhodná na poistenie. Bolo to tak, že pracovník VÚB, a.s. mu povedal, že je nutné, aby
bola nehnuteľnosť, ktorá je založená, poistená v prospech banky. VÚB, a.s. sa navrhovateľa nepýtala,

či predmetná nehnuteľnosť je trvalo obývaná alebo určená na rekreačné účely, jednoducho vychádzala
zo znaleckého posudku. Navrhovateľ súhlasil s tým, aby poistenie sprostredkovala VÚB, a.s., aby sa
vyhol prípadným výhradám voči inej poisťovni alebo inej prípadnej poistnej zmluve. Predmetný úver
si vzal na nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti, nie na výkon povolania, zamestnania alebo inej
podnikateľskejčinnosti.Nezasahovalanidobodu16.5.Zmluvyofinancovaníbývania,nevenovalsvojmu

vyhláseniu ako dlžníka, že nehnuteľnosť je trvalo obývaná, t.j. že objekt nie je určený na individuálnu
rekreáciu, pozornosť. Ani VÚB, a.s. sa ho nedotazovala, či predmetná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
poistenia, je trvalo obývaná, resp. či objekt nie je určený na individuálnu rekreáciu. Doteraz ani pred
požiarom a ani potom nedostal odpoveď na otázku od VÚB, a.s. alebo odporcu, čo sa považuje zanehnuteľnosť trvalo obývanú a za objekt určený na individuálnu rekreáciu, t.j. čo tieto pojmy znamenajú.
Od začiatku bol v tom, že trvalo obývaná nehnuteľnosť je miesto, kde má trvalé bydlisko. Z časového
hľadiska v čase uzavretia Zmluvy o financovaní bývania mala jeho priateľka trvalé bydlisko v Prievidzi.

Poukázal tiež na to, že i v znaleckom posudku znalec uviedol, že predmetná nehnuteľnosť v k.ú. S.
je vhodná na trvalé bývanie a na rekreačné účely. Úverová zmluva je uzavretá na dobu 20 rokov,
dosiaľ nenastala splatnosť poslednej splátky, úverové splátky vykonáva riadne a včas, nebola vyhlásená
predčasná splatnosť predmetného úveru. Od začiatku poistenia platil i poistné v sume, ktorá je mu
zrážaná. Spláca nielen hypotekárny úver, spotrebiteľský úver, ale tiež poistné. Požiarom na predmetnej

nehnuteľnosti nastala totálna škoda na nehnuteľnosti. Napriek tejto poistnej udalosti mu bolo poistné
zrážané naďalej asi dva alebo dva a pol roka po poistnej udalosti. V splácaní úveru napriek totálnej
škode predmetnej nehnuteľnosti pokračoval a na základe ďalšieho úveru predmetnú nehnuteľnosť
zrekonštruoval. Navrhovateľ si nepamätal, či spolu so Zmluvou o financovaní bývania obdržal od
VÚB, a.s. aj Rámcovú zmluvu a Zmluvné dojednanie a Všeobecné poistné podmienky a Všeobecné
podmienky VÚB, a.s. Bol uistený z VÚB, a.s., že nehnuteľnosť je poistená, že je to v poriadku, že

banka si bude strhávať poistné zo splátky úveru a nebude mať s tým žiadne starosti. V súvislosti s
predmetnou Rámcovou zmluvou odporca od neho nežiadal žiadne doklady, nemal na neho žiadne
otázky. Predpokladal, že keď poistenie sprostredkuje VÚB, a.s., že toto poistenie bude dostatočné. Do
žiadnych dojednaní, zmlúv nezasahoval a to v dobrej viere, že je to v poriadku. V prípade, že by banka
považovala predmetnú nehnuteľnosť, ktorá má byť poistená, za opustený a neudržiavaný objekt, poistnú

zmluvubysnímneuzavrelianedostalbyanihypotéku.Podľanehopredmetnánehnuteľnosťnespadádo
výlukypoistenia.Uviedol,ževpredmetnejnehnuteľnostibýval,akonáhlejunadobudol,asidvatýždnepo
uzavretí kúpnej zmluvy t.j. po 12.11.2007. Prvé dva týždne po uzavretí kúpnej zmluvy bol ešte v Anglicku,
reálne v predmetnej nehnuteľnosti býval tri a pol týždňa. Neprehlasoval si trvalé bydlisko, pretože
manželka bola vo vysokom štádiu tehotenstva a nechcela navštevovať lekárov v okrese Liptovský

Mikuláš.Kjehooznačeniupredmetnejnehnuteľnostizachatu,rekreačnúchatuvysvetlil,ževovečerných
správach bol oznam o tom, že zhorela chata, turistická chata a keď vypisoval oznámenie o škodovej
udalosti v kolonke rodinný dom, trvalo obývaný, si pod týmto pojmom vysvetlil, že ide o miesto, kde má
trvalé bydlisko, tak predmetnú nehnuteľnosť označil za tú, ktorá nie je trvalo obývaná. Pri obhliadke z
KR Hasičského zboru nevenoval pozornosť označeniu nehnuteľnosti, keď policajti v zápisnici uviedli, že

zhorela chata. Pod vplyvom všetkých týchto okolností, že sa policajtmi, hasičmi, v správach uvádzala
nehnuteľnosť ako chata, pri vypisovaní Správy o škodovej udalosti netušiac, že označenie nehnuteľnosti
je tak dôležité, uviedol pojem chata. Viac ako tomuto pojmu venoval pozornosť zisteniu, ako došlo
k požiaru. Rovnako postupoval i neskôr pri udaní tohto pojmu s tým, že označeniu nehnuteľnosti
neprikladal zvýšenú pozornosť. Tvrdil, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nikto nevysvetľoval, ani ho

neupozornil na to, že pri rodinnom dome existujú akési výnimky, pre ktoré nie je možné pre niektoré
nehnuteľnosti dojednať poistenie. Nikto sa ho nepýtal, či predmetná nehnuteľnosť je a akým spôsobom
obývaná, či tam niekto býval trvale, alebo chodil na rekreáciu. Nikto od neho nepýtal žiadne podklady,
vyhlásenia, dokumentáciu, projektovú, technickú, týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti. Predmetná
nehnuteľnosť bola zariadená, mal tam bytové zariadenie, svoje pomôcky - nástroje, vŕtačku, práce v

dome vykonával tak, aby sa mohli spolu s dieťaťom do predmetnej nehnuteľnosti nasťahovať. Väčšinu
času sa zdržiaval vo A., zvyšný čas v Prievidzi. Od zavkladovania kúpnej zmluvy do požiaru neuplynuli
ani tri mesiace. Vo XXXX,. chcel bývať spolu aj s rodinou. V predmetnej nehnuteľnosti kúril krbom aj
elektrinou. V Anglicku pracoval do 27.11.2007, potom bol dobrovoľne nezamestnaný, tento stav trval aj
v čase požiaru. V SR mal pozastavenú živnosť. Vie, že predchádzajúci majiteľ užíval nehnuteľnosť do

roku 1993, ale nevie, na aký účel. Pojem trvalé bývanie spájal s pojmom, kde má trvalý pobyt a keďže
voXX.XX.XXXX, N. trvalý pobyt nemal, nezaznačil kolonku rodinný dom. A., že Zmluvu o financovaní
bývania čítal až po požiari, keďže zmluvu uzatváral s renomovanou bankou, očakával od nej, že bude
všetko v poriadku.

Navrhovateľ poukázal na uvedenie odporcu v mailovej správe zo dňa 25.05.2011, že súhlasí so
zástupcom navrhovateľa, že vo všeobecných poistných podmienkach nie je špecifikovaný pojem trvalo
obývaná nehnuteľnosť a objekt slúžiaci na individuálnu rekreáciu, v zmluve o financovaní bývania
však dlžník podpísaním zmluvy vyhlásil, že má možnosť oboznámiť sa s jej ustanoveniami, všetkými
prílohami, porozumel im, súhlasí s ich obsahom a tieto predstavujú prejavy jeho slobodnej a vážnej

vôle. Zároveň podpisom zmluvy vyjadril súhlas s Rámcovou zmluvou o poistení a splatnými poistnými
podmienkami. Nemôže odporca preto súhlasiť s námietkami zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ
neporozumel pojmu trvalo obývaná nehnuteľnosť a pojmu objekt slúžiaci na individuálnu rekreáciu.Odporca poukázal na rozpory vo vyjadreniach a tvrdeniach navrhovateľa a to v tých, ktoré uviedol do
zápisnice z pojednávania zo dňa 11.08.2015 v tejto veci a vo veci pred Okresným súdom Bratislava
I sp. zn. 12C/116/2008. Podľa presvedčenia odporcu navrhovateľ rozlišoval aj medzi pojmami objekt

určený na rekreačné účely a objekt určený na trvalé bývanie. Podľa odporcu Zmluva o financovaní
bývania obsahuje vyhlásenie navrhovateľa, že nehnuteľnosť je trvalo obývaná, t.j. nie je objekt určený
na individuálnu rekreáciu, z takto vymedzenia trvalo obývanej nehnuteľnosti jasne vyplýva, že pokiaľ
nejaký objekt je užívaný na rekreáciu, nemôže slúžiť na trvalé bývanie. Pre vymedzenie trvale obývanej
nehnuteľnosti na účely poistenia preto je podstatný práve skutočný účel využitia nehnuteľnosti. Z

predmetnej definície vyplýva, že musí ísť o dva odlišné objekty, v jednom sa realizuje bývanie, v
druhom sa vykonáva rekreácia, čiže oddychová činnosť. Pokiaľ by sa aj navrhovateľ v uvedenom
objekte zdržiaval nejakú dlhšiu dobu, stále je potrebné skúmať skutočný účel využívania nehnuteľnosti,
pretože aj v objekte určenom na individuálnu rekreáciu sa môže zdržiavať dlhší čas. Z výpovede
navrhovateľa pred Okresným súdom Bratislava I. jasne vyplýva, že v čase, kedy nehnuteľnosť kupoval,
aj poisťoval, bola nehnuteľnosť nielen využívaná, ale aj svojím stavebno-technickým usporiadaním

vybavená iba na rekreačné účely. Navrhovateľ teda poznal skutočný účel využitia nehnuteľnosti v čase
vstupu do poistenia, ale tento pri uzatváraní Zmluvy o financovaní bývania neuviedol. Navrhovateľ
v bode 16.5 Zmluvy o financovaní prehlásil, že objekt je trvalo obývaný, t.j. nie je objekt určený na
individuálnurekreáciu,tedauviedoltakvoformevyhláseniaodpoveďnaotázkupoisťovateľa.Nazáklade
tohto vyhlásenia navrhovateľa potom banka odporučila poistenie konkrétnej nehnuteľnosti, keďže táto

spĺňala požiadavky klienta na poistenie. Ustanovenie § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa
názoru odporcu nemožno zúžiť len na komunikáciu vo forme priamo formulovaných otázok a odpovedí,
ale potrebné informácie možno získať aj vo forme potrebných prehlásení poisteného. Poisťovateľ
ani banka sprostredkujúca poistenie nemala dôvod spochybňovať vyhlásenia dané navrhovateľom,
a teda ani následne dodatočne preverovať pravdivosť takýchto vyhlásení. Poukázal tiež na to, že

navrhovateľ zmluvu uzatváral v zastúpení, t.j. pri podpise zmluvy teda osobne vôbec nebol, a teda
ani nemal objektívne možnosť sám pozorovať, či uvedené otázky boli alebo neboli pri uzatváraní
zmluvy kladené, prípadne či bolo alebo nebolo na možné výluky upozorňovať. Pravdivosť výpovede
navrhovateľa je spochybniteľná o to viac, keď v závere svojej výpovede potvrdil, že si nepamätá, či
Zmluvu o financovaní bývania pred podpisom čítal alebo nie a na záver sám pripustil, že túto čítal

až po požiari. Pri výklade pojmu trvalo obývaná nehnuteľnosť/objekt určený na individuálnu rekreáciu
považuje odporca za významné a majúce potrebnú výpovednú hodnotu najmä správanie (konanie)
navrhovateľa a jeho výslovné (písomné) prejavy v čase vzniku škodovej udalosti a následne v období,
keď ešte nemal vedomosť o postoji odporcu k nahlásenej škodovej udalosti, a teda spontánne vypovedal
o skutočnostiach dôležitých pre posúdenie poistného plnenia. Postup navrhovateľa, keď po ukončení

šetrenia poistnej udalosti začne tvrdiť, že zmluvu v podstate nečítal, nevenoval jej dostatočnú pozornosť,
nerozumel jej dojednaniam, ale napriek tomu zmluvu bez výhrad podpísal a že informácie, ktoré v
priebehu šetrenia poistnej udalosti sám uviedol, myslel vlastne úplne inak, považuje odporca za účelový
a všeobecne neprijateľný.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa§788ods.4Občianskehozákonníkavpoistnejzmluvesamožnoodpoistnýchpodmienokodchýliť
len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.

Podľa § 797 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čo do dôvodu i
výšky v plnom rozsahu dôvodný. Na začiatok v súvislosti s konaním vo veci sp. zn. 12C/116/2008 pred

Okresným súdom Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Z. (osoba totožná s navrhovateľom v tomto
konaní) proti Generali Slovensko poisťovňa, a.s. (osoba totožná s odporcom v tomto konaní), v ktorom
Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 12C/116/2008-182 zo dňa 18.06.2010 rozhodol tak, že návrh
navrhovateľa P. proti Generali Slovensko poisťovňa, a.s. zamietol (rozsudok nadobudol právoplatnosť
06.08.2010), súd uvádza, že vec právoplatne rozhodnutá pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn.

12C/116/2008 nie je nedostatkom podmienky konania pre toto konanie z dôvodu res iudicata (§ 159
ods. 3) t.j. vecou právoplatne rozhodnutou, vecou rozsúdenou, i keď ide v oboch konaniach, t.j. aj pred
Okresným súdom Bratislava I aj v tomto konaní ide o totožnosť osôb navrhovateľa i odporcu. Nejde
však o totožnosť predmetu konania, pretože v danom konaní pred Okresným súdom Bratislava I sa
navrhovateľ domáhal určovacou žalobou určenia, že navrhovateľ má právo na vyplatenie poistného
plnenia odporcom t.j. žalobou podanou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Z odôvodnenia rozsudku Okresného

súdu Bratislava I vyplýva, že návrh podaný podľa § 80 písm. c) O.s.p., t.j. návrh s určovacím petitom súd
zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení práva. Podľa názoru súdu vo
veci pred Okresným súdom Bratislava I nejde o vec právoplatne rozsúdenú aj napriek tomu, že Okresný
súd Bratislava I nad rámec rozhodnutia (z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu) považoval
nárok navrhovateľa na plnenie za nedôvodný. V danom konaní totiž nešlo o žalobu o plnenie a ani o

riešenie predbežnej otázky o nároku navrhovateľa na plnenie.

V konaní nebolo sporné uzavretie Zmluvy o financovaní bývania, Rámcovej zmluvy o poistení k úverom
zabezpečeným nehnuteľnosťou.

Obranuodporcumožnozhrnúťdotýchtobodov:1/natentoprípadsavzťahujevýlukapoisteniaupravená
v Rámcovej zmluve o poistení k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou, 2/ nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane navrhovateľa, 3/ porušenie povinnosti zo strany navrhovateľa.

Na začiatok treba uviesť, že poistný vzťah založený medzi účastníkmi konania sa prvotne odvíja

od Zmluvy o financovaní bývania, ktorá bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
a navrhovateľom ako dlžníkom dňa 19.10.2007. Táto zmluva bola za navrhovateľa uzavretá jeho
splnomocneným zástupcom MA., t.j. na základe plnomocenstva, z tohto zastúpenia vznikli práva a
povinnosti priamo zastúpenému, t.j. navrhovateľovi. V konaní táto skutočnosť sporná nebola. Zmluva
o financovaní bývania bola uzavretá v čase, kedy nehnuteľnosť, ktorá bola súčasne objektom úveru

i predmetom zabezpečenia, t.j. popísaná v Prílohe Základných podmienok úveru okrem iného ako
rodinný dom súp. č. 1XX.X na parc. č. XXX, bola vo vlastníctve spoločnosti ALES, a.s. v podiele 1/1.
Nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. R. zapísaný na LV č. XXX v k.ú. S. N. na parc. č. XXbola v
takomto označení uvedená aj ako predmet poistenia/zabezpečenia v bode 8 bod 8.1 Prílohy Základných
podmienok úveru. Poistné určené v tejto Prílohe malo byť plnené na účet poistníka, ktorým podľa článku

16 bod 16.1 Zmluvy o financovaní bývania je VÚB, a.s., z osobného účtu dlžníka, ktorým podľa článku
16 bod 16.1 Poistenie nehnuteľností, je P. G., t.j. navrhovateľ. Vo vzťahu k poisteniu nehnuteľnosti
je dôležité uviesť, že podľa článku 16 bod 16.1 navrhovateľ podpisom Zmluvy o financovaní bývania
súhlasil podpisom s poistením nehnuteľnosti podľa Rámcovej zmluvy o poistení nehnuteľnosti uzavretej
medzi VÚB, a.s. (ako poistníkom) a Generali Slovensko poisťovňa, a.s. (ako poisťovateľom). Podľa

tejto zmluvy súhlasil tiež s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia, ktoré prevyšuje
sumu 100.000,- Sk, je VÚB, a.s. a tiež prehlásil, že sa oboznámil a súhlasil s Rámcovou zmluvou, že
sa oboznámil a obdržal Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku - všeobecná časť (VPP
- M 03), Všeobecné poistné podmienky pre poistenie budov - špecifická časť (VPP-B 04) a Zmluvné
dojednania pre poistenie nehnuteľnosti k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou.

Záväzok dlžníka poistiť nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zabezpečenia hypotekárneho úveru proti
živelnej pohrome a iným rizikám počas trvania zmluvne dohodnutého záväzku, vyplýva aj zo
Všeobecných podmienok VÚB, a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby a to podľa
článku VIII bod 3. písm. e).

Poistnou zmluvou v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tomto prípade je Rámcová zmluva
o poistení k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou uzavretá dňa 09.09.2005 medzi poisťovateľom
- Generali Slovensko poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332(osoba totožná s odporcom) a Všeobecnouúverovoubankou,a.s.,IČO:31320155akopoistníkom,pričomVšeobecnáúverovábanka,a.s.,IČO:31
320155jetotožnásospoločnosťou-právnickouosobou,ktorásnavrhovateľomakodlžníkomuzatvorila
Zmluvuofinancovaníbývania.Skutočnosť,ževprípadeRámcovejzmluvyideopoistnúzmluvuvzmysle

§ 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyplýva z jej článku I - Úvodné ustanovenia bod 1.2. v ktorom je
uvedené, že táto zmluva (rozumej Rámcová zmluva) je poistnou zmluvou podľa § 788 a nasl. Zákona
č. 40/1964 Zb., t.j. Občianskeho zákonníka a ďalej z jej článku 2 - Všeobecné ustanovenia, bod 2.1.,
podľa ktorého pre účely tejto zmluvy sa pojmom poistná zmluva rozumie táto rámcová zmluva. V článku
2 - Všeobecné ustanovenia Rámcovej zmluvy je tiež vymedzený v bode 2.2. i pojem „dlžník“ tak, že

je ním fyzická osoba, ktorá uzavrela s poistníkom úverovú zmluvu. Týmto dlžníkom je tak nepochybne
navrhovateľ A.G.. Ďalej v bode 2, 3 článku 2 Rámcová zmluva vymedzuje pojem „poistený“, ktorým
je fyzická osoba, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje poistenie. Nebolo sporné, že
fyzickou osobou, ktorá v čase poistnej udalosti bola vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č.
X1 v k.ú. S. N., bol navrhovateľ. Pojem „úverová zmluva“ je vymedzený v článku 2 bod 2.6 Rámcovej
zmluvy tak, že je to zmluva o úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou medzi poistníkom a dlžníkom/

poisteným. Touto úverovou zmluvou je v tomto prípade Zmluva o financovaní bývania. Podľa článku
1 - Úvodné ustanovenia Rámcovej zmluvy pre poistenie, ktoré dojednávajú Generali poisťovňa, a.s.
a Všeobecná úverová banka, a.s. platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie majetku - všeobecná časť (VPP-M03), Všeobecné poistné podmienky
pre poistenie budov - špecifická časť (VPP-B04), Zmluvné dojednania pre poistenie nehnuteľnosti k

úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou a ustanovenia tejto Rámcovej zmluvy o poistení k úverom
zabezpečeným nehnuteľnosťou. Vychádzajúc z článku 16 bod 16.1 Zmluvy o financovaní bývania, ale
tiež článku 1 - Úvodné ustanovenia Rámcovej zmluvy treba za súčasť poistnej zmluvy - Rámcovej
zmluvy, za poistné podmienky (všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto

s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené) v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať
Všeobecné poistné podmienky - VPP-M03, Všeobecné poistné podmienky - VPP-B04, Zmluvné
dojednania.

Súd už vyššie uviedol, že sporná nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č.

XXX a zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. S. N. bola nielen objektom úveru, predmetom zabezpečenia
úveru, ale aj predmetom poistenia/zabezpečenia podľa článku 16 Zmluvy o financovaní bývania. Sporná
nehnuteľnosť vychádzajúc z LV č. XXX pre k.ú. S. N. bola v čase uzatvorenia Zmluvy o financovaní
bývania zapísaná ako rodinný dom súp. č. XXX. V čase vyhotovenia znaleckého posudku č. 080/2007
Ing. Jozefom Pavlíkom, ale aj v čase uzatvorenia Zmluvy o financovaní bývania zo dňa 19.10.2007 bola

podľa zápisu v LV č.L.pre k.ú. S. N. vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX spoločnosť V., a.s., IČO:
36 293 440. Výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti sa stal navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi spoločnosťou ALES, a.s. a ním ako kupujúcim zo dňa 12.11.2007, ktorej vklad bol
povolený pod č. V 4354/2007 s dátumom vkladu 03.01.2008.

Podľa článku 4 - Výklad pojmov pre účely týchto VPP-M03 je „poistníkom“ fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poisťovateľom uzavrela poistnú zmluvu, v tomto prípade je teda poistníkom VÚB, a.s. a
„poisteným“ fyzická alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom poistenej veci a v ktorej prospech bola
uzavretá poistná zmluva. Ak je poistník zároveň vlastníkom veci, je zároveň aj poisteným. Poisteným v
tomto prípade je navrhovateľ. Pod pojmom ,, zničenie“ sa podľa týchto VPP - M03 považuje také hmotné

poškodenie veci, ktoré sa nedá objektívne odstrániť opravou a vec nie je ďalej použiteľná k pôvodnému
účelu.

Skutočnosť, že Rámcová zmluva je poistnou zmluvou, vyplýva aj zo Zmluvných dojednaní pre poistenie
k úverom zabezpečených nehnuteľnosťou platných od 15.09.2005, z bodu 2 Úvodných ustanovení

totiž vyplýva, že poistnou zmluvou sa pre účely tohto poistenia rozumie Rámcová zmluva a že tieto
zmluvné dojednania tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. V článku 1 - Predmet poistenia sa
uvádza, že poistenie sa dojednáva pre nehnuteľnosť uvedenú v úverovej zmluve, bližšie špecifikovanú
v ocenení nehnuteľnosti, ktorou môže byť rodinný dom, stavba, bytová jednotka. V zmysle tohto určenia
predmetná nehnuteľnosť zapísaná na LV č.XXXre k.ú. A.á N. ako rodinný dom súp. č. XXX spĺňa

kategóriu poistenej nehnuteľnosti podľa tohto vymedzenia Predmetu poistenia. Výnimkou z dojednania
poistenia pre nehnuteľnosť je poistenie, ktoré nie je možné dojednať pre opustené a neudržiavané
objekty. I keď v Zmluvných dojednaniach je uvedené, že poistenie nie je možné dojednať pre opustené
a neudržiavané objekty, pojmy opusteného a neudržiavaného objektu nie sú v Zmluvných dojednaniachvymedzené. V článku 9 - Výklad pojmov je uvedené len vymedzenie pojmu (okrem stavby a bytovej
jednotky) rodinného domu ako budovy určenej predovšetkým na bývanie, kde viac ako 50% podlahovej
plochy miestností a priestoru je určená na bývanie, so samostatným vstupom z verejnej komunikácie,

ktorá má najviac tri samostatné byty, najviac dve nadzemné, jedno pozemné podlažie a podkrovie.
Z hľadiska vymedzenia tohto pojmu rodinného domu s poukazom na znalecké posudky Ing. Pavlíka,
Ing. Homolu možno predmetnú nehnuteľnosť podľa týchto Zmluvných dojednaní zaradiť pod takto
vymedzený pojem rodinného domu. Súd dodáva, že obdobným spôsobom je pojem rodinného domu
(výklad ktorého je uvedený v článku 9 v Zmluvných dojednaniach) vymedzený aj v článku 4 - Predmet

poisteniabod4.1.písm.a)vsúvislostisdojednanímpoisteniakúveromzabezpečenýmnehnuteľnosťou,
tak, že rodinný dom je budova určená predovšetkým na bývanie, kde viac ako 50% podlahovej plochy
miestností a priestoru je určená na bývanie, so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má
najviac tri samostatné byty, najviac dve nadzemné, jedno podzemné podlažie a podkrovie. Pre úplnosť
súd dodáva, že vo VPP-B04 sa za predmet poistenia považuje obytná budova alebo súbor obytných
budov uvedených v poistenej zmluve, a že poistenie sa nevzťahuje na prípady uvedené v článku 3 bod

4 pod písmenami a) až g). V tam uvedených veciach však nie je uvedený rodinný dom.

Na rozdiel od Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy - Rámcovej zmluvy, ktoré
Zmluvné dojednania upravujú, že poistenie nie je možné dojednať pre opustené a neudržiavané objekty,

Rámcová zmluva ako poistná zmluva v článku 6 - Výluky z poistenia, bod 6.1. písm. d) ustanovuje,
že poistenie podľa tejto zmluvy ne je možné dojednať pre nehnuteľnosti, ktoré nie sú trvalo obývané
a slúžia ako objekt na individuálnu rekreáciu. Nemôže byť sporné, že pojmy opustené a neudržiavané
objekty (tak ako je uvedené v Zmluvných dojednaniach) nie sú totožné s pojmami nehnuteľnosti, ktoré
nie sú trvalo obývané a slúžia ako objekt na individuálnu rekreáciu. Podľa názoru súdu pojem opustené

a neudržiavané objekty nemožno stotožniť s pojmom objekty, ktoré nie sú trvalo obývané a slúžia
ako objekt na individuálnu rekreáciu, najmä, keď pojmy opustené a neudržiavané objekty a ani pojem
nehnuteľnosti trvalo obývané a slúžiace ako objekt na individuálnu rekreáciu nie sú ani v Rámcovej
zmluve ako poistnej zmluve a ani v súčastiach poistnej zmluvy nikde vymedzené. Paradoxne vyznieva
ustanovenie v článku 6 - Výluky poistenia, v bode 6.3., podľa ktorého za škody na nehnuteľnostiach

vylúčených z poistenia v ods. 6.1 a 6.2, pre ktoré bolo dojednané poistenie podľa tejto zmluvy,
neposkytne poisťovateľ poistné plnenie v zmysle významu (pre poisteného) dojednania poistenia takej
nehnuteľnosti, na ktorú sa má vzťahovať výluka z poistenia, za škodu ktorej poisťovateľ neposkytne
poistné plnenie, navyše v kontexte tohto prípadu, keď odporca ako dlžník a ako poistený mal rodinný
dom súp. č. X ako nehnuteľnosť poistený a na tento predmet poistenia t.j. na tento rodinný dom bola

stanovená poistná suma a vypočítané poistné, ktoré má na účet poistníka, t.j. VÚB, a.s. dlžník, t.j.
navrhovateľ plniť v splátke vo výške 309,- Sk.

V súvislosti s obranou odporcu ad 1/ súd poukazuje na § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V
iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Ku vzťahu medzi poistnou
zmluvou a poistnými podmienkami s poukazom na ustanovenia § 788 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka
súd uvádza, že poistné podmienky sú záväzné, pretože sú súčasťou poistnej zmluvy. V tomto prípade sa
poistná zmluva - Rámcová zmluva na ne odvoláva. Význam poistných podmienok pre obsah poistného

plnenia spočíva v tom, že obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť
plnenie (poistná udalosť), a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, určenie
povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy,
podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. V odseku 4 § 788 Občianskeho
zákonníka je zdôraznená záväznosť poistných podmienok pre tvorbu obsahu poistnej zmluvy. Poistná

zmluva sa len výnimočne môže odchýliť od poistných podmienok, a to len v prípadoch v nich určených.
V prípade, keď poistné podmienky výslovne nepripúšťajú odchýlky, možno sa v poistnej zmluve od nich
odchýliť len vtedy, keď je to na prospech poisteného. V kontexte horeuvedeného je súd toho názoru, že
ustanovenia uvedené v článku 6 - Výluky z poistenia (medzi nimi pre tento prípad dôležité ustanovenie
podľa bodu 6.1 písm. d) - poistenie podľa tejto zmluvy nie je možné dojednať pre nehnuteľnosti, ktoré

nie sú trvalo obývané a slúžia ako objekt na individuálnu rekreáciu), sú odchýlením od poistných
podmienok, keď v Zmluvných dojednaniach pre poistenie k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou je
len upravené, že poistenie nie je možné dojednať pre opustené a neudržiavané objekty. Podľa názoru
súdu táto odchýlka je odchýlkou nad rámec, odchýlkou v širšom rozsahu, ako je to uvedené v poistnýchpodmienkach (Zmluvných dojednaniach), keď okrem úpravy v Zmluvných dojednaniach, že poistenie
nie je možné dojednať pre opustené a neudržiavané objekty, sú medzi Výlukami z poistenia v Rámcovej
zmluve (poistnej zmluve) uvedené aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú trvalo obývané a slúžia ako objekt na

individuálnu rekreáciu. Pojem opustené a neudržiavané objekty a pojem nehnuteľnosti trvalo obývané a
slúžiace ako objekt na individuálnu rekreáciu nemožno stotožňovať, a to aj najmä pre nevymedzenie ani
pojmu opusteného a neudržiavaného objektu, ale ani pojmu nehnuteľnosti nie trvalo obývanej a slúžiacej
ako objekt na individuálnu rekreáciu. Táto odchýlka, keďže ide o odchýlku v širšom rozsahu a nad rámec
poistných podmienok, nie je na prospech poisteného, t.j. navrhovateľa, pretože zužuje rozsah majetku,

vo vzťahu ku ktorému, ak nastane poistná udalosť, má poisťovateľ poskytnúť poistné plnenie. Odchýlka
v poistnej zmluve od poistných podmienok je možná len pokiaľ je to na prospech poisteného. V poistných
podmienkach nie je okrem nemožnosti dojednania poistenia pre opustené a neudržiavané objekty inak
určený prípad, kedy sa možno od týchto poistných podmienok v poistnej zmluve odchýliť, napriek tomu
v Rámcovej zmluve sú v článku 6 uvedené výluky ďalšie výluky z poistenia.

Pojem opustený objekt a neudržiavaný objekt a pojem nehnuteľnosť nie trvalo obývaná a slúžiaca
ako objekt na individuálnu rekreáciu nie je ani v poistných podmienkach a ani v Rámcovej zmluve
vymedzený. Vychádzajúc zo Slovníka slovenského jazyka možno z viacslovných pojmov definovať len
pojem „rekreácia“ ako oddych, odpočinok (spojený obyčajne so zábavou), osvieženie, zotavenie, pojem
„bývať“ ako trvale sa zdržiavať v istom príbytku, byť niekde ubytovaný, mať niekde bydlisko, pojem

„trvalý“ ako neukončený a neprerušený v čase, neprestajný, ustavičný, stály, nepodliehajúci zmenám,
nemenný, pevný, definitívny, ktoré pojmy možno vzťahovať aj na pojem trvalý pobyt - trvalé bydlisko. Ale
ani takto vyložené pojmy nemožno nahradiť jednu zo základných podmienok platnosti právneho úkonu,
a to jeho určitosť. Nemožno hovoriť o určitosti právneho úkonu v časti určenia predmetu vylúčeného z
poistenia, keď predmety, na ktoré sa nevzťahuje poistenie sú zrozumiteľne vyjadrené, ale ich obsah je

bez interpretačného výkladu pojmov či už v poistných podmienkach alebo v Rámcovej zmluve nejasný
a toto neurčité vyjadrenie obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla
vyjadreného v § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Nie je totiž z hľadiska výkladu pojmov jasné, čo
je opustený a neudržiavaný objekt a či musí ísť o objekt súčasne opustený a neudržiavaný a z hľadiska
Rámcovej zmluvy čo je nehnuteľnosť nie trvalo obývaná a slúžiaca ako objekt na individuálnu rekreáciu,

a či má ísť o nehnuteľnosť, ktorá je súčasne nie trvalo obývaná a slúži ako objekt na individuálnu
rekreáciu, alebo o nehnuteľnosť, ktorá nie je trvalo obývaná, alebo slúži ako objekt na individuálnu
rekreáciu. S poukazom na horeuvedený záver súdu súd dodáva, že argumenty odporcu v súvislosti s
uplatnením výluk z poistenia podľa článku 6 Rámcovej zmluvy, že navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť
využíval na rekreačné účely, a že táto nehnuteľnosť nebola trvalo obývaná, považoval za irelevantné.

K obrane odporcu súd dodáva, že podľa jeho názoru výluky z poistenia uvedené v článku 6 Rámcovej
zmluvy nijako nesúvisia s ustanoveniami o predmete poistenia podľa článku 3 bod 4 VPP-B04.

V súvislosti s obranou odporcu ad 2/ súd uvádza: ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pomenúva iba jeden subjekt z dvoch subjektov, ktorí uzatvárajú poistnú zmluvu ako dvojstranný právny

úkon, a to poistiteľa, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie. V tomto prípade je poisťovateľom
odporca. Druhý subjekt, ktorému sa poskytuje poistné plnenie a ktorý je povinný platiť poistné v
Občianskom zákonníku nie je priamo pomenovaný a ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka
hovorí iba o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá uzatvára poistnú zmluvu. Osobu, ktorá uzavrela s
poistiteľom poistnú zmluvu, možno označiť ako poistníka. Poistník ako zmluvný partner poistiteľa je

spravidla aj poistený zo zmluvy. Nemusí to však byť vždy, pretože § 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pripúšťa aj poistnú zmluvu uzavretú v prospech inej osoby. Vtedy je táto iná osoba poistená zo zmluvy a
poistníkom je ten, kto v prospech nej uzavrel poistnú zmluvu. V kontexte Zmluvy o financovaní bývania
- článok 16 bod 16.1., Prílohy - Základné podmienky úveru - bod 8, a Rámcovej zmluvy - článok 2 -
Všeobecné ustanovenia možno uzavrieť, že ten, kto je povinný platiť poistné a ten, komu má poistiteľ -

odporca poskytnúť plnenie v prípade poistnej udalosti, je navrhovateľ. K obrane odporcu o nedostatku
vecnej aktívnej legitimácie na poistné plnenie súd uvádza, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z
hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania.
V sporových konaniach ide o aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu a o pasívnu vecnú legitimáciu
na strane žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto tvrdí, že je

nositeľomhmotnéhooprávnenia,jehonositeľomvskutočnostinieje,resp.tútoskutočnosťsúduvkonaní
nepreukáže. V súvislosti s argumentáciou odporcu, že podľa ustanovenia článku 16 bod 16.1 Zmluvy
o financovaní bývania, podľa ktorého dlžník - navrhovateľ súhlasí s tým, že oprávnenou osobou na
prijatie poistného plnenia, ktoré prevyšuje sumu 100.000,- Sk, je VÚB, a.s. (mimochodom v článku11 bod 11.3 v Rámcovej zmluve je rozdielne uvedené, že poistné plnenie nepresahujúce 50.000,- Sk
vyplatí poisťovateľ na účet poisteného, v prípade, že poistné plnenie presiahne výšku 50.000,- Sk,
vyplatí poisťovateľ poistné plnenie po preukázaní vzniku záložného práva poistníkovi, pokiaľ sa poistník

s poisťovateľom nedohodnú inak), a teda že aktívne vecnou legitimovanou osobou na poistné plnenie
je VÚB, a.s., súd uvádza, že v tomto prípade nejde o prípad upravený v § 794 ods. 1 Občianskeho
zákonníka t.j. o poistnú zmluvu uzavretú v prospech inej osoby. Ide jednoznačne o zmluvu uzavretú
medzi navrhovateľom ako poisteným a odporcom ako poisťovateľom (viď Zmluvné dojednania - článok
16 bod 16.1, článok 2 - Všeobecné ustanovenia Rámcovej zmluvy a vymedzenie pojmov dlžníka

a poisteného v bode 2.2. a 2.3.). Vyplatenie poistného plnenia poisťovateľom poistníkovi v prípade
poistného plnenia, ktoré presahuje výšku 50.000,- Sk, je upravené v článku 11 bod 11.3 Rámcovej
zmluvy, ktorá však nie je poistnými podmienkami. Súhlas dlžníka v článku 16 bod 16.1, že oprávnenou
osobou na prijatie poistného plnenia prevyšujúceho sumu 100.000,- Sk, je VÚB, a.s., je obsiahnuté v
Zmluve o financovaní bývania, ktorá nie je ani poistnou zmluvou a ani poistnými podmienkami. Napokon
aj VÚB, a.s. vo svojom Oznámení zo dňa 19.03.2012 uviedla navrhovateľovi, že má za to, že navrhovateľ

je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o poskytnutie poistného plnenia voči Generali
poisťovňa, a.s., za predpokladu, že bude v konaní žiadať, aby poistné plnenie bolo vyplatené na účet,
ktorýpatríVÚB,a.s.,resp.abyboloposkytnutéVÚB,a.s.Súhlasdlžníkat.j.navrhovateľa,žeoprávnenou
osobou na prijatie poistného plnenia prevyšujúceho sumu 100.000,- Sk uvedený v článku 16 bod 16.1
Zmluvy o financovaní bývania a obsah článku 11 bod 11.3 Rámcovej zmluvy možno dať jednoznačne do

súvisu so zabezpečením úveru predmetnou nehnuteľnosťou - rodinným domom súp. č. X čo vyplýva i z
článku 11 bod 11.3 s uvedením, že poisťovateľ vyplatí poistné plnenie po preukázaní vzniku záložného
práva poistníkovi. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že plní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o
financovaní bývania uzavretej s VÚB, a.s. a že úver spláca. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka
právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten,

na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje
(poistený). Bol to navrhovateľ, ktorému vznikla škoda z poistnej udalosti na ním vlastnenej nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom poistenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenie Zmluvy o financovaní bývania,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinédoplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia Zmluvy o financovaní bývania,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia Zmluvy o financovaní bývania,

spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

S prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na skutočnosť, že poistná
zmluva - Rámcová zmluva, od ktorej sa odvíja nárok navrhovateľa, je zmluvou upravenou v ôsmej

časti Občianskeho zákonníka, je odplatnou zmluvou, možno uzavrieť, že ide o zmluvu spotrebiteľskú,
na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca je dodávateľom,
ktorý pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy (poistnej zmluvy) konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, navrhovateľ bol spotrebiteľom, teda osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Vyplýva to napokon z účelu uzatvorenej Zmluvy o financovaní
bývania. Pre spotrebiteľské zmluvy potom v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného
v znení v čase uzatvorenia Zmluvy o financovaní bývania platí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa t.j. neprijateľné podmienky. Tieto neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné, v ustanovení §
53 ods. 3 sú tieto neprijateľné podmienky vymenované len príkladmo. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Pri právnej úprave
spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej stranya neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.
Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne

uzatvára zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník profesionálne znalý podnikateľ dodáva
tovar alebo služby so zárukou kvality. V ods. 2, 3 § 53 Občianskeho zákonníka sa spresňuje, ktoré
podmienky, ak boli individuálne dojednané, sa za neprijateľné nepovažujú. V prípade pochybností musí
dodávateľ preukázať, že zmluvné podmienky boli dohodnuté individuálne. Ak to nepreukáže, platí, že
neboli individuálne dojednané. V konaní nebolo sporné a odporca to ani nenamietal, že predmetná

poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka. Nesporné v konaní bolo, že navrhovateľ v pozícii spotrebiteľa v tomto prípade
nemohol individuálne ovplyvniť obsah odporcom resp. VÚB, a.s. vopred pripraveného návrhu na
uzavretie či už Zmluvy o financovaní bývania alebo predmetnej poistnej zmluvy. Súd sa stotožňuje s
právnymnázoromnavrhovateľa,ževprípadespotrebiteľskýchzmlúvmusiabyťpodmienkyvypracované
zrozumiteľne a keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre

spotrebiteľa, že vo veci sp. zn. 12C/116/2008 Okresného súdu Bratislava I nebola v odôvodnení
rozhodnutia(zdôvodnenienadrámecrozhodovania)posudzovanápredmetnápoistnázmluvazhľadiska
ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Obsah výluky v článku 6 bod 6.1 písm. d) Rámcovej
zmluvy predstavuje vytvorenie nerovnováhy v právach navrhovateľa na jeho škodu, pričom do takto
formulovaného obsahu Rámcovej zmluvy ako poistnej zmluvy nemohol navrhovateľ v žiadnom prípade

zasiahnuť, preto takúto výluku z poistenia je nutné kvalifikovať ako nekalú (neprijateľnú) podmienku.
Na veci nič nemení argumentácia odporcu, že podľa článku 16 bod 16.5 Zmluvy o financovaní bývania
sám navrhovateľ ako dlžník vyhlásil, že nehnuteľnosť je trvalo obývaná, t.j. nie je objekt určený na
individuálnu rekreáciu, pretože s poukazom na znenie tejto Zmluvy o financovaní bývania je zrejmé,
že toto vyhlásenie dlžníka bolo v zmluve formulované vopred, do ktorého vyhlásenia navrhovateľ ako

spotrebiteľ ani nemohol zasiahnuť, potom i toto vyhlásenie vytvára nerovnováhu v právach navrhovateľa
v jeho neprospech. Navyše toto vyhlásenie mal navrhovateľ vykonať 19.10.2007 t.j. v čase, keď nebol
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pretože ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu týkajúcu sa aj
predmetnej nehnuteľnosti až 12.11.2007. Súd pripomína, že Rámcová zmluva je zmluvou uzavretou
medzi VÚB, a.s. ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom, teda navrhovateľ nebol žiadnou zo

zmluvných strán. Táto Rámcová zmluva mu bola predložená bez možnosti zasiahnuť do jej obsahu, čo
napokon vyplýva aj z článku 4 bod 4.3 Rámcovej zmluvy, podľa ktorého dlžníci pristupujú k poisteniu
vyslovením súhlasu s touto zmluvou ako aj so všeobecnými obchodnými podmienkami a zmluvnými
dojednaniami, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy, a to podpisom úverovej zmluvy, ktorá je zabezpečená
poistenou nehnuteľnosťou. Z tejto formulácie je nepochybné, že navrhovateľ nemohol ovplyvniť obsah

žiadnej časti Rámcovej zmluvy vrátane definovania výluk z poistenia, hoci mal možnosť sa s touto
Rámcovou zmluvou pred podpisom Zmluvy o financovaní bývania oboznámiť. Zároveň však platí, že
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (viď článok III bod 2
Smernice Rady 93/13 EHS).

Zhrnúc na základe preukázaných skutočností, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový
vzťah na základe poistnej zmluvy (Rámcovej zmluvy), že predmetom poistenia bol okrem iného i

rodinný dom súp. č. F. aj pre prípad jeho zničenia, že nepochybne nastala poistná udalosť - požiar dňa
21.03.2008 v čase trvania poistného vzťahu medzi účastníkmi konania, že poistenie sa vzťahuje na
majetok navrhovateľa, že navrhovateľ je poisteným, že navrhovateľ ako poistený oznámil, že nastala
poistná udalosť, súd uzavrel, že navrhovateľ má právo na poistné a poistiteľ t.j. odporca má povinnosť
plniť. Právo navrhovateľa na poistné je v tomto prípade dané aj s poukazom na ustálenie súdu, že výluka

uvedená v článku 6 bod 6.1 písm. d) Rámcovej zmluvy predstavuje nekalú (neprijateľnú) podmienku
z dôvodu, že táto nebola dojednaná individuálne a z dôvodu, že spôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov poistného vzťahu a to v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Táto
podmienka podľa názoru súdu je neplatná aj z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti aj s poukazom
na § 39 - 41 Občianskeho zákonníka, navyše odchýlka upravujúca rozsah nehnuteľností, pre ktoré nie

je možné dojednať poistenie uvedená v Rámcovej zmluve, je v rozpore s § 788 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pretože definuje odchýlne od poistných podmienok takéto nehnuteľnosti, jednoznačne v
neprospech poisteného. Navrhovateľ ako poistený je vecne aktívne legitimovaný na podanie návrhu
na plnenie z predmetnej poistnej zmluvy. Rozšírenie predmetov poistenia prostredníctvom článku 6Rámcovejzmluvyjespoukazomnazneniečlánku1,2Zmluvnýchdojednanía§788ods.4Občianskeho
zákonníka dojednaním neplatným. Vyplýva to aj z § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 806
Občianskeho zákonníka, ale i článku 2 bod 2.3 Rámcovej zmluvy, článku 4 bod 2 VPP-M03. Poistenie

predmetnej nehnuteľnosti riadne vzniklo, bol poistený dojednaný predmet poistenia, vznikla náhodná
udalosť (poistné riziko) dohodnuté v poistných podmienkach, a teda vznikol nárok navrhovateľa, resp.
povinnosť odporcu poskytnúť poistné plnenie. S prihliadnutím na horeuvedené má preto súd za to, že
základ nároku navrhovateľa je daný.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil právo na poistné plnenie vo výške 50.000,- eur s poukazom
na znenie článku 7 bod 2.1 Zmluvných dojednaní a článku 10 bod 6 a článku 12 bod 1 VPP-B04, na
listinný dôkaz - znalecký posudok Ing. Dušana Homolu č. 19/2011, ktorý znaleckým posudkom stanovil
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 88.946,17 eur a výšku opotrebenia ku dňu 21.03.2008 na 16,25
%. Podľa názoru súdu, i keď v úvodnej časti znaleckého posudku Ing. Homolu sa uvádza, že dátum, ku
ktorému je vypracovaný posudok resp. dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje,

je uvedený 21.03.2011, podstatný je záver znaleckého posudku, v ktorom znalec stanovil všeobecnú
hodnotu predmetného rodinného domu v čase poistnej udalosti t.j. 21.03.2008 k tomuto dňu vo výške
88.946,17 eur a výšku opotrebenia rodinného domu k tomu istému dátumu 16,25 %. Pokiaľ ide o výšku,
rozsah poistenia, Zmluvné dojednania vo svojom článku 5 - Rozsah poistenia upravujú, že poisťovateľ
poskytne plnenie za škody vzniknuté na predmete poistenia v dôsledku okrem iného i rizika požiar.

Výška poistného plnenia je ustanovená v článku 7 bod 2.1 Zmluvných dojednaní, podľa ktorého v
prípade poškodenia poistenej nehnuteľnosti poskytne poisťovateľ poistné plnenie podľa článku 12 ods.
1 písm. b) VPP-B04 a v prípade zničenia poistenej nehnuteľnosti (totálna škoda) poskytne poisťovateľ
poistné plnenie podľa bodu 2.1., ak pozemok nie je súčasťou predmetu poistenia, alebo ak nebol zničený
poistený pozemok do výšky poistnej hodnoty zničenej nehnuteľnosti, najviac však pre predmet poistenia

- rodinný dom do výšky východiskovej (novej hodnoty zničeného rodinného domu uvedenej v ocenení
nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporné, že dňa 21.03.2008 došlo k požiaru predmetného rodinného
domu, že predmetný rodinný dom ako poistená nehnuteľnosť bola zničená požiarom. Výklad pojmu
ocenenie nehnuteľnosti je uvedený v článku 9 Zmluvných dojednaní tak, že sa ním rozumie znalecký
posudok. VPP pre poistenie budov - špecifická časť (VPP-B04) definuje v článku 2 pojem zničenie

veci, ktorým sa rozumie zmena stavu veci, ktorú objektívne nie je možné odstrániť opravou, preto vec
už nie je možné ďalej používať na pôvodný účel. Aj v článku 5 - Poistené riziká bod 1 písm. a) je
uvedené, že poistné plnenie bude poskytnuté za poistené veci, ktoré boli zničené alebo poškodené
požiarom.Poistnásuma,poistnáhodnotajeustanovenávčlánku10VPP-B04bod1tak,žepoistnásuma
predstavuje poistnú hodnotu všetkých poistených vecí, ktoré sú predmetom poistnej zmluvy. Poistnú

sumu stanoví poistník na vlastnú zodpovednosť. V článku 10 bod 6 je ustanovený pojem všeobecná
hodnota ako cena, ktorú môže poistený dosiahnuť pri predaji použitej veci v danom čase a mieste
poistenia.Všeobecnáhodnotajepovažovanázapoistnúhodnotuajbezvlažnejdohody,pokiaľjebudova
trvalo znehodnotená. O trvalé znehodnotenie ide vtedy, keď budova už nemôže byť ďalej využívaná na
svoj účel. Podľa článku 12 bod 1 písm. a) VPP-B04 poisťovateľ hradí pri zničených budovách ako aj

pri zničených alebo stratených poistených veciach dojednanú poistnú hodnotu v čase vzniku poistnej
udalosti.VzmysletýchtoustanoveníbolaznalcomIng.DušanomHomolomustálenávšeobecnáhodnota
predmetnéhorodinnéhodomunasumu88.946,17euravýškaopotrebeniak21.03.200816,25%.Pokiaľ
teda navrhovateľ si uplatňuje poistné plnenie len vo výške 50.000,- eur, súd má za to, že jeho nárok je
danýajčodovýšky,pretožepoistnéplneniebyzrejmepresahovalosumu50.000,-eur.Podľaznaleckého

posudku Ing. Jozefa Pavlíka ku dňu ohodnotenia predmetného rodinného domu, t.j. k 04.09.2007 bol
vek stavby domu 12 rokov.

Na základe horeuvedeného súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný aj čo do uplatnenej
výšky.

O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Odporca sa o poistnej udalosti dozvedel na základe oznámenia navrhovateľa
o poistnej udalosti zo dňa 27.03.2008. Šetrenie poistnej udalosti bolo odporcom ukončené najneskôr
dňa 25.04.2008, o čom svedčí list odporcu z tohto dňa. Vzhľadom na 15-dňovú lehotu na poskytnutie

poistného plnenia táto lehota uplynula dňa 10.05.2008, preto nárok navrhovateľa na úrok z omeškania
je daný od 11.05.2008. Výška uplatneného i priznaného úroku z omeškania zodpovedá § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola táto diskontná
sadzba vo výške 4,25 %, preto úrok z omeškania činí 8,5 % ročne.

Súd vo veci nevykonal odporcom navrhovaný dôkaz výsluchom svedka pána P. zamestnanca odporcu
vykonávajúceho obhliadku nehnuteľnosti, prítomného pri zápise o vykonanej obhliadke škodovej
udalosti, pretože skutočnosti uvedené v tomto zápise neboli medzi účastníkmi sporné. Odporca tiež
navrhol vyžiadať si od navrhovateľa kolaudačné rozhodnutie o stavbe, na základe ktorého bude
zistený skutočný vek stavby rozhodujúci pre určenie hodnoty nehnuteľnosti. Ani tento dôkaz súd

nevykonal vzhľadom na znalecký posudok, v ktorom sa uvádza, že ohľadom predmetnej nehnuteľnosti
sa nezachovala technická dokumentácia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľa
vo veci. Uplatnené a priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za 13 úkonov právnej služby, a to za : 1/ prevzatie a príprava

zastúpenia zo dňa 14.3.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. /ďalej len „vyhlášky“/, 2/
písomné podanie na súd - návrh zo dňa 19.3.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky), 3/ druhá porada
s klientom dňa 25.7.2013 od 9.30 hod. do 10.45 hod. v Prievidzi (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),
4/ prvé rokovanie s protistranou v Martine dňa 27.9.2013 od 10.15 hod. do 11.40 hod. (§ 13a ods. 1
písm. f) vyhlášky), 5/ písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 22.11.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c)

vyhlášky), 6/ zastupovanie na pojednávaní dňa 15.4.2014 od 8.45 hod. do 10.40 hod. (§ 13a ods. 1
písm. d) vyhlášky), 7/ druhé rokovanie s protistranou v Martine dňa 24.4.2014 od 9.10 hod. do 9.45
hod. (§ 13a ods. 1 písm. f) vyhlášky), 8/ tretia porada s klientom dňa 28.4.2014 od 9.30 hod. do 11.00
hod. v Prievidzi (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky), 9/ tretie rokovanie s protistranou v Bratislave dňa
19.1.2015 od 11.10 hod. do 11.45 hod. (§ 13a ods. 1 písm. f) vyhlášky), 10/ zastupovanie na pojednávaní

dňa 11.8.2015 od 8.30 hod. do 12.00 hod. presahujúcom 2 hodiny (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
11/ zastupovanie na pojednávaní dňa 1.10.2015 od 8.30 hod. do 11.00 hod. presahujúcom 2 hodiny
(§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky), 12/ písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 9.11.2015 (§ 13a
ods. 1 písm. c) vyhlášky), 13/ zastupovanie na pojednávaní dňa 12.11.2015 od 8.30 hod. do 11.00 hod.
presahujúcom 2 hodiny (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) po 526,13 eur (pri úkonoch 1,2,3.4,5,6,8,12),

po 1.052,26 eur (pri úkonoch 10,11,13) a po 263,06 eur (pri úkonoch 7,9), spolu 7.891,94 eur (z tarifnej
odmeny 50.000 eur), z RP za 2 úkony vykonané roku 2012 po 7,63 eur, za tri úkony vykonané v roku
2013 po 7,81 eur, za 3 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 eur, za 5 úkonov vykonaných roku 2015 po
8,39 eur spolu 104,76 eur, celkom spolu 7.996,70 eur + 20 % DPH vo výške 1.599,34 eur, celkom spolu
9.596,04 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú ďalej z náhrady za stratu času vo výške

265,63 eur pri zastupovaní na pojednávaniach v dňoch 15.4.2014, 11.8.2015, 1.10.2015, 12.11.2015,
pri každej účasti na pojednávaní za 4 začaté polhodiny, pri sadzbe 1/60 výpočtového základu 13,40
eur, t.j. 53,60 eur (úkon v roku 2014), pri sadzbe 1/60 výpočtového základu 13,98 eur, t.j. 55,92 eur
(3 úkony v roku 2015) spolu 221,36 eur + 20 % DPH vo výške 44,27 eur, celkom spolu 265,63 eur,
ďalej z náhrady za cestovné vo výške 101,76 eur pri použití osobného motorového vozidla pri ceste zo

Zvolena do Martina a späť v súvislosti s miestom konania rokovania s protistranou v dňoch 27.9.2013
a 24.4.2014 v Martine - 170 km, pri základnej náhrade za 1 km 0,183 eur, pri spotrebe 10,7 l/100 km
a cene paliva 1,087 eur/l po 50,88 eur (2 cesty), ďalej z náhrady za cestovné vo výške 143,66 eur pri
použití osobného motorového vozidla pri ceste zo Zvolena do Bratislavy a späť v súvislosti s miestom
konania rokovania s protistranou dňa 19.1.2015 v Bratislave - 400 km, pri základnej náhrade za 1 km

0,183 eur, pri spotrebe 10,7 l/100 km a cene paliva 1,087 eur/l, ďalej z náhrady za cestovné vo výške
172,42 eur pri použití osobného motorového vozidla pri ceste zo Zvolena do Prievidze a späť v súvislosti
s miestom konania pojednávania pre súdom v dňoch 15.4.2014, 11.8.2015, 1.10.2015, 12.11.2015 v
Prievidzi - 120 km, pri základnej náhrade za 1 km 0,183 eur, pri spotrebe 10,7 l/100 km a cene paliva
1,087 eur/l po 43,10 eur (4 cesty). Trovy právneho zastúpenia sú celom spolu vo výške 10.279,51 eur

a sú vyčíslené a priznané v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.